Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-180-2018.pdf
PDF · 75.04 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/180/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla v trestnej veci proti obvineným P. A. a L. B., pre obzvlášť pre pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v časti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona, o sťažnosti obvineného L. B. proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 19.10.2018 sp. zn. 16T/79/2018 na neverejnom zasadnutí konanom dňa 08.11.2018 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sťažnosť obvineného L. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd I. stupňa, po podaní obžaloby, podľa § 238 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol, že obvinení P. A. a L. B. sa ponechávajú vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku. Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného L. B. o prepustenie z väzby na slobodu.
Súčasne, podľa § 80 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku, neprijal záruku za ďalšie správanie obvineného L. B. ponúknutú jeho matkou F. B..
Podľa § § 80 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku zamietol žiadosť obvineného L. B. o nahradenie väzby jeho písomným sľubom a § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol aj jeho žiadosť o nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Podľa § 80 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku rozhodol, že väzba obvineného P. A. sa dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahrádza.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia súd I. stupňa svoje rozhodnutie založil na zistení, že obžaloba bola v prejednávanej veci podaná na súde v lehote podľa § 76 odsek 2 Trestného poriadku, doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré boli obvineným vznesené obvinenia a následne podaná obžaloba boli spáchané. Tieto skutky formálne vykazujú znaky pokračujúceho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v časti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a tiež existuje dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchali obaja obvinení. Zároveň konštatoval, že orgány činné v trestnom konaní v tejto väzobnej veci konali plynulo a bez prieťahov. Pri skúmaní existencie dôvodu väzby v zmysle § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku opätovne vyhodnotil tak charakter trestnej činnosti, ktorá je obom obvineným kladená za vinu, ako aj ich osoby a trestnú minulosť a dospel k záveru, že u oboch je daná dôvodná obava, že by, v prípade prepustenia z väzby na slobodu, pokračovali v páchaní majetkovej trestnej činnosti, pretože existujú dôvody na podozrenie, že si práve majetkovou
trestnou činnosťou zadovažovali prostriedky na živobytie a to aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam, ktoré zjavne nemali na nich prevýchovný účinok.
Z rovnakých dôvodov nenahradil väzbu obvinených žiadnym z alternatívnych inštitútov v zmysle § 80 odsek 1 Trestného poriadku, keď mal za to, že týmto spôsobom nie je možné dosiahnuť účel väzby. V súvislosti s ponúknutou zárukou za ďalšie správanie obvineného B. poukázal na to, že, s poukazom na vek obvineného B. a jeho trestnú minulosť, nie je možné v súčasnej dobe dôvodne predpokladať možný pozitívny vplyv matky na jeho správanie, keď tomu tak nebolo v minulosti.
Proti tomuto uzneseniu podal po jeho vyhlásení sťažnosť obvinený L. B., ktorú následne odôvodnil tak sám, ako aj prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tomáša Klieštinca. V dôvodoch sťažnosti zhodne namietali porušenie práva obvineného na spravodlivý proces predovšetkým z dôvodu, závažných procesných chýb prípravného konania. Za takúto chybu považuje to, že preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania sa uskutočnilo dňa 28.08.2018 v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov skôr, ako bolo nadriadenými orgánmi rozhodnuté o návrhu obvineného na odňatie a prikázanie veci. Jedná sa o procesnú chybu, ktorú mal súd I. stupňa odhaliť už v rámci predbežného prejednania obžaloby a v dôsledku ktorej mal obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi. Z uvedeného dôvodu je rozhodovanie o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby predčasné. Má za to, že dôvody väzby u obvineného netrvajú v takom rozsahu aby nebolo možné jeho väzbu nahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka a prevzatím záruky dôveryhodnou osobou prípadne prijatím písomného sľubu. Obvinenému vie rodina zabezpečiť zamestnanie, zároveň bude bývať v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorí zabezpečia jeho základné životné potreby, rodičia sú odkázaní na jeho pomoc, obvinený chce riadne pracovať a zmeniť predchádzajúci spôsob života. Záver súdu, že obvinený si opakovaným páchaním trestnej činnosti zadovažuje prostriedky na živobytie a v prípade prepustenia na slobodu hrozí reálna obava, že by v páchaní trestnej činnosti pokračoval, je z vyššie uvedených dôvodov neopodstatnený. Má za to, že nemožno porovnávať predchádzajúce obdobie života obvineného so súčasným a to aj vzhľadom na jeho aktuálnu rodinnú situáciu. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť napadnuté uznesenie, prepustiť obvineného z väzby na slobodu resp. jeho väzbu nahradiť prijatím záruky dôveryhodnej osoby.
Okresný prokurátor aj obvinený P. A. sa po vyhlásení napadnutého uznesenia výslovne vzdali práva na podanie sťažnosti.
Krajský súd, na základe riadne a včas podanej sťažnosti obvineným B., podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým podal sťažovateľ sťažnosť a dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
Na základe obsahu spisového materiálu aj krajský súd zistil, že na Okresný súd Piešťany bola dňa 01.10.2018 podaná obžaloba na obvinených P. A. a L. B., pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračujúci prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona v časti dokonaný a v časti štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a to na skutkovom základe uvedenom naposledy aj v odôvodnení napadnutého uznesenia.
Z obsahu spisov je nepochybné, že obvinený podal v priebehu prípravného konania námietku zaujatosti ako aj žiadosť o odňatie a prikázanie veci, ktorá bola namierená proti všetkým prokurátorom Okresnej prokuratúry v Piešťanoch ako aj Krajskej prokuratúry v Trnave. O tejto námietke bolo rozhodnuté príkazom Generálneho prokurátora SR sp. zn. IV/3GPt 109/18/1000-6 zo dňa 04.09.2018 tak, že predmetná trestná vec sa Krajskej prokuratúre Trnava neodníma. Príkazom Krajského prokurátora v Trnave zo dňa 20.09.2018 sp. zn. 4 Kpt 433/17/2200-47 bolo podľa § 201 odsek 6 písm. a/ Trestného poriadku rozhodnuté tak, že predmetná trestná vec sa Okresnej prokuratúre Piešťany neodníma.
Aj keď je nepochybné, že obvinenému bolo umožnené oboznámiť sa s obsahom vyšetrovacieho spisu dňa 16.08.2018, kedy odmietol preštudovať spis z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o jeho námietke zaujatosti a tiež dňa 28.08.2018, kedy opakovane, z rovnakých dôvodov odmietol preštudovanie spisu, nejedná sa o také procesné pochybenie ako na to poukazuje obvinený a jeho obhajca a to z nasledovných dôvodov :
Postupom podľa § 244 odsek 1 písm. h/ Trestného poriadku, pri predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.
Krajský súd zastáva názor, že práva obvineného na jeho obhajobu a spravodlivý proces neboli v prípravnom konaní porušené. Obvinenému bola daná opakovaná možnosť oboznámiť sa s obsahom spisového materiálu pred podaním obžaloby a to aj za prítomnosti obhajcu, ktorú možnosť nevyužil. Tento úkon realizoval vyšetrovateľ, ktorý bol vo veci príslušný konať, jeho osobu obvinený nenamietal. Nebolo teda rozhodujúce, či v tom čase už bolo rozhodnuté o žiadosti obvineného o odňatie a prikázanie veci, v ktorej namietal zaujatosť prokurátorov Krajskej prokuratúry v Trnave a Okresnej prokuratúry Piešťany. Obžaloba bola podaná na miestne príslušný súd, miestne a vecne príslušným prokurátorom Okresnej prokuratúry Piešťany potom, ako bolo vyššie uvedenými príkazmi Generálneho prokurátora SR a Krajského prokurátora v Trnave rozhodnuté, že sa predmetná trestná vec Krajskej prokuratúre Trnava a Okresnej prokuratúre Piešťany neodníma.
V priebehu doterajšieho konania bolo opakovane rozhodované o väzbe obvineného L. B. pričom súdy oboch stupňov konštatovali existenciu dôvodu väzby podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, keď posudzovali nielen rozsah a charakter trestnej činnosti, ktorá je obvinenému kladená za vinu ale dôsledne vyhodnocovali aj osobu obvineného, spôsob jeho života jeho sklony k páchaniu prevažne majetkovej trestnej činnosti.
Okresný súd aj v danom štádiu trestného konania, po podaní obžaloby, správne posúdil, že dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku trvajú u obvineného L. B. naďalej. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa odôvodnil existenciu dôvodov väzby podľa § 71 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku, a s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje bez potreby ich tieto dôvody opakovať. Považuje však za potrebné uviesť, že od času, kedy bolo rozhodované o vzatí obvineného do väzby, resp. o jeho vzatí do opätovnej väzby (po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), nenastali žiadne také skutočnosti, ktoré by existenciu väzobného dôvodu spochybňovali. Správne súd I. stupňa poukázal aj na to, že súčasná rodinná situácia obvineného nemá vplyv na posudzovanie dôvodnosti väzby.
S poukazom na osobu obvineného a jeho trestnú minulosť považoval krajský súd za správne a zákonné aj tie výroky napadnutého uznesenia, ktorými okresný súd rozhodol o nenahradení väzby obvineného alternatívnymi inštitútmi podľa § 80 odsek 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Aj krajský súd zastáva názor, že stupeň narušenia obvineného a opakované páchanie trestnej činnosti odôvodňujú pochybnosti o tom, že by bolo možné týmito alternatívnymi inštitútmi dosiahnuť účel väzby tak, aby sa obžalovaný ďalšej trestnej činnosti vyvaroval. V tejto súvislosti krajský súd opätovne poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa aj v tejto časti stotožňuje.
Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť obvineného L. B. ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.