Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2To-111-2018.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/111/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému F. N., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.3 písm.c) Tr. zák. v spojení s § 123 ods.3 písm.e) Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 8. novembra 2018 odvolania obžalovaného F. N. a poškodeného F. G. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 24. septembra 2018, sp. zn. 2T/50/2018 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods.1 písm.f), ods.3 Tr.por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola obžalovanému podľa § 287 ods.1 Tr.por. uložená povinnosť nahradiť poškodenému F. G. škodu vo výške 5274 €.
Na podklade § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovanému F. N. u k l a d á podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. L. XXX/XX, škodu vo výške 5724 €.
II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného F. N. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 24.9.2018, sp. zn. 2T/50/2018 bol obžalovaný F. N. uznaný za vinného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.3 písm.c) Tr. zák. v spojení s § 123 ods.3 písm.e) Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 26. 05. 2018 v čase približne o 00.15 h v R. na U. Ľ. H. č. XX na ulici pred potravinami FRESH pod vplyvom alkoholu vyvolal verbálny konflikt s poškodeným F. G., ktorý šiel tadiaľ po chodníku a telefonoval, pričom do obžalovaného, ktorému sa nevyhol, pri chôdzi poškodený narazil, následne obžalovaný opakovane sácal do poškodeného F. G., ktorý sa bránil tým, že obžalovaného taktiež sácal, následne obžalovaný udrel päsťou pravej ruky poškodeného F. G. do úst, potom obžalovaný sotil do poškodeného F. G. rukami väčšou silou ako predtým, v dôsledku čoho poškodený F. G. spadol na zem tak, že si udrel hlavu o asfaltovú vozovku, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenému F. G. otras mozgu, krvácanie pod tvrdú plenu lebečnú a prasklinu lebky v spánkovej a záhlavnej oblasti vpravo, čím došlo u poškodeného k poškodeniu dôležitého orgánu - mozgu, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a hospitalizáciu poškodeného v trvaní 6 dní, s dobou liečenia v trvaní 41 dní, s obmedzením obvyklého spôsobu života poškodeného v trvaní 27 dní.
Za tieto trestné činy bol okresným súdom odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom
Bratislava - mestská časť Petržalka 851 04, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, škodu vo výške 1578,48 €, poškodenému F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. L. XXX/XX, z titulu náhrady bolestného škodu vo výške 5274 € a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. L. XXX/XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný F. N. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste a poškodený F. G. pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Obžalovaný F. N. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu poukazoval na svoje obhajobné tvrdenia prednesené už pred súdom prvého stupňa, v ktorých spáchanie skutku zásadne nepopieral, ale považoval napadnutý rozsudok za nesprávny z dôvodu, že podľa jeho názoru bol skutok nesprávne právne posúdený aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.3 písm.c) Tr.zák. napriek tomu, že on podľa jeho názoru poškodenému nespôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Aj zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. C. A., PhD. MBA vyplýva, že skutočná doba liečby poškodeného trvala 41 dní a poškodený bol obmedzený na bežnom spôsobe života len 27 dní, takže podľa jeho názoru v tomto zmysle nedošlo k poruche na zdraví trvajúcej dlhší čas, pretože táto vyžaduje až 42 dní. Aj keď okresný súd tento argument akceptoval, na druhej strane však uviedol, že v zmysle § 123 ods.3 Tr.zák. ide o poškodenie dôležitého orgánu - mozgu a jeho poškodením vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný následok. S tvrdením súdu, že hlava je dôležitý orgán ľudského tela nie je možné polemizovať, naproti tomu však každé poranenie hlavy nie je poškodením dôležitého orgánu a za také poškodenie možno považovať len také porušenie niektorého z telesných orgánov, pri ktorom vzniká nebezpečenstvo pre život alebo iný závažný dlhotrvajúci následok. Okresný súd mal preto vychádzať aj zo spôsobeného následku a z toho, či pri poranení poškodeného vzniklo nebezpečenstvo pre jeho život. Aj keď poškodený utrpel subdurálny hematóm, teda nahromaždenie krvi žilovým krvácaním pod tvrdou plenou mozgovou, v tomto prípade však nebolo potrebné odstrániť ho operatívne, keďže došlo k vstrebaniu tohto krvného výronu, pričom toto poranenie nijako neohrozilo bezprostredne život poškodeného F. G., ktorý bol po pár dňoch prepustený z nemocnice a už 22. júna 2018, teda ani nie mesiac po poranení, na CT náleze nebolo zistené ani popísané ložisko krvácania, ani ložisko zmliaždenia mozgového tkaniva, takže keď sa do úvahy zoberie aj následok, ktorý v tomto prípade nie je žiadny, nemôže sa jednať o poškodenie dôležitého orgánu, ktorým vzniká nebezpečenstvo pre život a je vylúčený aj iný závažný následok, pretože po predmetnom zranení za necelý mesiac od jeho vzniku neostali žiadne stopy. Na podklade týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr.por. zrušiť vo vzťahu k právnej kvalifikácii jeho konania pri prečine ublíženia na zdraví a konanie posúdiť iba podľa § 156 ods.1 Tr.zák. pri nezmenenom posúdení jeho konania aj ako prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák. s tým, že za uvedené prečiny bude odsúdený podľa § 156 ods.1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere iba 6 mesiacov s tým, že na výkon tohto trestu bude podľa § 48 ods.2 písm.a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poškodený F. G. v písomnom odôvodnení odvolania namietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade jemu spôsobenej škody, keď obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť mu škodu z titulu bolestného vo výške 5.274 €, čo je iba zrejmá administratívna chyba, pretože vychádzajúc z bodového ohodnotenia zranení znalcom na spolu 300 bodov, pri určení sumy náhrady za bolestné vo výške rovnajúcej sa 19,08 € za jeden bod v roku 2018, predstavuje táto čiastka 5.724 € a nie ako je uvedené v napadnutom rozsudku 5.274 €, kde pravdepodobne pisárskou chybou došlo k výmene číslice 7 za číslicu 2.
Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. a z dôvodu správnych odvolacích námietok poškodeného vzhľadom k nesprávnemu výpočtu výšky uloženej náhrady škody, navrhol napadnutý rozsudok vo výroku o priznanej náhrade škody poškodenému zrušiť podľa § 321 ods.1 písm.f), ods.3 Tr.por. a obžalovanému uložiť povinnosť v zmysle § 287 ods.1 Tr.por. nahradiť poškodenému F. G. škodu vo výške 5.724 €.
Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami - obžalovaným F. N. a poškodeným F. G. - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolaní vyplýva, že neobsahujú žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, postupoval okresný súd pri vykonávaní dôkazov a pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi konanie a rozhodovanie po podaní obžaloby pred súdom a v tomto smere krajský súd nezistil žiadne pochybenie. Obžalovanému bolo zákonným spôsobom riadne vznesené obvinenie a bola na neho podaná obžaloba, obžalovaný mal v konaní obhajcu a v celom konaní mal dostatočnú a opakovanú možnosť sa vyjadriť, pričom svoje obhajobné práva aj využil štandardným spôsobom, o čom svedčí obsah i rozsah spisového materiálu i dôvodov odvolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o čiastočne priznávajúce výpovede obžalovaného F. N. z prípravného konania i z hlavného pojednávania, ale predovšetkým aj o svedecké výpovede poškodeného F. G., L. G., K. L. i F. R., ako aj o zistenia a závery vyplývajúce zo znaleckých posudkov MUDr. C. A., PhD. MBA, znalca z odvetvia chirurgie, traumatológie i doplnenia tohto znaleckého posudku, tiež MUDr. H. E., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a o listinné dôkazy (najmä lekársku správu Nemocnice na okraji mesta, n.o. Partizánske, vypracovanú chirurgom MUDr. E. N. dňa 26.5.2018, záznam o dychovej skúške na alkohol v dychu), na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal.
Svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného F. N. prezentované obžalovaným i jeho obhajcom, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, o vierohodnosti a správnom vyhodnotení súdom prvého stupňa ktorých dôkazov nemal pochybnosti ani odvolací súd. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery súdu prvého stupňa založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
Z dôkazov vykonaných kontradiktórnym spôsobom v rozsahu potrebnom na rozhodnutie, vrátane obhajobných vyjadrení obžalovaného, na ktoré podrobne poukázal súd prvého stupňa, je jednoznačne preukázané, že skutok sa stal, že ho spáchal obžalovaný spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku a že vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.3 písm.c) Tr. zák. v spojení s § 123 ods.3 písm.e) Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., z ktorých bol uznaný za vinného.
Obhajobné tvrdenie obžalovaného F. N., že na podklade vykonaných dôkazov zistený skutkový stav veci je nesprávne právne posúdený nielen ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ale nedôvodne aj podľa § 156 ods.3 písm.c) Tr.zák., nemá svoje opodstatnenie. Aj v uvedenom smere však postupoval súd prvého stupňa správne. Z odôvodnenia rozsudku je dostatočne zrejmé, že v ňom v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky podstatné skutočnosti a dôkazy, o ktoré oprel svoj záver o vine obžalovaného, i ako sa vysporiadal s jeho obhajobou.
Z obsahu odvolacích dôvodov obžalovaného vyplýva, že namieta správnosť hodnotenia dôkazov súdu prvého stupňa a domáha sa iného, pre neho priaznivejšieho hodnotenia vykonaných dôkazov, čo by bolo odôvodnené v prípade, ak by dôkazy súd prvého stupňa hodnotil skutočne v rozpore so skutočnosťou, s obsahom vo veci vykonaných dôkazov. V danom prípade však tomu tak nie je.
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal a na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku,
vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný F. N.. Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súd prvého stupňa vykonal všetky pre dané závery nevyhnutné dôkazy zákonom predpísaným spôsobom a vyvodil z nich logicky správne závery, vrátane vyhodnotenia obhajobných tvrdení obžalovaného. Odvolacie námietky obžalovaného v uvedenom smere neboli preto dôvodné, odvolací súd ich neakceptoval a vo vzťahu ku skutkovým zisteniam v podrobnostiach len poukazuje na vecne správne a podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa dáva nadriadenému odvolaciemu súdu možnosť len v podrobnostiach poukázať na dôvody, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
Vychádzajúc z takto správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa preto nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného F. N. ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.3 písm.c) Tr. zák. v spojení s § 123 ods.3 písm.e) Tr.zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Krajský súd pritom len poukazuje na to, že aj podľa jeho názoru obžalovaný poškodenému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, spočívajúcu v poškodení dôležitého orgánu, ktorým mozog bez akýchkoľvek pochybností je, konkrétne v spôsobení krvácania pod tvrdú plenu lebečnú, ktoré zranenie je vážnou poruchou zdravia práve v dôsledku poškodenia už spomenutého dôležitého orgánu, čo okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne a správne odôvodnil a to aj v tom smere, pokiaľ dospel k záveru, že pokiaľ ide oba spáchané prečiny, obžalovaný konal v priamom úmysle a pokiaľ ide o následok v podobe ťažkej ujmy na zdraví, ten vznikol v dôsledku konania obžalovaného vo vedomej nedbanlivosti, keď poškodený bol v čase, keď ho obžalovaný sotil, evidentne a teda aj viditeľne pod značným vplyvom alkoholu, čo obžalovaný (hoci bol tiež - i keď nie v takom značnom množstve - pod vplyvom alkoholu) nemohol nevidieť. Odvolací súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa.
V uvedených smeroch odvolací súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaného, preto odvolacie námietky obžalovaného F. N. uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a najmä k právnemu posúdeniu jeho konania nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd ďalej zistil, že okresný súd vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, nepochybil ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho výmery. Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 156 ods.3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. vo výmere 24 mesiacov, teda pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby (2 roky až 5 rokov) je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Vzhľadom na povahu a závažnosť obžalovaným spáchaných trestných činov, ako aj osobu obžalovaného a s prihliadnutím na jeho doterajší život i okolnosť, že obžalovaný pod vplyvom alkoholu, požívaniu ktorého sa zrejme nevyhýba, ale ho v určitých kritických situáciách dokonca vyhľadáva, nezvláda svoje konanie a má sklony k riešeniu konfliktných situácií aj s použitím násilia, o čom svedčia aj jeho dve predchádzajúce odsúdenia z nedávnej minulosti pre prečin podľa § 364 ods.1 písm.a) Tr.zák., v jednom prípade pritom i v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví, okresný súd vyvodil správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. V posudzovanej veci obžalovaný pod vplyvom alkoholu neváhal päsťou napadnúť poškodeného a potom ho rukami väčšou silou i sotiť napriek tomu, že musel vidieť, že poškodený je značne pod vplyvom alkoholu. Z hľadiska zistených okolností prípadu neboli, vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho spôsob riešenia konfliktov, splnené zákonné podmienky nielen na podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, ale ani na uloženie iného druhu trestu nespojeného s odňatím slobody tak, ako na to dôvodne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku už okresný súd.
Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovaného F. N. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 287 ods.1 Tr. por. je tiež výrok, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom v Bratislave, škodu vo výške 1.578,48 €. Na podklade uvedených dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného F. N. zamietol podľa § 319 Tr.por., pretože nebolo dôvodné.
Odvolací súd pri preskúmavaní výroku napadnutého rozsudku na základe odvolania poškodeného F. G., ktorým súd prvého stupňa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému F. G. vo výške 5.274 Eur dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného F. G. na náhradu škody je nesprávne, avšak len z dôvodu zrejmého omylu pri vypočítaní výšky spôsobenej škody, keď správne z titulu náhrady bolestného mala byť táto poškodenému priznaná vo výške 5.724 Eur a nie tak ako je škoda uvedená v napadnutom rozsudku - vo výške 5.274 Eur.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť odvolací súd dospel k záveru, že obžalovaný F. N. je povinný nahradiť škodu poškodenému F. G. vo výške 5.724 Eur. Preto odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm.f), ods.3 Tr.por. napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému F. G. zrušil a podľa § 322 ods.3 a § 287 ods.1 Tr.por. obžalovanému F. N. uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. G. škodu vo výške 5.724 Eur.
So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku pod bodmi I. a II.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.