Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: N. bytom H., zastúpeného JUDr. Beátou Topolčaniovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Vojenská 3, proti žalovanej: I. bytom H., zastúpenej JUDr. Jánom Gelenekym, advokátom so sídlom v Košiciach, B. Němcovej 31/18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 22. 11. 2017 domáhal proti žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XX v Y.j č. popisné XX, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a podielu na pozemkoch vedených ako p. CKN registra č. XXXX o výmere 298 m2, zast. plochy a nádvoria a p.č. XXXX o výmere 306 m2, zast. plochy a nádvoria o veľkosti 111/10000 v pomere k celku a náhrady trov konania. Podľa dôvodov žaloby, žalovanej na základe darovacích zmlúv zo dňa 2. 8. 2002 a 20. 7. 2004 daroval nehnuteľnosť - byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XX v Y. na ulici H. a druhou darovacou zmluvou žalovanej daroval hnuteľné veci, zariadenie bytu tak, ako je to uvedené v zmluve, ktorá tvorí prílohu k žalobe. V tom čase boli už dva roky partnermi a žili ako druh a družka. Učinil tak z dôvodu, že k žalovanej pociťoval citovú náklonnosť a žalovaná si tento úkon vymienila neustále podsúvanými myšlienkami a prosbami, aby jej poskytol materiálnu istotu do budúcna, nakoľko bola rozvedená a žila s dvomi maloletými deťmi v skromných a ťaživých podmienkach. V byte žili spolu takmer 12 rokov v pokojnom vzťahu, vzťah sa začal naštrbovať za obdobie posledných 5 - 6 rokov, kedy začala žalovaná požívať alkohol, v dôsledku čoho sa jej správanie voči žalobcovi a okoliu začalo meniť k horšiemu. Jej správanie jej vytkol, poukázal na potencionálne následky a požiadal ju o nápravu. Pod ťarchou argumentov a obáv z budúcnosti mu po spoločnom rozhovore v roku 2012 vrátila polovicu darovanej nehnuteľnosti. Jej postoj k alkoholu sa však nezmenil a v dôsledku pokračujúceho užívania sa začala jej osobnosť meniť do takej miery (vyhrážky, osobné útoky na osobu žalobcu a podobne), že v roku 2015 spoločný vzťah ukončili. Napriek tomu nežiadal o vrátenie druhej polovice bytu a rešpektoval existujúci vlastnícky vzťah k bytu. Naďalej v byte spoločne bývali. Najväčším sklamaním pre žalobcu boli vyhrážky fyzickou likvidáciou a následné odcudzenie osobných vecí (notebooku a tlačiarne v hodnote cca 400,- Eur). Uvedené incidenty žalobcu zasiahli hlboko a veľmi citlivo a vyvolali v ňom obavu o svoj život a zdravie. So správaním žalovanej sa nevedel a nevie stotožniť práve z dôvodu, že od doby, keď ju poznal, jej neustále pomáhal, finančne ju podporoval, staral sa o ňu, o jej dve deti, previedol na ňu všetok svoj majetok a tak jej odovzdal svoj osud do jej rúk. Toto správanie a konanie považuje za veľký nevďak zo strany žalovanej a ako hrubé porušenie dobrých mravov. Na základe uvedených incidentov sa začal obávať o svoj život i majetok, lebo žalovaná naďalej požíva alkoholické nápoje a pod ich vplyvom

koná neuvážene a nevypočítateľne. Na základe tejto skutočnosti požiadal o vrátenie daru listom zo dňa 5. 5. 2017, na ktorý reagovala odmietavo. Keďže v zmysle právnej úpravy došlo k zániku darovacieho vzťahu doručením prejavu vôle darcu, pričom tento prejav vôle žalovaná nerešpektuje a dar odmieta vrátiť, je nevyhnutné doriešiť otázku vlastníctva tak, aby žalobca bol schopný svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti deklarovať zákonným spôsobom navonok. Žalobca k žalobe pripojil potvrdenie o podaní trestných oznámení, darovaciu zmluvu zo dňa 2. 2. 2002, zo dňa 20. 4. 2004, darovaciu zmluvu a zmluvu o zrušení vecného bremena, výzvu na vrátenie daru, predžalobnú výzvu zo dňa 5. 5. 2017, odpoveď na výzvu na vrátenie daru zo dňa 30. 5. 2017, vyjadrenie k písomnému stanovisku zo dňa 16. 10. 2017, potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 17. 9. 2017 ČVS: ORP- PU:847/2017 o podaní trestného oznámenia na žalovanú, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-2774/SE-KE-2017 zo dňa 9. 10. 2017 o odmietnutí trestného stíhania podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX.

2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 6. 4. 2018 žiadala, aby súd žalobu zamietol, nárok žalobcu v celom rozsahu neuznal a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa ustálenej judikatúry právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Dňa 5. 5. 2017 žalobca vyzval žalovanú na vrátenie daru z nepodstatných dôvodov. Poukazovanie na skutočnosti ako napríklad, že pomáhal rodičom žalovanej, deťom a finančne aj žalovanej sú právne irelevantné. Na druhej strane ako žalovaná z opatrnosti poukázala na to, že aj ona nemalou sumou prispievala do spoločnej domácnosti viac ako 15 rokov. Hádky nie sú dôvodom na vrátenie daru, žalobcovi sa nevyhráža a nie je voči nemu agresívna. Nadmerne alkohol nepožíva, ale len príležitostne a istotne nie viac ako požíval v tomto období žalobca. Pracuje ako opatrovateľka, jej zamestnávateľom je Mestská časť Košice - Sever a zároveň si dopĺňa vzdelanie na Strednej zdravotnej škole. Žalobca v snahe dokázať hrubé porušenie dobrých mravov podal dňa 22. 5. 2017 trestné oznámenie. Výsledkom bolo, že toto trestné oznámenie bolo uznesením OR PZ v Košiciach riešené tak, že bolo odstúpené na riešenie Okresnému úradu Košice ako možný priestupok a do toho času nebolo ukončené. Dňa 17. 9. 2017 podal žalobca opätovne v snahe dokázať hrubé porušenie dobrých mravov ďalšie trestné oznámenie, ktoré bolo dňa 9. 10. 2017 uznesením ČVS: ORP-2774/SE-KE-2017 odmietnuté. Žalovaná zastáva názor, že tieto trestné oznámenia boli robené účelovo v snahe preukázať značnú intenzitu porušenia dobrých mravov, hoci na to nebol dôvod a tak sa domáhať vrátenia daru. Zároveň boli urobené po 5. 5. 2017, teda po výzve na vrátenie daru a po doručení prejavu vôle žalovanej. Žalovaná vzhľadom na skutočnosť, že so žalobcom spolu nežijú a v snahe predísť hádkam a osočovaniu, sa zo spoločného bytu odsťahovala v júni 2017 a býva v podnájme. Listom zo dňa 14. 9. 2017 žalobcovi oznámila, že mu ponúka svoj spoluvlastnícky podiel v byte odpredať za trhovú cenu, resp. mu prenajať. Zároveň mu navrhla, že ďalšou možnosťou je odpredať byt a predajnú cenu rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov. Na tento návrh žalobca nereagoval, trval na vrátení daru.

3. Žalobca dňa 2. 5. 2018 predložil rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVVS2-2018/004427 zo dňa 3. 4. 2018, ktorým Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zastavil konanie z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku (žalovanej) preukázané. Ďalej predložil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2018/005505 zo dňa 14. 3. 2018, ktorým bolo konanie vo veci priestupku proti majetku zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku (žalovanej) preukázané.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 25. 9. 2018 vypovedal, že so žalovanou sa poznali istú dobu, asi dva roky, následne sa rozhodli spoločne žiť. K žalovanej cítil citovú náklonnosť, preto sa rozhodol, keďže v tom čase kupoval byt v Y., že tento byt prepíše na ňu v roku 2001. V roku 2004 jej daroval nábytok, ktorý kúpil do bytu. V roku 2005 sa žalovaná vrátila do Y., žili spolu ako jedna rodina aj s jej deťmi. Počas obdobia ich vzťahu chodil po montážach, zarábal finančné prostriedky, takmer nikdy nebol doma. Žalovaná pred známymi hovorila, že sa o žalobcu postará. Keď začali nezhody so žalovanou, z bytu ho začala vyhadzovať. V roku 2014 mu vrátila polovicu bytu. Konverzácia so žalovanou sa zhoršovala. Žalovaná sa nesprávala podľa predstáv žalobcu. Začala požívať alkohol s tým, že tvrdila, že je to preto, lebo žalobca je neustále preč. V rokoch 2014 - 2015 bola rok a pol nezamestnaná. Sám vtedy finančne zabezpečoval celú rodinu. Keď bola žalovaná pod vplyvom alkoholu, vždy si našla nejaký argument,

začala sa hádať. Rozhodol sa preto odísť z tohto prostredia, pretože to nevedel vydržať psychicky. Určité obdobie spoločne nebývali, deti žalovanej sa odsťahovali, neskôr syn žalovanej sa vrátil a žil s nimi. 20. 5. 2017 bola žalovaná pod vplyvom alkoholu, vtedy žalobcu fyzicky napadla, nadávala mu, išlo o rôzne spôsoby verbálnych útokov. Žalobca požiadal žalovanú, aby prestala požívať alkohol a hrubým spôsobom sa k nemu správať. Hlavným dôvodom, pre ktorý žiada vrátenie daru, je nevďačnosť zo strany žalovanej ako obdarovanej, jej správanie ani postoj k žalobcovi sa doposiaľ nezmenil a cíti, že bol žalovanou zneužitý a využitý. Po odsťahovaní žalovanej z bytu ho definitívne presvedčila o tom, že nechce s ním žiť a ani žalobca už nemieni s ňou ďalej žiť.

5. Žalovaná vypovedala, že so žalobcom sa mali radi a ešte aj 4 mesiace spätne od podania žaloby mala žalobcu rada. Žalobca vedel, že má dve deti a že budú bývať so žalovanou, a tiež, že bude prispievať do bytu a preto chcela určitú zábezpeku. Žalobca sa so svojimi dcérami nerozprával takmer 12 rokov, boli bez kontaktu a bol to hlavne jeho návrh, aby jeho dcéry nič nededili, darovať byt žalovanej. Pracovala vo Frucone v Košiciach a dva mesiace bola nezamestnaná. Finančne pomáhala v domácnosti z doplnkového dôchodkového sporenia. Neskôr bola rok a pol nezamestnaná, keď ju prepustili z Frucony. Pol roka bola práceneschopná. Dňa 2. 5. 2017 si spravila opatrovateľský kurz a zamestnala sa ako opatrovateľka Mestskej časti Košice - Sever. Dcéra počas štúdia brigádovala, bola sebestačná a syn takisto poberal štipendium. Spolužitie so žalobcom bolo komplikované, hádali sa, tvrdil, že si môže robiť čo chce a chodiť kam chce. Každú sobotu navštevoval svoju sestru s tým, že jej pomáhal, jej sa venoval minimálne. Cez týždeň chodil do práce. Ak požívali spoločne alkohol, tak ho požívali spoločne. Pred 4 mesiacmi žalovaná zistila, že má novú priateľku, ona priateľa nemá, žije sama. Po 12 rokoch sa tiež prihlásili k žalobcovi jeho dcéry. Neskôr uznala, keďže sa jeho dcéry vrátili, vrátila mu polovicu bytu aj s prísľubom, že sa to zlepší, ale k zlepšeniu vzťahov medzi nimi nedošlo. Často bola sama v žiali, v smútku, v psychických depresiách a žalobcovi to bolo jedno, preto požívala alkohol. Prvý manžel žalobkyňu fyzicky týral a žalobca ju týral psychicky svojím správaním a samotou. Začala navštevovať psychiatrickú ambulanciu. Žalobca je bývalý športovec, zápasník, preto je smiešne, keď tvrdí, že sa bojí jej. Trestné oznámenia žalobcu boli účelové. Žalobca robil všetko preto, aby byt dostal späť. So žalobou nesúhlasí, pretože so žalobcom žila 16 rokov, 5 rokov za ním chodila, starala sa o neho, varila, zavárala, mal rád teplú stravu.

6. Svedok U. vypovedal, že pozná obidve strany sporu, sú v priateľskom vzťahu. Vzťahy medzi nimi boli spočiatku dobré, vážili si jeden druhého, vzájomne sa podporovali. Neskôr sa vzťahy naštrbili. Žalovaná požívala alkohol, postupne sa to zvyšovalo. Žalobcu často provokovala. Žalobca pomohol žalovanej po všetkých stránkach, keďže bola dlhšie nezamestnaná, byt bol jeho. Podľa názoru svedka byt žalobkyni nepatrí, pretože ona má svoj byt a za 15 rokov spolužitia, keď bola väčšinou žalovaná nezamestnaná, všetko do bytu investoval žalobca.

7. Svedok U., priateľ žalobcu a žalovanej, vypovedal, že spočiatku boli vzťahy medzi stranami sporu dobré, neskôr sa vzťah pokazil, pretože žalovaná si nevedela nájsť prácu a jej cesta sa uberala iným smerom, vzťahy sa narušili a skončilo sa to tak, že začali na seba podávať trestné oznámenia. Bývali spoločne s deťmi, žalobca mal inú predstavu o výchove detí, taktiež žalovaná mala inú predstavu. Je pravdou, že žalovaná viackrát prehlásila aj pred svedkom, že sa o žalobcu postará. Žalobca si našiel priateľku, ale už spoločne nežili so žalovanou.

8. Svedok N. švagor žalobcu, uviedol, že žalobca je odborník, remeselník, vzťahy medzi stranami sporu boli spočiatku dobré, neskôr sa to zhoršilo. Na spoločenské udalosti prichádzali najprv spoločne, neskôr už len žalobca. Žalobca sa sťažoval, že žalovanú našiel pod vplyvom alkoholu. V minulom roku 2017 prišiel ráno o 6 hod. a zazvonil svedkovi s tým, že sa bojí o svoj život. Vyplynulo to z nejakej hádky, že žalovaná mu rozbila telefón, notebook a že bola opakovane pod vplyvom alkoholu. Ponúkol mu preto doriešenie situácie s tým, že môže u neho bývať, pretože mal obavu sa vrátiť späť. Ostal u svedka bývať asi dva mesiace a taktiež podal trestné oznámenie na žalovanú.

9. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie G. okres Y. obec Y. vlastníkom posudzovaného bytu je žalobca v jednej polovici a žalovaná v jednej polovici.

10. Súd právne vec posúdil nasledovne:

11. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Podľa § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

14. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže strana sporu v konaní uplatniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia strany sporu s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo dostatočne nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska práva.

18. Medzi stranami sporu - bývalými partnermi, ktorí žili ako druh a družka nebolo sporné, že dňa 2. 8. 2002 daroval žalobca žalovanej nehnuteľnosť - byt č. X na 1. poschodí bytového domu súp. č. XX v Y. na ulici H., evidovaný na LV č. XXXXX, okres Y., obec Y., katastrálne územie G. s príslušenstvom na základe darovacej zmluvy zo dňa 2. 8. 2002 a dňa 20. 7. 2004 daroval žalovanej hnuteľné veci

- zariadenie bytu tak, ako je uvedené v zmluve. Zároveň bola uzatvorená zmluva o zrušení vecného bremena podľa § 628 až 630 Občianskeho zákonníka a podľa § 151p Občianskeho zákonníka, ktorej predmetom bol dar - byt, ku ktorému sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva. V článku III bod 4 tejto zmluvy sa zároveň žalobca a žalovaná dohodli, že darca a povinný z vecného bremena daruje v podiele polovice predmet daru, a to:

- nehnuteľnosť - stavbu 2-izbový byt č. X. na 1. poschodí bytového domu so súpisným č. XX, vchod č. XX na ulici H. evidovaný na LV č. XXXXX pre okres Y. obec Y. katastrálne územie G. spolu s príslušenstvom bytu a súčasťami bytu uvedenými v článku II ods. 2, 3 darovacej zmluvy a zmluvy o zrušení vecného bremena,

- spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu 111/10000,

- spoluvlastnícky podiel k pozemkom, na ktorých bytový dom do súpisným č. XX stojí, teda k parcele registra CKN č. XXXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria v celkovej výmere 298 m2 a parcela registra CKN č. XXXX. V článku IV bod 1 darca a povinný z vecného bremena zriadili na základe darovacej zmluvy v prospech obdarovaného a oprávneného z vecného bremena vecné bremeno zodpovedajúce právu bezplatného doživotného bývania a užívania bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom. Podľa článku IV bod 2 obdarovaný a oprávnený z vecného bremena sa dohodli, že vecné bremeno zriadené darovacou zmluvou sa dňom podpísania darovacej zmluvy a zmluvy o zrušení vecného bremena zrušuje bezodplatne. Nebolo sporné, že žalobca žalovanej doručil výzvu na vrátenie daru - predžalobnú výzvu zo dňa 5. 5. 2017. 19. Zo znenia žaloby doručenej súdu dňa 22. 11. 2017 súd ustálil, že žalobca sa domáha vrátenia daru, resp. určenia vlastníckeho práva k daru voči žalovanej, pretože žalovaná hrubo porušila dobré mravy tým, že sa žalobcovi vyhrážala fyzickou likvidáciou, odcudzila mu osobné veci - notebook a tlačiareň v hodnote 400,- Eur, často požíva alkohol, pod ktorého vplyvom sa agresívne správa. Jej agresívne správanie je spojené s vyhrážkami, nadávkami a urážkami a u žalobcu vznikli obavy o život, ktoré žalobca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov.

20. Z dôkazov predložených k žalobe a podľa žaloby, žalobca, ktorý sa domáha určenia vlastníckeho práva k bytu, má na požadovanom určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP. 21. Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 Občianskeho zákonníka dochádza po splnení dvoch právnych skutočností. Musí byť preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovanej voči darcovi alebo členom jeho rodiny a musí byť preukázaný jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým žiada vrátenie daru. 22. Súd mal za preukázané splnenie prvej podmienky - výzva darcu (žalobcu) obdarovanej (žalovanej), aby vrátila dar (list zo dňa 5. 5. 2017). 23. Bolo potom potrebné zaoberať sa splnením druhej podmienky - či žalovaná hrubo porušila dobré mravy správaním sa voči darcovi - žalobcovi. 24. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 5. 5. 2017 a zo znenia žaloby súd ustálil, že žalobca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov žalovanej voči žalobcovi okolnosť, že správanie žalovanej voči žalobcovi sa podstatne zmenilo, hlavne častým požívaním alkoholu, pod vplyvom ktorého sa žalovaná agresívne správa, spojené s vyhrážkami, nadávkami a urážkami, ktoré hrubým spôsobom zasahujú do spolunažívania. Rovnako nevhodná a zarážajúca je aj argumentácia žalovanej, že byt nie je žalobcov a že má vypadnúť a ľutuje, že mu polovicu bytu vôbec vrátila. Za ponižujúci argument ďalej žalobca považoval argument, že mu robí slúžku, čo nie je pravdivé tvrdenie. Keďže sa citovo navzájom odcudzili, prejavilo sa to v spoločnom pohlavnom živote tak, že spoločne sexuálne nežijú. Okrem týchto skutočností má obavu z dôvodu, že nadmerne konzumuje žalovaná alkohol, dôvodné obavy aj o to, akým spôsobom by mohla nakladať do budúcna so svojím podielom v byte. Tento stav predstavuje pre neho ako podielového spoluvlastníka bytu stresové situácie, ktoré majú negatívny dopad na jeho zdravotný stav. V žalobe uviedol, že sa začal obávať o svoj život i majetok, nakoľko žalovaná požíva alkoholické nápoje naďalej. Pod ich vplyvom koná neuvážene a nevypočítateľne. Správanie žalovanej je nevhodné, žalovaná ukončila vzájomné spolužitie so žalobcom, žalobca pomáhal rodičom a deťom žalovanej, preto správanie žalovanej považuje za veľký nevďak voči nemu. 25. Zo zhodných výpovedí strán sporu je zrejmé, že dar - byt užíva v súčasnej dobe žalobca. Žalovaná z bytu odišla. Náklady spojené s užívaním bytu hradí žalobca. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 14. 3. 2018 vyplýva, že konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 Priestupkového zákona, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že dňa 25. 5. 2017 v byte na ulici H. mala z kuchynského stola odcudziť notebook a doklady, čím mala úmyselne spôsobiť škodu na majetku bývalého druha N. bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Rozhodnutím Okresného úradu Košice zo dňa 3. 4. 2018 konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Priestupkového zákona, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že dňa 20. 5. 2018 sa mala v byte na ulici H. v Y. vyhrážať a vulgárne nadávať oznamovateľovi N., bolo podľa § 76 ods. 1 písm. c/ Priestupkového zákona zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. 26. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal také správanie sa žalovanej voči nemu, ktoré by dosahovalo značnú intenzitu alebo by bolo sústavné tak, ako to vyžaduje súdna prax pre úspešné uplatnenie nároku na vrátenie daru a bolo by vyvolané výlučne iba konaním a správaním žalovanej bez toho, aby bolo vyvolané vzájomným správaním sa žalobcu voči žalovanej. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V

kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú) reakciu obdarovaného (i keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Výnimkou by však bolo také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. 27. Časté požívanie alkoholu žalovanou, hádky s tým spojené, boli v konaní preukázané výpoveďami strán sporu a výpoveďami svedkov. Súd však takéto správanie a konanie žalovanej nepovažoval za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom i na správanie žalobcu, ktorý takisto požíval v rozhodnom období alkohol. Nebolo taktiež sporné, že žalobca býva v byte sám, našiel si priateľku a preto žalovaná musela z bytu odísť, lebo žalobca volal na ňu políciu. 28. Žalovaná je podielovou spoluvlastníčkou bytu, rovnako ako žalobca, byt však neužíva, nepožíva jeho plody a úžitky (§ 123 Občianskeho zákonníka). Nemá žiadne práva vlastníka. Trestné oznámenia, ktoré žalobca pripojil k žalobe ako dôkaz, boli zastavené a odmietnuté. Žalovaná sa odsťahovala zo spoločného bytu v júni 2017 a býva v podnájme. Zároveň navrhla žalobcovi možnosť byt odpredať a predajnú cenu rozdeliť podľa spoluvlastníckych podielov. Na tento návrh žalobca nereagoval a trval na vrátení daru. 29. Súd je toho názoru, že konanie žalovanej vzhľadom aj na správanie žalobcu nemožno považovať za správanie, ktorým by hrubo porušila dobré mravy. Žalobcovi nevznikol nárok domáhať sa vrátenia daru. Účinky vrátenia daru nenastali. Žalovaná je naďalej vlastníčkou bytu v jednej polovici. 30. Na základe uvedených dôvodov s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.