Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12S/2/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: ROFER s.r.o., Madáchova 17, 943 60 Nána, IČO: 47 534 443, zastúpeného JUDr. Lenkou Janšo Choma, advokátkou so sídlom M. R. Štefánika 1821, 026 01 Dolný Kubín, pracovisko Jegorovova 14072, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101302050/2021 zo dňa 22.07.2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 23.09.2021, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101302050/2021 zo dňa 22.07.2021 a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -35 zo dňa 13.10.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2021, postúpil vec (správnu žalobu) Krajskému súdu v Nitre ako vecne a miestne príslušnému s poukazom na (ďalej len "").

2. Predmetom správnej žaloby je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu O. č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 99.093,50 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX daňovému subjektu - žalobcovi.

3. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ktorý návrh odôvodnil tým, že existuje reálna právna hrozba, keďže dňa XX.XX.XXXX pod č. k. XXXXXXXXXXXX vydal Daňový úrad O. exekučnú daňovú výzvu, a to práve na základe žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Uviedol, že ku dňu spísania žaloby došlo k zablokovaniu jeho bankových účtov, čo môže spôsobiť v krátkodobom horizonte vzhľadom na súčasnú celkovú finančnú situáciu (spôsobenú ochorením COVID-19) jeho úpadok. Dodal, že žalovaný z jemu nepochopiteľných dôvodov ignoroval návrh na vykonanie dôkazov a v tejto súvislosti vyjadril podozrenie, že tak učinil s úmyslom privodiť jeho platobnú neschopnosť, aby bol nútený postupovať podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

4. Správny súd uznesením č. k. -47 zo dňa 07.12.2021 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 60 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k žalobe (a teda i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe) a doručil súdu administratívny spis.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 17.02.2022 a predložil aj na vec sa vzťahujúci administratívny spis. Vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu skutočne hrozila závažná ujma, finančná či hospodárska škoda, prípadne iný následok, ktorý by vážne ohrozil jeho ekonomickú činnosť. Navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

6. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

8. Podľa a nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

9. Podľa o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

10. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

11. Podľa veta druhá účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

12. Znenie upravuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej, nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku, nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

13. ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok.

14. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok. V prejednávanej veci žalobca navrhuje priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa .

15. Z ustanovenia možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z

nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

16. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.

17. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

18. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi aspoň osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere absolútne nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

19. Pokiaľ žalobca navrhuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením hroziacej daňovej exekúcie, správny súd uvádza, že pokiaľ by rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

20. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila žalobcovi konkrétna závažná ujma, značná škoda či iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

21. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozsahu, v akom je odôvodnený, len samotnou hrozbou exekúcie, keď žalobca, ktorý nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že práve v priamej príčinnej súvislosti s jej vykonaním by mu hrozila závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho samotnej existencie, je preto nedôvodný. Správny súd uvádza, že hoci žalobca odôvodňoval podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ohrozením jeho existencie v prípade vykonania daňovej exekúcie, tak žiadnymi dôkazmi nepreukázal, resp. aspoň neosvedčil, aká je jeho celková finančná situácia - príjmy, výdavky, prehľad záväzkov (preukázané napr. stavom účtovníctva, výpismi z bankových účtov a pod.), aké sú napr. prevádzkové náklady žalobcu na podnikanie (vrátane mzdových nákladov), aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, až ktorých oboznámenie by správnemu súdu umožnilo posúdiť, či v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi právny následok uvedený v , ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v tomto prípade neosvedčil napríklad zmluvnou dokumentáciou so svojimi obchodnými partnermi, že by v nej mali dojednané, že v prípade, ak by bola začatá u žalobcu daňová exekúcia, je to dôvodom, aby obchodný partner odstúpil od zmluvy uzavretej so žalobcom, alebo napríklad, že jeho obchodný partner nevstupuje do záväzkových vzťahov so subjektmi, voči ktorým prebieha daňová exekúcia. Správny súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani osvedčenie tejto samotnej skutočnosti by samo o sebe nezakladalo dôvod na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, ak by napríklad z osvedčeného finančného stavu žalobcu bolo zrejmé, že konkrétny obchodný partner má na činnosť žalobcu len nepodstatný vplyv.

22. V prejednávanej veci teda žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi ( ) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku ( ), respektíve sa o unesenie uvedeného dôkazného bremena ani len nepokúsil, keďže k svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosti, na ktorých svoj návrh zakladal.

23. Správny súd z poukazom na uvedené dôvody a citované zákonné ustanovenia návrh žalobcu podľa zamietol.

24. Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).