Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoPr-3-2018.pdf
PDF · 107.98 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoPr/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: P.K.S. Family, s.r.o., IČO: 46 477 055, so sídlom Huncove, Hlavná 96/75 v konaní zastúpený: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., IČO: 35 918 09, so sídlom Bratislava, Svätoplukova 30 proti žalovanému: Q. v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosová, s.r.o., IČO: 47 251 395, so sídlom Komárno, Ul. bisk. Királya 6, o žalobe na zákaz vykonávania akejkoľvek činnosti smerujúcej k sprostredkovaniu zamestnania a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. marca 2018 č.k. 8Cpr/7/2014-129, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e . Žalovaný má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
.Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým) súd prvej inštancie určil, že bod 3.2 v zmluve o sprostredkovaní zamestnania z úhradu zo dňa 7.11.2013 v zmysle ktorej: „Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti záujemcu v bodoch 2.14, 2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé takého porušenie povinnosti.“ je ako neprijateľná, neplatná. Žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100%. 1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.12.2014 domáhal, aby súd: 1./ zakázal žalovanému vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, 2./ aby žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ukončil záväzkový vzťah v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, ktorý je odlišný od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako aj zamestnať sa v spoločnosti PRZ, alebo nevykonávať za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, 3./ zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 6.10.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Poukázal na obsah žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že je spoločnosťou, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním zamestnania za úhradu. Poukázal na to, že žalovaný je zamestnaný v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko ( ďalej len „PRZ“). Žalovanému sprostredkoval pracovnú pozíciu montéra na základe zmluvy o sprostredkovaní zamestnania, pričom žalovaný ukončil toto sprostredkované zamestnanie na pozícii montéra a uzatvoril novú pracovnú zmluvu s PRZ. Žiadal zohľadniť, že žalovaný nemá oprávnenie poskytovať sprostredkovanie zamestnania, avšak poskytuje túto činnosť prostredníctvom webovej
stránky www.bazos.sk. Týmto svojím konaním porušuje bod 2.14,2.15, 2.16 zmluvy a teda porušuje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, preto si uplatňuje v zmysle bodu 3.2. zmluvy uplatňuje zmluvnú pokutu. 1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1,2 zákona č. 634/1992 Zb., § 151 ods. 1 CSP ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu už pracovný pomer žalovaného, ani iný vzťah so spoločnosťou PRZ neexistoval a ani v súčasnosti neexistuje. Preto pokiaľ ide o prvé dve časti petitu žaloby (zákazu žalovanému vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ, a aby žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ukončil záväzkový vzťah v spoločnosti PRZ, ktorý je odlišný od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako aj zamestnať sa v spoločnosti PRZ, alebo nevykonávať za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom), nie je žalobca aktívne legitimovaným na podanie takejto žaloby. V tejto súvislosti uviedol, že právny vzťah, ktorý vznikol dňa 12.8.2014 medzi žalovaným a PRZ bol uzatvorený bez sprostredkovania zo strany žalobcu a žalobca ani nie je účastníkom tohto právneho vzťahu. Považoval za neprípustné, aby tretia osoba zasahovala a to rozhodnutím súdu do záväzkového vzťahu, ktorý uzavrel žalovaný so spoločnosťou PRZ. Z uvedeného dôvodu v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
1.4. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1500 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z tejto sumy od 6.10.2014 do zaplatenia podľa bodu 3.2 uvedeného v zmluve, v zmysle ktorej: „ Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade porušenia ktorejkoľvek povinnosti záujemcu v bodoch 2.14,2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé takéto porušenie povinnosti“ súd prvej inštancie uviedol, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíjal od formulárovej zmluvy. Zmluvu posúdil ako typovú zmluva, uzatváranú vo viacerých prípadoch. Považoval za obvyklé, že záujemca obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvnil. Podľa záveru súdu prvej inštancie nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca zmluvnú pokutu so žalovaným osobne nevyjednával a opak nevyplýva ani z predloženej zmluvy. Konštatoval, že zmluva o sprostredkovaní zamestnania je v zmysle § 25 ods. 4 zák.č. 5/2004 Z.z. svojim charakterom občiansko- právnou zmluvou, pričom vzťah medzi občianskym zákonníkom a zák. č. 5/2004 z.z. má povahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis).
1.5. Prijal záver, že z bodov 2.14, 2.15 alebo 2.16 predmetnej zmluvy vyplýva jednoznačné nerovné postavenie medzi účastníkmi zmluvy. Tieto dojednania považoval za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - záujemcu, a preto tieto dojednania vyslovil za neprijateľné a teda neplatné. Zdôraznil, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Keďže neprijateľná podmienka je neplatná ako taká nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnú úpravu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobu aj v tejto časti zamietol. 1.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu vo výške 100% s tým, že výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník uznesením vydaným v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v zmysle petitu žaloby a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, ako aj niektoré súvisiace skutkové zistenia súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, prísne formalistické, bez zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu, nedostatočne odôvodnené a vo svojich dôsledkoch vedúce k popretiu základného účelu civilného procesu a aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a základného práva vlastniť majetok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že rezignoval na svoju povinnosť naplniť svojím rozhodovaním princíp právnej istoty a princíp spravodlivosti. Zdôraznil, že zdržovací nárok má preventívnu povahu a jeho účelom je naplnenie právnej istoty v situácii, keď ten, kto už raz svoj zdržovací záväzok porušil,
tak môže urobiť opätovne. Súd prvej inštancie jednoznačne pripustil, že inštitút zmluvnej pokuty nie je v spotrebiteľskej zmluve apriori vylúčený, avšak je potrebné zohľadniť ostatné súvislosti a primeranosť jeho využitia v každom konkrétnom prípade. Žalobca je toho názoru, že intenzita nerovnováhy musí byť kvalifikovaná (značná) a tak by mala byť aj súdom prvej inštancie odôvodnená. Žiadal zohľadniť, že žalobca na základe zmluvy poskytol žalovanému určité služby, za ktoré si dojednal odmenu a mal samozrejme eminentný záujem, aby žalovaný nekonal konkurenčne vo vzťahu ku klientom žalobcu. Bránil sa tým, že budoval so svojím nemeckým klientom, u ktorého sprostredkoval zamestnanie žalovanému dlhodobo vzťahy, stálo ho to nemálo úsilia a o tohto klienta prišiel iba preto, že žalovaný svojvoľne, ľstivo a v rozpore s elementárnymi pravidlami slušného správania a obchodnými zvyklosťami porušil všetky zákazy a povinnosti, ktoré mu vyplynuli zo zmluvy. Považoval za pochopiteľné a legitímne, že žalobca si na svoju ochranu dojednal pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Poukázal aj na zákonný inštitút tzv. zákazu konkurencie v pracovnoprávnych vzťahoch v zmysle § 83a Zákonníka práce. Podľa jeho názoru výška zmluvnej pokuty 500,- eur za každé porušenie zmluvnej povinnosti pritom nevytvára značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaný, ale je primeraná a opodstatnená významu riadneho plnenia zdržovacej povinnosti zo strany žalovaného. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa otázkou primeranosti výšky zmluvnej pokuty vôbec nezaoberal. Záverom uviedol, že rozsudok považuje za nespravodlivý aj z dôvodu, že na základe neho by bol v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách s inými záujemcami, čo by pravdepodobne úplne znemožnilo efektívne vykonávania sprostredkovania zamestnania za úhradu v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti.
3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal nato, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v súlade so zákonom logicky a zrozumiteľne odôvodnil, preto rozhodnutie považuje za zákonné, spravodlivé a riadne preskúmateľné. Zdôraznil, že žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové okolnosti, ku ktorým by sa nebol žalovaný vyjadril už v priebehu prvostupňového konania. Ak žalobca tvrdí, že si na svoju ochranu dojednal pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti (konkrétne, aby žalovaný nekonal konkurenčne vo vzťahu ku klientom žalobcu) nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a poukazuje pritom na ust. § 83a Zákonníka práce, opomenul pritom rešpektovať odplatnosť obmedzenia zamestnanca, ktorý sa zaviaže k zákazu konkurencie podľa § 83a, ods. 1,2 Zákonníka práce. Bránil sa tým, že v prípade zmluvného vzťahu, uzavretého medzi žalobcom a žalovaným je žalovaný podstatne znevýhodnený, keď sa mu ukladá povinnosť zákazu konkurencie bezodplatne, a ešte by mal za to platiť aj zmluvnú pokutu. 4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 ods. 1 CSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je treba v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. 5. Z obsahu spisu vypláva, že v tomto spore je predmetom odvolacieho konania už druhý rozsudok súdu prvej inštancie, pretože odvolací súd uznesením č.k. 7CoPr/8/2016-108 zo dňa 29. septembra 2017l v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 6. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
7. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
8. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 9. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 10. Podľa § 53 ods. 12 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
11. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
12. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vypláva, že súd prvej inštancie po opätovnom prejedaní veci posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako vzťah spotrebiteľský, pretože posudzovaná Zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu zo dňa 07.11. 2013 spĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy upravenej v ust. § 52 OZ. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že v súd prvej inštancie správne uvedenú zmluvu posúdil, pretože ide o zmluvu medzi dodávateľom a spotrebiteľom a predmetom tejto zmluvy je poskytnutie služby spočívajúcej v sprostredkovaní zamestnania. Správne konštatoval aj to, že dodávateľom je právnická osoba poskytujúca sprostredkovanie zamestnania za úhradu, ktorá činnosť aj podľa výpisu z obchodného registra je predmetom jeho podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba - občan, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti. Aj z §2 písm. i) zák. č. 250/20107 Z.z. O ochrane spotrebiteľa vyplýva, že službou sa rozumie akákoľvek činnosť ponúkaná spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne vrátane činností upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány verejnej správy, ako sú uvedené v § 19. Uvedené znaky posudzovaná zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu spĺňala, preto sa bolo potrebné zaoberať tým, či táto zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a či boli neprijateľné podmienky v zmluve individuálne dojednané a to s poukazom na ust. § 53 ods. 2 OZ.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu vykonaného dokazovanie je možné prijať záver, že posudzovaná Zmluva o sprostredkovaní zamestnania za úhradu zo dňa 07.11. 2013 uzatvorená medzi stranami sporu nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé už z jej technického vyhotovenia, keďže do vopred pripravenej a vytlačenej zmluvy boli rukou dopisované údaje týkajúce sa žalovaného, ako aj miesto a dátum jej podpísania. Uvedený záver potvrdzuje aj písomná špecifikácia sprostredkovaného zamestnania vyhotovená na samostatnej listine, ktorá tvorí Prílohu č. 1., pričom samotná zmluva na prílohu iba odkazuje. V prílohe č. l je špecifikované sprostredkované zamestnanie a tiež výška mzdy, pričom pokiaľ by bola zmluva pripravovaná individuálne, nič žalobcovi nebránilo túto podstatnú náležitosť zmluvy uviesť priamo v zmluve. S ohľadom na tieto zistenia je treba prijať záver, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je žalobcom vopred pripravená formulárová zmluva, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Pretože žalobca v konaní nepreukázal opak v zmysle ust. § 53 ods. 3 OZ sa zmluvné ustanovenia dohodnuté v tejto zmluve nepovažujú za individuálne dojednané. Nesporne teda ani ustanovenie o zmluvne pokute nebolo individuálne dojednané, preto súd mohol skúmať túto podmienku uvedenú v zmluve z hľadiska jej prijateľnosti a sa zaoberať tým, či spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne posúdil aj to, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.2 zmluvy, ktorá je citovaná aj vo výrokovej časti rozsudku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je neplatná. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 3.2 zmluvy v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli, že v prípade každého porušenia ktorejkoľvek povinnosti záujemcu v bodoch 2.14, 2.15 alebo 2.16 tejto zmluvy je záujemca povinný uhradiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 500 eur za každé takého porušenie povinnosti, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je tomu tak preto, že v zmluve dojednané sankcie v Článku III. zmluvy v bodoch 3.1, 3.2, a 3.3 postihujú výlučne záujemcu o zamestnanie, pričom nesplnenie povinností žalobcu nepostihuje zmluva žiadnymi sankciami. Článok III. zmluvy žalobca označil názvom Sankcie, tieto však zaťažujú výlučne druhú a slabšiu stranu zmluvy. Navyše v Článku II. bode 2.9 zmluvy je uvedené, že záujemca nemá nárok požadovať ani náhradu škody a úhradu vynaložených prostriedkov, ak príde k zrušeniu pracovnej pozície a záujemca sa nachádza už v cudzine, čím sa žalobca snažil zbaviť aj zodpovednosti za prípadnú škodu. Z obsahu zmluvy teda vyplýva, že z tejto zmluvy za žiadne porušenie povinností žalobu, sankčná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu žalobcovi nevznikne, na rozdiel od záujemcu o sprostredkovanie, ktorého počas doby trvania zmluvy postihuje sankcia - povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu za každé porušenie akéhokoľvek záväzku
uvedeného v zmluve v Článku II. pod bodom 2.14, 2.15a 2.16. Dojednanie uvedené v Článku III. bode 3.2 zmluvy o sprostredkovaní zamestnania spôsobuje značnú ( kvalifikovanú) nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože nesplnenie široko koncipovaných záväzkov zo zmluvy počas celej doby trvania zmluvného vzťahu ( bod 5.9 zmluvy) postihuje jednostranne záujemcu o zamestnanie, pričom porušenie povinnosti sprostredkovateľa sankcionované nie je. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vyjadruje samotný bod 3.2., ktorý za každé porušenie ktorejkoľvek povinnosti uvedenej v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 počas trvania zmluvy ukladá uchádzačovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- euro a to po dobu trvania záväzkového vzťahu, pričom takéto dojednanie prekračuje rámec účelu zmluvnej pokuty . Keďže k zániku zmluvy podľa bodu 5.9. dochádza až po uplynutí 36 mesiacov od úplného a riadneho vysporiadania všetkých záväzkov vzniknutých zmluvnými stranami ide o hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán bez toho, aby tento nepomer bol odôvodnený rizikom na strane žalobcu. Počas 36 mesiacov od úplného a riadneho vysporiadania všetkých záväzkov medzi zmluvnými stranami, teda aj zaplatenia zmluvnej pokuty, by za každé porušenie ktoréhokoľvek záväzku konkretizovaného v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 500,- euro.
15. Odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 12 OZ hodnotil neprijateľnosť zmluvnej podmienky so zreteľom na povahu služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy a tiež s ohľadom na všetky ostatné podmienky zmluvy, v ktorej za nesplnenie povinnosti je sankcionovaný výlučne uchádzač o zamestnanie. V bode 3.2 posudzovanej zmluvy žalobca zneužil svoje postavenie na trhu práce ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu, ktorý s profesionálnymi skúsenosťami a vedomosťami z právnej oblasti uzatvoril s uchádzačom o zamestnanie vopred pripravenú formulárovú zmluvu s celým radom obmedzujúcich povinností, splnenie ktorých zabezpečil pomerne vysokou zmluvnou pokutou v sume 500,- euro. Z dôvodu uvedeného v bode 14. tohto odôvodnenia ustanovenie zmluvy bod 3.2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to nielen svojou dobou trvania t.j. 36 mesiacov od úplného a riadneho vysporiadania všetkých záväzkov, ale aj rozsahom samotného záväzku t.j. bližšie uvedeného v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 zmluvy . V dôsledku tohto záveru potom dojednanie strán sporu ohľadom zmluvnej pokuty je neplatné, a na základe neho sa žalobca nemôže s úspechom domáhať plnenia. Keďže boli splnené všetky podmienky predpokladané ust. § 298 ods. 2 CSP súd prvej inštancie správne postupoval, keď aj bez návrhu vo výroku rozsudku výslovne uviedol znenie tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve.
16. Vo vzťahu k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nemal dôvod sa zaoberať výškou zmluvnej pokuty, keďže ide o absolútne neplatné dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty ako takej, neprichádzalo do úvahy ani moderačné právo a prípadné zníženie neplatnej dojednanej zmluvnej pokuty súdom. Taktiež nie je opodstatnená obava žalobcu v tom, že rozhodnutím súdu by sa pravdepodobne mohlo úplne znemožniť efektívne vykonávanie sprostredkovania zamestnania za úhradu, pretože žalobcovi nič nebráni dojednať zdržovaciu povinnosť uchádzača o zamestnanie platne a nie tak, ako je to v danom prípade vopred pripravenou formulárovou zmluvou obsah, ktorej je vopred daný, bez reálnej možnosti druhej strany ho ovplyvniť. Taktiež žalobcovi nič nebráni uzatvoriť s uchádzačom o zamestnanie takú zmluvu, v ktorej budú práva a povinnosti strán v rovnováhe. Navyše súd vo svojom rozsudku určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky, podľa ktorej, každé porušenie ktorejkoľvek povinnosti uvedenej v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 ukladá uchádzačovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 500,- euro. Samotné podmienky obsahujúce zdržovacie povinnosti uchádzača vyjadrené v bode 2.14, 2.15 a 2.16 zmluvy za neprijateľné určené neboli. Čo sa týka zákazu konkurencie v pracovnoprávnych vzťahoch podľa Zákonníka práce vyjadrenú v ust. § 83a , na ktorú poukázal žalobca vo svojom odvolaní, odvolací súd uvádza, že dojednať obmedzenie zárobkovej činnosti za splnenia podmienok uvedených v tomto zákonnom ustanovení môže zamestnávateľ so zamestnancom najviac na dobu jedného roka a to za primeranú peňažnú náhradu. Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že zamestnanec má v našom právnom poriadku porovnateľnú ochranu ako spotrebiteľ, avšak pri koncipovaní zmluvy o sprostredkovaní zamestnania za úhradu sa touto zásadou neriadil, keďže do zmluvy uviedol ustanovenie 3.2 o povinnosti uchádzača o zamestnanie jednostranne platiť zmluvnú pokutu za akékoľvek a každé porušenie zmluvnej povinnosti dojednanej v bodoch 2.14, 2.15 a 2.16 zmluvy v sume 500,- euro počas celej doby trvania záväzku, pričom prípadné nesplnenie svojich povinností vyplývajúcich zo zmluvy nijakým spôsobom nesankcionoval.
17. Ako je uvedené v bode 1.2 tohto odôvodnenia súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v časti, ktorou sa žalobca domáhal aby súd : 1./ zakázal žalovanému vykonávať akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, 2./ aby žalovaný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ukončil záväzkový vzťah v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, ktorý je odlišný od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, ako aj zamestnať sa v spoločnosti PRZ, alebo nevykonávať za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom. Po prejedaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je aj v tejto časti správny. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal, že v čase rozhodovania súdu žalovaný vykonáva akúkoľvek činnosť smerujúcu k sprostredkovaniu zamestnania alebo iného obdobného vzťahu pre tretiu osobu v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko. Taktiež v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané, že žalovanému trvá záväzkový vzťah v spoločnosti PRZ Peters Personal GmbH Holstenplatz 6a, 22869 Schnefeld, Nemecko, ktorý je odlišný od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, a že má záujem sa zamestnať v spoločnosti PRZ alebo, že žalovaný vykonáva za akýchkoľvek podmienok činnosti pre PRZ na základe záväzkového vzťahu odlišného od záväzkového vzťahu sprostredkovaného žalobcom, preto s poukazom na ust. § 217 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, nemohol jeho žalobe v tejto časti vyhovieť a žalovanému zakázať činnosť, ktorú nevykonával. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že dôvody odvolania, ktoré žalobca podal v zásade smerovali voči výroku o určení neplatnosti zmluvnej podmienky a tiež do zamietnutia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 1500,- euro s príslušenstvom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
18. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).