Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/207/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matka: V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: U. 4, F. a otec: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F.-C., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody JA V., N. 1, XXXX V., C., na návrh matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný platiť zvýšeným výživným na maloletého Y. F., XX.XX.XXXX miesto doterajšej sumy 50 eur sumou 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého počnúc dňom 08.11.2018.

II. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.05.2011 č.k. 17P 35/2011-40 v časti o výživnom na maloletého Y..

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 26.05.2017 žiadala matka zvýšenie výživného na maloletého Y. zo strany otca zo sumy 50 eur na sumu 200 eur mesačne počnúc dňom 01.06.2017 z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného v roku 2011, kedy maloletý nenavštevoval škôlku a jeho otec bol vo výkone trestu, náklady spojené s jeho výchovou vzrástli minimálne o 150 eur, nakoľko navštevuje prvý ročník základnej školy. Za obdobie 6 rokov bol otec dieťaťa väčšinu času vo výkone trestu odňatia slobody, výživné na syna neplatil riadne a matka nie je schopná riadne zabezpečovať všetky potreby dieťaťa. 2. Otec vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu 16.10.2017 uviedol, že je vo výkone trestu /bude tam najbližšie dva roky/, nie je schopný platiť vyššie výživné ako 50 eur mesačne, je nemajetný a okrem výkonu trestu nikdy nepracoval oficiálne, z čoho mu vznikol dlh na výživnom, ktorý začína splácať od najbližšej výplaty. Zvýšenie výživného by mu len zvyšovalo dlh na výživnom. Za spôsob svojho života sa hanbí. 3. Otec sa na pojednávanie 03.07.2018 nedostavil, je vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. 4. Matka na pojednávaní vypovedala, že výživné na dieťa žiada zvýšiť od 01.11.2017 na 200 eur mesačne. Otec výživné na syna prakticky neplatí, väčšinu času je vo výkone trestu, o syna sa nezaujíma, naposledy ho videl, keď mal maloletý 2-3 roky. 5. Otec pred dožiadaným súdom /Bezirksgericht Innere Stadt Wien/ vypovedal, že s návrhom nesúhlasí, vo výkone trestu pracuje od 15.01.2018 ako kuchár. Do 05/2017 na účet matky poukazoval mesačne výživné vo výške 50 eur a je ochotný od 01.03.2018 touto sumou na syna prispievať. V Rakúsku nemá pracovné povolenie, preto si tam prácu nehľadal, má tam zákaz pobytu. Syna nenavštevuje, nakoľko

je vo väzbe, kde dostáva odmenu cca 200 eur mesačne, polovica z toho je zadržaná ako rezerva a druhou polovicou môže slobodne disponovať. Prvýkrát prišiel do Rakúska začiatkom roka 2016 a životné náklady si financoval z trestnej činnosti /krádeže/. Je nemajetný. Na Slovensku žil u priateľa, ktorému za bývanie platil 150 eur mesačne. Na Slovensku i v Rakúsku žil z trestnej činnosti. Žiadal, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. 6. Kolízny opatrovník sa k návrhu matky pripojil, nakoľko sa maloletému nástupom na povinnú školskú dochádzku náklady zvýšili. Otec je vo výkone trestu, preto navrhol výživné určiť v sume 150 eur mesačne od vyhlásenia rozsudku, aby mu nevzniklo zročné výživné. 7. Matka s návrhom kolízneho opatrovníka súhlasila. Uviedla, že otec dlh na výživnom doplatil, výživné platí tak, aby nemohol byť trestne stíhaný. 8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi

- potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava a sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, vrátane prídavkov na dieťa, potvrdeniami o nákladoch maloletého Y., potvrdením o dĺžke výkonu trestu odňatia slobody otca, oboznámením rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.05.2011, č.k. 17P/35/2011-40 ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil: 9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.05.2011, č.k. 17P/35/2011-40 súd zveril maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným na dieťa sumou 50 eur mesačne od 01.01.2011, zročné výživné 250 eur mu povolil splácať po 10 eur mesačne od júna 2011 spolu s bežným výživným. V tom čase bol maloletý Y. vo veku 1,5 roka zdravý. Matka bola slobodná, iné vyživovacie povinnosti nemala, mesačne poberala rodičovský príspevok v sume 190,10 eur a prídavok na dieťa 22,01 eur. Rodičia ukončili spolužitie v októbri 2010, matka s maloletým následne bývala u jej rodičov. V čase rozhodovania súdu zmaturovala. Aj otec bol slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. V máji 2010 mal vyplatený len resocializačný príspevok vo výške 60 eur, iné štátne dávky vyplatené nemal, nebol evidovaný ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a ani ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava III bol vedený od 02.05.2010 do 11.01.2011, z evidencie nezamestnaných bol vyradený pre nespoluprácu. Od 17.01.2011 bol vo väzbe, obžalovaný bol podľa jeho vyjadrenia z trestného činu krádeže. Pred nástupom do výkonu väzby v pracovnom pomere nebol, brigádne si zarobil mesačne cca 300 eur netto. 10. V súčasnom období je matka slobodná, bez ďalšej vyživovacej povinnosti. So svojou matkou a maloletým býva v 3-izbovom byte vo vlastníctve jej matky, pričom v domácnosti spolu hospodária a príspevok matky činí 200 eur mesačne a okrem toho zabezpečuje všetky potreby dieťaťa. Vlastní osobné motorové vozidlo, inak je nemajetná. So zdravotným stavom trvale zvýšené výdaje nemá. Dosiahla stredoškolské vzdelanie s maturitou /obchod a podnikanie, cestovný ruch/, ale vo vyučenom odbore nepracuje. V UPC F. Slovakia, s.r.o. bola od 01.09.2014 do 31.08.2017 v riadnom pracovnom pomere s čistým priemerným mesačným príjmom 772,71 eur za obdobie 06/2016-12/2016 a 659,53 eur za obdobie 01/2017-08/2017 a tiež v dvoch menších úväzkoch od 01.10.2016 do 30.09.2017 zarobila mesačne 126,27 eur netto. Na dohodu o pracovnej činnosti pracovala v SUP - M. L., s.r.o. od 01.10.2016 do 31.08.2017 s mesačným zárobkom 250,43 eur netto a od 01.09.2017 je u tohto zamestnávateľa v riadnom pracovnom pomere s priemerným čistým mesačným príjmom 1077,64 eur za obdobie do 09/2018, daňový bonus si uplatňuje v sume 21,56 eur mesačne. Prídavky na dieťa poberá v aktuálnej výške 23,68 eur mesačne. 11. Otec je slobodný, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Lustráciou v Slovenskej poisťovni súd zistil, že nepoberá dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti. V obchodnom ani v živnostenskom registri vedený nie je. Vo výkone trestu odňatia slobody bol v Rakúsku od 14.05.2016 do 18.05.2017 a podľa jeho výpovede po prepustení na slobodu sa nedovolene vrátil do Rakúska a dňa 01.06.2017 bol opäť zatknutý, odsúdený k ďalšiemu trestu odňatia slobody, pričom koniec trestu pripadá na 28.03.2020. Spolkový úrad pre imigráciu a azyl mu dňa 25.10.2016 uložil zákaz pobytu v Rakúsku na 5 rokov. Tiež uviedol, že na Slovensku bol deväťkrát odsúdený. Je nemajetný, svoje životné náklady si od roku 2016 financuje z trestnej činnosti, prácu si nehľadal, lebo žil v Rakúsku bez pracovného povolenia. Na Slovensku býval u priateľa, ktorému za bývanie platil 150 eur mesačne. Ani na Slovensku si zamestnanie nehľadal, žil z trestnej činnosti. Je vyučený kuchár, len sa vyučil a potom už nepracoval. Od 01.06.2017 do 15.11.2017 počas väzby v Rakúsku pracoval tri týždne ako kuchár a týždeň ako chodbár. Teraz vo výkone trestu pracuje od 15.01.2018 ako kuchár so zárobkom 200 eur mesačne. Je zdravý a práceschopný. 12. Maloletý Y. vo veku necelých deväť rokov je v školskom roku 2018/2019 tretiakom na základnej škole, kde matka za školský klub detí platí 16 eur mesačne a za obedy v jedálni cca 22 eur mesačne.

Od septembra 2017 chodí na karate s poplatkom 35 eur mesačne. Matka nepreukázala trvale zvýšené náklady s jeho zdravotným stavom, i keď uviedla, že je alergik, astmatik a býva často chorý, kedy si platí opatrovateľku - jej kamarátku, ktorej platí 10 eur za deň starostlivosti o dieťa, nakoľko sama musí chodiť do zamestnania a zarábať. 13. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. 14. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 15. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. 18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností. 20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 21. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne. Od ostatnej úpravy výživného na maloletého Y. uplynula doba 7 rokov a za toto obdobie sa potreby dieťaťa zvýšili v každom smere niekoľkokrát. Posledná podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku v septembri 2016, odkedy mu matka musí zabezpečovať všetky potrebné školské potreby a pomôcky, platí mu školskú družinu a obedy v školskej jedálni, poplatok rade rodičov a za akcie organizované školou. Ďalšie zvýšené náklady má matka s jeho športovou činnosťou, nakoľko za karate synovi platí 35 eur mesačne. Došlo aj k zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa, keď matka uviedla, že Mário je alergik a astmatik, ale trvale zvýšené výdaje súvisiace s jeho zdravotným stavom nepreukázala. Čo sa týka rodičov, žiaden z nich svoj osobný stav nezmenil ani okruh vyživovacích povinností nezmenil. Príjem matky sa podstatným spôsobom zvýšil, keď v čase posledného určenia výživného bola na rodičovskej dovolenke a v súčasnosti je v riadnom pracovnom pomere, naďalej je nemajetná, nemá vlastné bývanie, býva i s maloletým u jej matky, ktorej na domácnosť prispieva. Otec v čase poslednej úpravy výživného ako aj v súčasnom období bol a je vo výkone trestu odňatia slobody, nikdy nepracoval v riadnom pracovnom pomere a ani si prácu nikdy nehľadal. Sám vypovedal, že sa len vyučil, živil krádežami, teda trestnou činnosťou. Výživné na syna Y. neplatil riadne a včas. Skutočnosť, že bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody a vo výkone trestu sa aj v súčasnom období nachádza, musí súd vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods.1 a § 62 ods. 5 Zákona o rodine, nakoľko sa do tejto situácie dostal sám vlastným zavinením. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé materiálne pomery, nakoľko svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Ani výživné určené v minimálnej výške 50 eur na maloletého syna neplatí riadne a včas, svojím konaním sa prakticky snaží v celom rozsahu preniesť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi na matku. Aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému, túto však naďalej vzhľadom na vek dieťaťa /necelých 9 rokov/ kompenzuje vo výraznej miere svojou osobnou starostlivosťou o neho, na ktorej sa otec nepodieľa a čo musí otec vyvážiť svojím finančným plnením. Povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť a až po splnení tejto základnej povinnosti si z finančných prostriedkov, ktoré mu zostanú, môže zabezpečovať svoje vlastné potreby. Takúto snahu otec nepreukázal, preto súd pri rozhodovaní vychádzal z jeho možností a schopností.

23. V danom prípade bez zvýšenia výživného zo strany otca by bol maloletý Y. ohrozený na výžive a matka by nebola schopná zabezpečovať všetky jeho odôvodnené potreby bez adekvátneho príspevku na neho zo strany otca. Pri rozhodovaní v danej veci súd prihliadol i na to, že časť potrieb dieťaťa matka hradí z prídavkov naň vyplácaných a uplatňuje si daňový bonus, zohľadnil aj skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu cien tovarov a služieb, v dôsledku čoho matka v súčasnosti zabezpečí z výšky výživného určenej pred 7 rokmi podstatne menej potrieb dieťaťa ako v čase jeho určenia. Maloletý je vo veku fyzického rastu, jeho potreby sa neustále zvyšujú v každom smere, teda nie len na jeho výživu, ošatenie, zabezpečenie obuvi, ale najmä na zabezpečenie všetkých nevyhnutných školských potrieb a pomôcok /školská taška, peračník, písacie potreby, potreby na telesnú a výtvarnú výchovu, učebnice cudzích jazykov, úhrada povinných platieb škole/ a mimoškolských akcií, športovej činnosti a podobne.

24. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd musí vždy chrániť predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa, a to i na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom prípade otca. Súd mal jednoznačne preukázanú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa od poslednej úpravy výživného, preto v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zvýšil výživné na maloletého zo strany otca na sumu 150 eur mesačne odo dňa vyhlásenia rozsudku, teda v zmysle návrhu kolízneho opatrovníka, s čím súhlasila matka, aby otcovi nevzniklo zročné výživné, i keď zmena pomerov na strane maloletého Y. nastala niekoľkokrát - jeho nástupom do predškolského zariadenia a naposledy nástupom na povinnú školskú dochádzku. Pri rozhodovaní súd vychádzal z možností a schopností otca, teda prihliadol na jeho produktívny vek /31 rokov/, na skutočnosť, že je vyučený kuchár, zo zdravotného hľadiska nemá odčerpávané finančné prostriedky na lieky, rehabilitácie a podobne, teda je vyučený, zdravý a schopný riadne pracovať, keďže má zákaz pobytu v Rakúskej republike, má teda možnosť pracovať v Bratislave, v regióne s dostatkom pracovných príležitostí, kde je miera nezamestnanosti 3%. Súd opakovane uvádza, že do aktuálnej situácie sa otec dostal vlastným pričinením, a to opakovanou trestnou činnosťou, keď po vyučení sa za kuchára nevyvinul žiadnu snahu riadne sa zamestnať a svoje životné náklady si hradil len z krádeží, teda z trestnej činnosti, čo nikdy nemôže byť na úkor jeho najdôležitejšej a prvoradej zákonnej povinnosti - vyživovacej povinnosti k jeho maloletému synovi Y..

25. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku písomne v troch vyhotoveniach na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy /§ 125 ods. 3 CSP/. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zák. č. 233/1995 Z.z. O súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 383 a nasl. CMP. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 1,2, CMP/.