Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_12T-60-2017.pdf
PDF · 106.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07. novembra 2018, vo Vranove nad Topľou, takto
rozhodol:
Obžalovaní :
1./ N. Z., nar. XX.XX.XXXX vo N. H. R., trvale bytom E. S. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaná,
2./ A. Ď., nar. XX.XX.XXXX vo N. H. R., trvale bytom E. S. č. XXX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,
u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e
v období od 02.09.2015 do 30.06.2016 a v období od 02.11.2016 do 09.05.2017, v obci E. S., okr. Vranov nad Topľou, ako zákonní rodičia maloletého dieťaťa S. Ď., nar. XX.XX.XXXX, ktorým zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku svojho syna S. Ď. do Základnej školy H. D., okr. Vranov nad Topľou, tým, že nedostatočne vplývali na svojho syna, aby si riadne plnil školskú dochádzku a so školou riadne nespolupracovali, čím spôsobili, že ich maloletý syn S. Ď. vymeškal celkovo 549 neospravedlnených vyučovacích hodín,
t e d a
vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnili viesť záhaľčivý život a spáchali čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l i
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j ú :
Obžalovaná N. Z.
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 7 (siedmich) mesiacov nepodmienečne.
Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Obžalovaný A. Ď.
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri zistení rovnováhy poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 9 (deviatich) mesiacov nepodmienečne.
Podľa 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovaným A. Ď. a N. Z. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku vo vzťahu k skutku obžaloby. Obžalovaní vyhlásili, že sú vinní zo spáchania žalovaného skutku. Vzhľadom na to, že obaja obžalovaní odpovedali na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku, položené im v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska prokurátora, súd vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku, keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania skutku obžalovanými sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Na tomto podklade súd rozhodol, že obaja obžalovaní ako zákonní rodičia mal. S. Ď. počas školského roka 2015/2016 a to konkrétne od 02.09.2015 do 30.06.2016, a počas nesledujúceho školského roka 2016/2017 a to konkrétne od 02.11.2016 do 09.05.2017, kedy si prevzali uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej trestnej veci, úmyselne nezabezpečili riadnu dochádzku tohto svojho mal. syna do Základnej školy H. D., okres Vranov nad Topľou tým, že nedostatočne pôsobili na svojho mal. syna S. Ď. v záujme jeho riadneho plnenia školskej dochádzky a tým porušili svoju povinnosť uloženú im Zákonom o rodine starať sa sústavne a dôsledne o všestranný vývoj a rozvoj svojho dieťaťa, čím spôsobili, že ich mal. syn vymeškal v týchto školských rokoch celkovo 549 neospravedlnených vyučovacích hodín. Obžalovaní tým po objektívnej stránke, každý samostatne, tak naplnili skutkovú podstatu prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, keďže uvedený čin bol páchaný po dlhší čas a teda závažnejším spôsobom konania.
Subjektívna stránka konania oboch obžalovaných bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože obaja obžalovaní vedeli, že svojím konaním, teda nezabezpečením riadnej dochádzky svojmu mal. synovi S. Ď. do základnej školy môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov a pre prípad, že takéto porušenie alebo ohrozenie spôsobia, boli s tým obaja uzrozumení.
Objektom daného prečinu je pritom záujem na riadnej výchove osôb mladších ako osemnásť rokov.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, keďže zástupkyňa poškodeného príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou (ďalej len ÚPSVaR
Vranov nad Topľou) si nárok na náhradu škody neuplatnila, a to výsluchom oboch obžalovaných k výroku o treste, ako aj oboznámením listinných dôkazov.
Obžalovaný A. Ď. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že mal. S. Ď. v čase jeho výsluchu v konaní pred súdom navštevoval 6. ročník Základnej školy H. D. a v školskom roku 2018/2019 by mal ukončiť svoju povinnú školskú dochádzku. Podľa vyjadrenia tohto obžalovaného tento jeho mal. syn v školskom roku 2017/2018 a doposiaľ v školskom roku 2018/2019 navštevoval školské zariadenia pravidelne, ale zároveň pripustil, že v predchádzajúcich školských rokoch mal. S. ráno riadne odišiel do školy a potom sa riadne vrátil domov, ako keby v škole bol, avšak tento obžalovaný nevedel potvrdiť, či naozaj vtedy v škole aj bol. Okrem mal. S. si povinnú školskú dochádzku ešte plní jeho mal. dcéra F. Ď., ktorá navštevuje 2. ročník Základnej školy E. S. a táto do školy chodí pravidelne. Obžalovaný je otcom celkovo ôsmich detí, pričom šesť jeho detí je už dospelých a samostatných a v spoločnej domácnosti okrem mal. S. a mal. F. s ním žije po smrti jeho manželky aj jeho syn A. Ď. so svojimi štyrmi mal. deťmi. Obžalovaný potvrdil, že mu bolo za nezabezpečovanie riadnej školskej dochádzky mal. S. za obdobie 9 - 10/2016 už udelené pokarhanie obcou E. S., že bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný, v piatich prípadoch za totožnú trestnú činnosť, čo si tento obžalovaný aj uvedomoval. Obžalovaný vypovedal, že sa nezúčastňoval rodičovských združení a do školy sa nedostavoval ani na predvolania. Vo vzťahu k svojím osobným a majetkovým pomerom ešte doplnil, že jeho príjem spolu s príjmom družky, obžalovanej N. Z. pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 320 eur až 350 eur, že spolu s družkou sa zúčastňuje aktivačných prác, že náklady za bývanie v rodinnom dome má vo výške 90,-eur mesačne, pričom nevlastní žiadne cenné hnuteľné a nehnuteľné vecí. V prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody by sa o jeho maloleté deti S. a F., podľa vyjadrenia tohto obžalovaného, dokázala postarať, popri svojich troch maloletých deťoch, jeho dcéra P. Ď., ktorá súrodencov už aj v minulosti opatrovala, prípadne by táto starostlivosť mohla byť zabezpečená aj iným jeho plnoletým dieťaťom. Obžalovaný sa nevedel vyjadriť k vplyvu uloženie mu nepodmienečného trestu odňatia slobody na jeho rodinu.
Obžalovaná N. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mal. S. Ď. v čase jej výsluchu v konaní pred súdom navštevoval 6. ročník Základnej školy H. D. a v školskom roku 2018/2019 ukončí svoju povinnú školskú dochádzku. Okrem mal. S. si povinnú školskú dochádzku ešte plní aj jej mal. dcéra F. Ď., ktorá navštevuje 3. alebo 4. ročník Základnej školy E. S.. Obžalovaná je pritom podľa jej vyjadrenia matkou ôsmich detí, z toho šesť jej detí je už dospelých a samostatných. Obžalovaná takisto potvrdila, že jej bolo za nezabezpečenie riadnej školskej dochádzky mal. S. za obdobie 9 - 10/2016 udelené obcou E. S. pokarhanie, avšak k skutočnosti, že doposiaľ bola šesť krát súdne trestaná, v piatich prípadoch za totožnú trestnú činnosť, sa nevyjadrila. Podľa tvrdení tejto obžalovanej sa jej syn mal. S. obával navštevovať základnú školu, pretože v jej blízkosti sa pohybovali dospelí ľudia, ktorí mal. deťom fyzicky ubližovali, z ktorého dôvodu preto príslušné školské zariadenie aj privolalo hliadku polície. Z uvedeného dôvodu preto v školskom roku 2018/2019 už mal. S. pravidelne navštevuje príslušnú základnú školu. Obžalovaná pritom ďalej tvrdila, že sa na predvolania do príslušnej školy aj dostavovala. K trestnej veci tohto súdu sp.zn. 12T/126/2011, v ktorej jej bol uložený trest povinnej práce v trvaní 250 hodín, sa vyjadrila tak, že tento trest riadne vykonala. Vo vzťahu k svojím osobným a majetkovým pomerom uviedla, že jej príjem spolu s príjmom jej druha A. Ď. pozostáva z dávok v hmotnej núdzi, rodinných prídavkov a aktivačného príspevku spolu vo výške 300,- eur. V prípade uloženia jej nepodmienečného trestu odňatia slobody by sa podľa vyjadrenia tejto obžalovanej o jej maloleté deti S. a F. dokázala postarať, popri svojich troch maloletých deťoch, jej dcéra P. Ď.. Obžalovaná navrhla uloženie jej iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody a to konkrétne trestu povinnej práce alebo peňažného trestu, aby tak naďalej mohla zabezpečovať osobnú starostlivosť svojím mal. deťom.
V prípravnom konaní vo vzťahu k výroku o treste bola na oboch obžalovaných takisto zabezpečená správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou a potvrdenia tohto úradu o poberaní dávok v hmotnej núdzi vyplácaných obžalovanému A. Ď. ako aj prídavkov na dieťa vyplácaných zas obžalovanej N. Z., správa Sociálnej poisťovne na oboch obžalovaných, správa ÚPSVaR Vranov nad Topľou na mal. S. Ď., Rozkaz Obce E. S. č.j. Pr. 02/11/2016 zo dňa 24.11.2016 o uložení sankcie za priestupok v podobe pokarhania obom obžalovaným a to za neplnenie si riadnej povinnej školskej dochádzky mal. S. Ď. v mesiaci september až október roku 2016 v podobe 94 neospravedlnených vyučovacích hodín. Súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj odpisy z Registra trestov, výpisy z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, správa Obecného úradu E. S. na oboch obžalovaných.
V konaní pred súdom bola na oboch obžalovaných viackrát zabezpečená odpoveď na lustráciu v Registri priestupkov, odpoveď na lustráciu v REGOB, odpoveď na lustráciu v STA, odpoveď na lustráciu v GP, odpoveď na lustráciu v ZVJS, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni, odpis Registra trestov a oboznámený v konaní pred súdom bol aj trestný rozkaz tohto súdu zo dňa 24.07.2017 sp.zn. 12T/60/2017, odpor proti tomuto trestnému rozkazu ako aj opätovne správa obce E. S..
V prípravnom konaní bola zabezpečená charakteristika žiaka mal. S. Ď. vypracovaná Základnou školou H. D., správa Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie na mal. S. Ď., správa ÚPSVaR Vranov nad Topľou a správa Obce E. S. na toto mal. dieťa.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).
Obec E. S. v správe o povesti obžalovaných oznámila súdu, že proti obžalovaným A. Ď. a N. Z. bolo v januári 2018 začaté konanie vo veci priestupku spočívajúceho v zanedbaní povinnej školskej dochádzky mal. S. Ď., obaja obžalovaní boli predvolaní na ústne pojednávanie, nakoľko tento ich syn v mesiaci september až november 2017 vymeškal 84 vyučovacích hodín, obec ich uznala vinnými z tohto priestupku, za čo im uložila ako sankciu pokarhanie. Z tejto správy ďalej vyplýva, že obaja obžalovaní v obci nevyvolávajú konflikty, pričom obžalovaný A. Ď. sa zúčastňuje aktivačných prác a jeho dochádzka je tam pravidelná.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou vypracovanej na mal. S. Ď. súd zistil, že tento je jedným z ôsmich detí svojich rodičov, teda obžalovaných A. Ď. a N. Z. a má ešte jednu školopovinnú sestru. Tento mal. S. Ď. v školskom roku 2016/2017 navštevoval 6. ročník Základnej školy H. D., v učení dosahoval slabý prospech, čo bolo aj dôsledkom záškoláctva, ktorého sa dopúšťal. Obžalovaná N. Z. opakovane pri pohovoroch záškoláctvo mal. S. zdôvodňovala nepriaznivou finančnou situáciou v rodine, z ktorého dôvodu si toto ich mal. dieťaťa často nemalo čo obliecť a obuť a preto tento zostával radšej v domácom prostredí. V niektorých prípadoch bolo dôvodom jeho nedochádzky do školy aj údajne jeho ochorenie a s tým súvisiace neskoré odovzdávanie lekárskych potvrdení jeho triednej učiteľke. Po upozornení príslušnej školy rodičov na následky záškoláctva síce dochádzalo u tohto mal. dieťaťa k zlepšeniu školskej dochádzky, no vždy iba na krátke obdobie. Rodina obžalovaných je pritom na oddelení sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately z dôvodu záškoláctva maloletých detí vedená dlhodobo.
Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obaja obžalovaní nemali žiaden záznam v registri priestupkov.
Z odpisu registra trestov obžalovaného A. Ď. súd zistil, že tento bol doposiaľ už osemkrát súdne trestaný, naposledy v roku 2012, predovšetkým za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanej trestnej veci, teda za neplnenie si povinnej školskej dochádzky jeho mal. detí.
Obžalovaná N. Z. bola zas doposiaľ šesťkrát súdne trestaná, a rovnako ako v prípade spoluobžalovaného, táto zas naposledy v roku 2011 za totožný trestný čin, pričom aj predtým bola súdne potrestaná predovšetkým za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanej trestnej veci, teda za neplnenie si povinnej školskej dochádzky svojich mal. detí.
Z posledných štyroch resp. piatich odsúdení boli štyri súdne potrestania týchto obžalovaných totožné, pričom trestným rozkazom tohto súdu sp. zn. 2T 11/2007 zo dňa 06.02.2007, právoplatným dňa 17.02.2007, boli obaja obžalovaní odsúdení za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, obaja obžalovaní sa v skúšobnej dobe toho odsúdenia osvedčili a hľadí sa na nich preto, akoby neboli odsúdení. Ďalším trestným rozkazom tohto súdu zo dňa 04.11.2009, sp.zn. 12T 100/2009, právoplatným dňa 27.11.2009, boli obaja obžalovaní odsúdení za totožný trestný čin na trest povinnej práce, každý vo výmere 200 hodín, s uložením povinnosti zabezpečovať riadnu dochádzku mal. detí do školy, pričom tento uložený alternatívny trest obaja obžalovaní riadne vykonali a vzťahuje sa na nich teda takisto fikcia neodsúdenia. V konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 2T/166/2010 boli obaja obžalovaní opätovne odsúdení
za totožný trestný čin trestným rozkazom zo dňa 21.12.2010, právoplatným dňa 19.01.2011, na trest odňatia slobody vo výmere jedného roka s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov a opätovne s uložením povinnosti zabezpečovať riadnu dochádzku mal. detí do školy, pričom u oboch obžalovaných bol vyhotovený záznam o osvedčení sa v skúšobnej dobe a hľadí sa na nich opätovne, akoby neboli odsúdení. Vo veci vedenej na tomto súde pod sp.zn. 12T/126/2011 sa obaja obžalovaní dopustili totožného skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/166/2010, pričom obžalovaný A. Ď. bol uznaný vinným v tejto veci rozsudkom zo dňa 20.10.2011, právoplatným dňa 05.11.2011, s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2012, sp.zn. 33Pp 40/2012, a dňa 02.12.2014 bolo rozhodnuté o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Obžalovaná N. Ď. bola vo veci toho istého súdu sp.zn. 12T/126/2011 uznaná vinnou takisto rozsudkom zo dňa 20.10.2011, právoplatným dňa 05.11.2011, s uložením trestu povinnej práce vo výmere 250 hodín, ktorý riadne vykonala dňa 28.03.2014 a preto sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Obžalovaný A. Ď. bol pritom ešte uznaný vinným aj vo veci tohto súdu sp.zn. 0T/4/2012 a to trestným rozkazom v tejto veci zo dňa 18.05.2012, právoplatným dňa 18.05.2012, za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiace nepodmienečne, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 20.09.2012, sp.zn. 33Pp 40/2012, a dňa 02.12.2014 bolo rozhodnuté o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
Na strane obžalovaného A. Ď. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle ust. 36 písm. l) Tr. zákona, keďže tento sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, ale zároveň aj jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. m) Tr. zákona, keďže tento bol v minulosti už viackrát súdne trestaný, pričom v prípade jeho posledného odsúdenia nenastala u neho fikcia nedosúdenia. Na strane obžalovanej N. Z. zas súd zistil takisto poľahčujúcu okolnosť v podobe jej priznania a úprimného oľutovania spáchania skutku v zmysle ust. § 36 písm. l) Tr. zákona, avšak nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zákona, keďže všetky predchádzajúce odsúdenia tejto obžalovanej boli zahladené, aj keď v minulosti sa dopúšťala a to opakovane totožnej trestnej činnosti. U obžalovaného A. Ď. tak bola zistená rovnováha poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a u obžalovanej N. Z. bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností pri neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Tr zákona. Z tohto dôvodu bolo potrebné u obžalovaného Ď. vychádzať zo základnej trestnej sadzby pri prečine ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona a to z trestu odňatia slobody v rozpätí od 6 mesiacov do 5 rokov a u obžalovanej N. Z. zas túto tresnú sadzbu upraviť a ukladať jej trest odňatia slobody v rozmedzí 6 mesiacov až 42 mesiacov.
Súd pri ustálení konkrétnej výmery trestu odňatia slobody obom obžalovaným zohľadnil tú závažnú skutočnosť, že obžalovaný A. Ď. bol v minulosti celkovo už osemkrát súdne trestaný a obžalovaná N. Z. doposiaľ šesťkrát súdne trestaná, pričom v podstate všetky odsúdenia oboch týchto obžalovaných boli súdne potrestania za totožnú trestnú činnosť ako v posudzovanej trestnej veci; ďalej prihliadol aj na nepriaznivú správu na oboch obžalovaných z miesta ich trvalého bydliska, keď ani predtým obcou uložené pokarhanie týmto obžalovaným neviedlo k zlepšeniu školskej dochádzky ich syna, ďalej na negatívnu správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, zároveň súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že obžalovaní v minulosti nezabezpečovali riadnu dochádzku ani svojich v tom čase školopovinných detí, pričom súd mal túto vedomosť aj z vlastnej rozhodovacej činnosti ako aj z odpisu z registra trestov. Opierajúc sa tak o všetky vyššie uvedené zistenia tak súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní nedostatočne vplývali na dochádzku svojho mal. syna S., tomuto neposkytovali dostatočnú starostlivosť a to nielen po materiálnej stránke, ale predovšetkým z hľadisku vplývania na jeho osobu za účelom riadneho si plnenia si povinnej školskej dochádzky, pričom o školské výsledky tohto svojho syna ani neprejavili záujem a súd je toho názoru, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní do istej miery účelovo prezentovali svoju snahu na nápravu automaticky očakávajúc uloženie im trestu nespojeného s obmedzením ich osobnej slobody, pričom je nepochybné, že súd tzv. špeciálnym recidivistom po opakovanom páchaní trestnej činnosti nemôže opakovane neukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Obaja obžalovaní si pritom museli byť vedomí toho, že pokiaľ niektoré z ich mal. detí sa bude naďalej dopúšťať záškoláctva, tak im bude nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd dáva pritom do pozornosti aj to, že obžalovaní boli v minulosti opakovane postihnutí za nezabezpečovanie riadnej dochádzky do školy aj ďalších, v súčasnosti už plnoletých detí, pričom obžalovaná N. Z. už v minulosti nevyužila opakovane jej poskytnutú možnosť preukázať, že sa počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, či prípadne vykonaním
alternatívneho trestu napravila a teda je zrejmé, že takéto tresty nespojené s obmedzením osobnej slobody túto obžalovanú neodradili od páchania totožnej trestnej činnosti a obžalovaného A. Ď. zas od páchania totožnej trestnej činnosti neodradil ani už raz mu za takýto trestný čin uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo veci tohto súdu sp. zn. 12T 126/2011, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený. Súd pochopiteľne už len okrajovo prihliadal aj na negatívnu charakteristiku z príslušného školského zariadenia navštevovaného mal. S. Ď., z ktorej jednoznačne vyplýva, že obaja obžalovaní ako rodičia neprejavujú potrebný záujem o plnenie školskej dochádzky týmto ich mal. synom či aj celkovo o jeho študijné výsledky. Z týchto všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že na nápravu obžalovaných je nevyhnutné im obom uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V zmysle ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona síce trest ukladaný páchateľovi nemá postihovať jeho blízku rodinu, ale v súvislosti s rodinnými pomermi oboch obžalovaných je potrebné uviesť, že títo sú síce rodičmi spolu ôsmich detí, z toho však už šesť detí je plnoletých a majú už len dve maloleté, školopovinné deti a to mal. S. Ď. vo 15 rokov a mal. F. Ď. vo veku 10 rokov, teda tieto ich deti už nie sú v útlom detskom, predškolskom veku či na začiatku svojej povinnej školskej dochádzky a zároveň obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní uviedli, že v prípade potreby by sa o mal. súrodencov vedela postarať popri svojich deťoch ich dcéra P. Ď., prípadne niektoré z ďalších ich už plnoletých detí, pričom v spoločnej domácnosti s nimi naďalej býva ich už dospelý syn A. Ď. so svojimi mal. deťmi. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle citovaného ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má zabezpečovať čo najmenší vplyv na rodinu páchateľa a jemu blízke osoby, ale táto skutočnosť samo osebe neznamená, že v prípade opakovania páchania, dokonca totožnej, trestnej činnosti to bude mať za následok, že páchateľovi takejto trestnej činnosti nebude ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti je pritom potrebné ďalej zdôrazniť, že vzhľadom na nezvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody pri posudzovanom trestnom čine u oboch obžalovaných ako aj upravenú hornú hranicu tejto trestnej sadzby u obžalovanej Z., tejto obžalovanej bolo možné uložiť takýto druh trestu nanajvýš vo výmere 42 mesiacov a obžalovanému Ď. zas v základnej trestnej sadzbe trestu odňatia slobody. Vzhľadom na predchádzajúce početné odsúdenia oboch obžalovaných, keďže zahladením odsúdenia sa nezahladzuje samotné spáchanie trestnej činnosti jeho páchateľom, súd dospel k záveru, že na nápravu oboch obžalovaných je z hľadiska ako individuálnej tak aj generálnej prevencie potrebné uložiť im obom nepodmienečné tresty odňatia slobody a to konkrétne v prípade obžalovaného A. Ď. trest odňatia slobody v trvaní deväť mesiacov, vzhľadom na jeho početnejšie odsúdenia a v prípade obžalovanej N. Z. trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov. Súd už len na okraj poznamenáva, že takto určené výmery trestu odňatia slobody sú v postate na spodnej hranici, resp. v prvej tretine trestnej sadzby základnej trestnej sadzby pri posudzovanom trestnom čine. Súd pri ustálení takejto výmery musel prihliadať aj na tú skutočnosť, že obaja obžalovaní majú právo po výkone polovice tohto trestu požiadať o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a teda, že takto určená výmera trestu odňatia slobody nemusí nevyhnutne zodpovedať aj reálne vykonanému trestu odňatia slobody.
Keďže obžalovaná N. Z. doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, súd ju preto na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaného A. Ď., ktorý bol v predchádzajúcich 10 rokoch doposiaľ dva krát vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, tohto súd zaradil na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Keďže poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou si nárok na náhradu škody neuplatnil, súd o nároku na náhradu škody v prejednávanej veci nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.