Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cbi-6-2018.pdf
PDF · 142.46 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: LawService Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Pribinova 381/23, Hlohovec, IČO: 47 817 003, správca úpadcu: VADUAL LOGISTIK, spol. s r.o., so sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 36 223 000, právne zastúpený: LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: VADUAL SPED, s.r.o., so sídlom Ružová 228, Moravský Svätý Ján, IČO: 46 756 914, právne zastúpený: JUDr. Ján Tóth, advokát so sídlom Záhradnícka 151, Bratislava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2018, doručenou súdu dňa 07.02.2018 domáhal určenia, že právny úkon započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 30.11.2016 medzi spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou žalovaného v rozsahu 300.000 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu S. s pohľadávkami žalovaného, na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške 300.000 eur je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný; právny úkon započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 30.11.2016 medzi spoločnosťou úpadcu a spoločnosťou žalovaného v rozsahu 5.748 eur tak, ako vyplýva z interných dokladov úpadcu S s pohľadávkami žalovaného, na základe ktorého došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške 5.748 eur je voči všetkým konkurzným veriteľom v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu vedeným Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 36K/41/2015 právne neúčinný. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vrátiť plnenie v celkovej výške 305.748 eur v prospech všeobecnej podstaty v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 36K/41/2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 26/2017 zo dňa 07.02.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Žalobca zistil z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu, že úpadca dňa 27.07.2016 prijal od žalovaného pôžičku vo výške 300.000 eur v hotovosti do pokladne. Z účtovnej dokumentácie úpadcu ďalej žalobca zistil, že úpadca vo svojom účtovníctve evidoval voči žalobcovi viaceré pohľadávky v celkovej sume 305.748 eur, pričom vo fyzickej časti účtovníctva, ktorá mu bola odovzdaná úpadcom, sa k uvedeným pohľadávkam nachádzajú len faktúry č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, a existencia ďalších pohľadávok voči žalovanému vyplýva len z elektronickej verzie účtovníctva. Dňa 30.11.2016 pritom došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 305.748 eur s pôžičkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 300.000 eur a sumou vo výške
5.748 eur, ktorá predstavovala úroky z omeškania vyplývajúce z pôžičky. Dňa 30.11.2016 tak medzi žalovaným a úpadcom došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok spolu vo výške 305.748 eur. Na základe uvedeného žalobca zistil, že započítaním došlo k zániku pohľadávok úpadcu v celkovej výške 305.748 eur voči žalobcovi ako jeho dlžníkovi. Vymoženie tejto sumy pritom mohlo slúžiť na pomerné uspokojenie, či už v danom čase existujúcich iných pohľadávok veriteľov úpadcu, resp. v súčasnosti na pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený na základe návrhu veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., Súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo notársky overené vyhlásenie úpadcu zo dňa 21.10.2016, v ktorom úpadcu súhlasil s vyhlásením konkurzu na jeho majetok a zároveň vyhlásil, že je v zmysle príslušných ustanovení ZKR platobne neschopný (v úpadku). To znamená, že započítanie uvedených pohľadávok úpadcu voči žalovanému s pôžičkou a úrokmi z omeškania z nej vyplývajúcich voči úpadcovi, je v zmysle § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko úpadca v čase, kedy už bol v úpadku uspokojil pohľadávku žalovaného. Úpadca a žalovaný poskytnutím peňažnej pôžičky vo výške 350.000 eur v hotovosti porušili § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb hotovosti, keď medzi podnikateľmi sa zakazuje platba v hotovosti prevyšujúca sumu 5.000 eur. Okrem toho úpadca a spoločnosť žalovaného sú v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) spriaznené osoby, keď konateľ úpadcu I.. L. F. a konateľka spoločnosti žalovaného I. F. sú manželia, pričom spriaznenosť úpadcu so spoločnosťou žalovaného rovnako vyplýva aj z Reštrukturalizačného posudku úpadcu. Právny úkon započítania sporných pohľadávok je zvýhodňujúcim právnym úkonom, nakoľko započítaním došlo k individuálnemu uspokojeniu žalovaného (osoby spriaznenej s úpadcom) oproti ostatným veriteľom, pričom v čase urobenia tohto právneho úkonu si úpadca bol vedomý plurality svojich veriteľov, nakoľko podľa schváleného reštrukturalizačného plánu bol povinný uhrádzať polročné splátky. Navyše právny úkon započítania bol vykonaný 13 dní po začatí konkurzného konania. Úpadca tak porušil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá § 14 ods. 5 ZKR, keď po začatí konkurzu neobmedzil výkon svojej činnosti na bežné právne úkony. Rovnako odporovaný právny bol uskutočnený medzi spriaznenými osobami, čím sa v zmysle § 59 ods. 3 ZKR úpadok úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu predpokladá. Celková výška prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu prevyšuje 3.205.000 eur, pričom majetok zapísaný v súpise majetku podstát nebude postačovať na uspokojenie všetkých pohľadávok v celom rozsahu.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa zverejnenia v Obchodnom vestníku č. 26/2017 zo dňa 07.02.2017 bol konkurz na majetok úpadcu vyhlásený dňa 07.02.2017. V zmysle § 57 ods. 2 ZKR právo odporovať v žalobe žalobcu tvrdenému právnemu úkonu žalobcovi zaniklo dňa 07.02.2018 (streda). Podľa odôvodnenia uznesenia súdu zo dňa 18.04.2018, č.k. 36Cbi/6/2018-37 sa žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 09.02.2018 domáha určenia neúčinnosti právnych úkonov. Na základe uvedeného tak žalovaný namieta, že žalobca doručil svoju žalobu konajúcemu súdu v čase, kedy jeho právo odporovať, právnemu úkonu zaniklo. Okrem toho žalovaný poukazuje na to, že započítanie je de lege lata koncipované primárne ako jednostranný právny úkon, ktorým jedna strana zrušuje vzájomné pohľadávky vo výške, v akej sa tieto vzájomne kryjú. Jednostranné započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky rovnakého druhu zaniknú započítaním v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu. Jednostranné započítanie ako adresovaný jednostranný právny úkon možno vykonať aj bez súhlasu, resp. aj proti vôli druhej strany. Ak sa dlžník stane platobne neschopným, veriteľ môže jednostranne započítať aj svoju nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke dlžníka. V týchto prípadoch sa mení aj okamih zániku pohľadávok a splatnosť tu nastáva okamihom účinnosti právneho úkonu, prostredníctvom ktorého sa započítanie uskutočňuje (pohľadávky sa stretnú na základe tohto právneho úkonu). Sám žalobca vo svojej žalobe uvádza, že z evidencie úpadcu zistil, že dňa 30.11.2016 malo dôjsť podľa účtovnej evidencie úpadcu k započítaniu pohľadávky úpadcu voči žalovanému vo výške 305.748 eur s pohľadávkou žalovaného voči úpadcovi vo výške 305.748 eur pozostávajúcej z krátkodobej pôžičky vo výške 300.000 eur a zákonných úrokov z omeškania vo výške 5.748 eur) a to v zmysle tabuľky z účtovníctva žalobcu, priloženej k žalobe. Údaje predložené žalobcom nie sú správne. Žalovaný si totiž nezapočítaval v rozsahu sumy 5.748 eur iba zákonné úroky z omeškania, ale príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v zmluvne dohodnutých úrokoch vo výške 5,50 % p.a. zo sumy 350.000 eur od 04.01.2016 do 31.10.2016 (teda za 301 dní) v rozsahu 5.289,04 eur a iba z časti v zákonných úrokoch z omeškania v sume 458,96 eur. Navyše k započítaniu došlo jednostranným právnym úkonom (jednostranným započítacím prejavom) žalovaného zo dňa 21.11.2016, ktorý bol doručený úpadcovi dňa 21.11.2016. Z tohto je tak zrejmé, že jednostrannému započítaniu žalovaného nebránila žiadna zákonná ani iná prekážka. Začatie konkurzného konania nemá v zmysle § 14 ods. 5 ZKR žiadne také zákonné účinky,
ktoré by žalovaného akokoľvek obmedzovali v tom, aby účinne pristúpil k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalovaný nevie uviesť, prečo sa v účtovníctve úpadcu uvádza údaj o tom, že k započítaniu došlo až dňa 30.11.2016, teda trinásť dní po začatí konkurzného konania, avšak nedostatky v účtovníctve žalobcu nemožno prenášať na žalovaného. Zo žaloby je zjavné, že žalobca ňou uplatňuje odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 59 ZoKR, teda odporuje zvýhodňujúcemu právnemu úkonu. Zvýhodňujúcim právnym úkonom v konkurze v zmysle § 59 ods. 1 a ods. 2 ZKR je alebo môže byť ex lege výlučne právny úkon dlžníka, teda úpadcu. Takisto v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, možno odporovať len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle konkurznoprávnej úpravy nie je, ani nemôže byť, jednostranný právny úkon inej osoby než dlžníka; jednostrannému započítaciemu úkonu žalovaného preto nemožno odporovať v zmysle ZKR. V rámci predmetného konania tak nie je splnená ani základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu (§ 57 ods. 4 ZKR), a to existencia ukracujúceho právneho úkonu. Súd len v prípade preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti žalobcom tak, ako sú vymedzené v ust. § 57 ZKR, môže posudzovať aj ďalšie podmienky odporovateľnosti, ako sú vymedzené napr. aj v § 59 ZKR. Žalovaný preto namieta, že by jeho jednostranným započítaním pohľadávok došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, ako aj to, že tomuto jeho právnemu úkonu možno odporovať podľa ZKR.
4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že konkurz na majetok Úpadcu bol v súlade s ust. § 199 ods. 9 ZKR vyhlásený až dňa 08.02.2017. Právo odporovať právnemu úkonu v konkurze vyhlásenom na majetok Úpadcu tak mohlo zaniknúť až dňa 08.02.2018. Nakoľko žaloba bola do elektronickej schránky konajúceho súdu doručená už dňa 07.02.2018, žalobca uplatnil právo odporovať právnemu úkonu pred uplynutím lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR. Žalobca ďalej poukazuje na to, že podľa bodu 7.5.7 Oznámenia o zavedení dozornej správy (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2015 zo dňa 07.05.2015) bolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke podmienené písomným súhlasom dozorného správcu, pričom podľa dostupných informácií dozorný správca takýto súhlas úpadcovi nikdy neudelil. Žalobca zároveň uvádza, že medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim boli uzatvorené viaceré kúpne zmluvy, predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Aj na základe týchto zmlúv boli úpadcom vystavené žalovanému faktúry, ktoré tak predstavovali záväzok žalovaného voči úpadcovi. Žalobca má za to, že pôžička (vzhľadom na okolnosti jej uzatvorenia) bola fiktívna s cieľom započítať skutočné záväzky žalovaného voči úpadcovi, čo malo za následok ich zánik.
5. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že pokiaľ žalobca vo veci argumentuje zákonom č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti tak, ak by aj došlo k jeho porušeniu, potom je založená výlučne administratívnoprávna zodpovednosť za správny delikt a nijako nedopadá na samotný záväzkový vzťah zmluvných strán. Žalobca tiež neuvádza, aké následky by neudelenie súhlasu dozorného správcu so zmluvou o pôžičke malo vyvolávať vo vzťahu k žalobou napadnutým právnym úkonom - jednostrannému započítaniu žalovaného. Uvedené by nanajvýš mohlo mať vplyv len na reštrukturalizačný plán. Ak žalobca poukazuje na spriaznenosť medzi konateľom úpadcu a konateľkou, táto skutočnosť v konaní nie je sporná. Ďalej nie je jasné, čo majú podľa žalobcu preukazovať štyri predložené kúpne zmluvy zo dňa 25.03.2016, 15.06.2016, 30.06.2016 a 01.12.2016, ktorými sa prevádzali medzi stranami hnuteľné veci, na základe ktorých mal úpadca žalovanému vystaviť žalobcom neidentifikované faktúry, vystavené v neurčitom počte a čase, znejúce na žalobcom neuvedenú sumu. Žalovaný uzatvorenie predmetných štyroch zmlúv s úpadcom, ich existenciu, ako i plnenie na ich základe potvrdzuje. Žalovaný sa ohradzuje voči tvrdeniu žalobcu, že Zmluva o pôžičke je iba fiktívnou zmluvou, nakoľko o opaku a jej reálnosti svedčí nielen samotná Zmluva o pôžičke zo dňa 27.07.2016, ale tiež evidencia v účtovníctve úpadcu, ktorú konajúcemu súdu predložil sám žalobca spolu so žalobou, z ktorej je jednoznačné, že pôžička bola riadne evidovaná i v účtovníctve úpadcu.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi štatutárnej zástupkyne žalovaného, svedka I.. L. F. a svedkyne Q.. L. B., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o pôžičke zo dňa 27.07.2016, príjmovým pokladničným dokladom č. U Oznámením o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 21.11.2016, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
7. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že žalobca má za to, že výsluchom svedkov I.. F., Q. B. ani výsluchom konateľky žalovaného nebolo preukázané, či žalovaný v čase poskytnutia pôžičky úpadcovi
disponoval peňažnými prostriedkami v celkovej výške 300.000 eur. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou je nevyhnutné, aby v čase jej uzatvorenia došlo skutočne k odovzdaniu predmetu pôžičky (v tomto prípade peňažných prostriedkov). Žalobca zároveň poukazuje na verejne dostupné účtovné závierky žalovaného za roky 2015 a 2016, z ktorých vyplýva, že ani celková výška majetku žalovaného (pohľadávky, zásoby, tovar a pod.) nebola vo výške 300.000 eur, čo odôvodňuje domnienku, že žalovaný v čase poskytnutia pôžičky nielenže nedisponoval peňažnou hotovosťou vo výške 300.000 eur, ale ani celková hodnota jeho majetku nebola vo výške 300.000 eur. Podľa uvedených účtovných závierok bol stav pokladnice (účet 211) žalovaného spolu s ceninami (účet 213) na konci roku 2015 vo výške 122.346 eur a na konci roku 2016 vo výške 39.350 eur. Žalobca nepopiera skutočnosť, že žalovaný mohol mať v danom čase na pokladni evidovanú hotovosť vo výške 300.000 eur, avšak vzhľadom na charakter jeho podnikateľskej činnosti a obchodné zvyklosti je viac ako pravdepodobné, že žalovaný tieto peňažné prostriedky použil na úhradu iných záväzkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, čo by malo v konečnom dôsledku za následok skutočnosť, že žalovaný nemohol úpadcovi poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 300.000 eur. Žalobca rozporuje reálnosť poskytnutia predmetnej pôžičky a takisto rozporuje jednostranné započítanie pohľadávky, pretože má pochybnosť o tom, že k započítaniu došlo jednostranným úkonom žalovaného dňa 21.11.2016, s tým, že má za to, že predmetná listina, ako aj ďalšie listiny predložené žalovaným boli vyhotovované len dodatočne a nie v čase ako ich prezentuje žalovaný. Pri podávaní žaloby z elektronickej podoby účtovníctva úpadcu vyplývalo, že malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky od žalovaného a takisto k započítaniu pohľadávok zo žalovaným, avšak na základe ďalších listinných dokladov má žalobca za to, že išlo o fiktívne právne úkony. Až na základe výpovede navrhnutých svedkov bude možné zistiť, či v danom prípade išlo o fiktívne právne úkony, alebo nie a podľa toho bude možno posudzovať prípadnú odporovateľnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov. Žalobcovi ako správcovi pri odovzdávaní účtovníctva úpadcu neboli predložené písomné dokumenty (jednostranné započítanie, zmluva o pôžičke, výzva na zaplatenie), čo vyvoláva dôvodné pochybnosti o poskytnutí pôžičky.
8. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu prednesenému na pojednávaní dňa 11.10.2018 o tom, že nedokáže relevantne posúdiť, či v konaní má uplatňovať neplatnosť právnych úkonov alebo ich neúčinnosť. Na základe žalobcom prednesenej zmeny podstatných skutkových okolností sa žaloba stala zmätočnou, čo žalovanej strane bráni v riadnom uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany, porušuje zásadu kontradiktórnosti konania, ako aj samotnú možnosť žalovaného konať pred súdom a uplatňovať svoje práva (ak sám žalobca spochybňuje samotný predmet súdneho konania). Na uvedenú zmenu žaloby žalobcom na pojednávaní konajúci súd nijako nezareagoval a v pojednávaní sa pokračovalo, akoby k zmene žaloby zo strany žalobcu nedošlo. Vo vzťahu k výpovediam svedkov žalovaný poukázal na to, že svedok I.. F. spoznal Zmluvu o pôžičke zo dňa 27.07.2016, výzvu žalovaného na zaplatenie zo dňa 11.11.2016 a oznámenie o jednostrannom započítaní zo dňa 21.11.2016, založené v súdnom spise, pričom potvrdil, že uvedené listiny boli vyhotovené v reálnom čase tak, ako je na nich uvedené, čím vylúčil žalobcom tvrdené podozrenie o ich redatovaní. Pokiaľ ide o nedostatky v účtovníctve úpadcu v listinnej podobe, na ktoré sa žalobca odvolával, svedok I.. F. určil, že úpadca odovzdal všetky účtovné doklady žalobcovi (správcovi), ktorý si od úpadcu odviezol jeden náves účtovných dokladov úpadcu pripojený na nákladné vozidlo (tzv. ťahač). Výpoveď svedka preto vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že dokladmi predloženými žalovaným nedisponuje, pretože mal k dispozícii len elektronické účtovníctvo úpadcu (je preukázané, že úpadca mu odovzdal aj účtovníctvo v listinnej podobe). Rovnako aj z výpovede svedkyne Q.. B. - účtovníčky, vyplynulo, že žalobca by mal disponovať Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.07.2016, výzvou žalovaného na zaplatenie zo dňa 11.11.2016 a oznámením o jednostrannom započítaní žalovaného zo dňa 21.11.2016, nakoľko uvedené doklady boli založené v účtovníctve úpadcu a žalobca si toto účtovníctvo prevzal. Žalovaný preukazuje dokladmi zo svojho účtovníctva skutočnosť, že k pôžičke reálne došlo. Žalovaný predložil súdu „Hlavnú knihu“ z jeho elektronického účtovníctva za obdobie od 01.01.2016 do 26.07.2016, kde v 13. riadku - účet 211001 (t.j. účet „Pokladnica“) je zjavné, že ku dňu 26.07.2016 bol konečný zostatok na účte pokladnica vo výške 309.722,48 eur. Z elektronického účtovníctva žalovaného predložil aj „Stav účtov“ ku dňu 26.07.2016, kde v prvom riadku je pri účte 211001, popis „pokladnica EUR“ uvedený stav tohto účtu 309.722,48 eur, čo sa zhoduje s „Hlavnou knihou“ od 01.01.2016 do 26.07.2016. Ďalej žalovaný predložil súdu z elektronického účtovníctva žalovaného „Hlavnú knihu“ za obdobie od 01.01.2016 do 27.07.2016, kde v riadku 13 - účet 211001 je konečný stav pokladnice ku dňu 27.07.2016 vo výške už len 9.350,53 eur (t.j. o 300.371,95 eur nižší než deň predtým). Zároveň na účte 378100 (účet „Iné pohľadávky“) je zjavný obrat vo výške 300.000 eur, z čoho vyplýva poskytnutie pôžičky úpadcovi v uvedenej výške. Z elektronického účtovníctva žalovaného predložil súdu tiež „Stav
účtov“ ku dňu 27.07.2016, kedy v prvom riadku je pri účte 211001, popis „Pokladnica EUR“ uvedený stav tohto účtu 9.350,53 eur, čo sa plne zhoduje s „Hlavnou knihou“ od 01.01.2016 do 27.07.2016. A napokon, z elektronického účtovníctva žalovaného predložil súdu z „Pokladničnej knihy“ stranu 3, kde v 14. riadku zdola je jednoznačné, že žalovaný poskytol dňa 27.07.2016 úpadcovi peňažné prostriedky
- pôžičku vo výške 300.000 eur. Súčasne zostatok v pokladni žalovaného je pri poslednej položke zo dňa 26.07.2016 vo výške 309.722,48 eur a pri poslednej položke zo dňa 27.07.2016 vo výške 9.350,53 eur, čo preukazuje správnosť účtovania a súlad s „Hlavnou knihou“ a „Stavom účtov“. Samotná Zmluva o pôžičke (čl. II.) okrem iného slúži aj ako doklad o odovzdaní a prevzatí peňažných prostriedkov medzi stranami, keď nielen určuje povinnosť žalovaného poskytnúť úpadcovi peňažné prostriedky v deň podpisu Zmluvy o pôžičke, ale súčasne aj preukazuje, že úpadca pôžičku od žalovaného riadne a včas prevzal dňa 27.07.2016. Účtovným obdobím je kalendárny rok, kedy účtovná závierka sa u žalovaného zostavuje vždy ku dňu 31. december príslušného kalendárneho roka. Účtovná závierka tak iba v súhrne (výsledkom) vypovedá o účtovnom stave u účtovnej jednotky v období od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, určujúc stav na konci kalendárneho roka. Neposkytuje však údaj o tom, aký bol u účtovnej jednotky účtovný stav, napr. ku dňu 27.07.2016 (o to viac, ak účtovná závierka sa nevyhotovuje ku každému jednému dňu účtovného obdobia, ale iba k poslednému dňu). Ak preto žalobca poukazuje na stav pokladne u žalovaného podľa účtovnej závierky žalovaného vyhotovenej ku dňu 31.12.2016, tak poukazuje na stav, ktorý existoval v pokladni žalovaného potom, keď sa v nej peniaze poskytnuté úpadcovi ako pôžička už 158 dní nemohli nachádzať. Obdobne, ak žalobca poukazuje na účtovnú závierku žalovaného, ktorá bola vyhotovená ku dňu 31.12.2015, ani táto nie je spôsobilá preukázať stav, ktorý v pokladni žalovaného mal nastať až v budúcnosti.
9. Štatutárna zástupkyňa žalovaného I. F. pri svojom výsluhu uviedla, že o pôžičku 300.000 eur ju požiadal jej manžel (štatutárny zástupca úpadcu). Peniaze mu poskytla s tým, že požičané peniaze bude chcieť do konca roka naspäť. Peňažné prostriedky boli odovzdané vo firme na adrese D. XXX v manželovej kancelárii, kde mala čítačku a tam mu peniaze vyplatila. Doma v trezore mala odložené v hotovosti 309.000 eur, s tým, že išlo o peniaze z jej podnikania a niečo predtým aj dedila. Manžel chcel 300.000 eur, čiže jej tam ešte 9.000 eur zostalo. Manžel má trezor vo firme. Pokiaľ ide o nominálnu hodnotu bankoviek, ktoré poskytla manželovi, tak boli tam 50, 100 a 500 eurovky. Predmetné peniaze priniesla do firmy manžela v kufríku. Pri poskytnutí pôžičky bola prítomná len ona a jej manžel, pani B. bola vo vedľajšej kancelárií.
10. Svedok I.. L. F. - štatutárny zástupca úpadcu, pri svojom výsluhu uviedol, že pôžičku obdržal v hotovosti z rúk manželky (štatutárnej zástupkyne žalovaného) v júli 2016 a bola spísaná aj zmluva o pôžičke. Aj keď sú manželia, išlo o značnú sumu peňazí, tak to pre istotu dali na papier. Išlo o krátkodobú pôžičku, ktorá sa mala do konca roka vrátiť. Firma žalovaného požiadala už v novembri 2016 o vrátenie pôžičky a následne na to bola započítaná so záväzkami, ktoré mala firma žalovaného voči firme úpadcu. Spoločnosť úpadcu mala problémy už dlhšie a chýbali jej peniaze, tak požiadal manželku o peniaze na prevádzku firmy úpadcu. Uviedla, že v pokladni mala zhruba 300.000 eur, tak ju požiadal, či by mu to mohla krátkodobo požičať. Manželka priniesla peniaze do kancelárie v kufríku, kde ich spočítali v čítačke. Svedok ich prevzal, vyhotovili lístok na zaúčtovanie a on alebo manželka ho vzali vedľa účtovníčke. Išlo o rôzne bankovky v nominálnej hodnote 500, 100, 50 euroviek, celkovo v sume 300.000 eur. Tieto peniaze potom vložil do trezoru u neho vo firme v kancelárii. Peniaze boli prijaté v hotovosti, lebo im to tak vyhovovalo. Dlhý čas svedok nevedel, že je to obmedzené, lebo predtým sa bežne zvykli poskytovať peniaze v hotovosti. Pokiaľ ide o odovzdávanie účtovných dokladov firmy úpadcu správcovi (žalobcovi), k odovzdávaniu dokladov došlo vo firme úpadcu spolu so správcom. V danom čase správca preberal od firmy úpadcu aj dva ťahače s jedným návesom. Všetky dokumenty, čo boli vo firme úpadcu sa naložili do tohto návesu, pretože toho bolo také množstvo a s týmto návesom potom správca odišiel. Zmluva o pôžičke zo dňa 27.07.2016, oznámenie o jednostrannom započítaní zo dňa 21.11.2016 a výzva na zaplatenie zo dňa 11.11.2016 sa uzatvárali v reálnom čase, tak ako je uvedené na predmetných listinách.
11. Svedkyňa Q.. L. B. vo svojej výpovedi uviedla, že spoločnosť úpadcu je jej bývalým zamestnávateľom. Pokiaľ ide o firmu žalovaného, doteraz v nej vykonáva funkciu hlavnej účtovníčky. Nie je zamestnancom firmy žalovaného, ale vykonáva pre ňu účtovné služby. Pokiaľ ide o predmet sporu, od pána F. a pani F. dostala podklady na zaúčtovanie pohľadávky od spoločnosti úpadcu s tým, že tam mala byť poskytnutá pôžička vo výške 300 000 eur. Prišiel za ňou pán F., bolo to vo firme úpadcu s tým, že jej oznámil, že prebehne nejaká pôžička. Bola vo firme v tom čase ešte len krátko. Pán F. jej povedal, aby si na intranete firmy našla nejaký vzor zmluvy o pôžičke. Svedkyňa túto zmluvu napísala,
odovzdala pánovi F. a ten jej ju následne doručil podpísanú. Bolo to niekedy v júli 2016. Po podpísaní zmluvy, zmluvu zaúčtovala. Pravdepodobne ešte v ten deň jej bolo oznámené, že prebehla transakcia, aby to zaúčtovala aj do pokladne. Niekedy v novembri pani F. žiadala o splatenie pôžičky, to prišla za svedkyňou poradiť sa, ako to splatenie urobiť. Svedkyňa zistila, že sú tam otvorené záväzky na jednej aj druhej strane (na strane firmy úpadcu aj žalovaného) a zhodli sa na tom, že by bola vhodná forma vyporiadania záväzkov jednostranným započítaním. Na intranete mali rôzne vzory, preto svedkyňa sama vytvorila jednostranný zápočet a predložila ho pani F. s tým, že ona ho potom podpísala. Svedkyňa pri odovzdávaní peňažných prostriedkov nebola osobne prítomná. Bolo to vo vedľajšej kancelárií pána F.. Svedkyňa odovzdávanie finančnej hotovosti nevidela, ale usudzuje to podľa toho, že počula čítačku. Ráno odo nej chceli pán F. a pani F. vyhotovenie zmluvy o pôžičke, následne ešte v ten deň na základe vzorov intranete vyhotovila zmluvu o pôžičke, kde len zmenila niektoré údaje. Túto zmluvu dala pánovi F.. Podpísanú zmluvu o pôžičke jej predložili ešte v ten deň, pokiaľ však ide o poskytnutie hotovosti toto si nie je svedkyňa istá, či nebolo až v ďalší deň. Pokiaľ ide o zaúčtovanie poskytnutia pôžičky, na dátum si už presne nepamätá a neviem uviesť, prečo je v pokladničnej knihe uvedené zaúčtovanie až o 2 dni neskôr, ako je dátum zmluvy o pôžičke. Zmluva o pôžičke a ďalšie dokumenty boli založené do účtovníctva. Zmluvy sú založené v „Zmluvách“. Nebolo pravidlom, že by sa prikladali ako príloha k účtovnému dokladu. Všetka účtovná dokumentácia bola odovzdaná správcovi, ktorý si ju odviezol. Jednostranný zápočet bol urobený dňa 21.11.2016, avšak zaúčtovaný bol až o 9 dní preto, lebo ide o taký druh transakcie, ktorá nespadá do DPH, a ktorá si nevyžaduje presný dátum, a preto sa vyhotovuje až ku koncu mesiaca. Požičané peniaze sa fyzicky v trezore v kancelárii spoločnosti úpadcu, v kancelárií pána F.. Čo sa týka spoločnosti žalovaného, svedkyňa nevedela uviesť, kde má spoločnosť žalovaného trezor.
12. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.07.2016 uzatvorenej medzi žalovaným ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je požičanie peňazí vo výške 300.000 eur a to v hotovosti v deň podpisu zmluvy, so zmluvným úrokom 5,50 % ročne. Zmluvné strany sa dohodli na vrátení sumy pôžičky jednorazovo na výzvu veriteľa, najneskôr do 31.12.2016. Splatnosť pôžičky nastane momentom doručenia výzvy dlžníkovi. bezúročná pôžička peňazí vo výške 250.000 eur. Pod textom zmluvy je pripojený dodatok, v zmysle ktorého konateľ dlžníka (úpadcu) svojim podpisom potvrdzuje prevzatie sumy pôžičky 300.000 eur v deň podpisu zmluvy.
13. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 12.10.2010 vyplýva, že dlžník (úpadca) prijal od veriteľa (žalobcu) sumu 250.000 eur, pričom ako účel je uvedené - pôžička pre úhradu investície.
14. Podľa Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 21.11.2016 spoločnosť žalovaného oznámila spoločnosti úpadcu jednostranné započítanie peňažných pohľadávok úpadcu v sume 305.748 eur vyplývajúcich z faktúr č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX,XXXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, P P XXXXXXXX) s pohľadávkami žalovaného v sume 305.748 eur vyplývajúcich z istiny vo výške 300.000 eur z krátkodobej pôžičky, z dohodnutých zmluvných úrokov vo výške 5.289,04 eur a zo zákonných úrokov z omeškania vo výške 458,96 eur. Zároveň konateľ úpadcu podpisom potvrdil doručenie predmetného Oznámenia.
15. V listine „Vyhlásenie a súhlas s konkurzom“ zo dňa 21.10.2016 konateľ úpadcu vyhlasuje, že spoločnosť úpadcu je v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii platobne neschopná.
16. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
17. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
18. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
19. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
20. Podľa ustanovenia § 60 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
21. Podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
22. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
23. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
24. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 prvá veta zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty.
25. Podľa ustanovenia § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
26. Podľa ustanovenia § 358 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
27. Podľa ustanovenia § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
28. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu (kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak,
aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.
29. Právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát ukracujúcich právnych úkonov, t.j. podľa § 58, § 59 aj podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je na žalobcovi, z akého zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu.
30. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie odporovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ako vyplýva z údajov Obchodného vestníka pod č. 26/2017, účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali v zmysle § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 08.02.2017. Žaloba bola súdu doručená dňa 07.02.2017, na základe čoho súd konštatuje včasné podanie žaloby pri zachovaní jednoročnej prekluzívnej hmotno-právnej lehoty.
31. Ďalej súd riešil otázku, či je naplnený hmotno-právny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
32. Žalobca v žalobe uviedol, že z účtovnej a inej dokumentácie úpadcu zistil, že úpadca prijal od žalovaného pôžičku vo výške 300.000 eur v hotovosti do pokladne, ďalej že úpadca vo svojom účtovníctve evidoval voči žalobcovi viaceré pohľadávky v celkovej sume 305.748 eur, že dňa 30.11.2016 došlo k započítaniu pohľadávok úpadcu voči žalovanému v celkovej výške 305.748 eur. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu nerozporoval, a teda súd ich mal medzi stranami za nesporné. Medzi stranami bol však sporný spôsob započítania vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného, keď žalobca vyjadril pochybnosť o platnosti jednostranného započítania zo strany žalovaného.
33. Pokiaľ ide o podmienku ukrátenia veriteľov podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto podmienka je spojená s preukázaním toho, že právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa teda, že v dôsledku tohto právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Právny úkon, ktorý nespĺňa základný predpoklad ukrátenia pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Povinnosťou žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu. Skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná o základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu. Odporovateľnosť právneho úkonu úpadcu musí byť daná v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu.
34. Zo zhodných tvrdení strán a aj z predložených listinných dôkazov - faktúry č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, zmluva o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, príjmový pokladničný doklad č. U výpisy z elektronickej verzie účtovníctva úpadcu (záväzok č. S výdaj z účtu č. S záväzok č. S výdaj z účtu č. S vyplýva, že žalovaný a úpadca mali vzájomné pohľadávky vo výške 305.748 eur. Z výsluchu štatutárnej zástupkyne žalovaného, svedkov I.. F. a Q.. B., ako aj z Oznámenia o jednostrannom započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 21.11.2016 zároveň vyplýva, že k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného došlo jednostranným započítacím prejavom žalovaného dňa 21.11.2016.
35. Jedným zo zákonných predpokladov na určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu je, že vzájomnú pohľadávku úpadcu a tretej osoby jednostranne započíta úpadca, nie tretia osoba. V zmysle § 57 ods. 4 ZKR možno odporovať len ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý vykoná úpadca. Podanou žalobou sa žalobca domáha odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda odporuje zvýhodňujúcemu právnemu úkonu žalovaného. V zmysle § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zvýhodňujúcim právnym úkonom v zmysle konkurznoprávnej úpravy nie je jednostranný právny úkon inej osoby než dlžníka. Súd len v prípade preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti žalobcom tak, ako sú vymedzené v ustanovení § 57 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii, následne posudzuje aj ďalšie podmienky odporovateľnosti ako sú vymedzené napr. aj v § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nakoľko v danom prípade došlo k zániku vzájomných pohľadávok úpadcu a žalovaného jednostranným započítacím prejavom žalovaného, a nie úpadcu, nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
36. Pokiaľ ide skutkové tvrdenia žalobcu o fiktívnosti poskytnutej pôžičky úpadcovi, tieto považuje súd za zmätočné, nakoľko odporujú skutkovým tvrdeniam žalobcu uvedeným v podanej žalobe a v nadväznosti na to aj obsahu žalobného petitu, keď žalobca sa domáha určenia odporovateľnosti právnych úkonov započítania vzájomných pohľadávok žalovaného a úpadcu. Odporovať možno však len platnému právnemu úkonu. V tomto smere súd poukazuje na závery Krajského súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 25CoKR/3/2013 zo dňa 22.05.2013, kde okrem iného konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka je špekulatívne a či nie je v rozpore s dobrými mravmi alebo či nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona je možné len v konaní o neplatnosť právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Správca konkurznej podstaty, ktorý je povinný maximalizovať konkurznú podstatu, musí zvážiť efektívne právne prostriedky na ochranu záujmov veriteľov a rozhodnúť sa, či podá žalobu odporovaciu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu, i keď v niektorých prípadoch sa môžu tieto inštitúty čiastočne obsahovo prekrývať.
37. Žalobca v priebehu konania uviedol, že pri podávaní žaloby z elektronickej podoby účtovníctva úpadcu vyplývalo, že malo dôjsť k poskytnutiu pôžičky od žalovaného a takisto k započítaniu pohľadávok so žalovaným, avšak na základe ďalších listinných dokladov má žalobca za to, že išlo o fiktívne právne úkony. Navrhnutí svedkovia mali potvrdiť, či došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj po vykonaní výsluchu svedkov žalobca naďalej trval na znení žalobného petitu a preto súd nemal dôvod viesť ďalšie dokazovanie ohľadom zisťovania skutočností, či poskytnutie pôžičky úpadcovi zo strany žalovaného bolo fiktívne alebo reálne, a teda riešiť prípadnú absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o pôžičke, resp. započítania pohľadávok. Hoci súd prihliada ex offo na prípadnú absolútnu neplatnosť právnych úkonov, je potrebné in concreto rozlišovať dôvody absolútnej neplatnosti právnych úkonov. To znamená, že je treba rozlišovať situáciu, keď je absolútna neplatnosť právneho úkonu zrejmá bez potreby ďalšieho dokazovania a situáciu, keď je potrebné absolútnu neplatnosť právneho úkonu tvrdiť (uniesť bremeno tvrdenia) a aj v konaní dokázať (uniesť dôkazné bremeno). V danom prípade sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu a žalovaného, a teda de facto nenapáda platnosť týchto úkonov. Preto viesť dokazovanie za účelom zisťovania prípadnej absolútnej neplatnosti príslušnej zmluvy o pôžičke a následne aj započítacieho prejavu žalovaného nie je za daných okolností pre rozhodnutie v merite veci opodstatnené.
38. S poukazom na vyššie uvedené súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom v odbore účtovníctvo, pretože v konaní sa žalobca domáha odporovateľnosti právnych úkonov, nie ich neplatnosti, teda platnosť úkonov sporná nie je a znalecké dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu odporovateľnosti právnych úkonov žalovaného nie je opodstatnené.
39. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že žalobca nepreukázal naplnenie hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti sporných právnych úkonov v zmysle § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
40. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu, nakoľko pomer úspechu žalovaného v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).