Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/206/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcov: 1) Y. bytom J., zastúpený Mgr. Karolom Gregom, advokátom so sídlom Štúrova 101, Svit, 2) B., bytom M., 3) B., bytom M. proti žalovanému: Y., nar. X. X. XXXX, bytom S., zastúpenému JUDr. Ivanom Hricom, advokátom so sídlom v Košiciach, Ing. Kožucha 8, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 980,44 Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 9. 7. 2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 980,44 Eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne až do zaplatenia a náhrady trov konania titulom preplatkov za rok 2012 na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy zo dňa 22. 8. 2010. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 28. 8. 2014 žalobca na výzvu súdu uznesením zo dňa 6. 8. 2014 pod č.k. 15C/206/2014-21 (§ 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.) doplnil žalobu tak, že uzatvoril so žalovaným dňa 22. 8. 2010 nájomnú zmluvu a v bode 3.9 nájomnej zmluvy je uvedené, že v prípade, ak by zálohové platby prevyšovali náklady s užívaním bytu, sú prenajímatelia povinní vrátiť vzniknutý preplatok alebo ho započítať oproti budúcemu nájomnému. Preplatky, ktoré vznikli za roky 2010 a 2011, boli žalovaným vrátené, jedine preplatok za rok 2012 nebol vrátený. Voči žalovaným vznikli dlhy zo strany žalobcov, suma 25,- Eur ako rozdiel medzi sumou 425,- Eur (dlžné nájomné za máj 2013) a vyplateným depozitom vo výške 400,- Eur, suma 220,- Eur (drobné opravy v byte), suma 37,93 Eur ako nedoplatok za elektrinu za rok 2012, suma 229,22 Eur (vrátenie preplatku žalovaným za rok 2012), teda rozdiel požadovaný žalobou predstavuje sumu 980,44 Eur (1 492,59 Eur

- 25,- Eur - 220,- Eur - 37,93 Eur - 229,22 Eur).

2. Uznesením zo dňa 26. 9. 2016 č.k. 15C/206/2014-95 na návrh žalobcu súd pripustil do konania ďalšie subjekty - žalobkyňu v 2. rade B. a žalobkyňu v 3. rade B. (§ 79 .

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 16. 4. 2015 namietal, že argumentácia žalobcov v žalobe je absurdná, v rozpore s dobrými mravmi. Ich cieľom je získať majetkový prospech v prospech žalovaného s manželkou, ktorí v dobrej viere a za férových podmienok prenajali byt žalobcom. Z dôvodu nižšie stanovenej výšky nájomného bolo zmluvne dohodnuté vrátenie preplatku iba za vodu, elektrinu a plyn, ostatné plnenia spojené s užívaním bytu boli povinní uhrádzať nájomcovia samostatne. Nájomné vo výške 400,- Eur, resp. 420,- Eur ako odplata za užívanie nehnuteľnosti bola presne špecifikovaná v nájomnej zmluve. Žalovaný uplatnil kompenzačnou námietkou proti žalobcom nedoplatok na nájomnom za rok 2012 vo výške 980,44 Eur s príslušenstvom.

4. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 16. 9. 2016 námietku zobral späť.

5. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 2. 5. 2017 č.k. 15C/206/2014-129 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcom v 1., 2., 3. rade sumu 980,44 Eur s príslušenstvom a úroky z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, žalobcom priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Uznesením zo dňa 9. 7. 2018 sp. zn. 6Co/33/2018 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že pokiaľ bola dohodnutá povinnosť prenajímateľa vrátiť preplatky na službách spojených s užívaním bytu, túto dohodu treba vykladať v nadväznosti na dohodu o tom, ktoré zálohové platby, za ktoré služby sú zahrnuté v nájomnom a keďže dodávka tepla na vykurovanie a pre ohrev teplej úžitkovej vody v týchto zahrnutá nie je, samotné platenie nájomného nemôže byť dôkazom o úhradách záloh žalobcami na dodávku tepla. Vzhľadom na skutočnosť, že v nájomnom neboli zahrnuté zálohové platby za dodávku tepla a teplej vody, ako to konštatoval súd z nájomnej zmluvy uzavretej zo dňa 22. 8. 2010, mohlo vzniknúť žalobcom právo na zaplatenie preplatku na týchto službách iba za predpokladu, že preukážu úhradu zálohových platieb aj za dodávku tepla a teplej vody (mimo úhrady nájomného), čo však súd nezisťoval a jeho záver tak nemá podklad v zistenom skutkovom stave z vykonaného dokazovania. (bod 36) Pre záver, že žalobcovia uhrádzali zálohové platby aj za teplo, nie je možné vychádzať iba zo všeobecných zásad, že aj dodávka tepla patrí k službám, poskytovanie ktorých je spojené s užívaním bytu, pretože úhrada služieb musí byť nepochybne preukázaná. (bod 38) Právo na vrátenie preplatku žalobcom teda vznikne iba za predpokladu, že preukážu zaplatenie zálohových platieb za tieto služby a keďže ide o úhradu mimo nájomnej zmluvy (v nájomnom úhrada nebola dohodnutá), v prípade preukázania rozdielu medzi zálohovými platbami a skutočnými nákladmi vznikne im právo na zaplatenie tohto preplatku iba podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 nasl. Občianskeho zákonníka. (bod 39) Dôkazné bremeno na preukázanie tohto nároku je však na žalobcoch a v tomto štádiu konania tento svoj nárok nepreukázali. (bod 42)

7. Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 8. 11. 2018 vypovedal, že v nájomnej zmluve zo dňa 22. 8. 2010 a v nájomnej zmluve zo dňa 31. 8. 2011 nebola špecifikovaná úhrada zálohových platieb za dodávku tepla a vody, lebo sa takto dohodli ústne všetci účastníci zmluvy. So žalovaným bolo dohodnuté, že sa bude platiť nájomné vo výške 400,- Eur mesačne. Dodávka všetkých energií vrátane tepla a teplej vody mala byť podľa ústnej dohody hradená spolu s nájomným.

8. Žalobkyne v 2. a 3. rade sa pripojili k výpovedi žalobcu v 1. rade.

9. Svedkyňa B., manželka žalovaného, vypovedala, že žalobcovia podľa ústnej dohody mali platiť 400,- Eur ako mesačné nájomné, v čom boli zahrnuté platby za plyn, vodu, elektrinu. Teplo a teplá voda predstavujú osobitnú položku. Nájomné zmluvy z 22. 8. 2010 a 31. 8. 2011 pripravoval manžel. Zmluvy podpísala, lebo manželovi plne dôverovala. Za roky 2010, 2011 vrátili žalobcom preplatky, neskôr to už neboli ochotní urobiť, pretože mali sťažnosti od susedov, že v byte je od žalobcov hluk.

10. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

12. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

13. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva má plniť sám.

17. Podľa § 455 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

20. Z prvého zo zhora citovaných ustanovení (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva všeobecná povinnosť z bezdôvodného obohatenia, teda povinnosť každého predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Slovným spojením „kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí“ je zároveň určená aj pasívna legitimácia tej-ktorej osoby a to tak, že povinnosť tu stíha toho, kto plnenie prijal a nie je dôvod, aby si ho ponechal. Na druhej strane oprávnenie konkrétnej osoby predmet bezdôvodného obohatenia žiadať (aktívnu legitimáciu) treba vyvodiť z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, keď touto „oprávnenou“ osobou je buď „ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal“ alebo v prípade nemožnosti zistenia takejto osoby „štát“. Zákonodarca pritom bezdôvodné obohatenie definoval jednak v ustanovení § 455 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka negatívne, čiže vymedzením skutkových podstát, ktoré bezdôvodným obohatením nie sú (kam patria všetky tzv. naturálne obligácie); no najmä v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka pozitívne, v tomto prípade teda vymedzením jednotlivých (osobitných) skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, medzi ktoré patrí majetkový prospech 1. získaný plnením bez právneho dôvodu, 2. získaný plnením z neplatného právneho úkonu, 3. získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 4. získaný z nepoctivých zdrojov alebo 5. získaný tým, za koho sa plnilo to, čo podľa práva mal plniť sám.

21. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto bezdôvodné tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Predpoklady vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia preukazuje v súdnom konaní ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcami voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho zákonníka), bolo treba, aby žalobcovia preukázali, že medzi nimi a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol, t.j. aby preukázali, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že im (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 1. 2012 sp. zn. 2Cdo/92/2010, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 5. 2012, sp. zn. 7Cdo/117/2011).

22. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením bez právneho dôvodu zahŕňa prípady, keď právny dôvod plnenia neexistoval od začiatku. Obohatenie spočíva v tom, že sa plnením dostane majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku dôjde buď k zvýšeniu aktív alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenší, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec; prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil náhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené inak v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Takýto užívateľ nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva užívania cudzej veci vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, ktorá musí zodpovedať finančnému oceneniu prospechu, ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

23. Predmetom konania je požiadavka žalobcov v 1., 2. a 3. rade na vrátenie preplatkov za úhradu zálohových platieb za dodávku tepla a teplej vody v sume 980,44 Eur s príslušenstvom, o úhradu mimo nájomných zmlúv a na náhradu trov konania, podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

24. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade ako nájomcovia a žalovaný spoločne s manželkou B. ako prenajímatelia uzatvorili nájomnú zmluvu podľa § 663 Občianskeho zákonníka a § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 22. 8. 2010. Podľa právnych záverov odvolacieho súdu, nájomná zmluva je neplatná z dôvodu chýbajúcej podstatnej náležitosti, a to chýbajúcej dohody o predmete nájmu (§ 686 Občianskeho zákonníka). Článok I neobsahuje vymedzenie predmetu nájmu, pretože špecifikácia tohto predmetu nájmu v zmluve chýba a z tohto dôvodu napriek tomu, že bola stranami sporu podpísaná v tejto písomnej forme, je neplatná pre jej neurčitosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka a nie je možné vychádzať ani z jej ostatných ustanovení, pokiaľ neboli dohodnuté v ústnej forme, resp. konkludentne, čo však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané. Na obdobie od 22. 8. 2010 teda mohlo dôjsť k uzavretiu iba ústnej alebo konkludentnej nájomnej zmluvy. Podľa platnej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 31. 8. 2011 a bola účinná do 31. 8. 2012 (článok II bod 2.1), bolo dohodnuté platenie nájomného vo výške 400,- Eur, resp. 425,- Eur, v oboch nájomných zmluvách bolo výslovne dojednané, že v nájomnom sú zahrnuté iba zálohové platby za plyn, vodu a elektrinu.

25. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, na vrátenie preplatku majú žalobcovia nárok iba za predpokladu, že preukážu platby zálohových platieb za dodávku tepla a teplej vody za rok 2012.

26. Žalovaný predložil súdu zálohové predpisy za rok 2011 a 2012, výpis zo svojho osobného účtu O. s platbami za jednotlivé mesiace roku 2012 a informatívne doklady SIPO za celý rok 2012, z ktorých vyplýva, že žalovaný platil zálohové platby, teda aj platby za kúrenie, ohrev vody a teplú vodu.

27. Žalovaný súdu preukázal, že úhradu zálohových platieb za dodávku tepla a teplej vody za roky 2011 a 2012 platil on zo svojho účtu.

28. Návrh žalobcov na opakované vypočutie žalovaného súd neakceptoval, lebo nepovažoval opakované vypočutie žalovaného za hospodárne. Rok 2012 predstavoval samostatné účtovné obdobie pre úhradu zálohových platieb za dodávku tepla a teplej vody. Žalovaný preplatok na úhrade zálohových platieb za rok 2012 žalobcom nevrátil. Z toho vyplýva vôľa žalovaného preplatky na úhrady zálohových platieb nevracať.

29. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v tom, že nepreukázali súdu platby za dodávky tepla a teplej vody za rok 2012 a teda nárok na preplatok žalobcom nevznikol.

30. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol v celom rozsahu ako neopodstatnenú.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že úspešnému žalovanému proti žalobcom v 1., 2. a 3. rade priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.