Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cbi/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava , IČO: 30 807 484, proti žalovanému: JUDr. Miroslava Žitníková, so sídlom Moyzesova 816/100, 017 01 Považská Bystrica, správca úpadcu: LUXOR a. s. "v konkurze", so sídlom Školská 226, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 327 123, o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je veriteľom vymáhateľnej, prednostnej pohľadávky z reštrukturalizačného konania podľa § 120 odsek 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, proti úpadcovi vo výške 7.938,72 eur titulom poistného na sociálne poistenie za mesiac 06/2014, prihlásenej do konkurzného konania vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 38K/40/2016 súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 2 zo dňa 05.08.2016 na majetok úpadcu LUXOR a. s. "v konkurze", so sídlom Školská 226, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 327 123, zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 72/21.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovanému súd priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 81,82 %.

odôvodnenie:

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 27.03.2017 postúpená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal Okresnému súdu Trenčín bola dňa 27.03.2017 postúpená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu vo výške 104.213,55 eur uplatnená prihláškou č. 2 zo dňa 05.08.2016 je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 odsek 4 zákona č. 7/2005 Z. z. . Žalobu žalobca odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.07.2016 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 147/2016 dňa 01.08.2016 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka LUXOR, a.s. a do funkcie bol ustanovený ako správca JUDr. Róbert Fatura. Správca listom zo dňa 17.10.2016 doručeným dňa 21.10.2016 oznámil žalobcovi, že poprel prihlásenú pohľadávku č. 71/20 - 81/30 čo do jej poradia ako 25a prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania. Podľa výpisu zo zoznamu pohľadávok, správca poprel poradie nezabezpečenej pohľadávky žalobcu uplatnených prihláškou č. 2 zo dňa 05.08.2016, pričom správca poprel, že uvedená pohľadávka nie je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR. Správa uznal, že podľa poradia sú predmetné pohľadávky tzv. iné pohľadávky. Popretie poradia odôvodnil správca tým, že nebol vyhlásený počas reštrukturalizácie na majetok dlžníka konkurz. Okresný súd Trenčín svojim uznesením sp. zn. 40R/4/2014 zo dňa 23.02.2015 zverejneným dňa 02.03.2015 reštrukturalizačné konanie spoločnosti LUXOR, a.s. ukončil a teda konkurz na úpadcu bol vyhlásený po skončení reštrukturalizácie a z toho dôvodu nie sú pohľadávky uplatnené prihláškou č. 2 prednostné. Žalobca nesúhlasí s popretím poradia predmetných prihlásených pohľadávok a v tejto súvislosti uvádza, že uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 16.06.2014 uverejneným v

Obchodnom vestníku č. 117/2014 dňa 20.06.2016 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi LUXOR, a.s., uznesením súdu 18.07.2014 zverejneným v OV č. 141/2014 dňa 24.07.2014 Okresný súd povolil reštrukturalizáciu. Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 23.02.2015 uverejneným v Obchodnom vestníku č. 41/2015 dňa 02.03.2015 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil reštrukturalizáciu. Dňa 27.04.2015 Okresný súd Trenčín vyhlásil konkurz s účinkami od 02.08.2016. Pohľadávky žalobcu vo výške 104.213,55 eur uplatnené prihláškou č. 2 zo dňa 06.08.2016 z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie 05/2014-06/2016 predpísané rozhodnutiami, bol právoplatné a vykonateľné a vznikli nezaplatením poistného. Pohľadávky teda vznikli v čase po začatí reštrukturalizačného konania úpadcu a pred skončením reštrukturalizácie a v zmysle § 120 ods. 2 ZoKR tieto pohľadávky majú charakter prednostnej pohľadávky v reštrukturalizácii. Z vyjadrenia správcu vyplýva, že tento nenamieta skutočnosť, že predmetná pohľadávka je evidovaná v zozname pohľadávok pod č. 71/20 - 81/20. Správca namieta to, že pre danú pohľadávku nie sú naplnené predpoklady podľa § 120 odsek 4 ZoKR, teda z dôvodu, že konkurz voči úpadcovi nebol vyhlásený počas reštrukturalizácie, na účely určenia poradia pohľadávky nie sú predmetné pohľadávky prednostné, a teda neuspokojujú sa v poradí v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR, ale v poradí ako iné pohľadávky. V tejto súvislosti je potom potrebné § 120 odsek 4 ZoKR vykladať v širších súvislostiach. Uverejnením uznesenia o skončení reštrukturalizácie dochádza len k formálnemu resp. procesnému skončeniu reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia samotná teda po stráne ekonomickej, sa skočí až splnením reštrukturalizačného plánu. Za konkurz vyhlásený počas reštrukturalizácie je preto potrebné považovať taký konkurz, ktorý je vyhlásený v čas kým nedôjde k úplnému splneniu záväzkov vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu, teda k skončeniu reštrukturalizácie aj po stránke ekonomickej. V prípade úpadcu mal byť reštrukturalizačný plán voči žalobcovi splnený uhradeným všetkým záväzkov, na ktoré sa zaviazal v reštrukturalizačnom pláne, riadne a včas. V prípade vyhlásenia konkurzu pred splnením reštrukturalizačného plánu dochádza k jeho neúčinnosti voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky plánu neboli v tom čase splnené. Pohľadávky dlžníka, ktoré vznikli po začatí reštrukturalizácie v súvislosti s prevádzkovaním podniku žalovaného počas reštrukturalizačného konania, po jeho premene na konkurzné konanie majú postavenie prednostných pohľadávok podľa § 120 odsek 4 ZoKR. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR pod sp. zn. 4Obdo/48/2011. Predmetné pohľadávky prihlásené prihláškou č. 2 žalobca nemohol prihlásiť do reštrukturalizačného konania nakoľko vznikli po začatí reštrukturalizácie. Reštrukturalizačné konanie začalo 20.06.2014 s účinkami 21.06.2014. Evidenciu pohľadávky v účtovníctve žalobcu, teda moment vzniku pohľadávky, od ktorej je žalobca oprávnená oprávnený požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie viaže opatrenie č. MF/24035/2005-74 na výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Predložením výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa stáva známou presná suma pohľadávky žalobcu. Toto ustanovenie nadväzuje na už vyššie uvedenú povinnosť zamestnávateľa predkladať mesačné výkazy v lehote splatnosti. Z časového hľadiska preto pohľadávka žalobcu vzniká momentom predloženia mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platiteľom poistného. Až na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie má žalobca vedomosť o výške pohľadávky ako aj právo požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie. Povinnosť platiť a odvádzať poistné je teda upravené v § 141 až 142 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Splatnosť poistného je upravená v § 143 ods. 2 zákona. Dátum splatnosti v danom prípade predstavuje dátum povinnosti zaplatiť poistné na sociálne poistenie. Teda pre vznik pohľadávky je dôležité, aby boli súčasne naplnené dva momenty: predloženie MV za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný platiť za uvedený mesiac, až vtedy začína žalobca učtovať a vedia prípadnú budúcu pohľadávku v účtovníctve, aby neskôr vedel pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely ZoKR a splatnosť poistného na základe predloženého MV, pretože až vtedy vznikne pohľadávka. Z uvedeného teda vyplýva, že len samotnou splatnosťou poistného resp. predložením mesačného výkazu nie je možné požadovať plnenie, nevznikla ešte pohľadávka, tá vznikne až súčasným splnením oboch momentov. Uvedený vznik pohľadávky riešil aj NS SR v rozhodnutí pod sp. zn. 4Sžso/5/2011 z 28.06.2012, ktorý sa zaoberal otázkou vzniku pohľadávky, teda že zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku) ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za konkrétny kalendárny mesiac nemohlo vzniknúť v tomto kalendárnom mesiaci, ak výplata miezd sa viaže k 30. Dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva

oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu mimo dátumu určeného na výplatu miezd, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu vyhlásenia konkurzu.

2. Žalovaný sa k žalobe po doručení žaloby vyjadril podaním zo dňa 27.08.2018 v rámci ktorého uviedol, že po doručení žaloby opätovne preskúmal prihlásené pohľadávky i dôvody popretia, avšak vzhľadom k tej skutočnosti, že doposiaľ dôvody popretia pretrvávajú, nie je možné podanej žalobe vyhovieť. Uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, pričom poukazujem na § 120 ods. 4 „ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.“ Nakoľko Okresný súd Trenčín Uznesením sp. zn.: 40R/4/2014 zo dňa 23. februára 2015, zverejneného dňa 2. marca 2015 reštrukturalizačné konanie spoločnosti LUXOR a.s. ukončil a teda konkurz na úpadcu bol vyhlásený po skončení reštrukturalizačného konania, tak z tohto dôvodu nie sú pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil prednostné podľa § 120 ods. 4 ZKR.

3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil za prítomnosti strán sporu a na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.

4. Žalobca na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že na základe skôr uvedených skutočností a zistení navrhuje, aby Okresný súd Trenčín v konkurznom konaní LUXOR, a.s. so sídlom Školská 226, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 371 23, sp. zn. 38K/40/2016 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 104.213,55 uplatnená prihláškou je prednostnou pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 4 zákona č. 7/2005.

5. Žalovaný na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho písomného vyjadrenia a zároveň poukázal aj na vyjadrenie predchádzajúceho správcu. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že na základe skôr uvedeného s poukazom na písomné a ústne vyjadrenie v danej veci, má za to, že podaná žaloba nie je dôvodná a žiada, aby ju súd zamietol.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov, pričom v súlade s § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) neoboznamoval čítaním ani oboznamovaním obsahu: súhrnná prihláška nezabezpečených pohľadávok k sp. zn. 38K/40/2016 poradové č. 2, oznámenie o popretí pohľadávky z 17.10.2016, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/48/2011, rozsudok NS SR sp. zn. 4Sžso/5/2011, výpis z obchodného vestníka č. 41/2015, výpis z obchodného vestníka č. 117/2014, výpis z obchodného vestníka č. 147/2016, nakoľko ide o listiny, ktorých odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a listina ani jej obsah neboli protistranou spochybnené. Podľa § 204 C.s.p. súd na pojednávaní oboznámil obsah: výpis z obchodného vestníka č. 218/2016, výpis z obchodného vestníka č. 117/2014, výpis z obchodného vestníka č. 41/2015, výpis z obchodného vestníka č. 147/2016, výpis z registra organizácii na žalobcu z 8.1.2018, výpis z obchodného registra na úpadcu z 8.11.2018, zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/40/2016 súd oboznámil: prihláška zapísaná pod č. 7, zoznam pohľadávok nachádzajúci sa na č. l. 145 spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38K/40/2016.

7. Po vykonaní dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie uvedené právne predpisy. 8.1 Právnu vec súd posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“).

8.2 Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.

8.3 Podľa § 1 ZoKR tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom

dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby.

8.4 Podľa § 23 odsek 1 ZoKR vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

8.5 Podľa § 24 odsek 1 ZoKR účastníkmi konkurzného konania sa dlžník, žalobca a veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

8.6 Podľa § 28 odsek 1 ZoKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

8.7 Podľa § 28 odsek 2 ZoKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd.

8.8 Podľa § 28 ods. 3 ZoKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

8.9 Podľa § 29 ods.1 ZoKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky, f) podpis.

8.10 Podľa § 29 ods.6 ZoKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

8.11 Podľa § 32 ods.1 ZoKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

8.12 Podľa § 32 ods.2 ZoKR prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

8.13 Podľa § 32 ods.9 ZoKR veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

8.14 Podľa § 32 ods.15 ZoKR v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

8.15 Podľa § 32 ods.19 ZoKR pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

8.16 Podľa § 120 odsek 2 ZoKR pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia.

8.17 Podľa § 120 odsek 4 ZoKR ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

8.18 Podľa § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

8.19 Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení , poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

8.20 Podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

9. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, súd posúdil predmetný spor takto: Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu žalobcu a žalovaného. Aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná, vzhľadom k tomu, že žalobca je veriteľom popretej pohľadávky v konkurze podľa § 24 odsek 1 ZoKR v spojení s § 32 odsek 9 ZoKR. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, vzhľadom k tomu, že žalovaný v má postavenie správcu majetku úpadcu podľa § 40 ods. 1 ZoKR, ktorý prihlásenú pohľadávku poprel. 10. Následne, po zistení, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, súd zisťoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt. Žalobca si v konkurznom konaní prihlásil svoje pohľadávky súhrnnou prihláškou č. 2 zo dňa 26.08.2016, t. zn. v základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok (táto lehota plynula od 02.08.2016 a uplynula dňa 16.09.2016), správca prihlásenú pohľadávku poprel dňa 17.10.2016, pričom lehota na popieranie pohľadávok plynula správcovi od 17.09.2016 do 17.10.2016, žalobcovi bolo doručené oznámenie o popretí prihlásených pohľadávok dňa 21.10.2016 a žalobca podal určovaciu žalobu na súde dňa 31.10.2016 (lehota žalobcovi plynula od 22.10.2016 do 21.11.2016). Pri prihlasovaní pohľadávok žalobcom, pri popretí pohľadávok správcom, ako aj pri podaní žaloby o určenie popretých pohľadávok boli dodržané zákonom stanovené prekluzívne doby. Na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. 11. Žalovaný poprel všetky prihlásené pohľadávky žalobcu vyššie uvedenou súhrnnou prihláškou, ktoré sú vedené v zozname pohľadávok pod číslom 71/20 až 81/30, v časti prihláseného poradia uspokojenia. Žalobca sa v spore domáhal určenia poradia nezabezpečených pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzného konania úpadcu prihláškou č. 2 s poradím uspokojenia ako prednostné pohľadávky z reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR, pričom správca uznal ich poradie ako iná pohľadávka t. j. horšie poradie uspokojenia, ako si prihlásil žalobca. Súd vychádzal z obsahu žaloby, čoho sa žalobca domáhal, nakoľko petit žaloby tomu nezodpovedal, nakoľko podľa petitu žaloby sa žalobca domáhal určenia jednej pohľadávky, čo nezodpovedalo odôvodneniu žaloby ani reálnemu stavu. 12. Žalobca tvrdil, že pohľadávky žalobcu vznikli počas reštrukturalizačného konania a súvisia s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania. Poukázal na to, že je potrebné vykladať § 120 odsek 4 ZoKR v širších súvislostiach, pričom uverejnením uznesenia o

skončení reštrukturalizácie dochádza len k formálnemu resp. procesnému skončeniu reštrukturalizácie, reštrukturalizácia po stráne ekonomickej sa končí až splnením reštrukturalizačného plánu. Preto za konkurz vyhlásený v čase počas reštrukturalizácie je potrebné považovať aj taký konkurz, ktorý je vyhlásený v čase, kým nedôjde k úplnému splneniu záväzkov vyplývajúcich z reštrukturalizačného plánu, a teda ku skončeniu reštrukturalizácie aj po stránke ekonomickej. 13. Žalovaný poprel prihlásené pohľadávky všetky zhodne s odôvodnením, že „v zmysle ust. § 120 ods. 4 ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. Okresný súd Trenčín svojim uznesením sp. zn. 40R/4/2014 zo dňa 23.02.2015, zverejneným dňa 02.03.2015 reštrukturalizačné konanie spoločnosti LUXOR, a.s. ukončil a teda konkurz na úpadcu bol vyhlásený po skončení reštrukturalizačného konania. Z tohto dôvodu nie sú pohľadávky, ktoré si uplatnil prihláškou č. 2 zo dňa 05.08.2016 prednostné podľa ust. § 120 ods. 4 ZKR.“ Žalovaný pri popretí pohľadávok poukázal na to, že iba pohľadávky ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas reštrukturalizačného konania za predpokladu, že je počas reštrukturalizácie vyhlásený konkurz, sú uspokojované v konkurze pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, pričom v uvedenom prípade nebol vyhlásený konkurz počas reštrukturalizácie, ale až s odstupom času. 14. Vzhľadom k tomu, že žalovaný poukázal na konkrétny typ pohľadávok, ktoré musia spĺňať predmetné kritériá, citáciou § 120 odsek 4 ZoKR, súd skúmal v prvom rade, či žalobcom prihlásené pohľadávky uvedené predpoklady spĺňajú t. j. či ide o pohľadávky, ktoré z časového hľadiska vznikli počas reštrukturalizačného konania t. j. až do jeho skončenia. Žalobca, ktorého v spore zaťažovalo bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu podľa názoru súdu riadne netvrdil, kedy jednotlivé pohľadávky vznikli. Žalobca len tvrdil mechanizmus vzniku jeho pohľadávok pričom poukázal na rozhodnutia, ktorými boli pohľadávky žalobcu priznané jednotlivými rozhodnutiami žalobcu. V prípade prvej pohľadávky, ktorá predstavuje nárok na poistené za mesiac máj 2014, vo výške 9.752,80 eur, súdu nie je zrejmé, kedy uvedená pohľadávka vznikla. Uvedená pohľadávka mohla vzniknúť najskôr 01.06.2014 a najneskôr 30.06.2014. Kedy v uvedenom rozmedzí vznikla, však súd v spore preukázaný nemal. Žalovaný netvrdil, aký bol výplatný termín úpadcu v zmysle § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. u tohto konkrétneho zamestnávateľa, pričom ani netvrdil, že ide o zamestnávateľa, u ktorého sa uplatní zákonná fikcia v zmysle § 143 ods. 2 , t. j. vznik nároku žalobcu na poistné v posledný kalendárny deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade bolo reštrukturalizačné konanie začaté dňa 21.06.2014 a súd nemal v spore preukázané, že predmetná pohľadávka zapísaná v zozname pohľadávok pod číslom 72/20 vznikla do uvedeného dátumu, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. 15. K ďalšej pohľadávke súd uvádza, že ide o poistné za mesiac jún 2014, ktoré vzniklo najskôr 01.07.2014 t. j. počas trvania reštrukturalizačného konania a nakoľko sa uvedený nárok týkal zamestnancov t. č. úpadcu, možno ho podradiť pod pohľadávku, ktorá súvisí s prevádzkovaním podniku v zmysle § 120 odsek 4 ZoKR. Súd zároveň uvádza, že predmetné zákonné ustanovenie síce hovorí o vyhlásení konkurzu počas reštrukturalizácie a uspokojením prednostných pohľadávok, avšak reálne súdu je zrejmé, že počas reštrukturalizácie, počas jej účinkov k vyhláseniu konkurzu dôjsť nemôže. Buď trvá reštrukturalizácia alebo sa rozhodne o jej zastavení a vyhlásení konkurzu. Uvedené výslovne vyplýva z § 117 ZoKR, v zmysle ktorého je potom zrejmé, že ustanovenie § 120 odsek 4 ZoKR by bolo nepoužiteľné, nakoľko súd jedným momentom zastavuje reštrukturalizáciu a tým istým momentom vyhlasuje konkurz t. j. nie je možné, aby konkurz bol vyhlásený počas reštrukturalizácie, tak ako to predpokladá uvedené ustanovenie. Vzhľadom k uvedenému, súd preto bral do úvahy, pri určení poradia uspokojenia, iba predpoklady časového vzniku pohľadávky, počas trvania reštrukturalizácie, pričom v prípade pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod číslom 72/21 tento predpoklad mal za splnený, preto súd rozhodol v tejto časti o jej určení. 16. K ostatným pohľadávkam, ktoré sú uplatňované titulom poistného za obdobie najskôr 08/2015 súd uvádza, že tieto vznikli po ukončení reštrukturalizácie, ktorá bola ukončená dňa 03.03.2015 t. j. nespĺňajú vôbec charakteristiku vzniku počas reštrukturalizačného konania podľa § 120 ods. 4 ZoKR. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 156 ZoKR, zákon jednoznačne hovorí kedy sa reštrukturalizácia končí. V zmysle uvedeného ustanovenia sa reštrukturalizácia končí zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, kedy zároveň aj zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania t. j. dlžník sa dostáva do režimu v akom existoval pred začatím reštrukturalizačného konania. Ak preto sú prednostnými pohľadávkami v zmysle § 120 ZoKR, pohľadávky ktoré vzniknú počas reštrukturalizačného konania, nemožno za takéto pohľadávky následne považovať také, ktoré vzniknú potom, ako bolo v Obchodnom vestníku zverejnené uznesenie o skončení

reštrukturalizácie, nakoľko po uvedenom zverejnení sa už dlžník v reštrukturalizácii nenachádza. Zo žiadneho ustanovenia ZoKR nevyplýva trvanie tzv. ekonomickej reštrukturalizácie, na ktorú poukazoval vo svojej žalobe žalobca a na ktoré odkázal žalobca aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Súd preto žalobu vo zvyšnej časti ako nedôvodnú zamietol. 17.1 Podľa § 255 odsek 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 81,82 %. Súd ustálil percento úspechu tak, že vychádzal z toho, že (podľa obsahu žaloby) žalobca sa domáhal určenia poradia uspokojenia iného ako uznal žalovaný pri 11 pohľadávkach, pričom pri jednej bol úspešný t. j. úspech žalobcu bol v rozsahu 9,09 %, vo zvyšnej časti t. j. v rozsahu 10 pohľadávok bol úspešný žalovaný, ktorý bol úspešný v rozsahu 90,91 %, čo znamená, že celkový úspech žalovaného bol v rozsahu 81,82 % (90,91 - 90,09). V uvedenom rozsahu súd rozhodol preto aj o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.