Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/199/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: X.. H. V., správca konkurznej podstaty úpadcu Jednota, spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Komárno, Petőfiho 7, IČO: 00 168 858, zastúpený JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, Centrum 18/23, IČO: 46 528 644, v mene ktorej vykonáva advokáciu konateľ JUDr. Róbert Fatura, advokát, proti žalovanej: X.. O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. - K. W., K. Z. 2, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 8C/332/2011-473 zo dňa 18. septembra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku p o t v r d z u j e. ozsudokVo výroku o trovách konania tento rozsudok z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.10.2011, domáhal voči žalovanej náhrady škody v sume 60.486,70 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu Bratislava zo dňa 25.10.2004 č.k. 6K 417/99-347 bol ustanovený v konkurznom konaní za správcu konkurznej podstaty úpadcu Jednota, SD Komárno v likvidácii, pričom pri kontrole a následnej analýze účtovných dokladov počas konkurzného konania bolo zistené, že žalovaná ako predchádzajúca správkyňa konkurznej podstaty v rámci konkurzného konania a speňažovania majetku, svojim konaním porušila povinnosti správcu konkurznej podstaty , čím spôsobila žalovanú škodu . Žalovaná závažne porušila jej zákonné povinnosti ako správkyne konkurznej podstaty a preto sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody. 2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 8C/332/2011-388 dňa 29.09.2014 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48 613,24 eura do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 11 873,46 eura s príslušenstvom súd pre späťvzatie žaloby v tejto časti konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil. Vo zvyšku( úroky z omeškania) žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd ponechal na samostatné rozhodnutie v zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP , po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a ustanoveniami § 420 ods. 1, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, konštatujúc, že žaloba v časti týkajúcej sa sumy 48.613,24 eura bola dôvodne podaná. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty porušila svoje zákonné povinnosti upravené zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý v ust. § 8 ods. 2 upravuje povinnosť správcu pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornom starostlivosťou s tým, že zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností uložených zákonom, prípadne súdom. Celkovo teda žalobe o zaplatenie sumy 48.613,24 eura (ktorá

zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby) vyhovel. Súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15% zo sumy 48.613,24 eura od 25.10.2004 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú, majúc za to, že žalovaná sa nemohla dostať do omeškania s plnením dlhu pred uplynutím lehoty danej jej týmto rozsudkom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako to má na mysli ust. § 517 ods. 2 OSP. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca a žalovaná. Žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku týkajúcom sa úrokov z omeškania a žalovaná napadla odvolaním vyhovujúci výrok , ktorým bola zaviazaná zaplatiť sumu 48.613,24 eur . Výrok o zastavení konania v časti týkajúcej sa sumy 11.873,46 eur nebol odvolaním napadnutý a preto nadobudol právoplatnosť. 4. Odvolací súd o oboch odvolaniach rozhodol uznesením č.k. 7Co/532/2015-424 zo dňa 12.01.2017 tak, že odvolanie žalovanej proti vyhovujúcemu výroku prvoinštančného rozsudku odmietol ako oneskorene podané odvolanie a tým vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku zo dňa 29.09.2014 o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 48.613,24 eur nadobudol právoplatnosť. O odvolaní žalobcu proti zamietajúcemu výroku ( úroky z omeškania) odvolací súd rozhodol tak, že tento výrok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch uviedol, že súd prvej inštancie pri stanovení momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s plnením dlhu nesprávne vec posúdil, a preto jeho rozhodnutie v napadnutom zamietajúcom výroku nie je vecne správne. Pri určení času splnenia (splatnosti) dlhu, ako skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 upravujúceho prípady, kedy čas splnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku, a teda začiatok omeškania dlžníka, nastáva v takomto prípade nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Súd prvej inštancie sa z hľadiska zistenia momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, mal preto zaoberať aj rozhodnými skutočnosťami, ktoré nastali pred tým, ako sa žalovaná oboznámila v trestnom konaní s výsledkami vyšetrovania. V tomto smere odvolací súd poukázal aj na závery uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. apríla 2002 sp.zn. 6 To 8/2002 publikovanom pod R 74/2002. 5. Po zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie tento rozhodol napadnutým rozsudkom č.k. 8C/332/2011-473 zo dňa 18.09.2017 ( v poradí druhým) tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 48.613,24 eura od 17.3.2017 do zaplatenia , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. V dôvodoch uviedol, že predmetom konania zostala žaloba v časti zamietnutého úroku z omeškania , ktorého sa žalobca domáhal od žalovanej vo výške 15% ročne zo sumy 48.613,24 eura od 17.06.2006 ( t.j. od doručenia výzvy žalovanej). Vykonaným dokazovaním súd zistil, že listom zo dňa 12.03.2007 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie škody do 5 dní od doručenia výzvy, čo žalovaná nepoprela a preto súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1 mal za to, že toto skutkové tvrdenie je nesporné. Súd s poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 , § 559 ods. 1,2 a § 563 Obč. zákonníka prijal záver, že žalovaná svoj dlh riadne a včas nesplnila a dostala sa do omeškania so zaplatením sumy 48.613,24 eura od 17.03.2007 ( t.j. deň po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 12.03.2007), majúc za to, že žalovaná bola povinná plniť prvý deň po tom, čo ju o plnenie žalovaný požiadal ( § 563 . Vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania ( pred 17.03.2007) súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s poukazom na ust. § 255 ods. 1 majúc za to, že žalobca mal plný úspech vo veci a preto mu patrí plná náhrada trov konania. 6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá napadla vyhovujúci výrok o prisúdení úrokov z omeškania žalobcovi a výrok o trovách konania. V dôvodoch uviedla, že vo veci náhrady škody je žalobca povinný preukázať vznik škody, výšku škody a kauzálnu súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou. Žalobca v konaní nepreukázal tieto základné atribúty, ktoré mu ukladá Občiansky zákonník a preto je celá žaloba nedôvodná. Poukázala aj na to, že nárok žalobcu na náhradu škody je premlčaný, pretože žalobca v žalobe tvrdil, že sa dostala do omeškania ešte 25.10.2004, potom že ju vyzval na náhradu škody listom zo dňa 17.06.2006 a následne listom zo dňa 12.03.2007 avšak žaloba bola podaná na súd až 21.10.2011 , čo je po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Je preto nepochopiteľné , prečo súd priznal úrok z omeškania od 12.03.2007. Namietala aj retroaktivitu zákona pri výpočte výšky úrokovej sadzby. Ďalej namietala nesprávne rozhodnutie o trovách konania, pretože žalobca nemal vo veci plný úspech. V časti zaplatenia žalovanej sumy 11.873,46 eura s príslušenstvom zobral žalobu späť a v tejto časti mala z procesného hľadiska úspech v konaní žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalovaná uvádza v odvolaní skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetným sporom a tiež skutočnosti, ktoré už boli v konaní vyriešené , keďže o náhrade škody už bolo právoplatne rozhodnuté a to rozsudkom zo dňa 29.09.2014 a predmetom tohto konania už zostal len úrok z omeškania. O tejto časti žalovaného nároku súd rozhodol vecne správne ak mu priznal nárok na úroky z omeškania od 17.03.2007 t.j. po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve zo dňa 12.03.2007. 8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP") viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej ( § 379 a 380 ods. 1 preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku ( o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania ) je vecne správny a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Výrok o zamietnutí zvyšku žaloby nebol odvolaním napadnutý a preto ho odvolací súd nepreskúmaval a tento výrok nadobudol právoplatnosť. 9. Predmetom tohto odvolacieho konania bolo odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 48.613,24 eura od 17.03.2007 do zaplatenia a proti výroku o trovách konania. 10. V posudzovanej veci žalobca ako právny dôvod na zaplatenie žalovanej sumy uviedol náhradu škody spôsobenú žalovanou ako správkyňou konkurznej podstaty úpadcu JEDNOTA spotrebné družstvo Komárno v likvidácii, so sídlom Komárno, Petőfiho 7, Komárno, iČO: 00 168 858. V priebehu konania bola žalovaná rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 14T/158/2011-2160 , právoplatným dňom 11.07.2013 uznaná vinnou zo spáchania prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1 , ods. 2 písm. a) Trestného zákona, zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. c) , ods. 3 Trestného zákona a prečinov podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Trestného zákona , za čo jej bol uložený úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s tým, že jej bol výkon trestu podmienečne odložený , bola jej určená skúšobná doba v trvaní 5 rokov a uložený probačný dohľad na jej správaním v skúšobnej dobe a súčasne jej bola uložená povinnosť nahradiť škodu v skúšobnej dobe spôsobenú trestným činom a zákaz činnosti spojenej s hospodárením s cudzím majetkom v trvaní 5 rokov a poškodený - JEDNOTA ,spotrebné družstvo Komárno v likvidácii bol odkázaný s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. 11. V danom prípade sa teda žalobcom požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo viažu k pohľadávke, vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tomto prípade ide o osobitný prípad zodpovednosti za škodu , ktorej právny základ je stanovený v ust. § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. s tým, že sa použijú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Pri určení času splnenia (splatnosti) dlhu, ako skutočnosti rozhodujúcej z hľadiska určenia momentu, kedy sa dlžník dostáva do omeškania, bolo preto potrebné vychádzať z ustanovenia § 563 upravujúceho prípady, kedy čas splnenia nie je vôbec stanovený. Splatnosť záväzku, a teda začiatok omeškania dlžníka, nastáva v takomto prípade nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný veriteľom k plneniu. Súd prvej inštancie z hľadiska zistenia momentu, kedy sa žalovaná dostala do omeškania, vychádzal z preukázania výzvy žalobcu zo dňa 12.03.2017, ktorej doručenie žalovaná nepoprela a v ktorej ju vyzval na plnenie náhrady škody v určenej lehote. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná sa dostala do omeškania so sumou 48.613,24 eura od 17.03.2007 je preto správny. Žalovanou namietané premlčanie nároku nie je dôvodné, pretože požadované úroky z omeškania ako príslušenstvo sa viažu k pohľadávke ( 48.613,24 eura vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu, ktorý podlieha režimu ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pohľadávka vo výške 48.613,24 eura bola právoplatne prisúdená žalobcovi ako nepremlčaný nárok a to rozsudkom č.k.8C/332/2011-388 zo dňa 29.09.2014. Navyše žalovaná premlčanie uplatneného nároku v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietala. 12. Odvolací súd ďalej preskúmal odvolaním napadnutý aj výrok o trovách konania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je v tejto časti dôvodné. Predmetom sporu bola žaloba o zaplatenie sumy 60.486,70 eura s 15% úrokom z omeškania od 25.10.2004 do zaplatenia. Podľa výsledku sporu bol žalobca úspešný len v časti žalovanej sumy 48.613,24 eura s 15% úrokom z omeškania od 17.03.2007 do zaplatenia, vo zvyšku žalovaných úrokov bola žaloba zamietnutá. V časti zaplatenia sumy 11.873,46 eura s úrokom z omeškania bolo konanie pre späťvzatie žaloby zastavené. Z uvedené je zrejmé, že nemohol mať žalobca vo veci plný úspech, preto mu ani nemohol súd priznať nárok na náhradu trov vo výške 100%.

13. Civilný sporový poriadok v šiestej hlave má úpravu trov konania. 14. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 15. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 16. Podľa § 255 ods. 2 ak má strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 17. V ust. § 256 ods. 1,2 je obsiahnutá úprava rozhodovania o trovách konania pri zastavení konania. 18. Je potrebné konštatovať, že v sporových konaniach, akým je i predmetné konanie, sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010). 19. Z uvedeného odvolací súd prijal záver, že výrok rozhodnutia o trovách konania nezodpovedá zásade úspechu v konaní, pretože žalobca, ktorému súd priznal plnú náhradu trov konania , nemal vo veci plný úspech . Vzhľadom k tomu z uvedeného nemožno v žiadnom prípade usudzovať, že žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu, teda že by mal mať právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Úspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. 20. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c ) zrušil a vec podľa § 391 ods. 2 vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom bude potrebné opätovne sa zaoberať posúdením otázky úspechu žalobcu vo veci samej aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a toto svoje rozhodnutie s poukazom na tieto skutočnosti riadne odôvodniť, pričom právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 . V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i predchádzajúceho odvolacieho konania. 21. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .