Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2To-34-2016.pdf
PDF · 114.75 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/34/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 8.11.2018, v trestnej veci obž. Z.. H. X. pre obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Tk/1/2016 zo dňa 20.5.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil obž. Z.. H. X. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov 1Pv 771/09 pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1,3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
- dňa 28.2.2005, na bližšie nezistenom mieste v X., ako správca konkurznej podstaty úpadcu G. - T., s.r.o. v konkurze, F. farma T., R., Z.: XX XXX XXX, v postavení konateľa spoločnosti G. - T., s.r.o. v konkurze, v rozpore s ustanovením § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní v znení zákona číslo 520/2005 Z. z., zbavením sa reálnych úžitkov spojených s nájmom nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu G. - T., s.r.o. v konkurze nachádzajúcich sa v objekte bývalej F. farmy T., R., ku škode úpadcu G. - T., s.r.o. v konkurze zmenšil reálne očakávané príjmy do konkurznej podstaty z týchto nájmov nehnuteľností plynúce a to tak, že za zjavne neprimeranú finančnú náhradu vo výške 33.500,- Sk (1.112,- Eur) mesačne, v neprospech úpadcu G. - T., s.r.o., v konkurze vystavil v prospech spoločnosti X., s.r.o., so sídlom R. č. 2, X., IČO: XX XXX XXX, ktorá bola spoločníkom spoločnosti X. J., s.r.o., X., R. 2, X. „Poverenie k uzatváraniu nájomných zmlúv“ k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa vo vlastníctve úpadcu G. - T., s.r.o., v konkurze kde na základe tohto „Poverenia k uzatváraniu nájomných zmlúv“ a na základe bližšie nešpecifikovanej „Zmluvy o nájme a správe nehnuteľnosti“ boli v neprospech úpadcu „poverenou osobou“ uzavreté zmluvy o prenájme nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu G. - T., s.r.o. v konkurze nachádzajúcich sa v objekte bývalej F. farmy T., R. vo vlastníctve úpadcu s rôznymi nájomcami, pričom bolo zároveň aj pokračované v prenajímaní nehnuteľností vo vlastníctve úpadcu G.
- T., s.r.o. v konkurze nachádzajúcich sa v objekte bývalej F. farmy T., R. v už uzatvorených nájomných zmluvách v prospech spoločností X., s.r.o., R. 2, X., X. J., s.r.o., R. 2, X. a X. J., s.r.o., R. č. 2, X., a to až do predaja nehnuteľností vo vlastníctve spoločnosti G. - T., s.r.o., v konkurze ku dňu 13.4.2006, čím takto neobstarával veci úpadcu G. - T., s.r.o., v konkurze s čo „najväčšou starostlivosťou“, keďže za obdobie od 28.02.2005 ku dňu 13.04.2006 bolo na nájomnom skupinou X. zinkasované minimálne 8.806.355,80 Sk (330.369,86 Eur) vrátane DPH, pričom z uvedenej sumy tvorili poplatky za služby spojené s nájmom vrátane DPH skupinou X. celkovo sumu 143.003,78 Eur, čím takto úpadcovi G. - T., s.r.o. v konkurze spôsobil škodu v sume najmenej 187.366,08 Eur, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného G.-T. s.r.o. so sídlom F. farma T. R., IČO: XX XXX XXX zastúpeného opatrovníkom poškodeného J.. E. Y. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré neskôr osobitným podaním aj písomne odôvodnil.
V písomných dôvodoch odvolania, ktoré smerovalo v neprospech obžalovaného, namietal, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané spáchanie trestného činu obžalovaným tak, ako je tento obsiahnutý v skutku obžaloby, a to v zmysle ich návrhu na upravenie výšky spôsobenej škody konaním obžalovaného úpadcovi G.-T. s.r.o. v konkurze, F. farma T., IČO: XX XXX XXX, pričom poukazoval na výsluch znalca zo dňa 15.3.2016 a ním spresnené závery znaleckého dokazovania, podľa čoho mala byť spôsobená škoda minimálne 127.435,78 eur, a to takým spôsobom, že od sumy čistého nájomného vybraného skupinou X., t.j. zisku z prenájmu nehnuteľností, navrhol odpočítať sumu 15.568,- eur, ktorá predstavuje dohodnutý mesačný poplatok od 28.2.2005 do 13.4.2006, teda za 14 mesiacov, ktoré spoločnosť X. platila na základe poverenia k uzatváraniu nájomných zmlúv k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve úpadcu G.-T. s.r.o. v konkurze vystaveného obžalovaným. Pozornosť odvolacieho súdu odvolateľ opätovne upriamil na skutočnosť, že v danej trestnej veci protiprávne konanie obžalovaného nespočívalo v porušení zmluvnej povinnosti, ale priamo v úmyselnom porušení základných povinností správcu konkurznej podstaty v zmysle rozhodnej doby platného a účinného zákona č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní v platnom znení. Podľa § 8 ods. 2 citovaného zákona je správca podstaty povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu, okrem iného, ukladá zákon. Vyhlásením konkurzu prechádzali oprávnenia nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty na správcu konkurznej podstaty. Podľa prokurátora je nesporné, že obžalovaný mal ako správca v prospech a na účet úpadcu spravovať jeho majetok tak, aby príjmy počas výkonu jeho správy boli príjmami podstaty úpadcu a nie ziskom skupiny X.. Za rozhodné obdobie bolo na nájomnom, vrátane poplatkov za služby spojené s nájmom a DPH skupinou X. zinkasovaná suma minimálne 8.806.355,80 Sk, čo je 330.369,86 eur, pričom z uvedenej sumy bolo do konkurznej podstaty ako mesačný poplatok v sume 33.500,- Sk (1.112,- eur) mesačne skupinou X. zaplatených spolu len 15.568,- eur, čo je 4,71 % príjmov za rozhodné obdobie. Z uvedeného je možné podľa názoru prokurátora jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že minimálne suma 127.435,78 eur bola na úrok úpadcu ziskom skupiny X. a to v dôsledku omisívneho konania obžalovaného, pričom samotná existencia zmluvy o nájme a správe nehnuteľností zo dňa 23.6.2003 na danom fakte nič nemení, pretože i pôvodný konateľ spoločnosti Z.. H. J. mal konať v prospech a na účet samostatného subjektu ako tzv. dobrý hospodár a s majetkom spoločnosti G. - T. s.r.o. v konkurze nakladať v jej záujme. Existencia predmetnej zmluvy nebola preukázaná a podložená žiadnym relevantným spôsobom, naopak okolnosti jej predloženia, ako aj forma, v akej bola predložená, fotokópia bez overenia podpisov, neúplná po skončení vyšetrovania, bez ďalších dokladov, svedčí, podľa názoru prokurátora, o nedôveryhodnosti daného dôkazu a ako taký ho mal vo svojom rozhodnutí hodnotiť aj prvostupňový súd. Vo vzťahu k ničím nepreukázaným údajným ďalším nákladom skupiny X. s výkonom správy prokurátor poznamenal, že v danom prípade na základe poverenia k uzatváraniu nájomných zmlúv k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve úpadcu G.-T. s.r.o. v konkurze vystaveného obžalovaným bol mesačný poplatok v prospech úpadcu s ohľadom na výšku vyberaných súm nájomného zjavne neprimeraný, kde pri riadnom výkone správcovskej činnosti mal obžalovaný v mene a na účet G. - T. s.r.o. v konkurze prenajímať nehnuteľnosti sám. Zmluvy o nájme mali jednotný vzor, jednalo sa len o vystavovanie účtovných dokladov (príjmové a výdavkové pokladničné doklady, resp. prevody na bankový účet skupiny X. a platby tzv. inkasa, bežná starostlivosť o budovy, kosenie atď), teda v danom prípade, podľa názoru prokurátora, sa nejednalo o žiadnu špeciálnu činnosť, ktorá by vybočovala z rámca základných povinností a bežnej činnosti každého správcu, resp. konateľa spoločnosti. Rovnako poukázal na dokázanú skutočnosť, že všetky tieto platby a náklady boli obsahom jednotlivých nájomných zmlúv a ako také tvoria rozdiel medzi sumami 330.369,86 eur ako príjmom skupiny X. a prokurátorom navrhovanou upravenou výškou škody v sume 127.435,78 eur. Z uvedeného je, podľa názoru odvolateľa, možné logicky vyhodnotiť, že vo veci sa jednalo o klasické tunelovanie, kde príjmy z majetku úpadcu neplynuli do podstaty, ale na účet a v prospech tretej osoby, skupiny X., ktorá dokonca budovy, ktoré boli takto prenajímané, odkúpila. S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti mal prokurátor jednoznačne za preukázanú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného, a preto s poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd
po preskúmaní trestného spisu a ním uvádzaných skutočností zrušil oslobodzujúci výrok rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 33Tk 1/2016 zo dňa 20.5.2016 a vec vrátil tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ust. § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorého na verejnom zasadnutí dopočul k okolnostiam, ktoré krajský súd považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci samej.
Krajský súd sa nie celkom stotožnil s tým, ako okresný súd vyhodnotil dôkazy v napadnutom rozhodnutí a predovšetkým sa nestotožnil s argumentom, že obžalovanému nebol preukázaný úmysel, že tým, že obžalovaný poveril vykonávaním správy inú osobu, nespáchal žalovaný trestný čin, pretože podľa názoru krajského súdu bol obžalovaný jednoznačne povinný kontrolovať výkon správy povereného správcu a s tým súvisiace finančné toky, príjmy z nájmov a výdavky.
Pokiaľ ide o skutkové závery, aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci bez pochybností preukázané, že obžalovaný bol zodpovedný za hospodárenie spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze, keďže bol uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 3K 19/03 zo dňa 24.1.2005 vymenovaný do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu G.-T. s.r.o., pričom týmto uznesením zároveň zanikla funkcia správcu konkurznej podstaty dovtedajšej správkyne H.. G. F.. Taktiež nebolo sporným, že uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.10.2003 č. k. 3K 19/03-22 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu G.-T. s.r.o. so sídlom F. farma T. R.. Rovnako tak nebolo žiadnym dôkazom spochybnené, že dňa 28.2.2005 poveril obžalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu G.-T., s.r.o. v konkurze spoločnosť X. spol. s r. o. X., IČO: XX XXX XXX ku rokovaniam o nájme a k uzatváraniu nájomných zmlúv ku nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa vo vlastníctve spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze. Poverenie sa vzťahovalo k uzatváraniu nájomných zmlúv smerujúcich ku zhodnoteniu predmetných nehnuteľností, a takých, ktoré sú výhodné pre vlastníka nehnuteľnosti. Taktiež bolo preukázané, že na základe tohto poverenia uzatvoril konateľ spoločnosti X. s.r.o. X., ktorý bol zároveň konateľom spoločnosti X. J. s.r.o. a X. J. s.r.o., Z.. R. U., nájomné zmluvy spolu s 87 nájomcami, ktorí užívali nehnuteľnosti patriace spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze a to výrobné haly, sklady a pozemky.
Sporným aj po tom, čo bola vec uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T98/2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To 5/2012 zo dňa 19.3.2013 vrátená do prípravného konania ostalo, aká suma zo sumy, ktorú správca nehnuteľností zastúpenej Z.. R. U. vybral od nájomcov, použil na údržbu areálu G.-T. s.r.o. v konkurze a akú sumu mal dojednanú ako odmenu za výkon správy a aký bol zvyšok, a tým by bolo možné posúdiť, či konaním obžalovaného ako správcu konkurznej podstaty došlo k vzniku škody v neprospech spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze.
Obžalovaný Z.s tak v prípravnom konaní, ako i v konaní pred súdom využil svoje právo a vo veci nevypovedal.
Svedok Z.. R. U., ktorý bol podľa výpisu z obchodného registra konateľom spoločností X. spol. s r.o. X., X. J. X. spol. s r.o. a X. J. X. spol. s r.o., k obsahu a vzťahu s obžalovaným vypovedal len pri svojom prvom výsluchu v prípravnom konaní (dňa 12.5.2010), kedy uviedol, že zmluvy o prenájme nebytových priestorov s tretími osobami uzatváral na základe zmluvy o výkone správy, ktorú uzavrel ešte s konateľom G.-T. s.r.o. (Z.. J.) a k nej, podľa jeho vedomostí, pristúpil aj správca konkurznej podstaty, obžalovaný Z.. H. X.. Podstatou zmluvy bolo starať sa a udržiavať v dobrom stave majetok, ktorý bol zmluvou zverený do ich správy. Správcu konkurznej podstaty, teda obžalovaného, oboznamoval ústne so zmluvami,
ktoré uzatvoril, finančné prostriedky získané z prenájmu použil na výkon správy a ešte bolo aj málo finančných prostriedkov na údržbu a opravy majetku areálu a jeho príslušenstva. Priznal, že preberal finančné prostriedky od osôb, ktoré mali prenajaté priestory na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov, tieto príjmy z prenájmu boli zahrnuté do účtovníctva spoločnosti X. J. s.r.o. Pri tomto výsluchu vyšetrovateľ vyzval svedka, aby vydal celé účtovníctvo spoločnosti X. J. s.r.o., účtovníctvo však vydané nebolo.
V ďalšom priebehu trestného konania už svedok Z.. U. využil svoje právo nevypovedať. Ani výsluchom obžalovaného a ani svedka Z.. U. sa nepodarilo v priebehu celého rozsiahleho trestného konania zistiť, aký bol presný obsah zmluvy o výkone správy nehnuteľností patriacich spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze, na základe ktorej bola vykonávaná správa nebytových priestorov.
V konaní pred okresným súdom a rovnako aj v prípravnom konaní bol vypočutý pôvodný konateľ spoločnosti G.-T. s.r.o., svedok Z.. H. J., ktorý uviedol, že bol konateľom tejto spoločnosti takmer 20 rokov, až do vyhlásenia konkurzu konal v mene spoločnosti. V dôsledku dovozu lacnej hydiny zo zahraničia a úverov, ktoré spoločnosť vzala z bánk, nutnosti rekonštrukcie a plynofikácie došlo k finančným problémom spoločnosti, v dôsledku čoho bol vyhlásený konkurz na spoločnosť G.-T. s.r.o.. V tom čase spoločnosť G.-T. s.r.o. vlastnila asi 22 hál. Presné okolnosti, za ktorých on s Z.. U. dojednal zmluvu o výkone správy výrobných hál si už nepamätal, nepamätal si, ako prebiehali medzi nimi platby. Až po výsluchu u vyšetrovateľa si svedok Z.. J. spomenul na zmluvu, ktorú dodatočne aj predložil do vyšetrovacieho spisu. Nemal však vedomosť, či k tejto zmluve pristúpila aj správkyňa konkurznej podstaty H.. F., resp. následne obžalovaný. Zmluva, ktorú predložil tento svedok neobsahovala prílohu č. 2, ktorá sa mala týkať výšky nájomného.
Svedkyňa JUDr. G. uviedla, že rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach bola vymenovaná za predbežnú správkyňu konkurznej podstaty a následne aj správkyňu konkurznej podstaty spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze. V tom čase bola advokátkou a zároveň správkyňou konkurznej podstaty, pričom mala na starosti asi 30 až 50 konkurzov. Konkurz spoločnosti G.-T. s.r.o. bol problematický, pretože úpadca s ňou nespolupracoval, v dôsledku čoho ona podala aj trestné oznámenie, neboli jej známe žiadne okolnosti týkajúce sa správy majetku úpadcu.
Podstatným dôkazom v tejto trestnej veci bol znalecký posudok znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z dokladov, ktoré predložili jednotliví nájomcovia, ktorí mali prenajaté nebytové priestory, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze, a to nájomné zmluvy podpísané za prenajímateľa Z.. R. U., ďalej predložili doklady svedčiace o úhradách nájomného, úhradách nákladov za elektrinu a ďalšie prevádzkové náklady, doklady o platbách, bankové príkazy a iné. Znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z výpisu z bankového účtu spoločnosti X. J. s.r.o. X.. Žiadne ďalšie účtovné doklady znalec k dispozícii nemal. Na základe znaleckého skúmania týchto účtovných dokladov, dospel znalec k záveru, že aj keď správca konkurznej podstaty, teda obžalovaný, poveril k uzatváraniu nájomných zmlúv spoločnosť X. s.r.o., v skutočnosti boli uzatvárané nájomné zmluvy spoločnosťou X. J. spol. s r.o. a v dvoch prípadoch spoločnosťou X. J. s.r.o. Podľa dokladov predložených nájomcami a bankových výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX patriacemu spoločnosti X. J. spol. s r.o., táto spoločnosť (X. J. spol. s r.o. ) od jednotlivých nájomcov zinkasovala v období od 28.2.2005 do 13.4.2006 sumu spolu 330.369,86 eur. To bola aj pôvodne výška škody, ktorú prokurátor v prvej podanej obžalobe považoval za škodu spôsobenú konaním obžalovaného.
Po vrátení veci do prípravného konania znalec vyčíslil na základe účtovných dokladov, ktoré mal k dispozícii, že z prijatej sumy za prenájom v celkovej výške 330.369,86 eur náklady, resp. výdavky predstavovali sumu 187.366,08 eur. Znalec pri svojom výsluchu na krajskom súde uviedol, že suma 187.366,08 eur predstavovala sumu výdavkov, teda nákladov na elektrinu, plyn a zábezpeky. Rozdiel medzi prijatými platbami od nájomcov a medzi nákladmi predstavoval sumu 143.003,78 eur s DPH, čo predstavovalo sumu nájomného. Ďalej znalec uviedol, že správa nehnuteľností sa v praxi vykonáva dvoma spôsobmi, buď celé nájomné vybraté od nájomcov odovzdá správca správcovi konkurznej podstaty a správca následne hradí súvisiace náklady, alebo druhý spôsob je, že správca nehnuteľností uhradí súvisiace náklady, teda elektrinu, údržbu, plyn, vodu a pod. a po vyúčtovaní rozdielov príjmov a výdavkov odovzdá rozdiel správcovi konkurznej podstaty. V danom prípade nie je známy spôsob vedenia správy a neexistuje ani zmluva o správe nehnuteľnosti, preto nie je možné vyjadrovať sa k
rozdielom medzi príjmami a výdavkami, pretože nie je známa ani výška odmeny za správu nehnuteľností, ktorá je obvykle dohadovaná. Z dokladov predložených obžalovaným bolo zistené iba to, že obžalovaný ako správca konkurznej podstaty fakturoval bližšie neidentifikované nájomné spoločnosti X. s.r.o. a prijímal z tohto titulu platby. Tieto predstavovali v žalovanom období sumu 15.568,- eur, čo je vlastne jediný príjem do konkurznej podstaty, ktorý zaslala správcovská spoločnosť X. na účet G.-T. s.r.o. v konkurze. Ďalej znalec konštatoval, že v tomto prípade ho zarazila nezvyčajná miera zisku a neexistencia vyúčtovania správy majetku správcom, teda išlo o nejasné obchodné vzťahy medzi obžalovaným (Z.. X.) a správcom nehnuteľností (zastúpeným Z.. U.), čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či išlo o postup v súlade so zákonom, pretože nebolo možné objektívne zistiť koľko predstavovali náklady, či spoločnosť X., ak prijala od nájomcov platby napr. za plyn, tieto aj skutočne odviedla plynárňam a pod., platby neboli jasne vyúčtované, neexistujú doklady o vyúčtovaní pri správe majetku. Taktiež znalec uviedol, že on do príjmov nájomného zahrnul celé nájomné, pričom sa nezaoberal otázkou, resp. táto otázka mu nebola položená, či do príjmov z nájmu boli zahrnuté aj platby za prenájom nehnuteľností, ktoré podľa tvrdenia vlastníkov pozemkov, a to pozemkových spoločenstiev W. a T. T., mal vyberať správca nehnuteľností bez ich súhlasu, bez nájomného vzťahu a ktoré majú byť predmetom občianskoprávneho konania. Znalec uviedol, že bolo možné uvažovať aj s nákladmi na opravu, v tomto smere sa v spise nenachádzali žiadne doklady.
V konaní pred prvostupňovým súdom boli prečítané výpovede svedkov H. S., Z.. A. J., J.. W. D. O.., Z.. A. T., M. M., N. Y. a H. F., teda nájomcov, ktorí v inkriminovanom období mali prenajaté nehnuteľnosti od spoločnosti X., ktorí v podstate poukázali na obsah nájomných zmlúv s tým, že zmluvu mali uzatvorenú nie s obžalovaným ako správcom konkurznej podstaty, ale so spoločnosťou X. J. s.r.o., ktorej aj za nájom nehnuteľností riadne platili.
Svedkyňa N. uviedla, že prenajala len polovicu haly a správca nehnuteľnosti Z.. U. urobil potrebné stavebné úpravy priestoru tak, aby tento ona mohla využívať.
Z listinného dôkazu nachádzajúceho sa na č.l.205 spisu plynie, že spoločnosť X. J. spol. s r.o. zastúpená Z.. U. ponúkala na prenájom 22 výrobných hál a priestorov na vonkajšie skladovanie v Priemyselnom areáli T. s technickým vybavením, údržbu areálu, modernizáciu a rekonštrukciu objektov, a úpravu na náklady správcu. V spise sa na č.l. 3113-3114 nachádza žiadosť o povolenie odstránenia stavby- hliníkovej haly, vyjadrenie statika k nutnosti zbúrania, z čoho možno vyvodiť, že správca sa okrem reklamy za účelom získania nájomcov zaoberal aj údržbou nehnuteľností, nielen kosením trávy a stráženia objektu.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3K 19/2003 zo dňa 27.3.2006 vydal konkurzný súd súhlas s predajom majetku úpadcu G.-T. s.r.o. pre Z. P., spoločnosť s ručením obmedzeným, R., IČO: XXXXXXXX.
Trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1 Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť, alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu, alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.
Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 14.12.2005 je správca (konkurznej podstaty) povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, alebo mu ich uloží súd.
Objektom trestného činu je cudzí majetok, nielen veci, ale aj ďalšie majetkové hodnoty a osobitný vzťah dôvery k pojmu cudzí majetok. Podstatou trestného činu je konanie uvedené v § 237 odseku 1 Tr. zák., ktorým vzniká škoda na cudzom majetku bez ohľadu na to, či sa páchateľ obohatil alebo nie. Škodou sa rozumie akékoľvek zmenšenie hodnoty opatrovaného alebo spravovaného majetku, vrátane toho, ak nenastane obvyklý prírastok na majetku, pričom musí byť spôsobená najmenej malá škoda, teda škoda vo výške najmenej 266,- eur.
Povinnosť opatrovať, alebo spravovať cudzí majetok majú osoby, ktoré sú povinné spravovať záležitosti iných osôb, pokiaľ je v tom zahrnutá aj starostlivosť o ich majetok alebo nakladanie s ním. Taká povinnosť môže vyplývať zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z právoplatného rozhodnutia súdu, alebo
zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok spočíva v tom, že páchateľ koná v rozpore so všeobecným alebo konkrétne vymedzeným obsahom takej povinnosti, pričom môže ísť aj o opomenutie konať. Spravidla ide o tzv. tunelovanie. Ust. § 237 je subsidiárnym vo vzťahu k trestnému činu sprenevery podľa § 213 Tr. zák. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať aj porušenie konkrétnej povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok.
Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty prechádza na správcu. Právne úkony úpadcu týkajúce sa tohto majetku sú voči konkurzným veriteľom neúčinné. Osoba, ktorá uzavrela s úpadcom zmluvy môže od nej odstúpiť, ibaže v čase jej uzavretia vedela o vyhlásení konkurzu.
Podľa § 14 ods. 1 písm. h/ citovaného zákona vyhlásením konkurzu zanikajú úpadcove príkazy, plnomocenstvá, prokúry a dosiaľ neprijaté návrhy na uzavretie zmluvy.
Podľa § 14 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní nájomnú zmluvu uzavretú úpadcom s výnimkou zmluvy o nájme bytu je správca oprávnený vypovedať v lehote ustanovenej zákonom alebo dohodnutej v zmluve, a to aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas.
Podľa § 14 ods. 8 citovaného zákona pri výkone oprávnení podľa odseku 1 správca nesmie na úkor podstaty uzatvárať zjavne nevýhodné zmluvy, alebo robiť úkony, ktorými získa prospech pre seba alebo osoby jemu blízke.
Podľa § 14b ods. 1 citovaného zákona, ak do podstaty patrí podnik, vyhlásením konkurzu sa nekončí jeho prevádzkovanie. Správca vykoná opatrenia potrebné na zabezpečenie prevádzkovania podniku. Ustanovenia osobitných predpisov o podmienkach prevádzkovania podniku, prípadne výkonu povolania, alebo iného podnikania, ako na základe živnosti týmto nie sú dotknuté.
Krajský súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby obžalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu G.-T. s.r.o. uzatvoril zjavne nevýhodnú zmluvu v neprospech spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze, teda v neprospech úpadcu, pretože jednak nebola zabezpečená zmluva, ktorá bola dojednaná medzi obžalovaným a konateľom spoločnosti X. s.r.o. Z.. R. U., obsah tejto zmluvy nebol zistený ani výsluchom obžalovaného a svedka Z.. R. U., keďže obaja odopreli vypovedať a obsah tejto zmluvy nebol zistený ani iným spôsobom, keďže orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili do spisu účtovníctvo spoločností X. s.r.o., X. J. s.r.o. a X. J. s.r.o., ktoré by snáď mohlo túto obsahovať alebo by mohlo obsahovať účtovné doklady, z ktorých by bolo zrejmé, ako bolo naložené s príjmami z nájomného za užívanie nebytových priestorov, ktoré boli vo vlastníctve spoločnosti G.-T. s.r.o. v konkurze od jednotlivých nájomcov. Vykonaným dokazovaním boli zistené príjmy, ktoré prijala skupina X. a boli ustálené výdavky, ktoré súviseli s prevádzkou (elektrina, plyn a zábezpeky), pokiaľ boli tieto identifikovateľné z platieb nájomcov vo vzťahu ku skupine X.. Vykonaným dokazovaním však nebola vôbec preukázaná výška odmeny, ktorú nepochybne za výkon správy bol správca nehnuteľností oprávnený prijímať. Pokiaľ prokurátor tvrdí, že obžalovaný mal vykonávať správu nehnuteľností sám, pretože správa nehnuteľností predstavuje len uzatváranie nájomných zmlúv a účtovanie súm, krajský súd v tomto smere uvádza, že aj svedkyňa H.. F. potvrdila, že ona v tom období vykonávala správkyňu konkurznej podstaty 30 až 50 spoločnostiam. Nie je zrejmé, koľkým spoločnostiam vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty obžalovaný a taktiež z predložených listinných dôkazov vyplýva, že úlohou správcu je nielen uzatvárať zmluvy a vyberať platby, ale sa aj o nehnuteľnosti starať. Aj v tomto trestnom spise je zmienka o tom, že správca nehnuteľností konal so statikom, pretože jedna z výrobných hál mala narušenú statiku a stavebný úrad vydal povolenie na zbúranie tejto výrobnej haly. Taktiež z výpovede nielen svedkyne N. Y., ale aj z inzerátov, ktoré boli zverejňované pre záujemcov o uzatváranie nájomných zmlúv o nájom nebytových priestorov plynulo, že správca nehnuteľností predovšetkým zháňal nájomcov, mal vykonávať aj potrebné stavebné úpravy, ako predeľovanie výrobných hál na menšie prevádzky, vytvorenie kancelárskeho priestoru a pod. V prípravnom konaní vo vyšetrovacom spise sa nachádza list od nájomcu H. M., ktorý oznámil OR PZ, že on síce dal zálohu Z.. U. s tým, že mal uzavretú nájomnú zmluvu na prenájom nebytových priestorov, avšak nakoniec priestory neužíval, lebo priestory v dohodnutej dobe neboli pripravené na užívanie a záloha Z.. U. bola vrátená. Bolo potrebné upraviť podlahy, stropy, plyn a kúrenie. V spise sa nachádzajú aj doklady týkajúce sa výstavby gátra v uvedenom objekte.
Krajský súd konštatuje, že v danom prípade pre naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku nestačí preukázať, že správca konkurznej podstaty, teda ako osoba, ktorá mala zverený cudzí majetok a bola povinná starať sa riadne o tento majetok, či už rezignovala na výkon týchto práv, resp. nekontrolovala správcu nehnuteľností, toto nebolo preukázané, keďže z dôkazov vôbec neplynie, ako bola vykonávaná správa, kontrola a pod., keďže svedok Ing. U. v prípravnom konaní uviedol, že on ústne informoval obžalovaného o výkone správy nehnuteľností. Samotné uzavretie zmluvy a poverenie výkonom správy Z.. U., resp. spoločnosti X. s.r.o. ešte nie je porušením povinností pri správe cudzieho majetku. Nestačí len prípadné nekonanie zo strany obžalovaného, je potrebné preukázať aj spôsobenie škody. V tomto prípade nebolo orgánmi činnými v trestnom konaní ustálené či vznikla škoda a v akej výške táto vznikla, keďže nepochybne zo spisu plynie, že boli vykonávané aj stavebné úpravy, napr. zbúranie haly, bol prizvaný statik, finančné toky však boli neprehľadné. Snáď by to bolo možné odstrániť preskúmaním účtovníctva spoločnosti X., X. J. a X. J. s.r.o., čo sa však v danom prípade nestalo. Nebolo teda preukázané, aká suma z prijatých platieb od nájomcov nehnuteľností zostala skupine X., keďže neboli jednoznačne zistené výdavky skupiny a odmena správcu.
Za takýchto okolností, keďže nebolo preukázané, či došlo k spôsobeniu škody nebola zistená výška škody, aj keď je potrebné sa stotožniť s vyjadrením znalca, že minimálne vzbudzuje pochybnosť neprehľadnosť vzťahu nájomných a finančných tokov, vina obžalovaného nebola jednoznačne preukázaná, keď nebola ustálená ani len výška odmeny, ktorá správcovi nehnuteľnosti patrila, neostávalo preto krajskému súdu iné, ako odvolanie okresného prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Je potrebné zopakovať, že v trestnom konaní musia orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní a prokurátor v konaní pred súdom dokazovať z úradnej povinnosti rovnako ako naplnenie znakov skutkovej podstaty akéhokoľvek iného trestného činu aj trestného činu podľa § 237 Tr. zák. Dôsledkom toho potom je, že obžalovaný nie je povinný preukazovať svoju nevinu, ale naopak, platí prezumpcia neviny a zo skutočnosti, že obžalovaný zostal v trestnom konaní nečinným nie je možné usudzovať jeho vinu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.