Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Csp-132-2018.pdf
PDF · 94.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7Csp/132/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: L. O., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX P. XX, proti žalovanej: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, o určenie, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru je bezúročná a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 27. 8. 2018 žalobu, ktorou sa domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 23. 9. 2010 uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - pôžičku na bývanie na sumu 11.000,- eur, s celkovou čiastkou na zaplatenie 18.399,55 eur, ktorú mal platiť v 70 mesačných splátkach po 164,24 eur. Citoval ustanovenie § 137 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z. z., k čomu však neuviedol bližšie skutočnosti týkajúce sa preukázania naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe.
2. Dôvodnosť žaloby opieral o tvrdenie, že žalovaný porušil ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetná zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. K uvedenému poukázal na rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu SR týkajúce sa danej problematiky a citoval niektoré články rozsudku ESD C-42/2015 zo dňa 6. 11. 2016 Home Credit Slovakia, s. r. o. proti M. V.. V závere citoval ustanovenie § 11 ods. 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, k čomu však bližšie nevysvetlil aplikáciu predmetného zákonného ustanovenia na zmluvu o úvere - pôžičku na bývanie, ktorej určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa v tomto konaní domáha.
3. Žalobca spolu s návrhom predložil súdu dôkaznú listinu, a to kópiu zmluvy o úvere - pôžička na bývanie zo dňa 23. 9. 2010 pod č. XXXXXXXXXX.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 25. 9. 2018 navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a požadoval náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že v žalobe nie sú splnené podmienky vecnej legitimácie na strane žalobcu s odkazom na rozsudky súdov SR a rozsudky Najvyššieho súdu SR. K tomu právny zástupca žalobcu na pojednávaní doplnil, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a U. O., ako spoludlžníčkou, na jednej strane a
žalovaným na druhej strane, z čoho vyplýva, že v tomto konaní aktívne legitimovaným subjektom je nielen L., ale aj spoludlžníčka U. O..
5. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby v časti námietok absencie rozdelenia splátky úveru na istinu, úroky a poplatky apeloval na znenie dôvodovej správy k zákonu č. 279/2017 Z. z., ktorý zo zákona č. 129/2010 Z. z. odstránil také znenie ust. § 9 ods. 2 písm. l), podľa ktorého Zmluva o úvere mala obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, k čomu citoval časť tejto správy. Uviedol, že predmetnú otázku už skúmal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v Uznesení zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 uviedol nasledovné: „Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.
6. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery najvyššieho súdu sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. Treba však uviesť, že zákonom z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“.
7. V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom na závery vyjadrené v Rozsudku. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“
8. K rovnakým záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.04.2018. Podľa uvedeného rozsudku: „úmyslom zákonodarcu, ktorý zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu. Úmyslom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. 24. V zmysle vyššie uvedeného nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky).
9. Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. 25. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe teda § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. nestanovuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.
10. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 uviedol, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je
potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný považuje vzhľadom na judikovanie Najvyšším súdom Slovenskej republiky za absolútne dostatočné a v súlade so zákonom, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje vyčíslenie istiny, úroku a poplatku a zároveň určuje počet, výšku a termíny splatnosti jednotlivých splátok, ktorými sa má táto celková čiastka splatiť. 12. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby podľa vyjadrenia žalovaného bola tá skutočnosť, že predmetný poskytnutý úver nie je spotrebiteľským úverom, k čomu poukázal na text predmetnej Zmluvy o úvere s názvom - pôžička na bývanie, ktorá v zmysle § 1 ods. 3 písm. d/ zákona 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere úver - pôžička na bývanie bola vylúčená spomedzi spotrebiteľských úverov.
13. Pôžička na bývanie je bankový produkt, pri ktorom si klient požičiava na vopred stanovený účel a vopred stanovené obdobie konkrétnu výšku finančných prostriedkov a zaväzuje sa tieto peňažné prostriedky vrátane úrokov pravidelnými mesačnými splátkami vrátiť. Najčastejším dôvodom, pre ktorý si klient môže vybaviť pôžičku na bývanie, je kúpa či rekonštrukcia domu alebo bytu.
14. Navyše, úver na nadobudnutie, obnovu alebo stavebnú úpravu nehnuteľnosti mohla poskytovať iba banka, ktorej bolo v súlade s § 2 ods. 1 písm. b) zákona o bankách[1] v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere, udelené povolenia na poskytovanie úverov.
15. Na zmluvný vzťah Zmluvy o úvere sa podporne použijú len ustanovenia zákona o bankách, Obchodný zákonník a Občiansky zákonník. Tieto právne predpisy nevyžadovali, aby zmluva o poskytnutí úveru na rekonštrukciu nehnuteľnosti obsahovala také obsahové náležitosti, ako uvádzal zákon o spotrebiteľských úveroch.
16. Žalobca sa na výzvu súdu k vyjadreniu žalovaného už ďalej písomne nevyjadril, preto súd nariadil pojednávanie na deň 7. 11. 2018, ktorého sa žalobca osobne nezúčastnil, svoju neúčasť písomne, ani iným spôsobom neospravedlnil. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, preto súd po preukázaní, že u žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie riadne vykázané, podľa § 180 C.s.p. pojednával za neprítomnosti žalobcu.
17. Potom, čo právny zástupca žalobcu nepredniesol ďalšie návrhy na dokazovanie, zotrvával na zamietnutí žaloby s odkazom na ich doterajšie vyjadrenia, súd uznesením dokazovanie vyhlásil na pojednávaní za ukončené.
18. Prevedeným dokazovaním za použitia dôkaznej listiny predloženej žalobcom, na základe písomného vyjadrenia žalovaného a prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní, súd zistil tento skutkový stav:
19. Dňa 23. 9. 2010 bola medzi L. O. ako dlžníkom a U. O. ako spoludlžníčkou a Poštovou bankou, a. s. uzavretá Zmluva o úvere - pôžička na bývanie pod č. XXXXXXXXXX. Predmetná pôžička sa týkala nehnuteľnosti, a to rodinného domu č. XX v P.. Žalobcovi v 1. rade bol poskytnutý úver vo výške 11.000,- eur, ktorý mal splácať mesačne po 164,24 eur v 120 mesačných splátkach pri úrokovej sadzbe 10,9 % p. a., RPMN banky 12,31 %, priemerná RPMN na trhu 13,63 %, celková výška nákladov 7.399,55 eur, pričom dátum prvej splátky bol určený na 10. 10. 2010 a dátum konečnej splatnosti úveru 10. 9. 2020. Súd predovšetkým predmetnú žalobu posudzoval podľa ustanovení § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, teda zisťoval, či žalobca preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
20. Podľa § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č.129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy, teda ku dňu 23. 9. 2010 spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti,
21. Z obsahu žalobcom predloženej zmluvy vyplýva, že predmetný úver je pôžičkou na bývanie, ktorý je vylúčený spomedzi spotrebiteľských úverov, teda sa na tento právny úkon nevzťahuje zákon č. 129/2010
Z. z., a teda žalobca nesprávne poukázal pri podaní žaloby na § 11 ods. 4 citovaného zákona, v zmysle ktorého sa môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
22. S poukazom na vyššie uvedené u žalobcu absentuje preukázanie naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe podľa § 137 písm. d/ C.s.p., nakoľko dôvodnosť podania takejto žaloby nevyplýva z osobitného predpisu, teda v konkrétnom prípade zo zákona č. 129/2010 Z. z. tak, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Súd teda pri riešení otázky procesnej prípustnosti danej určovacej žaloby v závere konštatuje, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.
23. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je ďalší procesný nedostatok žalobného návrhu, a to nesplnenie podmienok vecnej legitimácie na strane žalobcu. Pri tomto hodnotení sa súd v celom rozsahu stotožňuje a dáva za pravdu žalovanému, ktorý nedostatok aktívnej vecnej legitimácie namietal. K uvedenému súd uvádza nasledovné: Úverová zmluva, ktorej bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa žalobca v tomto konaní domáha, bola uzavretá dňa 23. 11. 2010 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom v 1. rade ako dlžníkom a U. O. (podľa adresy trvalého pobytu zrejme manželkou žalobcu), ako spoludlžníčkou.
24. Podľa ust. § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
25. V zmysle ust. § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
26. V zmysle ust. § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.
27. Z ust. § 228 ods. 1. CSP vyplýva, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
28. Odborná verejnosť uvádza, že „O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu“2.
29. Súdna prax dospela k záveru, že „V občianskom súdnom konaní o neplatnosť zmluvy musia byť účastníci všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci zmluvy vystupujú ako nerozluční spoločníci.“3 Keďže výrok právoplatného rozsudku je záväzný len pre strany, je zrejmé, že v danom prípade v konaní o určenie, že predmetná Úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, majú byť sporovými stranami všetci účastníci dotknutého právneho úkonu - Úverovej zmluvy. Keďže na strane žalobcu vystupuje len jeden z dlžníkov, ktorý Úverovú zmluvu uzatváral, a absentuje spoludlžník, žaloba musí byť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v časti týkajúcej sa Úverovej zmluvy zamietnutá (viď ust. § 78 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1).
30. S poukazom na vyššie uvedené súd aj z tohto ďalšieho dôvodu žalobu zamietol.
31. Nakoľko súdom posudzovaný úver nie je spotrebiteľským úverom, a nevzťahujú sa teda naňho ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., súd preto ďalšie vyjadrenie žalovaného týkajúce sa posúdenia úveru podľa citovaného zákonného ustanovenia považuje za nadbytočné a pre hodnotenie predmetného sporu za irelevantné.
32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Súd k tomu považuje pre úplnosť za potrebné uviesť, že žalobca bol v tomto konaní pasívny, nevyjadril sa k písomnému vyjadreniu žalovaného, aj napriek výzvam súdu, nezúčastnil sa pojednávania bez ospravedlnenia, ponechal vlastne rozhodnutie na zváženie súdu. S podanou žalobou nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho finančné pomery, na základe ktorých by súd mal posudzovať otázku náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.