Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-33-2018.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, C. C., zast. JUDr. Martinou Slosiarikovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystria, Jelšová 2A, a otca P.. Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. 2, C. C., zast. JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, Mičinská cesta 35, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 37P/294/2017-201 z 12. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal otca maloletého dieťaťa na povinnosť prispievať na výživu maloletej M. Z. zvýšeným výživným zo sumy 125,- Eur na sumu 140,- Eur mesačne počnúc dňom 18.10.2017. Zročné výživné za obdobie od 18.10.2017 do 12.07.2018 povolil otcovi splácať v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/188/2015-81 zo dňa 16.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/81/2015-143 zo dňa 14.01.2016 vo výroku o výživnom na maloleté dieťa. O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ustanovenia Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) upravujúcich vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa. Pri určení výživného prihliadol na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti rozsudku okresného súdu, ako súdu prvej inštancie, podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. Prístup otca k plneniu si základnej vyživovacej povinnosti považuje za neprípustný a nie je mu možné poskytnúť súdnu ochranu v podobe minimálneho zvyšovania výživného, keďže tento stav u otca už trvá už vyše 8 rokov a nemožno ho posúdiť ináč, ako špekulatívny, za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti, čoho dôkazom je aj účelové podanie žiadosti otca o priznanie invalidného dôchodku až po začatí konania o zvýšenie výživného. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že by otec mohol dosahovať príjem vo výške aspoň polovice minimálnej mzdy vzhľadom na svoj zdravotný stav. Z predložených lekárskych potvrdení nevyplynulo, že by otcovi diagnózy neumožňovali dosahovať adekvátny príjem. Podľa názoru matky z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otca je potrebné považovať za plne pracovne spôsobilého. Otec maloletého dieťaťa v konaní nepreukázal existenciu žiadnych objektívnych
príčin, pre ktoré by nemohol vykonávať prácu, ktorá by mu zabezpečovala adekvátny príjem potrebný na plnenie si jeho vyživovacej povinnosti, a preto súd mal vychádzať z jeho predpokladaného zárobku, pričom všeobecná priemerná mesačná mzda zamestnanca Národného hospodárstva SR predstavovala v priemere za prvý kvartál roku 2018 sumu 950,- Eur mesačne. Okrem toho má otec príjem z prenájmu svojho bytu v sume 330,- Eur mesačne. Rodičia mu poskytujú pravidelne sumu 360,- Eur mesačne na krytie jeho potrieb. Otec poberá aj dávku v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur mesačne. Možno tak ustáliť, že otcov príjem činí sumu 1 047,40 Eur mesačne. V závere okresný súd konštatoval, že má za to, že takto zvýšené výživné o sumu 15,- Eur je otec schopný uhrádzať, nakoľko sám uviedol, že sa podieľa na výdavkoch maloletej aj mimo výživného, avšak výška týchto výdavkov otca nebola súdom bližšie špecifikovaná, a teda nie je možné zistiť akou mierou sa otec podieľa na krytí potrieb maloletej nad rámec súdom stanoveného výživného. V dôsledku uvedených zistení nie je ani na mieste, aby bolo umožnené otcovi splácať zročné výživné v sume 120,- Eur v mesačných splátkach vo výške 10,- Eur, nakoľko sa nejedná o takú sumu zročného výživného, ktorú by nemohol uhradiť jednorazovo. Matka navrhla odvolacieho súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, odbor sociálnych vecí a rodiny, ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, vo vyjadrení sa odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.
4. Otec maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že jeho skutočné mesačné príjmy predstavujú 117,40 Eur podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych a rodiny Banská Bystrica a 300,- Eur príjem z nájmu 1-izbového bytu v C. C., čo je spolu 417,40 Eur. Z tohto príjmu platí nevyhnutné výdavky 274,90 Eur mesačne ako splátka úveru za 1-izbový byt. Iné príjmy ani iný majetok hnuteľný otec maloletej nevlastní. Výdavky otca maloletej sú v sume 737,88 Eur. Nie je pravda, čo tvrdí matka maloletého dieťaťa, že mesačný príjem otca možno ustáliť na sumu 1 047,40 Eur. Príspevok rodičov, ako to nazýva matka maloletej, v sume 360,- Eur nie je jeho príjem. Táto suma sa skladá z mesačných výdavkov, ktoré rodičia zaplatia za otca maloletého dieťaťa, ako nutné výdavky v sume 337,90 Eur na stravu, lieky a pod. Otec maloletého dieťaťa nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho životná úroveň je vyššia ako životná úroveň matky. Napriek nízkym príjmom otec sa proti rozsudku okresného súdu neodvolal z dôvodu, že maloleté dieťa má rád a venuje sa mu nad rámec, ktorý je určený rozhodnutím súdu, a to úpravou styku s maloletou.
5. Matka v reakcii na vyjadrenia otca zo dňa 28.08.2018 trvala naďalej na tom, že príspevok rodičov otca je v podstate jeho príjmom, a to čo z tohto príspevku hradí otec nie je podstatné. K chodu svojej domácnosti uviedla, že na tento chod neprispieva žiadna tretia osoba a matka súdu nič nezatajila. Opätovne navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, bez viazanosti rozsahom odvolania (§ 65 CMP), bez viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP), prejednal odvolanie matky bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok) a rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Konanie výžive maloletého je súčasťou konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré je upravené v § 111 a nasledujúcich CMP (zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok).
8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.
12. Okresný súd ohľadne plnenia vyživovacej povinnosti správne poukázal na ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, podľa ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, a to deťom. Povinnými subjektami v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t.j. matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory najmä na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca detí, sú to v prvom rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne pomery, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a pod.
14. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného (dieťaťa) zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, čo znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.
15. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom, najmä vo forme osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa.
16. Okresný súd ako súd prvej inštancie správne zistil nielen odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale aj schopnosti možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa, ako povinnej osoby.
17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov, túto skutočnosť musí mať súd objektívne zistenú, pričom zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Okresný súd v tejto súvislosti správne poukázal na to, že od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 31P/188/2015-81 zo dňa 16.09.2015 v spojení aj s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoP/81/2015-143 zo dňa 14.01.2016 došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej osoby, to znamená maloletého dieťaťa, ako aj na strane osoby povinnej - otca dieťaťa. Okresný súd správne ustálil, že matka maloletého dieťaťa má zvýšené výdavky v súvislosti s plnením školských povinností dieťaťa, najmä zakupovaním školských pomôcok a od poslednej úpravy výživného uplynutím času, rastom a vekom dieťaťa sa zvýšili náklady na maloletú aj v súvislosti s plnením bežných každodenných potrieb, ako je ošatenie, obutie, strava. Rovnako prihliadol na to, že maloletá v súčasnosti navštevuje tanečný klub, kde sa platí vyšší poplatok, matka má zvýšené náklady v súvislosti so zabezpečením zdravotnej starostlivosti o maloletú, a to aj v súvislosti s výdavkami na stomatologické ošetrenie. Okresný súd však správne prihliadol aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého dieťaťa. Aj v čase skoršej súdnej úpravy, ako aj v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, otec je stále nezamestnaný, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a jeho jedinými príjmom je dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur mesačne ako pravidelná dávka a príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 330,- Eur mesačne. Pokiaľ zo strany rodičov otca maloletého dieťaťa jeho poskytovaná suma 360,- Eur mesačne na úhradu jeho životných nákladov a potrieb, uvedenú sumu nemožno charakterizovať ako stabilný príjem otca, pretože uvedená suma je poskytovaná dobrovoľne jeho rodičmi len na úhradu základných životných nákladov a potrieb. Okresný súd mal preukázané, že na strane otca nezistil žiadnu objektívnu okolnosť, pre ktorú by sa opätovne nemohol za takmer tri roky zamestnať a dosahovať príjem primeraný svojmu veku, vzdelaniu, kvalifikácii, skúsenostiam a praxi, preto mal možnosť vychádzať z tzv. potencionálneho príjmu, ktorý by si bol otec schopný zabezpečiť. V tejto súvislosti však nie je možné akceptovať odvolaciu námietku matky, že do úvahy bolo potrebné vziať priemernú mesačnú mzdu v Národnom hospodárstve
SR. S prihliadnutím aj na zdravotný stav otca je správna súdna úvaha, že otec mohol dosahovať príjem vo výške aspoň polovice minimálnej mzdy. Pokiaľ okresný súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 125,- Eur mesačne na sumu 140,- Eur mesačne, takéto rozhodnutie súdu aj odvolací súd považuje za logické, správne, vychádzajúce zo zistených skutočností s prihliadnutím na všetky okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj povinnej osoby. Rozsudok okresného súdu preto odvolací súd potvrdil ako vecne správny.
18. Vzhľadom na reálny príjem otca, odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o zameškanom výživnom. Jednorazové splatenie zameškaného výživného v sume 120,- Eur pri reálnom príjme otca maloletého dieťaťa, by sa negatívne mohlo odzrkadliť v sociálnej situácii otca. K zameškaniu výživného zo strany otca došlo z dôvodu určenia zvýšeného výživného od podania návrhu matkou, do dňa súdneho rozhodnutia, a nie subjektívnym zavinením otca maloletého dieťaťa.
19. Odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku o trovách konania v zmysle § 52 CMP.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie), v nadväznosti na § 52 CMP (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak), keďže o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh (§ 57 CMP) a návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania nebol podaný.
21. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).