Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-3-2019.pdf
PDF · 80.14 KB
Case nature
Area
Subarea
44Csp/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou, v právnej veci žalobcu : SPP
- distribúcia, a.s. , so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 44/b, IČO : 35910739 , zastúpený : Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Michalská č. 14, IČO : 47255706, proti žalovanému : X. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Č.. XXXX/X, X., zaplatenie 304,41 eur s príslušenstvom , takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 304,41 eur , spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 304,41 eur od 15.05.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 304,41 eur s príslušenstvom, titulom neoprávneného odberu plynu na odbernom mieste : X. R. Č.. X, X. . Pri kontrole meradla na odbernom mieste došlo k zisteniu, že pôvodná plomba na meradle bola vymenená. Škodu žalobca vyčíslil na sumu 304,41 eur. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 29Up 574/2019-32, zo dňa 30.05.2019 ktorým zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej sumy s jej príslušenstvom. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor a vec bola postúpená Okresnému súdu Pezinok.
2. Na základe predložených listinných dôkazov : výpočet škody, znalecký posudok, zápis, výzva
- súd zistil tento skutkový stav : Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 06.02.2018 , vyhotovil súdny znalec znalecký posudok č. 80/PL-2018, kde vyslovil záver, že pôvodné zabezpečenie meradla proti neoprávnene manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Na základe vyššie uvedeného záveru vysloveného v znaleckom posudku, žalobca vypočítal škodu vzniknutú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 15.12.2017 do 27.01.2018 , na sumu 304,41 eur.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neporušil žiadne predpisy ani povinnosti a nepoškodili meracie zariadenie. Pracovníci žalobcu meradlo demontovali a je možné, že ho tým aj poškodili. Poukázal na spotrebu plynu za obdobie od 19.02.2013 do 18.02.2018, z ktorých vyplýva, že žalovaný nemohol so zariadením na meranie plynu manipulovať. K výmene meradla došlo dňa 24.03.2016, pracovníkmi žalobcu a vtedy aj bolo meradlo zaplombované. Žalobca reagoval podaním doručeným súdu dňa 26.06.2019. Okrem množstva judikatúry , poukázal na to, že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo v období od 15.12.2017 do 27.01.2018 k neoprávnenému odberu zemného plynu, na odbernom mieste žalovaného došlo na meradle spotreby plynu k porušeniu zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii a v takomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa zemného plynu, t.j. žalovaného.
4. Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol tak, že vyhovel žalobe v celom rozsahu, nakoľko žalobcom predložené listinné dôkazy preukazujú tvrdený skutkový stav, tvrdený žalobcom. Námietky žalovaného súd posúdil ako nedôvodné. V prvom rade predložené faktúry o spotrebe zemného plynu nijako nevyvracajú tvrdenia žalobcu , že na odbernom mieste žalovaného došlo k neoprávnenému odberu. Žalobca nie je dodávateľom plynu, je prevádzkovateľom distribučnej siete, čo sú dve rozdielne veci. Žalobca je tiež vlastníkom meracieho zariadenia na meranie spotreby plynu. Toto zariadenie je chránené proti neoprávnenej manipuláciu tzv . pombou. Znaleckým dokazovaním bolo zistené, že táto plomba bola nejakým nástrojom ( kliešťami ) odstránená a nahradená inou, ktorá nezodpovedá parametrom plomby, ktorú používa žalobca. Túto situáciu zákon o energetike charakterizuje ako " neoprávnený odber ". Neoprávnený odber predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi. Zákon v takýchto prípadoch stanovuje tzv. objektívnu zodpovednosť odberateľa zemného plynu , čo znamená, že zodpovednosť je za neoprávnený odber je na strane odberateľa daná bez ohľadu na jeho zavinenie. Škoda vzniknutá v dôsledku poškodenia meradla , predstavuje neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 15.12.2017 do 27.01.2018, čo je 44 dní. Podľa výpočtu spôsobenej škody , sa jedná o 9698,3 kWh, pri sadzbe 0,0303 na 1kWh = 292,89 eur + fixná platba 11,52 eur, spolu 304, 41 eur.
5. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 490 Občianskeho zákonníka, vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 491 ods. (1) Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
09. Podľa § 491 ods. 2 OZ, na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
10. Podľa § 82 ods. 1 písmeno d/ zákona č. 251/2012 Z.z. , neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete,
11. Podľa § 82 ods. 2 z. č. 251/2012 Z.z. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
12. V prejednávanej veci bolo listinnými dôkazmi preukázané, že na odbernom mieste, na adrese Podkarpatská 5, Pezinok , bol zistený neoprávnený odber zapríčinený poškodením meradla vo vlastníctve žalobcu. j zmluvy. Neoprávneným odberom došlo na strane žalobcu ku škode , ktorej výšku určil žalobca na sumu 304,41 eur, pričom aplikoval vyhlášku , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len "vyhláška č. 155/2005 Z.z.").
13 . Podľa zákona č. 251/2012 Z.z., § 82 ods. 1 písm d/ je neoprávneným odberom aj odber plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Podľa tohto zákona pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný uhradiť dodávateľovi plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil. Spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom plynu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. V zmysle vyhlášky č. 155/2005 Z.z., ktorá je týmto "všeobecne záväzným predpisom", platí, že ak nie je možné zistiť celkové obdobie neoprávneného odberu plynu, účtuje sa odber plynu za obdobie od posledného odpočtu meradla. neoprávnený odber plynu, pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú dodávateľovi plynu neoprávneným odberom treba dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty neoprávneného odberu dodávateľ plynu odvíja
uplatnený nárok na náhradu škody - prichádza totiž do úvahy tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu spojenom s neoprávneným zásahom odberateľa do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie (napríklad pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V prípade objektívnej zodpovednosti odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Zodpovednosť odberateľa plynu za odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, mala teda charakter objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie).
14. Výsluch prípadných svedkov - pracovníkov žalobcu, ktorí vykonávali kontrolu meradla, súd uzavrel ako nadbytočný a to predovšetkým vzhľadom na existenciu znaleckého posudku č. 80/PL-2018 , ktorý jednoznačne určil príčinu poškodenia meradla. Pracovníci žalobcu vykonávajú kontroly, či výmeny meradiel na dennej báze a vo veľkom množstve a je takmer vylúčené, aby si pamätali presné okolnosti kontroly meradla dňa 27.01.2018 ( 4 roky dozadu ). Vzhľadom na charakter objektívnej zodpovednosti odberateľa a existenciu znaleckého posudku, súd od takéhoto dokazovania upustil.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspešnosti konania a priznal v súlade s § 255 ods. 1 CSP žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 358 Civilného sporového poriadku, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 367 ods. 1 CSP , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.