Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Ek/883/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973 práv. zast.: LG Legal, s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 47 255 692, proti povinnému: V., na vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 26 350,28 eura od 18. 10. 2011 do zaplatenia s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa 07. septembra 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa 07. septembra 2018 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa 07. septembra 2018 rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta. Odôvodnil to tým, že exekučným titulom, na základe ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu v predmetnej veci, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/257/2012-117 zo dňa 06. 05. 2013 boli zaviazaní na úhradu pohľadávky oprávneného spoločne a nerozdielne spoločnosť NOKSTAV s.r.o., ako žalovaný v rade 1/ a Leopold Kováč, nar. 14. 01. 1960, ako žalovaný v rade 2/. Povinný Norbert Kováč, nar. 01. 03. 1988 na zaplatenie pohľadávky oprávneného uvedeným exekučným titulom zaviazaný nebol. Pretože oprávnený nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu povinnosť z exekučného titulu prešla na povinného, povinnosť zaplatiť oprávnenému predmetnú pohľadávku povinnému nevznikla. Na vyššie konštatovanom nič nemení ani skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/275/2014-89 zo dňa 18. 08. 2015 bola voči oprávnenému vyslovená neúčinnosť právneho úkonu, ktorým prevodca Leopold Kováč, nar. 14. 01. 1960, previedol nehnuteľnosti na nadobúdateľa - povinného. Vyslovená neúčinnosť právneho úkonu znamená, že vo vzťahu k oprávnenému sa považuje za vlastníka dotknutých nehnuteľností prevodca a oprávnený môže žiadať vykonať exekúciu voči Leopoldovi Kováčovi, nar. 14. 01. 1960 z majetku neúčinne prevedeného. Neúčinnosť právneho úkonu sa vzťahuje na majetok, ktorý je možné v rámci exekučného konania exekvovať. Predstavuje teda možnosť vykonať exekúciu jedným zo spôsobov vykonania exekúcie - predajom nehnuteľnosti. Neúčinnosť právneho úkonu ale nespôsobuje zmenu osoby povinnej z exekučného titulu.

2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť. Navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia okresných súdov, kde bol vyslovený opačný právny názor, ako v napadnutom uznesení. Mal za to, že postup vyššieho súdneho úradníka je jednoznačne porušením právnej istoty strán sporu, čo je v rozpore s princípmi definovanými v článku 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

3. Súd k veci udáva nasledovné:

4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

6. Podľa § 250 ods. 1 ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.

9. K veci dodáva, že rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď § 42b ods. 4, časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech"). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/15/2010 zo dňa 13. 10. 2011) Sudca potom konštatuje, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, nie v rozpore s princípmi definovanými v článku 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.