Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-56-2018.pdf
PDF · 121.06 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/56/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobkyne: M. X., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, O. K., zastúpená: Mgr. Martin Šutka, advokát, Ernestova Bašta 7, Nové Zámky, proti žalovanému: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, O. K., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Magyerka, s.r.o., M. R. Štefánika 73, Nové Zámky, IČO: 36 857 751, o zaplatenie 21.712,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/186/2014 - 201 zo dňa 16. mája 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/186/2014 - 201 zo dňa 16. mája 2018 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky výrokom I. rozsudku č. k. 15Cb/186/2014 - 201 zo dňa 16.05.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 21.712,-- eur s 8,5 % ročnými úrokmi z omeškania od 26.09.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. rozsudku súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Zaplatenia žalovanej istiny sa žalobkyňa podľa žaloby domáhala z nasledujúcich dôvodov. Strany dňa 18.01.2012 uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve týkajúcu sa v zmluve konkretizovaných nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu 105.000,-- eur s DPH. Na príslušnom liste vlastníctva bola v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy vyznačená ťarcha vyplývajúca zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 08.08.2011 v prospech VÚB a.s. Bratislava. Žalovaný sa v zmluve okrem iného v článku III. ods. 1.) písm. B.) zaviazal, že predmet zmluvy počas účinnosti zmluvy nebude zaťažovať inými ťarchami, vecnými bremenami, resp. inými právnymi povinnosťami bez vedomia a súhlasu budúceho kupujúceho okrem prevádzkovania nehnuteľností budúcim kupujúcim alebo jeho rodinnými príslušníkmi. Žalobkyňa v prvej polovici roku 2013 náhodne zistila, že žalovaný tento svoj záväzok nedodržal a predmet zmluvy bez vedomia žalobcu zaťažil novou ťarchou vyplývajúcou zo zriadenia záložného práva v prospech VÚB a.s. na základe novej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10.04.2012. Z uvedených dôvodov žalobkyňa zaslala žalovanému odstúpenie od predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a zároveň ho vyzvala na vrátenie zaplatenej zálohy a mesačných splátok. Žalovaný odstúpenie a výzvu obdržal 20.09.2013, uhradené mesačné splátky v celkovej výške 21.712,-- eur však žalobkyni nevrátil.
3. Súd prvej inštancie o žalobe rozhodol v odseku 1. uvedeným spôsobom na základe nasledujúcich skutkových zistení:
3.1. Dňa 18.01.2012 účastníci uzavreli Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej žalobkyňa vystupovala na strane budúceho kupujúceho a žalovaný na strane budúceho predávajúceho. Predmetom zmluvy bolo vyhlásenie, že budúci predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie O. K., ktoré boli v článku I. bod 1.) presne špecifikované. V bode 3.) toho istého článku boli presne špecifikované ťarchy vyznačené v časti „C“ na predmetnom liste vlastníctva. V bode 4.) budúci predávajúci vyhlásil, že na budúcich prevádzaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne iné dlhy ani vecné bremená. V článku I. bod 5.) bol presne špecifikovaný budúci predmet kúpy. V článku I. bod 6.) bol uvedený záväzok obidvoch zmluvných strán uzavrieť „Kúpnu zmluvu“, ktorý je špecifikovaný v článku II. najneskôr do 31.07.2019. V prípade, že dohodnutá kúpna cena bude uhradená v skoršom termíne, tak najneskôr do 10 dní od poslednej splátky kúpnej ceny. Článok II. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve obsahuje presné znenie kúpnej zmluvy, ktorú účastníci mali uzavrieť do 31.07.2017.
3.2. V článku III. Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve boli účastníkmi dohodnuté ďalšie podmienky, podľa ktorých by predmet zmluvy počas účinnosti tejto zmluvy nebol zaťažovaný inými ťarchami, vecnými bremenami, resp. inými právnymi povinnosťami bez vedomia a súhlasu žalobkyne, okrem prevádzkovania nehnuteľností žalobkyňou alebo jej rodinnými príslušníkmi. V tomto článku zmluvy bola zároveň dohodnutá najmä úhrada mesačných zálohových splátok na dohodnutú kúpnu cenu tak, že počas letných mesiacov (marec až október) mala žalobkyňa uhrádzať mesačne 1.164,-- eur a počas zimných mesiacov (november až február) mala žalobkyňa uhrádzať mesačne 800,-- eur. V článku III. bod 5. bol dohodnutý najneskorší termín splatenia kúpnej ceny do 31.07.2019. V tom istom článku v bode 5. bolo ďalej dohodnuté, že úhradu aktuálneho zvyšku kúpnej ceny môže kupujúci uskutočniť aj predčasne (jednorazovo) alebo formou vyšších splátok. Najneskorší termín splatenia dohodnutej kúpnej ceny bol určený do 31.07.2019. V bode 8.) toho istého článku bolo pre prípad porušenia zmluvne dohodnutých podmienok dohodnuté, že účastník zmluvy, ktorý dohodnuté zmluvné podmienky porušil, je povinný zaplatiť druhému účastníkovi zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-- €.
3.3. Z dohodnutej kúpnej ceny žalobkyňa uhradila žalovanému pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sumu 10.800,-- eur. Následne dňa 23.02.2012 uhradila sumu 800,-- eur, dňa 28.03.2012 uhradila sumu 1.164,-- eur, dňa 25.05.2012 uhradila sumu 1.164,-- eur, dňa 09.07.2012 uhradila sumu 1.164,-- eur, dňa 31.08.2012 uhradila sumu 1.164,-- eur, dňa 05.12.2012 uhradila žalovanému 3 x 1.164,-- eur s tým, že išlo o mesačné platby za august až október 2012. Ďalšiu úhradu kúpnej ceny žalobkyňa uhradila dňa 08.02.2013 vo výške 800,-- eur a dňa 17.05.2013 vo výške 800,-- eur. Podľa vyjadrenia žalobkyne boli obidve tieto platby zrealizované ako splátky za mesiace november a december 2012.
3.4. Listom zo dňa 16.08.2013 žalovaný vyzval žalobkyňu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,-- eur s odôvodnením, že žalobkyňa porušila článok III. bod 8.) Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nakoľko nedodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy tým, že neuhradila splátku za mesiac február 2013. Uvedenú zmluvnú pokutu žalobkyňa nezaplatila.
Listom zo dňa 16.08.2013 žalovaný vyzval žalobkyňu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000,-- eur s odôvodnením, že žalobkyňa porušila článok III. bod 8.) Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nakoľko nedodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy tým, že neuhradila splátku za mesiac marec 2013. Uvedenú zmluvnú pokutu žalobkyňa nezaplatila.
3.5. Listom zo dňa 18.09.2013 žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a požiadala žalovaného o vrátenie zálohy a mesačných splátok v celkovej výške 21.712,-- eur. Odstúpenie od zmluvy odôvodnila tým, že žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky, keďže na budúcich prevádzaných nehnuteľnostiach, zapísaných na LV č. XXXX viazne nová ťarcha v podobe vecného bremena, na základe zmluvy o zriadení záložného práva s VÚB bankou uzatvorenej dňa 10.04.2012, zapísaného na základe V 1684/12. Ďalej uviedla, že uvedeným žalovaný v priebehu účinnosti zmluvy o budúcej zmluve bez vedomia a súhlasu žalobkyne nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom kúpy, zaťažil novou ťarchou, čím porušil článok III. bod 1.) písm. B) Zmluvy o budúcej zmluve.
Na predmetné odstúpenie od zmluvy žalovaný reagoval listom zo dňa 08.10.2013 s tým, že odstúpenie nemôže akceptovať, keďže v prípade vyznačenej ťarchy nešlo o nový úver, ale iba o konsolidovaný
úver. S konsolidačným úverom minimalizoval už existujúci úver na nižší úver, čím došlo k výmazu vyššej ťarchy, a preto nemohlo ísť o porušenie článku III. bod 1.) písm. B.) Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
3.6. Dňa 08.08.2011 uzavrel žalovaný ako záložca s VÚB, a.s. Bratislava ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 493461-11, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na záloh - nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie O. K. vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako:
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- druh stavby: predajňa potravín so súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parc. C KN č. XXXX vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva.
Zabezpečovanou pohľadávkou bola Úverová zmluva č. 493461-11, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 70.984,54 eura.
3.7. V časti C - ťarchy LV č. XXXX bolo k nehnuteľnostiam evidované na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Z 493461-11 zo dňa 08.08.2011 záložné právo v prospech VÚB, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 - V-3542/11, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod číslom zmeny 2864/11 dňa 07.09.2011.
3.8. Dňa 10.04.2012 uzavrel žalovaný ako záložca s VÚB, a.s. Bratislava ako záložným veriteľom Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z 611878-12 predmetom, ktorej bolo zriadenie záložného práva v prospech záložného veriteľa na záloh - nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie O. K. vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako:
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela C KN - parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
- druh stavby: predajňa potravín so súp. č. XXXX nachádzajúca sa na parc. C KN č. XXXX vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva.
Zabezpečovanou pohľadávkou bola Úverová zmluva č. 611878-12, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 70.656,98 eura.
3.9. V časti C - ťarchy LV č. XXXX bolo k nehnuteľnostiam evidované na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. Z 611878-12 zo dňa 10.04.2012 záložné právo v prospech VÚB, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 - V-1684/12, ktoré bolo zapísané do katastra nehnuteľností pod číslom zmeny 1547/12 dňa 11.05.2012.
3.10. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď žalobkyne, podľa ktorej v nehnuteľnostiach tvoriacich predmet zmluvy o budúcej zmluve jeho dcéra prevádzkuje pohostinskú činnosť na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným. Do predmetnej nehnuteľnosti investovali so súhlasom žalovaného takmer 15.000,-- eur. Po otvorení prevádzky dňa 01.04.2012 sa v dôsledku vážnych zdravotných ťažkostí venovala liečbe a všetky záležitosti so žalovaným riešila jej dcéra. Potvrdila, že obdržala od žalovaného výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty za nezaplatenie splátok v mesiacoch február a marec 2013. Na uvedené výzvy žiadnym spôsobom nereagovala kvôli zdravotným problémom, ale aj kvôli tomu, že vedela o zmenách v súvislosti so zapísanými ťarchami na liste vlastníctva a celú vec riešila tak, že listom zo dňa 18.09.2013 od zmluvy odstúpila. V roku 2013 zaplatila iba doplatky za mesiace november a december 2012 a s poukazom na článok III. bod 5.) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tvrdila, že ak by kúpnu cenu zaplatila jednorazovo do dňa 31.07.2019, k porušeniu zmluvy by nedošlo.
3.11. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že na poskytnutý úver, ktorý bol zapísaný ako ťarcha na LV č. XXXX v čase podpisu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve so žalobcom, mu banka ponúkla zníženú úrokovú sadzbu, pretože pri podpise prvej úverovej zmluvy mu bolo ponúknuté, že ak bude úver rok pravidelne splácať, znížia mu úrokové sadzby. Následne zistil, že došlo k zmene záložného práva na uvedenom LV. Ide však o ten istý úver, na základe ktorého boli nehnuteľnosti pôvodne zaťažené. V prípade konsolidovaného úveru, ktorý má výhodnejšiu úrokovú sadzbu, je istina nižšia ako v prípade ťarchy, ktorá bola zapísaná na LV pri podpisovaní Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Podľa žalovaného preto nedošlo k žiadnej zmene pomerov, keďže ide o toho istého záložného veriteľa. Potvrdil, že kúpnu cenu mu žalobkyňa uhradila v takej výške ako tvrdí.
3.12. Súd tiež poukázal na výpoveď E. K., ktorý ako obchodný zástupca spoločnosti Consumer Finance Holding pre žalovaného ako klienta pripravoval podklady za účelovú prvotného a aj konsolidačného úveru. Cieľom konsolidačného úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému v roku 2012, bolo vyplatiť zostatok úveru, ktorý mu banka poskytla v roku 2011. Úver z roku 2011 vyplatením v podstate zanikol. Z konsolidačného úveru bola ešte 1.946,-- eur poskytnutá na účet žalovaného, keďže išlo o minimálne navýšenie a vzhľadom na zníženie úrokovej sadzby bol konsolidačný úver lacnejší ako ten predchádzajúci. Pokiaľ ide o skutočnosť, že na LV tých istých nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného boli zapísané dve záložné práva (aj z prvej úverovej zmluvy a aj z konsolidovanej úverovej zmluvy), uviedol, že zrejme nebola vymazaná z LV ťarcha z prvého poskytnutého úveru a bola zapísaná na to isté LV aj nová ťarcha z poskytnutého konsolidovaného úveru. Dôvodom bolo zrejme meškanie banky so zaslaním príslušných dokladov do katastra nehnuteľností, čo bolo presným dôvodom, uviesť nevedel.
4. V časti odôvodnenia venovanej právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie poukázal na nasledujúce ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pri tom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
Podľa § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.
Podľa § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zanikne započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku záväzkového vzťahu, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
4.1. Vo svojich právnych záveroch súd prvej inštancie zdôraznil, že primárne bolo potrebné ustáliť, či predmetný záväzkový vzťah mal alebo nemal súvis s podnikateľskou činnosťou strán, keďže obe strany boli v čase uzavretia zmluvy v postavení podnikateľov.
Žalobkyňa tvrdila, že zmluvu so žalovaným uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ. Predmetná nehnuteľnosť mala slúžiť pre podnikateľské účely jej dcéry, ktorej mienila následne uvedenú nehnuteľnosť prenajať, a to ako fyzická osoba nepodnikateľ. Žalovaný tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť prenajímal tretím osobám na podnikanie a príjmy z prenájmu zahŕňal do svojho účtovníctva ako podnikateľ. Vychádzajúc z uvedených skutočností, tvrdení strán a s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka súd nezistil, že by mal predmetný záväzkový vzťah posudzovať ako obchodno- záväzkový. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z vyjadrenia žalobkyne, ktorá chcela predmetnú nehnuteľnosť následne prenajať svojej dcére, ktorá v nej mala prevádzkovať pohostinstvo. Súd dospel k záveru, že na predmetný záväzkový vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
4.2. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v čase uzavretia zmluvy medzi stranami boli predmetné nehnuteľnosti zaťažené záložným právom č. Z 493461-11 zo dňa 08.08.2011, a to v prospech VÚB, a.s., ktoré záložné právo bolo zapísané v katastri nehnuteľností pod V-3542/11. Uvedené bolo zapísané na LV č. XXXX, kat. územie O. K., v časti „C“ - ťarchy. Súd ďalej zistil, že k tým istým nehnuteľnostiam bolo dňa 11.05.2012, na tom istom LV zriadené nové záložné právo č. Z 611878-12 zo dňa 10.04.2012 v prospech VÚB, a.s., a to pod V-1684/12 zo dňa 11.05.2012. Žalovaný v konaní netvrdil, že by zriadenie iného záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam (ako pri podpise zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) akýmkoľvek spôsobom konzultoval so žalobkyňo. Nakoľko zo strany žalovaného došlo zriadením neskoršieho záložného práva (svojvoľným zásahom do celého záväzkového vzťahu bez vedomia žalobkyne) k podstatnému porušeniu záväzku vyplývajúceho z článku III. odsek B.) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, súd dospel k záveru, že žalobkyňa listom zo dňa 18.09.2013 zákonným spôsobom odstúpila od zmluvy. Odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku, preto všetky plnenia, ktoré zmluvné strany medzi sebou prijali, sa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka považujú za bezdôvodné obohatenie. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému kúpnu cenu vo výške žalovanej sumy.
4.3. Obranu žalovaného spočívajúcu v jeho tvrdení, že v prípade konsolidačného (nového) úveru išlo o úver výhodnejší, súd nemohol akceptovať. Z predložených vyššie špecifikovaných úverových zmlúv súd zistil, že konečná riadna splatnosť konsolidačného úveru má nastať dňom 20.04.2022, pričom konečná riadna splatnosť konsolidovaného (pôvodného) úveru mala nastať dňom 12.08.2021. V prípade splácania nového úveru, preto zriadené záložné právo zaťažovalo predmetné nehnuteľnosti (predmet budúcej kúpy) o viac než osem mesiacov dlhšie ako v prípade pôvodného záložného práva. Navyše, konsolidačným úverom nebol vyplatený len zostatok pôvodného úveru, tento úver bol navýšený (čo potvrdil aj svedok K.) a suma 1.946,-- eur bola poukázaná na účet žalovaného. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci z článku III. odsek B.) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
4.4. Súd prvej inštancie sa tiež vyporiadal s námietkou započítania vznesenou žalovaným v jeho vyjadrení zo dňa 16.12.2014. Žalovaný uvádzal, že si v zmysle článku III. ods. 8.) Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve opakovane uplatnil voči žalobkyni svoj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 20.000,-- eur.
S poukazom na ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka prvoinštančný súd dospel k záveru, že v období, za ktoré si žalovaný uplatňuje zmluvné pokuty zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, už nemohli takéto záväzky vznikať, pretože relevantným odstúpením od zmluvy zo strany žalobkyne došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku. K zániku záväzku žalovaného tak nemohlo dôjsť započítaním.
4.5. Keďže sa s plnením peňažného záväzku žalovaný dostal do omeškania, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne (vo výške ZÚS ECB platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu). Pokiaľ ide o dátum, od ktorého je žalovaný povinný platiť úroky z omeškania, súd uvádza, že odstúpenie od zmluvy, spolu s výzvou na zaplatenie sumy 21.712,-- eur, bolo žalovanému doručené dňa 20.09.2013, päťdňová lehota uplynula dňom 25.09.2013, a od 26.09.2013 sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasné odvolanie. Argumentoval tým, že už splatnosť úveru z pôvodnej úverovej zmluvy zo dňa 08.08.2011 (20.08.2021) bola určená k neskoršiemu termínu, než v akom malo prísť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Výmaz záložného práva banky z katastra nehnuteľností bol podmienený úhradou celého úveru, ktorý by bol žalovaný na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve musel v každom prípade uhradiť predčasne. Splátky úveru žalovaný realizoval z úhrad mesačných splátok žalobkyne, a preto v prípade, pokiaľ by žalobkyňa splatila celú kúpnu cenu do 31.07.2019, bol by aj žalovaný povinný splatiť svoj hypotekárny úver, ktorá skutočnosť by bola podkladom k výmazu záložného práva banky v katastri nehnuteľností. Konsolidáciou úveru sa postavenie žalobkyne nezmenilo. Napriek skutočnosti, že konsolidačným úverom sa splatnosť posunula na termín 20.04.2022, tento skonsolidovaný úver by bol žalovaný opätovne povinný splatiť predčasne, a to na základe povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom nehnuteľnosť, ktorú by žalobkyňa nadobudla, by nebola zaťažená záložným právom banky o 8 mesiacov dlhšie, ako žalobkyňa uvádzala v rámci prvoinštančného konania.
6.1. S poukazom na ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že okolnosti, za ktorých sa zmluva o budúcej zmluve uzatvorila, sa vo vzťahu žalobkyne nezmenili do takej miery, že by ovplyvnili jej právne postavenie v tom smere, aby došlo k jeho zhoršeniu. Konanie žalobkyne bolo podľa žalobcu účelovo motivované snahou vyhnúť sa plneniu záväzku uhrádzať mesačné splátky, z ktorých žalovaný plánoval splácať hypotekárny úver. Žalobkyňa sa však ocitla vo finančnej tiesni, ktorú chcela riešiť odstúpením od zmluvy a následným získaním bezdôvodného obohatenia od žalovaného. Podľa zmluvy mala žalobkyňa možnosť platiť iba vyššie splátky, nie však nižšie než dohodnuté a mala možnosť sumu splatiť skôr, nie však splátky neuhrádzať. Zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k podstatnému porušeniu zmluvy, ktoré by odôvodňovalo odstúpenie od nej. Poskytnutím konsolidačného úveru nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia žalobkyne, naopak došlo k zníženiu istiny úveru, v dôsledku čoho bola nehnuteľnosť zaťažená nižším úverom, než pri podpise zmluvy. Odstúpenie žalobkyne od predmetnej zmluvy preto žalovaný považuje za neplatné. Za neplatný tento úkon v odvolaní právny zástupca žalovaného označil tiež z dôvodov, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahovala možnosť odstúpenia od zmluvy a ani Občiansky zákonník pre takýto prípad odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve neupravuje.
6.2. Právny vzťah sporových strán mal byť podľa žalovaného podriadený režimu Obchodného zákonníka, keďže k uzavretiu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy došlo z dôvodu, že žalobkyni nebol pre účely jej podnikania poskytnutý úver. Žalovaný z dôvodu ich dovtedajších dobrých obchodných vzťahov sám požiadal o hypotekárny úver na kúpu predmetnej nehnuteľnosti. V rámci zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 18.01.2012 sa strany dohodli, že zo splátok úveru bude žalovaný hradiť hypotekárny úver. Žalobkyňa tiež na pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedla, že v predmetných nehnuteľnostiach mali s dcérou prevádzku otvorenú dňa 01.04.2012 a následne jej diagnostikovali nádorové ochorenie. Je potrebné vychádzať z úmyslu žalobkyne v čase uzatvorenia zmluvy a jej následného konania, pričom táto nehnuteľnosti začala ihneď používať v súvislosti s pohostinskou činnosťou. Až po diagnostikovaní závažných zdravotných problémov prevádzku ponechala svojej dcére.
6.3. Za pochybenie súdu prvej inštancie žalovaný tiež označil skutočnosť, že prvoinštančný súd priznal žalobcovi nárok v plnom rozsahu. Pokiaľ aj vyhodnotil odstúpenie od predmetnej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve za platné, je dôvodné sa domnievať, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor, a to s poukazom na ustanovenie článku III. ods. 7 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorého by mala žalovanému uhrádzať nájomné vo výške 330,-- eur za každý mesiac počnúc dňom 01.12.2012. O príslušnú sumu by mal byť znížený žalobou priznaný nárok.
6.4. Z uvedených dôvodov sa žalovaný svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne ho podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
7. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného písomne vyjadrila. V tomto vyjadrení sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom a spočiatku v podstate iba opakuje svoju argumentáciu prezentovanú už v prvoinštančnom konaní.
7.1. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že zmluvný vzťah sporových strán spadá pod režim Obchodného zákonníka. Z článku III. bod 12.) zmluvy totiž vyplýva, že zmluvné strany svoj vzťah
podriadili pod režim Občianskeho zákonníka. Vyplýva to aj z obsahu zmluvy, v ktorom sú strany označené ako identifikátorom rodným číslom a nie IČO. V rámci následného správania strán je zrejmé, že žalobkyňa realizovala svoje platby ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaný čerpal oba úvery rovnako nie ako podnikateľ. Je preto irelevantné, či následne v nehnuteľnostiach žalovaného bola realizovaná pohostinská činnosť dcéry žalobkyne, ktorá nebola účastníkom zmluvného vzťahu.
7.2. Žalobkyňa tiež odmietla námietku započítania mesačného nájmu vo výške 330,-- eur z titulu užívania nehnuteľnosti. Takýto nárok žalovaného označila za premlčaný a žalovaný sa ho navyše mal domáhať vzájomnou žalobou podľa § 147 CSP, čo však nespravil.
7.3. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že v zmluve sa strany jasne dohodli, že žalovaný nehnuteľnosť bez vedomia žalobcu nezaťaží inou ťarchou. Znamená to, že zmluvu podpisovali v určitom stave nehnuteľnosti, teda za určitých podmienok. Do tohto vzťahu svojvoľne zasiahol žalovaný. Z hľadiska právneho posúdenia konania žalobkyni je preto rozhodujúce ustanovenie § 575 Občianskeho zákonníka o nemožnosti plnenia, ktoré nastalo po uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve tým, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zaťažením nehnuteľnosti novým úverom, a preto žalobkyňa nemohla mať záujem na takomto plnení, v dôsledku čoho od zmluvy odstúpila.
7.4. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
8. K tomuto vyjadreniu žalobkyne sa písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný vo svojej replike. V prevažnej miere v tomto podaní iba opakuje svoju argumentáciu opakovane uvádzanú v priebehu prvoinštančného konania a tvoriacu aj obsah jeho odvolania.
8.1. Naviac uvádza, že kompenzačnú námietku mohol vzhľadom na závery prvoinštančného súdu o platnosti odstúpenia žalobkyne od predmetnej zmluvy uplatniť až v odvolaní. Podpisom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve žalobkyňa uznala v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy svoj dlh titulom úhrad nájomného vo výške 330,-- eur mesačne. Žalovaný preto taktiež s poukazom na § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka svoj nárok titulom nájomného nepovažuje za premlčaný.
9. K replike žalovaného sa vo svojej duplike písomne vyjadrila žalobkyňa. Jej právny zástupca zopakoval argumentáciu uvádzanú už skôr a ku kompenzačnej námietke žalovaného uviedol, že ju mal urobiť ihneď ako sa dozvedel o odstúpení od zmluvy a podanie žaloby na súd.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 08.11.2018 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, a odvolací súd naň preto v plnej miere poukazuje tak, ako je zhrnutý v odôvodnení napadnutého rozsudku.
11.1. Ohľadne právnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné korigovať jedine právny záver prvoinštančného súdu, v dôsledku akej právne významnej skutočnosti nastal zánik záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie za tento moment označuje účinky platného odstúpenia žalobkyne od uvedenej zmluvy. Odvolací súd poukazuje však na to, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve zanikol už skôr, a to v dôsledku podstatnej zmeny pomerov oproti pomerom, ktoré boli dané v čase keď strany zmluvu o budúcej zmluve uzavreli. K zániku záväzkov v takýchto prípadoch dochádza priamo zo zákona v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka (citovaného aj prvoinštančnom rozsudku), podľa ktorého záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Predmetná zmluva o budúcej zmluve jasne definuje záujem budúceho kupujúceho (žalobkyne), aby predmet zmluvy počas účinnosti zmluvy o budúcej zmluve nebol zaťažovaný inými ťarchami, vecnými bremenami, resp. inými právnymi povinnosťami bez vedomia a súhlasu budúceho kupujúceho (článok III. bod 1.) B.)). Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu o tom, že žalovaný uzavretím novej záložnej zmluvy svoj záväzok vyplývajúci z článku III. bod 1.) B.) zmluvy porušil. Odvolací súd k tomu naviac
dodáva, že zriadením nového záložného práva zabezpečujúceho záväzok z nového úverového vzťahu, došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá mala v zmysle § 50a za následok zánik záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu. Nová záložná zmluva totiž slúžila zabezpečeniu úveru, ktorý mal možnosť budúci predávajúci podľa príslušnej úverovej zmluvy splniť až o viac než 8 mesiacov neskôr, než skorší úver zabezpečený tou istou nehnuteľnosťou a existujúci už v čase uzavretia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.
11.2. V ostatnom sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu a to aj vo vzťahu k posúdeniu otázky, ktorým hmotnoprávnym predpisom sa riadil vzťah strán zo zmluvy o budúcej zmluve. Odvolací súd považuje za správne závery prvoinštančného súdu o tom, že týmto rozhodujúcim hmotnoprávnym predpisom bol Občiansky zákonník, pretože žalovanému sa nepodarilo preukázať, že zmluva o budúcej zmluve súvisela s podnikateľskou činnosťou samotnej žalobkyne a nie iba jej dcéry.
11.3. Na kompenzačnú námietku žalovaného obsiahnutú prvýkrát až v podanom odvolaní, odvolací súd nemohol prihliadať, keďže táto nie je prípustnou novotou v zmysle žiadneho z ustanovení § 366 CSP. Tento prostriedok procesnej obrany neuplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie sa totiž netýka procesných podmienok, rovnako ani vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, taktiež ním nemá byť preukázané, že v konaní došlo k procesným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon odvolateľ ho mohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
11.4. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
12. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.