Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-237-2018.pdf
PDF · 98.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/237/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcov 1/ Ing. C. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. N. V., X. V. XXX/XX, 2/ F. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 17, IČO: 36 436 640, proti žalovaným 1/ PharmDr. J. H., nar. XX. XX. XXXX, 2/ RNDr. F. H., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom K. N. V., X. V. XXX, žalované 1/, 2/ zastúpené JUDr. Kristínou Mitrovou Polkovou, advokátkou so sídlom D., N. W. XXX/XX, 3/ Ing. M. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., D. XXX, 4/ V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. N. V., M. XXX, 5/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., C. XXXX/X, 6/ Q. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., D. XXX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 27C/131/2010-362 zo dňa 24. 05. 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 27C/131/2010-385 zo dňa 14. 12. 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III., IV., V., VIII. v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Vo výrokoch VI., VII, odvolaním nenapadnutých, o s t á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žalobcom 1/, 2/ proti žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina určil, že Z. L., nar. XX. XX. XXXX, zomrelá XX. XX. XXXX, naposledy bytom K. N. V., X. V. XXX bola ku dňu svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX kat. úz. K. N. V. ako rodinný dom číslo súpisné XXX na pozemku KNC 291/2 v podiele 1/4. Zároveň určil, že žalované 1/ a 2/ sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX kat. územie K. N. V. ako rodinný dom číslo súpisné XXX na pozemku KNC 291/2 každá v podiele 1/4. Spoluvlastnícke podiely ostatných žalovaných sa nemenia. Konanie vo vzťahu k žalovanej 4/ súd zastavil a návrh na zastavenie konania zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ a 5/. Žalobcom 1/, 2/ vo vzťahu k žalovaným 3/ a 6/ náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej 4/ náhradu trov konania nepriznal (v spojení s opravným uznesením). Rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ust. § 129, § 130, § 132, § 134, resp. § 366 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že právna predchodkyňa žalobcov v čase svojej smrti bola podielovou spoluvlastníčkou k spornej nehnuteľnosti v podiele 1/4, nakoľko túto nehnuteľnosť zdedila v uvedenom podiele v dedičskom konaní po svojom manželovi M. L., ktorý ju získal kúpou od predchádzajúceho spoluvlastníka E. S.. Navyše, súd prvej inštancie poukázal na vydržanie, keď minimálne od roku 1985 po skončení dedičského konania bola presvedčená o výške spoluvlastníckeho podielu v 1/4, nehnuteľnosť v takomto rozsahu užívala, resp. podieľala sa na ostatných právach a povinnostiach spoluvlastníka. Súd naopak vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ konštatoval, že títo, resp. ich právni predchodcovia pôvodne tiež boli spoluvlastníkmi 1/2 (8/16) a nemohol po ich
právnom predchodcovi v dedičskom konaní byť prejednaný podiel 10/16. Súd tiež konštatoval, že aj po nadstavbe rodinného domu pôvodne evidovaného pod č. XX (jedným z pôvodných spoluvlastníkov W. S.) nedošlo k zmene výšky spoluvlastníckych podielov, čo bolo potvrdené aj dohodou registrovanou Štátnym notárstvom v Čadci dňa 05. 12. 1963 PR 386/62, podľa ktorej dom a dvor pripadli T., W., M. a E. S. každému v 1/4. Takýto stav bol potvrdený aj dedičským rozhodnutím po neb. M. L., keď bol prejednaný jeho podiel na dome vo výške 1/4, ktorý nadobudla pozostalá manželka Z. L. (podiel mal nadobudnúť kúpou od E. S.). Súd zároveň konštatoval, že nebola splnená podmienka na zastavenie konania z dôvodu, že v predchádzajúcom rozsudku bol zrušený len výrok, ktorým súd vyhovel určovacej žalobe vo vzťahu k žalobkyni a zamietol žalobu smerujúcu k určeniu výšky podielov žalobkýň 1/, 2/. Súd konštatoval, že jednak sa nejedná o totožnosť subjektov v konaní, ale ani totožnosť predmetu. Voči žalovanej 4/ konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby odôvodnenej voči tejto účastníčke stratou pasívnej vecnej legitimácie.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podali odvolanie žalované 1/, 2/. Poukázali na ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP. Dôvodili nesprávnosťou postupu súdu v tom, že rozhodoval výrokom, hoci v predchádzajúcom rozsudku takýto výrok bol zrušujúcim uznesením krajského súdu ostal nedotknutý a tento výrok (že odporkyne 1/, 2/ sú podielové spoluvlastníčky v určenom podiele) zamietol pre nesplnenie podmienky naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Podľa ich názoru tak súd koná o veci, kde bolo právoplatne rozhodnuté a takéto určenie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Podľa odvolateľov tak neboli splnené podmienky na vyhlásenie výroku uvedeného pod bodom II. Podľa ich názoru rozsudok je tiež nepreskúmateľný pre vzájomnú protirečivosť. Súd prvého stupňa na jednej strane tvrdí, že kým zmluva spísaná do notárskeho protokolu zo dňa 13. 04. 1962 registrovaná pod č. PR 386/62 zo dňa 05. 12. 1963 je neplatná, a preto nemohla byť titulom pre vydržanie, na strane druhej ale nenamieta prevzatie dedičského podielu v 1/4 žalobkyňou po svojom manželovi, keď táto verejná listina vychádza z podielu podľa kúpnej zmluvy z 13. 04. 1962. Zdôrazňovali, že predchodkyňa žalobcov nikdy pokojne a v dobrej viere neužívala podiel v 1/4 celej spornej nehnuteľnosti ako to úplne nesprávne tvrdí súd v napadnutom rozsudku bez opory v dokazovaní. Dôkazné bremeno k preukázaniu oprávnenej držby je potom na žalobkyni, ktorá takýto dôkaz ani v konaní neoznačila. Tvrdenia súdu v tomto smere sú plne arbitrárne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Aj úvaha súdu o neplatnosti zmluvy z 13. 04. 1962 je nesprávna. Svedok W. S. ako predávajúci úplne presvedčivo na pojednávaní súdu vysvetlil, aký bol jeho prejav vôle zachytený písmom v zmluve z roku 1962 dokonca formou notárskeho protokolu. Za nesprávny treba považovať názor súdu, podľa ktorého predpokladom vydržania je existencia titulu (kúpnej zmluvy) pre vydržanie. Pôvodná žalobkyňa a ani jej právni zástupcovia žiadnym spôsobom neodôvodnili naliehavý právny záujem na navrhnutých výrokoch rozsudku a súd prvej inštancie otázke naliehavého právneho záujmu nevenuje v napadnutom rozsudku ani zmienku. Napriek tomu, že pri tomto type žalôb musí naliehavý právny záujem skúmať z úradnej povinnosti. Odvolateľky ďalej poukazovali na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval jeden zo základných princípov CSP, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. Porušenie tohto princípu sa vzťahuje na všetky odvolaním napadnuté výroky, vrátane výroku o trovách konania. Odvolateľky žiadali, aby súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a priznaná im náhradu trov v celom rozsahu.
3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalobcovia 1/, 2/. S odvolaním sa nestotožnili, nakoľko podľa nich súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k správnym skutkovým zisteniam a záverom. Nestotožnili sa s tvrdením žalovaných 1/, 2/, že pokiaľ ich predchodkyňa nepodala odvolanie proti pôvodnému rozsudku, ktorým súd prvej inštancie inak jej návrhu vyhovel, tak zanikla možnosť po jej smrti domáhať sa súdnej ochrany. Tiež tvrdenie, že ich právna predchodkyňa nikdy nemala byť vlastníčkou 1/4 domu, nie je pravdivé. Naopak, pravdou je, že na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci zo dňa 27. 06. 1986 sa stala podielovou spoluvlastníčkou v 1/4 predmetnej nehnuteľnosti, ako aj príslušných pozemkov. Tieto nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX a XXXX spolu tvoria jednu domovú nehnuteľnosť, pričom teda dom je vedený na LV XXXX a pozemok na LV XXXX. Z. L. nadobudla spoluvlastnícky podiel v 1/4 dobromyseľne na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu štátu - bývalého Štátneho notárstva v Čadci. M. L. ako právny predchodca Z. L. nadobudol spoluvlastnícky podiel ešte v roku 1961 na základe kúpnej zmluvy a počas celého života spoluvlastnícky podiel spolu s manželkou užíval dobromyseľne a nerušene. Aj podľa listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 28. 01. 2003 boli spoluvlastníkmi v 1/4 predmetnej
nehnuteľnosti Z. L. a právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ Q. a X. H. boli spoluvlastníci v podiele 1/2. Na tom istom liste vlastníctva však v roku 2010 už bola Z. L. nezákonne zapísaná ako podielový spoluvlastník v 1/8. Nakoľko správa katastra nehnuteľností nebola ochotná vykonať nápravu, neostávalo právnej predchodkyni žalobcov iné, ako obrátiť sa s ochranou svojho vlastníckeho práva na súd. Žalobcovia 1/, 2/ poukázali na skutočnosť, že v minulosti bola medzi podielovými spoluvlastníkmi navrhnutá dohoda, na základe ktorej by boli vyriešené spoluvlastnícke, resp. užívacie vzťahy tak, že spoločná nehnuteľnosť by bola rozdelená na jednotlivé byty, v ktorých by sa stali užívatelia bez ohľadu na výšky spoluvlastníckych podielov výlučnými vlastníkmi spolu s podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu pomerne podľa plochy jednotlivých bytov. S takýmto usporiadaním spoluvlastníckych vzťahov však žalované 1/, 2/ nesúhlasili. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadali, aby rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil.
4. K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj žalovaná 5/, ktorá uviedla, že jej otec T. S. zdedil 1/4 domu č. XXX, jeho brat ďalšiu 1/4 domu. Zápis 1/4 domu bol prepísaný na uznesení Okresného súdu Čadca na 1/8 s pečiatkou JUDr. Andrej Kubaščík. Uznesenie má dátum 11. 02. 2003. Ďalej poukázala na to, že Ing. M. S. spolu so svojou manželkou skupuje podiely majetku alebo získava darovacími zmluvami od jej súrodencov a detí nebohého brata Ing. T. S. majetok, ktorý nie je ani prededený. Žiadala Okresný súd Žilina, aby boli prešetrené všetky prevody majetku jej rodičov na M. S. a jeho manželku. Podľa nej nie je prededená časť majetku po Q. S. v 1/4. Na túto skutočnosť upozorňovala notárku JUDr. Čarneckú, ale už je všetko zapísané na LV. Sú tam aj iné pochybenia.
5. Žalovaní 3/ a 6/ k odvolaniu vo vyjadrení uviedli, že spor sa netýka ich spoluvlastníckeho podielu, ale podľa ich názoru je rozsudok okresného súdu správny.
6. V ďalšom vyjadrení žalobcovia 1/, 2/ uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších prednesoch. Poukázali na to, že účastníčka Z. M. vo svojom vyjadrení rieši aj skutočnosti, ktoré k predmetu konania nemajú žiadny vzťah.
7. Ostatní žalovaní uviedli, že spor sa netýka ich spoluvlastníckych podielov a priklonili sa k záverom súdu prvej inštancie.
8. K vyjadreniam žalobcov a ostatných strán v konaní sa vyjadrili žalované 1/, 2/. Uviedli, že podiel 1/4, na ktorý poukazujú žalobcovia, bol prededený na základe informácií poskytnutých Z. L. a notárskeho protokolu zo dňa 03. 04. 1962, nakoľko list vlastníctva na uvedený dom ani pozemok nebol v katastri zavedený. Pri tomto úkone bol uvedený nesprávny spoluvlastnícky podiel k domu č. XXX. Podiely ostatných spoluvlastníkov neboli riešené ani po dedičskom konaní po nebohom M. L., doplnenie ďalších spoluvlastníkov na LV č. XXXX bolo uskutočnené pred ukončením dedičského konania po X. H., zomrelej XX.XX.XXXX na základe požiadavky im neznámeho podnetu. Preklasifikovanie rodinného domu na bytový odmietli z dôvodu, že starostlivosť ostatných spoluvlastníkov o nehnuteľnosť ako celok bola minimálna. Spolumajitelia nebývajúci v dome si neplnili povinnosti vyplývajúce z ich spoluvlastníctva. Nepodieľali sa na zabezpečovaní a organizovaní údržby a opráv, ktoré si nehnuteľnosť vyžadovala. Súrodenci M. S. a T. S. zdedili po 1/4-ine pôvodne prízemného domu č. XX. Výška ich podielu (každý v 1/8-ine) po zápise na list vlastníctva po dedičskom konaní po X. H. zodpovedá ich vlastníckemu podielu pôvodného domu.
9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP ako vecne správny potvrdil (okrem výrokov VI. a VII., ktoré odvolaním dotknuté neboli).
10. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka, či právna predchodkyňa žalobcov 1/, 2/ Z. L. sa za života stala vlastníčkou 1/4-iny nehnuteľností zapísaných na LV XXXX v kat. úz. K. N. V. predstavujúce rodinný dom č. súp. XXX na KNC parcele 291/2 (po jej smrti žaloba, že ku dňu smrti bola vlastníčkou), resp. rozhodnúť, či žalované 1/, 2/ sú spoluvlastníčkami predmetnej nehnuteľnosti každá v podiele 1/4-iny (na LV v čase podania žaloby boli spoluvlastníčky vo väčšom rozsahu každá 5/16-in). Pôvodná žalobkyňa bola v čase podania žaloby spoluvlastníčkou podľa listu vlastníctva o podiele 1/8-iny. Pôvodná žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Štátneho notárstva v Čadci zo dňa 27. 06. 1986, na základe ktorého sa ako
dedička po svojom nebohom manželovi stala spoluvlastníčkou rodinného domu v rozsahu 1/4-iny. Jej nebohý manžel nadobudol spoluvlastnícky podiel v roku 1962 na základe zmluvy, ktorá bola formou notárskej zápisnice registrovaná pod č. PR 386/62 dňa 05. 12. 1963. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom dňa 12. 08. 2011 tak, že určil žalobkyňu za podielovú spoluvlastníčku predmetnej nehnuteľnosti v 1/4-ine, zároveň zamietol návrh vo zvyšnej časti, ktorým mal určiť zmenený podiel žalovaných 1/, 2/. Žalobcovia odvolanie nepodali a rozsudok bol napadnutý odvolaním vo výroku, ktorým súd určil žalobkyňu za podielovú spoluvlastníčku nehnuteľností v 1/4-ine. Odvolací súd uznesením zo dňa 29. 03. 2012 rozsudok Okresného súdu Žilina vo výroku, ktorým určil žalobkyňu podielovou spoluvlastníčkou v 1/4-ine, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Výrok, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol, odvolaním nenapadnutý, ostal nedotknutý. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd takto rozhodol (žalobu voči žalovaným 1/, 2/, kde mal upraviť ich podiel, zamietol), výrok, ktorým určil spoluvlastnícky podiel žalobkyne vyšší oproti pôvodnému evidovanému podielu by nemohol byť zapísaný na LV, pretože tak by podiel všetkých spoluvlastníkov presiahol 1/1-inu. Súd uviedol, že nesprávny bol záver súdu prvej inštancie, keď pre druhý výrok (určenie výšky podielov žalovaných) nebol daný naliehavý právny záujem. Poukázal na to, že na základe takéhoto rozhodnutia Správa katastra nehnuteľností nemôže „vybrať" niektorého spoluvlastníka, resp. spoluvlastníkov a znížiť im ich podiel, aby dosiahla celok spoluvlastníctva vzťahujúci sa k nehnuteľnosti 1/1-inu. Súd tiež poukázal, že v tomto prípade neboli ostatní spoluvlastníci účastníkmi konania a takéto závery vo vzťahu k výške ich spoluvlastníckych podielov by pre nich neboli záväzné. Po takomto zrušujúcom uznesení žalobcovia navrhli pripustiť zmenu žaloby, ako aj okruh účastníkov konania. Súd uznesením z 09. 04. 2014 zmenu žaloby pripustil. Na základe takejto zmeny potom opakovane mohol rozhodovať o tom, že v prípade vyhovenia návrhu žalobcov na úpravu spoluvlastníckeho podielu ich právneho predchodcu (z 1/8-iny na 1/4-inu) dochádza vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ k zníženiu ich spoluvlastníckeho podielu zo zapísaných 5/16-in na 1/4-inu u každej (4/16-iny). V tomto prípade potom podiely ostatných spoluvlastníkov ostali nedotknuté. K uvedenému odvolací súd podotýka, že takýto procesný postup je možný, nakoľko výrok, ktorý ostal právoplatný a na ktorý žalované 1/, 2/ v odvolaní poukazovali, nebol výrokom, ktorý hmotno-právne riešil výšku podielov u žalovaných 1/, 2/, ale žaloba bola zamietnutá s odôvodnením, že na takomto určovacom výroku nie je daný naliehavý právny záujem. Pokiaľ sa potom následne súd prvej inštancie vysporiadal so zmenenou žalobou a dospel k záveru, že aj na takomto právnom posúdení veci žalobcovia majú naliehavý právny záujem, je možné opätovne vo veci samej o tomto nároku rozhodnúť.
11. S takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd. Keďže pôvodné zamietnutie tohto nároku neriešilo vec samotnú, takéto rozhodnutie netvorilo prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Následne odvolací súd skúmal správnosť jednotlivých právnych záverov s ohľadom na vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Je nepochybné, že nehnuteľnosť po svojich právnych predchodcoch po 1/5-ine zdedili súrodenci Z., W., E., M. a T., resp. dom s priľahlým pozemkom súrodenci S. W., E., M. a T. po 1/4-ine. Takýto stav bol zachytený aj v notárskej zápisnici z roku 1961, pričom bolo konštatované, že na pôvodný dom (súp. č. XX) bol nadstavený obytný priestor, ktorého užívateľom sa stal výlučne W. S.. Po uskutočnení tejto nadstavby však spoluvlastníci nijakým spôsobom neprehodnotili výšku spoluvlastníckych podielov a tak naďalej ako spoluvlastníci boli súrodenci vedení v podieloch pre každého vo výške 1/4-iny. Aj v notárskej zápisnici N 212/62 zo dňa 03.05.1962 potvrdili, že súrodencom T., W., M. a E. S. patrí dom č. súp. XX v rovnakých podieloch. V tejto kúpnej zmluve je uvedené, že W. S. a E. S. odpredávajú Q. H. a X. H., ako aj M. L. z parcely č. 113/6 1/4-inu každému. Ďalej bolo uvedené, akým spôsobom sa bude predmetný rodinný dom užívať. V bode 4. je výslovne uvedené, že Q. H. a manželka X. H. a M. L. nehnuteľnosti odkupujú a vlastnícke právo bude prepísané na Q. H. v 1/8-ine, X. H., rod. L., v 1/8-ine a M. L. v 2/8-inách. Následne potom, ak v dedičskom konaní po M. L. jeho manželka Z. L. zdedila podiel v dome vo výške 1/4-iny, takýto záver štátneho notárstva bol podľa názoru odvolacieho súdu správny. Pokiaľ však súd prvého stupňa spochybnil nadobudnutie tohto spoluvlastníckeho podielu kúpou M. L. s tým, že predmetom kúpy bol aj podiel v dome, možno prijať záver, že dedička Z. L. v dobrej viere prijala v dedičskom konaní podiel o výške 1/4-iny ako dedičstvo po manželovi a takto sa cítila (ako spoluvlastníčka) až do doby, keď zistila, že jej podiel bol na liste vlastníctva zmenený z 1/4-iny (ešte aktuálny na LV z roku 2003) na 1/8-inu (LV v roku 2004). Z uvedeného vyplýva, že záver súdu prvej inštancie o tom, že pôvodne žalobkyňa Z. L. v čase smrti bola spoluvlastníčkou podielu na rodinnom dome a príslušnom pozemku evidovanom na LV č. XXXX v kat. úz. K. N. V. vo výške 1/4-iny je správny. Naopak, z predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že by právni predchodcovia žalovaných 1/, 2/ získali kúpou od W. a E. S. podiel vo výške 10/16-in. Pokiaľ teda takýto podiel bol predmetom dedenia, na základe ktorého sa spoluvlastníčkami v
takomto podiele stali žalované 1/, 2/, tento nebol správny. Pretože Z. L. bol nedôvodne znížený správou katastra nehnuteľností pôvodne zapísaný podiel 1/4-iny na 1/8-inu, a to práve v prospech žalovaných 1/, 2/, správny bol aj záver súdu o tom, že sa znížil podiel žalovaných o čiastku prislúchajúcu Z. L. (odvolací súd neskúmal ďalej, z akého dôvodu a kedy nadobudli žalované 1/, 2/ spoluvlastnícky podiel spolu vo výške 1/2-ice).
12. Odvolací súd tak na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj záverov súdu prvej inštancie dospel k tomu, že tento v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a vo veci samej dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol zistený skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s § 220 CSP zdôvodnil. Pretože prvoinštančný súd sa vo svojom odôvodnení zaoberal aj otázkami nastolenými v odvolacom konaní, odvolateľ tak neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom.
13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch, vrátane trov súdu prvej inštancie s prihliadnutím na úspech strán v konaní, potvrdil.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalobcom, ktorí mali úspech vo veci v odvolacom konaní, priznal proti neúspešným v odvolacom konaní žalovaným 1/, 2/ náhradu trov v celom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).