Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36Ek-883-2018.pdf
PDF · 67.16 KB
Case nature
Subarea
36Ek/883/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973 práv. zast.: LG Legal, s.r.o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 255 692, proti povinnému: V., na vymoženie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 26 350,28 eura od 18. 10. 2011 do zaplatenia s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa 07. septembra 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa 07. septembra 2018 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 36Ek/883/2018 zo dňa 07. septembra 2018 rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamieta. Odôvodnil to tým, že exekučným titulom, na základe ktorého žiada oprávnený vykonať exekúciu v predmetnej veci, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/257/2012-117 zo dňa 06. 05. 2013 boli zaviazaní na úhradu pohľadávky oprávneného spoločne a nerozdielne spoločnosť NOKSTAV s.r.o., ako žalovaný v rade 1/ a Leopold Kováč, nar. 14. 01. 1960, ako žalovaný v rade 2/. Povinný Norbert Kováč, nar. 01. 03. 1988 na zaplatenie pohľadávky oprávneného uvedeným exekučným titulom zaviazaný nebol. Pretože oprávnený nepreukázal, že po vzniku exekučného titulu povinnosť z exekučného titulu prešla na povinného, povinnosť zaplatiť oprávnenému predmetnú pohľadávku povinnému nevznikla. Na vyššie konštatovanom nič nemení ani skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/275/2014-89 zo dňa 18. 08. 2015 bola voči oprávnenému vyslovená neúčinnosť právneho úkonu, ktorým prevodca Leopold Kováč, nar. 14. 01. 1960, previedol nehnuteľnosti na nadobúdateľa - povinného. Vyslovená neúčinnosť právneho úkonu znamená, že vo vzťahu k oprávnenému sa považuje za vlastníka dotknutých nehnuteľností prevodca a oprávnený môže žiadať vykonať exekúciu voči Leopoldovi Kováčovi, nar. 14. 01. 1960 z majetku neúčinne prevedeného. Neúčinnosť právneho úkonu sa vzťahuje na majetok, ktorý je možné v rámci exekučného konania exekvovať. Predstavuje teda možnosť vykonať exekúciu jedným zo spôsobov vykonania exekúcie - predajom nehnuteľnosti. Neúčinnosť právneho úkonu ale nespôsobuje zmenu osoby povinnej z exekučného titulu.
2. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť. Navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie a vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia okresných súdov, kde bol vyslovený opačný právny názor, ako v napadnutom uznesení. Mal za to, že postup vyššieho súdneho úradníka je jednoznačne porušením právnej istoty strán sporu, čo je v rozpore s princípmi definovanými v článku 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Súd k veci udáva nasledovné:
4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Po preštudovaní veci sa sudca stotožnil s dôvodmi uvedenými vyšším súdnym úradníkom v napadnutom rozhodnutí a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, aplikujúc pritom ustanovenie § 202 ods. 2 Exekučného poriadku.
9. K veci dodáva, že rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď § 42b ods. 4, časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech"). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/15/2010 zo dňa 13. 10. 2011) Sudca potom konštatuje, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka, nie v rozpore s princípmi definovanými v článku 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.