Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cob-58-2018.pdf
PDF · 108.74 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cob/58/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: D.A.H., s.r.o., IČO: 31 717 152, so sídlom Budovateľská 35, Prešov, proti žalovanému: ibplus.sk, s.r.o., IČO: 36 502 537, so sídlom Pavlovičovo námestie 45, Prešov, o zaplatenie 1.015,55 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 21Cb/216/2014-155 z 29.6.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a vo výroku o trovách konania.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 326,09 eur a 8,75 % ročný úrok z omeškania zo sumy 126,24 eur od 30.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 8,11 eur od 30.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 191,74 eur od 30.1.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 35,78 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme č. 18/2012-NB o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.11.2012, na základe prenajímal žalobca žalovanému nebytové priestory na H. V. XX X. P.. Zmluva bola dojednaná na dobu určitú, a to na jeden mesiac od 1.1.2012 do 31.12.2012. Dohodnuté nájomné bolo 217,42 Eur mesačne bez DPH. K Zmluve o nájme bola uzavretá aj Zmluva č. 19/2012-EN o Združenej dodávke elektrickej energie a ostatných nákladoch spojených s nájmom zo dňa 28.11.2012, na základe ktorej dodával žalobca žalovanému elektrickú energiu, poskytoval služby spojené s využívaním prenajatých priestorov, a to vykurovanie objektov, dodávka pitnej a úžitkovej vody, odkanalizovanie pitnej, úžitkovej a zrážkovej vody, upratovanie a údržbu spoločných priestorov v areáli, 2x vyhradené parkovanie. Žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi za tieto služby odplatu uvedenú v čl. III. bod 4 zmluvy o dodávke energií a služieb a za ostatné náklady spojené s nájmom odplatu uvedenú v čl. IV. zmluvy o dodávke energií a služieb. Žalovaný neuhradil žalobcovi nájom a služby a ostal mu dlžný nájom za mesiac január 2013 vo výške 126,24 eur, ďalej sumu 8,11 eur, čo predstavuje náklady za elektrickú energiu za mesiac január 2013 a sumu 191,74 eur, čo predstavuje ostatné náklady spojené s nájom za mesiac január 2013. Všetky tieto tri nároky vyplývajú zo Zmluvy o nájme č. 18/2012-NB a zo Zmluvy č. 19/2012-EN. Žalobca si voči žalovanému uplatňoval aj nárok na náhradu škody vo výške 689,46 eur, čo predstavuje náklady spojené s uvedením prenajatého priestoru do pôvodného stavu - náklady na vypratanie nebytových priestorov a vykonanie hygienickej maľby. Vykonanie týchto prác si musel zabezpečiť externými firmami, ktoré mu za tieto práce vyfakturovali uvedenú sumu.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je čiastočne dôvodná. Za dôvodnú považoval súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 326,09 eur s príslušenstvom. Táto suma pozostávala z nezaplateného nájomného za mesiac január 2013 vo výške 126,24 eur, ďalej sumy 8,11 eur, čo predstavuje náklady za elektrickú energiu za mesiac január 2013 a sumy 191,74 eur, čo predstavuje ostatné náklady spojené s nájmom za mesiac január 2013. Procesná obrana žalovaného spočívala v tom, že tento tvrdil, že nájomný vzťah so žalobcom ukončil k 31.12.2012, a teda uplatnený nárok je nedôvodný. Súd mal však z vykonaného dokazovania preukázané, že nájomný vzťah nebol ukončený k 31.12.2012 tak, ako to tvrdil žalovaný. Nájomný vzťah pokračoval ďalej a obnovil sa na dobu jedného mesiaca v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný aj napriek výzvam žalobcu prenajatý priestor neodovzdal a nevypratal, a preto došlo k pokračovaniu nájomného vzťahu, nakoľko sa žalobca v lehote 30 dní nedomáhal vypratania žalovaného na súde, obnovila sa nájomná zmluva za tých istých podmienok ako bola dojednaná pôvodne. Sú bezvýznamné tvrdenia žalovaného, že v uvedenom priestore sa nezdržiaval a ani ho nejako nevyužíval, nakoľko nie je povinnosťou prenajaté priestory aj skutočne užívať, stačí, že žalovaný vôbec mal túto možnosť. Naviac v priestoroch sa stále nachádzali jeho veci, ktoré nevypratal. Skutočnosť, že žalovaný priestory užíval aj v mesiaci január 2013 bola preukázaná aj svedeckou výpoveďou svedka C.. L. U. na pojednávaní 4.6.2015, ktorý je konateľom správcu nehnuteľnosti - P. N. P., a ktorý potvrdil, že žalovaný priestory užíval aj v mesiaci január 2013, aj keď sa tam už fyzicky nenachádzal, ale stále tam nechal svoje veci, neporiadok a rôzne zariadenia, napriek tomu, že ho viackrát vyzýval, aby priestory vypratal a uviedol ich do pôvodného stavu. Priestory mal žalovaný v prenájme v podstate od roku 2008, pričom sám pristúpil k výpovedi z nájmu ku dňu 30.11.2012, avšak keďže priestory nevypratával a nechával tam svoje veci, vypracovali novú nájomnú zmluvu na jeden mesiac od 1.1.2012 do 31.12.2012, avšak ani to neviedlo k náprave a žalovaný nekomunikoval a veci nevypratal, a to ani v mesiaci január 2013, pričom došlo zo zákona k predĺženiu mesačnej nájomnej zmluvy do konca mesiaca január 2013. Z výsluchu svedka C.. Z. Š. na pojednávaní dňa 27.10.2015, ktorý vykonáva funkciu technika a energetika v Priemyselnom centre Prešov, mal súd za preukázané, že priestory, ktoré mal v nájme žalovaný, boli vykurované celý mesiac január 2013 a zároveň do nich bola dodávaná elektrická energia.
4. Ďalej žalovaný napádal aj celkovú neplatnosť zmluvy o nájme, na čo súd preskúmal uzatvorenú Zmluvu č. 18/2012-NB o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.11.2012, či spĺňa všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb., pričom zistil, že táto zmluva spĺňa všetky uvedené náležitosti a je teda platnou zmluvou. K námietke žalovaného, že v prenajatých priestoroch mali sídla viaceré spoločnosti súd uvádza, že tento fakt je pre rozhodnutie bezvýznamný, nakoľko sídlo má len evidenčnú funkciu a zákon nevyžaduje, aby sa na tejto adrese aj nachádzali nejaké kancelárske alebo výrobné priestory sídliacej obchodnej spoločnosti. Nedôvodná bola aj obrana žalovaného spočívajúca v namietaní porušenia článku IV. bod 7 Zmluvy, keďže prenajímateľom bol stále iba žalobca a nie ako sa mylne domnieval žalovaný - P. P.. To bolo iba správcom nehnuteľnosti a v žiadnej zmluve nevystupovali ako prenajímateľ. Žalovaný ďalej namietal aj také skutočnosti, že vystavené faktúry neobsahovali zákonné náležitosti tak ako ich vyžaduje zákon č. 222/2004 Z.z., a preto je zmluva neplatná podľa § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb., k čomu súd uvádza, že faktúry spĺňali všetky zákonné náležitosti, spôsob platby na základe fakturácie prenajímateľa bol riadne dohodnutý v čl. II bod 2 Zmluvy o nájme, a preto je aj táto obrana žalovaného nedôvodná. V súvislosti so vznesenou námietkou nezákonného sudcu zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného súd konštatuje, že táto námietka nie je námietkou v zmysle § 52 CSP, a preto nebolo prekážkou, aby súd vo veci ďalej konal a vec prejednal a rozhodol. Taktiež Zmluva o nájme nie je neplatná, tak ako to tvrdil žalovaný, z dôvodu, že žalobca prenajal nebytové priestory na výrobné a skladové účely, pričom budova bola skolaudovaná ako administratívna budova. V zmysle priloženého kolaudačného rozhodnutia bola určená pre potreby vtedajších Z. U.. Žalobca nehnuteľnosť mohol prenajímať na výrobné a skladové účely tak, ako to bolo uvedené v zmluve o nájme.
5. Pokiaľ ide o náhradu škody v sume 689,46 eur, súd žalobe v tejto časti nevyhovel, pretože takto uplatňované nároky žalobcu sa týkajú prác po odchode žalovaného z predmetných prenajatých priestorov, a to v rovine uvedenia týchto priestorov do pôvodného stavu a vykonania hygienickej maľby. Súd prvej inštancie mal však za to, že nebolo preukázané, v akom stave boli predmetné priestory žalobcovi odovzdané, nebol spísaný žiaden odovzdávací protokol, práce boli vykonané s väčším časovým odstupom po ukončení nájmu a nastali pochybnosti, či tieto priestory nevyužívali po žalovanom aj iné osoby. Preto bolo potrebné v tejto časti nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietnuť.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to len proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, ako aj proti súvisiacemu výroku o trovách konania, a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 CSP, a to všetkými odvolacími dôvodmi uvedenými v tomto zákonnom ustanovení pod písmenami a) až h), pričom zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
9. Poukázal na to, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. c) CSP rozhodoval v prejednávanej veci vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený. Totiž pôvodne bola vec pridelená sudkyni JUDr. Daniele Baranovej 17.6.2014 priamym pridelením pod sp. zn. 19Rob/112/2014, a to v rozpore s § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. V spise absentujú evidenčné pomôcky, na základe ktorých by bolo zrejmé, že došlo k náhodnému výberu sudcu v zmysle tohto zákonného ustanovenia. Absentuje verifikačný kód náhodného výberu sudcu v zmysle § 51 ods. 1 citovaného zákona. Následne bola vec pridelená opäť priamym pridelením JUDr. Jaroslavovi Kanderkovi 25.9.2014. Aj v tomto ohľade v spise absentujú evidenčné pomôcky, na základe ktorých by bolo zrejmé, že došlo k náhodnému výberu sudcu a absentuje verifikačný čiarový kód náhodného výberu. Na základe úradného záznamu z 20.2.2018 bola vec pridelená JUDr. Zuzane Berežnej, a to opätovne v rozpore s § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z.z. Zákonný sudca mal byť ustanovený náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu práce. Zmena spisovej značky z 19Rob/112/2014 na 21Cb/216/2014 bola bezpredmetná.
10. Pokiaľ ide o skutkový stav, súd prvej inštancie nesprávne zistil, že predmetná zmluva pod č. 18/2012- NB spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., čo však sa nezakladá na pravde, pretože došlo k porušeniu § 3 ods. 3 citovaného zákona v časti neuvedenia spôsobu platenia v predmetnej zmluve z 28.11.2012.
11. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s predloženými dôkazmi žalovaným, nakoľko predmetná administratívna budova má súp. č. XXXXX/P, postavená na parcele C-KN XXXX/X listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P., bola prenajatá žalobcom na výrobné a skladové účely. Okresný súd túto otázku uzavrel arbitrárnym spôsobom na základe kópie kolaudačného rozhodnutia z 23.7.1982. Napriek tomu, že žalovaný predložil výpis z katastra nehnuteľností, t.j. originál listu vlastníctva č. XXXX, žalobca teda nepredložil so zreteľom na tieto dôkazy aktuálne kolaudačné rozhodnutie.
12. Súd prvej inštancie sa náležite nevyporiadal s pasívnou vecnou legitimáciou žalovaného. Žalovaný preukázal, že od 17.1.2012 na základe súhlasu žalobcu vykonávali svoju činnosť v spoločných priestoroch so žalovaným aj iné spoločnosti (N..F., F..E..D.., U. XX, F..E..D..). Na základe predloženej zmluvy so spoločnosťou T. platnej od 13.12.2012, žalovaný vykonával svoju činnosť v nových priestoroch.
13. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj ohľadom toho, že v predmetnej zmluve č. XX/XXXX-NB z 28.11.2012 nebol dohodnutý výkon práv a povinností prenajímateľa prostredníctvom tretej osoby. Ak takýto výkon práv chcel prenajímateľ uplatniť, mal postupovať v súlade s čl. IV. bod 7 predmetnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že akékoľvek zmeny a doplnky k zmluve musia mať písomnú formu a musia byť podpísané zmluvnými stranami.
14. Súd prvej inštancie nesprávne konštatuje, že faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania spĺňali všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. V zmluve je uvedený spôsob platby na základe fakturácie prenajímateľa. V skutočnosti jednou z náležitostí zmluvy je spôsob platby a spôsob platby je buď v hotovosti, bankovým prevodom alebo poukážkou, ale nie fakturáciou, lebo fakturácia je len administratívne vyhotovenie dokladu pre daňové účely.
15. Súd sa nevyporiadal s obranou žalovaného, že žalobca neurobil odpočet elektrickej energie na certifikovanom meradle v súlade so Zákonom o metrológii, pričom zo zmluvy nebolo zrejmé, kde bolo meradlo umiestnené a žalovanému nebolo umožnené zúčastniť sa odpočtu a meradla energie. V tejto súvislosti sa súd nevyporiadal s listinou (vyjadrením žalovaného) z 1.5.2017.
16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
17. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).
18. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.
20. Prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“) (§ 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. v znení platnom a účinnom ku dňu 28.11.2012, t.j., ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi sporovými stranami).
21. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§ 3 ods. 3 cit. zákona).
22. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa ods. 3, je neplatná (§ 3 ods. 4 cit. zákona).
23. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.
24. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.
25. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že Zmluvou pod č. 18/2012-NB o nájme nebytových priestorov z 28.11.2012 prenajal žalobca žalovanému nebytové priestory na H.G. V. Č.. XX X. P., a to na obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 s dohodnutým nájomným vo výške 217,42 eur bez DPH.
26. Súd prvej inštancie správne zistil aj zostatok nezaplateného nájomného za mesiac január 2013 vo výške 126,24 eur (so zreteľom na to, že žalovaný užíval predmetné priestory aj po skončení doby nájmu a došlo takto k jeho predĺženiu v súlade s § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Správne je ustálená sumy 8,11 eur nákladov za elektrickú energiu za mesiac január 2013, ako aj ostatné náklady spojené s nájmom za mesiac január 2013 tak, ako to vyplýva z predmetnej zmluvy o nájme a zo Zmluvy o združenej dodávke elektrickej energie pod č. XX/XXXX-W..
27. Nemožno konštatovať, žeby predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov bola neplatná z dôvodu rozporu s účelovým určením budovy, v ktorej sa predmetné nebytové priestory nachádzajú. V každom prípade ide o nebytové priestory, pričom túto okolnosť potvrdzuje aj predložené kolaudačné rozhodnutie zo strany žalobcu a pokiaľ v súčasnosti je predmetná budova vedená na LV č. XXXX, katastrálne územie P. ako administratívna budova, ide o budovu, v ktorej sa nachádzajú priestory, ktoré majú charakter nebytových priestorov. Pokiaľ boli tieto prenajaté žalovanému na skladové alebo výrobné účely, nejde o okolnosť, ktorá by mala spôsobiť neplatnosť predmetnej zmluvy.
28. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom, že by spôsob platenia uvedený v predmetnej zmluve spôsoboval jej neplatnosť, nakoľko základom platenia nájmu a súvisiacich platieb zo strany žalovaného mala byť fakturácia zo strany prenajímateľa (čl. II. bod 2 predmetnej zmluvy), pričom všetky potrebné údaje na riadne platenie dohodnutých platieb vyplynuli z predloženej fakturácie. Nemôžu byť teda žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný vedel, akým spôsobom má platbu uhrádzať, nakoľko bolo vo faktúre uvedené aj číslo účtu žalobcu a spôsob úhrady vo forme platobného príkazu.
29. Predmetné faktúry, ktoré sú obsahom spisu a ktorými žalobca fakturoval žalovanému dlžné sumy, ktoré sú predmetom tohto konania, spĺňajú náležitosti dokladov, na základe ktorých je možné realizovať plnenie a ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že ide o doklad, ktorý je riadnym daňovým dokladom. Totiž z ust. § 71 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry. Aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, predložené doklady boli dostatočným podkladom pre to, aby žalovaný mohol uskutočniť platby, na ktoré bol povinný.
30. Nemožno akceptovať odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa údajných nesprávností v súvislosti s odpočtom elektrickej energie, pretože tieto okolnosti boli náležite objasnené dokazovaním na súde prvej inštancie, najmä svedeckou výpoveďou C., ktorý potvrdil, že k zisťovaniu odpočtov došlo riadne.
31. Neplatnosť zmluvy nemôže spôsobiť ani okolnosť, že výkon práv a povinností uskutočňoval žalobca prostredníctvom P. N. P. ako správcu budovy, pretože táto okolnosť sa nijakým spôsobom bezprostredne nedotýka žalovaného a nemôže byť okolnosťou, ktorá by spochybňovala platnosť zmluvy.
32. Pokiaľ ide o pôsobenie ďalších obchodných spoločností v predmetných priestoroch, samotný žalovaný poukazuje na to, že konateľom týchto spoločností je konateľ žalovaného, pričom zmluvou so žalobcom bol viazaný žalovaný, a preto eventuálne umožnenie pôsobenia iných spoločností v prenajatých nebytových priestoroch nemá vplyv na charakter záväzku žalovaného voči žalobcovi daného touto zmluvou, a teda na povinnosť platiť dohodnuté platby.
33. Pokiaľ ide o problematiku zákonného sudcu, treba konštatovať, že aj v tomto smere boli splnené všetky podmienky pre prideľovanie spisu zákonnému sudcovi v zmysle zákona č. 757/2004 Z.z.
34. Súd prvej inštancie pri prideľovaní predmetnej veci postupoval na základe tzv. technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom a v súlade s rozvrhom práce. Týmito technickými a programovými prostriedkami (elektronická podateľňa) bola vec pôvodne pridelená do registra 19Rob, v ktorom pod sp. zn. 19Rob/112/2014 bol vydaný platobný rozkaz, pričom v závislosti od toho, že proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č. l. 30 spisu) bola vec preradená do registra Cb pod spisovú značku 21Cb/216/2014, a to taktiež prostredníctvom elektronickej podateľne (záznam č.l. 34 spisu), pričom tento postup bol v súlade s Rozvrhom práce Okresného súdu Prešov platným v roku 2014 (strana 23 pravidlo č. 1 predmetného Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov). Napokon bol spis pridelený sudkyni JUDr. Zuzane Berežnej na základe Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2018 z 9.2.2018 pod spisovou značkou 1SpR/1/2018, a to z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudcu JUDr. Jaroslava Kanderku. Následne bol spis opätovne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2018 pridelený JUDr. Jaroslavovi Kanderkovi po ukončení zastupovania tohto sudcu a po ukončení jeho práceneschopnosti. To znamená, že nijakým spôsobom v prejednávanej veci nedošlo k porušeniu zásad náhodného pridelenia veci prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (elektronickej podateľne) a pokiaľ v priebehu konania v prejednávanej veci došlo k zmene zákonného sudcu, bolo to len na základe zmeny rozvrhu práce a v súvislosti s objektívnou okolnosťou (práceneschopnosť konajúceho sudcu), čo nemožno kvalifikovať ako porušenie pravidiel o náhodnom prideľovaní veci.
35. Pokiaľ ide o čiarový kód, tento sa začal používať od roku 2016, preto v období skoršom sa neobjavil na dokladoch potvrdzujúcich pridelenie veci zákonnému sudcovi. Tento kód nie je potrebné aplikovať na pohyb spisu (pridelenie spisu inému sudcovi) v dôsledku riadiacej činnosti vedenia súdu prostredníctvom zmeny rozvrhu práce tak, ako je to v prejednávanej veci, pretože v takomto prípade sa spis pridelí na základe výkonu tohto oprávnenia vedením súdu priamo inému (zastupujúcemu) sudcovi. Pridelenie veci prostredníctvom elektronickej podateľne preto nie je nutné.
36. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne v napadnutej časti vrátane výroku o trovách konania, nemožno konštatovať, žeby došlo k porušeniu práva žalovaného na zákonného sudcu, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).