Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/179/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu ZIVI TRANS s.r.o., Valaliky, Abovská 52, IČO: 45 498 482, proti žalovanému X. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I.K., M. X, o zaplatenie 822,16 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 14C 895/2016-90 z 20.9.2017 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 822,16 € bezúročne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 822,16 € titulom náhrady škody, ktorú mu tento spôsobil počas trvania pracovného pomeru vodiča v nákladnej medzinárodnej a vnútroštátnej kamiónovej doprave, a to pri štyroch škodových udalostiach. Vzal do úvahy obranu žalovaného ktorý namietal, že časť jemu vytýkaných skutkov sa nestala a pokiaľ k nejakej škode došlo, vždy od konateľa žalobcu požadoval papiere pre poisťovňu, keďže mal uzavreté poistenie za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. Reprodukoval obsah výpovedí svedkov W. Ž. st. a B. B., ako aj zistenia z listinných dôkazov predložených žalobcom. Citoval § 81 písm. a/, § 179 ods. 1 prvej vety a § 186 ods. 2 Zákonníka práce a charakterizoval podmienky vzniku zodpovednosti zamestnanca za spôsobenú škodu. Bol toho názoru, že žalovaný porušil pracovnú zmluvu tým, že nenahlásil žalobcovi škody, ktoré spôsobil a o týchto sa žalobca dozvedel buď sám (zistil poškodenie schodíkov) alebo listom od poškodenej organizácie (firma Kingspan Maďarsko). Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody mal preukázanú z listín a z výsluchov vykonaných na pojednávaní, keď aj samotný žalovaný vedel o spôsobenej škode, čo je zrejmé z dokladov, ktoré podpísal, a to v prípade poškodenia schodíkov dňa 15.7.2016, ako aj poškodenia elektrického stĺpa v maďarskej firme, ktorý doklad osobne podpísal dňa 28.7.2016. Mal tak preukázané všetky predpoklady vzniku škody podľa § 179 Zákonníka práce spôsobenej z nedbanlivosti a výška škody mu vyplynula z predložených listín - faktúr. Vzhľadom na uvedené žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a nesúhlasil so zaplatením výšky škody z dôvodu, že mu nebola doplatená mzda vo výške 800 €, ktorú si p. Ž. nechal pre seba ako náhradu za škodu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poprel, aby mu titulom mzdy dlhoval sumu 800 €.

5. Žalobca v odvolacej replike poukázal na to, že p. Ž. pri vypočúvaní k jeho trestnému oznámeniu mu priznal aj nárok na diéty vo výške 408 €.

6. Žalobca v odvolacej duplike poprel žalovaného nárok na zaplatenie dlžných diét a uviedol, že sumy uvádzané žalovaným mu nedávajú zmysel a má pocit, že s každým odvolaním si tento vymyslí inú sumu.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania spor podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

9. Žalovaný svoje stručné odvolanie, pozostávajúce z jednej vety, podľa jeho obsahu odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

10. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že postupu prvoinštančného súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods. 1 písm. f/ nebol naplnený , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, t.j. nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

15. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 822,16 € s príslušenstvom ako náhrady škody, ktorú mu mal postupne (viacerými skutkami) tento spôsobiť, pôsobiac u neho v pracovnom pomere. Žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie zásadným spôsobom nároky žalobcu, vyplývajúce zo spôsobenej škody nepoprel, čomu zodpovedá aj jeho argumentácia obsiahnutá v odvolaní, keď oproti požiadavkám žalobcu na náhradu škody vzniesol svoj nárok na doplatenie mzdy vo výške 800 €. Na podporu svojich tvrdení však nepredložil dostatočné dôkazy a k ich presvedčivosti neprispieva fakt, že svoje nároky voči bývalému zamestnávateľovi opakovane menil čo do dôvodu aj výšky. Potom, ako žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poprel akýkoľvek dlh na mzde voči nemu, žalovaný v podaní zo 14.2.2018 poukázal na „dlžobné diéty“ vo výške 408 €. Ani tento svoj nárok však žalovaný dostatočne dôkazne nepodporil a relevantným spôsobom ho neurobil predmetom sporu. Vo výsledku tak predmetom konania v prebiehajúcom spore zostal nárok žalobcu na náhradu škody, o ktorom súd prvej inštancie, vychádzajúc z vykonaného dokazovania rozhodol.

16. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ust. § 32 a nasl. Zákonníka práce, a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným, v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je tento upravený v § 580 Obč. zák. z toho vyplýva záver, že strany v pracovnoprávnom vzťahu svoje pohľadávky musia uplatňovať samostatnou žalobou, a nie započítacou námietkou.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 od. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .