Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sa/21/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu O. O. R., nar. XX.XX.XXXX, Z. Z. XX, XX XXX M., A. republika, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, advokátska kancelária Prešov, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, za účasti O. B. O., Z. XXX, XX XXX Z., A. republika, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 31. marca 2014 č.: XXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 16. augusta 2011 č.: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX-XXX, XXXXX-X/XXXX-KEM na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Žalobné dôvody

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Citoval bod 8, 11, 15, 17, čl. I.a, čl. 11 bod 3 písm. a), čl. 13 bod 3 základného Nariadenia, § 11 ods. 1 Zákonníka práce, § 4 a § 210 ods. 1, 2, 3, § 212 ods. 1, 3 Zákona o sociálnom poistení. Argumentoval poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) Zákona o sociálnom poistení a tým, že nebolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalobcovi doručené do vlastných rúk. Namietal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, nedodržanie princípu tzv. dobrej správy, princípu rovnosti, zákazu diskriminácie, nesprávnosti a objektivity, proporcionality, právnej istoty, konania v primeranej lehote, spoluúčasti a transparentnosti. V konkrétnom prípade bola podľa žalobcu porušená zásada dvojinštančnosti správneho konania. Namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, arbitrárne a žalovaná v rozhodnutí vychádzala zo skutočností, ktoré neboli predmetom dokazovania v prvostupňovom konaní a teda neboli súčasťou zisteného skutkového stavu. O týchto sa žalobca dozvedel až z preskúmavaného rozhodnutia, pričom mu bolo odňaté jeho procesné právo brániť sa. Poukázal na list žalovanej - oznámenie zo dňa 25.07.2013, v ktorom prejudikovala žalovaná, že zamestnanci zamestnávateľov nepodliehajú slovenským právnym predpisom, t. j. bez náležitého zistenia skutkového stavu zamestnávateľa zaškatuľkovala medzi stránkové firmy. Nezákonnosť rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovanej spočíva podľa žalobcu aj v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a teda v porušení § 210 ods. 1 a 2 zákona, keď nebol dodržaný ani postup podľa § 193 ods. 2 zákona (prerušenie konania). Bol porušený princíp rovnakého zaobchádzania,

pretože zamestnávateľ zamestnáva aj iných zamestnancov a vo vzťahu ku ktorým aj napriek rovnakým podmienkam bol uplatnený diametrálne odlišný postup, ako v prípade žalobcu - občana A.epubliky. Na nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov poukazuje aj rozhodnutie príslušného poľského orgánu sociálneho zabezpečenia, ktorý vydal rozhodnutie, že zamestnanci podliehajú legislatíve SR (čl. 13 bod 3 základného nariadenia).

2. Žalobca namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné, lebo prvostupňový správny orgán rozhodol o zániku sociálneho poistenia zamestnanca spätne na základe kontroly vykonanej v marci XXXX a výsledky tejto kontroly nemohli byť relevantným podkladom pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné rozhodnutie. Žalobca ďalej namietal, že kontrola vykonaná zo strany správneho orgánu bola vykonaná nezákonne, lebo do kompetencie sociálnej poisťovne nepatrí kontrola výkonu práce a pracovnoprávnych vzťahov. Takúto kompetenciu má len inšpektorát práce, ktorý na podnet žalovanej kontrolu u zamestnávateľa vykonal, pričom nezistil pochybenia v tejto oblasti. Týmito zisteniami bol správny orgán viazaný a bol povinný ich rešpektovať. V priebehu kontroly vykonanej prvostupňovým správnym orgánom žalobca predložil pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky a evidenciu dochádzky zamestnancov, čo nepochybne preukazuje výkon závislej práce zamestnancov na území SR. Ďalej uviedol, že v lete 2012 vykonal prvostupňový správny orgán u zamestnávateľa kontrolu, na základe ktorej neboli zistené žiadne nedostatky. O niekoľko mesiacov neskôr kontrola zistila závažné nedostatky odôvodňujúce retroaktívne rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia zamestnanca.

3. Ďalej uviedol, že žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí pri posudzovaní otázky tzv. uplatniteľnej legislatívy odvoláva na tzv. Praktickú príručku - právne predpisy, ktorá bola vypracovaná podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na podstatné časti tejto príručky, ktoré v žalobe citoval. „Ako už bolo uvedené, určená inštitúcia môže kedykoľvek prehodnotiť rozhodnutie o uplatniteľných právnych predpisoch, ak to považuje za nevyhnutné. Ak informácie poskytnuté počas pôvodného procesu určovania uplatniteľných právnych predpisov neboli zámerne nesprávne, všetky zmeny vyplývajúce z tohto prehodnotenia by mali byť platné iba od aktuálneho dátumu. Ak osoba pracujúca vo viacerých členských štátoch nevykonáva podstatnú časť činnosti v členskom štáte bydliska, uplatňujú sa právne predpisy členského Štátu, v ktorom má zamestnávateľ alebo podnik, ktorý osobu zamestnáva, registrované sídlo alebo miesto podnikania. Termín registrované sídlo alebo miesto podnikania sa môže v jednotlivých sektoroch líšiť a upravovať podľa oblasti, na ktorú sa uplatňuje, napríklad pri prevádzkovaní leteckých dopravných služieb alebo v sektore cestnej dopravy." Zároveň poukázal žalobca na to, čo sa odporúča, aby inštitúcia v mieste bydliska preskúmala tieto kritériá na základe dostupných informácií alebo v úzkej spolupráci s inštitúciou v členskom štáte, kde má zamestnávateľ registrované sídlo alebo miesto podnikania.

4. Vychádzajúc z postupov uvedených v Praktickej príručke je zrejmé, že uplatniteľnou legislatívou vo vzťahu k právnemu postaveniu zamestnancov je legislatíva Slovenskej republiky. Podľa uvedených kritérií sa miesto podnikania zamestnávateľa žalobcu bezpochyby nachádza na území SR, nakoľko sa na tomto území nachádza jeho registrované miesto podnikania. Zamestnávateľ poukázal na to, keďže nemal možnosť v správnom konaní reagovať na nový rozhodovací dôvod, poukázal na to, že spĺňa takmer všetky základné kritériá, podľa ktorých je možné vyhodnotiť u neho splnenie podmienky registrovaného miesta podnikania - administratívni pracovníci pracujú v SR, sú tu uzatvárané zmluvy s obchodnými partnermi a pracovné zmluvy so zamestnancami, je tu sídlo, ktoré určuje jeho podnikateľskú politiku a prevádzkové záležitosti, ktoré vykonávajú záležitosti, vykonávajú sa tu hlavné finančné funkcie vrátane bankových prevodov a aj v SR sa uskutočňuje nábor zamestnancov. V tomto ponímaní žalobca mal za jednoznačne preukázané, že uplatniteľnou legislatívou pre sociálne zabezpečenie zamestnancov je legislatíva SR. Minimálne je rozhodnutie žalovanej a prvostupňového orgánu nezákonné v retroaktívnej časti, keď nevydali rozhodnutie odo dňa zistenia údajného nesplnenia podmienok uplatniteľnosti predpisov SR, ale spätne rozhodli o zániku sociálneho poistenia zamestnancov za minulé obdobie.

5. Vzhľadom na uvedené žalobca za účelom dosiahnutia spravodlivosti a s prihliadnutím na okolnosti, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a sú zjavne nezákonné žiadal, aby predmetné rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu súd zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

II.

Vyjadrenie žalovanej

6. Žalovaná sa písomným vyjadrením zo dňa 11.12.2015 k dôvodom žaloby vyjadrila a s poukazom na dôvody uvádzané v rozhodnutí navrhla súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

III.

Administratívne konanie

7. Z administratívneho spisu predloženého žalovanou mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa pobočka Košice dňa 16. augusta 2011 pod č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX-XXX, XXXXX-X/XXXX- KEM ako prvostupňový správny orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod I. a § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodol tak, že zamestnancovi O. O. R. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01. decembra 2010 do trvá podľa slovenskej legislatívy.

8. Výrok rozhodnutia odôvodnila Sociálna poisťovňa pobočka Košice poukazom na to, že v spolupráci s Inšpektorátom práce Košice vykonala fyzickú kontrolu slovenského zamestnávateľa O. B. O., Z. XXX, XXX XX Z., A. republika, adresa miesta činnosti: M. H. XX, XXX XX G., IČO: 45 645 710, na základe požiadavky poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS S., z dôvodu podozrenia na obchádzanie poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Slovenský zamestnávateľ (fyzická osoba s bydliskom v A.) prijal na Slovensku do pracovného pomeru fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v A. a ktoré sú súčasne v A. osobami samostatne zárobkovo činnými. Zamestnanci majú uzatvorené pracovné zmluvy so 4 alebo 8 hodinovým mesačným pracovným časom, za mzdu 10 až 30Eur/mesačne

- roznášanie letákov a pod. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na citáciu čl. 11 ods. 3, čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia a dospel k záveru aký je uvedený vo výroku rozhodnutia.

9. O odvolaní žalobcu rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 31.03.2014 pod číslomXXXX- X/XXXX-BA, pričom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila a odvolanie žalobcu zamietla. V odôvodnení poukázala v celom rozsahu na výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania podané žalobcom.

10. Ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom. Zároveň citovala ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) ako aj § 7 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a poukázala na postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia s tým, že uviedla, že zamestnanec účastníka konania bol vedený v registri poistencov sociálnej poisťovne od 21.10.2010. Poukázala na vstup SR do EÚ a uplatnenie koordinačných nariadení, pričom poukázala na aplikáciu základného nariadenia, ako aj vykonávacieho nariadenia a citovala čl. 11 ods. 3, čl. 13 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia. Pri súbehu poistení, v ktorých sa nachádza celohraničný prvok, je nevyhnuteľné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na dotknutú fyzickú osobu, v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením, ktoré koordinujú sociálne zabezpečenie. Pritom poukázala na rozhodnutie správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010, ako aj na to, že sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZÚS S., že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc A. republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v A. republike. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS S. oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území SR bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať.

11. Žalovaná argumentovala ďalej tým, že postupuje pri určeniach uplatniteľnej legislatívy, ako aj pri poskytovaní údajov relevantných na posúdenie uplatniteľnej legislatívy rovnako vo vzťahu ku všetkým

fyzickým osobám s bydliskom v iných členských štátov Európske únie, ako aj vo vzťahu k príslušným inštitúciám určených na stanovenie uplatniteľnej legislatívy v jednotlivých členských štátov. Národný inšpektorát práce Košice zasial Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, dňa júna 2011, odpoveď na žiadosť o poskytnutie súčinnosti, z ktorej vyplýva, že Národný inšpektorát práce Košice v rámci výkonu inšpekcie práce s cieľom preveriť reálnosť vykonávaných aktivít zamestnancov účastníka konania, navštívil osobne sídlo účastníka konania uvedené v informatívnom výpise zo Živnostenského registra (miesto činnosti podniku zahraničnej osoby uvedenej v osvedčení o živnostenskom oprávnení č. P.- C/ XXXX/XXXXX-X, bolo zmenené úradným záznamom z 5. októbra 2XX0), t. j. M. H. XX, XXX 01 G. - M.. Na uvedenej adrese sa účastník konania nenachádzal. Z tohto dôvodu Národný inšpektorát práce Košice zaslal výzvu na predloženie dokladov, ktorá sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Inšpekcia práce bola ukončená úradným záznamom vypracovaným dňa 27. mája 2011. Z Úradného záznamu o skutočnostiach zistených pri výkone inšpekcie práce vyplýva, že inšpekcia práce, zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, mzdových predpisov a kontrolu nelegálneho zamestnávania u zamestnávateľa O. B. O. sa začala dňa 29. apríla 2XX1, na adrese M. H. XX, XXX XX G.. Nájomníci bytov na uvedenej adrese oznámili inšpektorom práce, že žiadna fyzická osoba pod menom O. B. O. sa tam nenachádza. Na uvedenú fyzickú osobu nie je žiaden dostupný telefonický kontakt.

12. Zároveň kontrolu so zameraním nie na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky v období od 13.07.2011 do 14.07. 2011, ale na odvod poistného na sociálne poistenie v súlade s § 242 a nasledujúcich Zákona o sociálnom poistení. Ako vyplýva z Protokolu zo dňa 31.08.2011 konkrétne zistenia nemajú vplyv na posúdenie uplatniteľnej legislatívy v súlade so základným a vykonávacím nariadením. Výkon činnosti je oprávnený kontrolovať inšpektorát práce, ktorého kontrolné zistenia sú pre sociálnu poisťovňu záväzné.

13. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka G., rozhodla, že zamestnancovi účastníka konania: O. O. R., r. č. XXXXXXXXXX, bytom Z. Z. XX, XXXXX M., A. republika, nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 1. decembra 2010 podľa slovenskej legislatívy. Na základe listu poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z 10. októbra 2013, Sociálna poisťovňa dňa 10. decembra 2013, akceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody medzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16 (4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej bolo aj pánovi: O. O. R. určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť.

IV.

Závery správneho súdu

14. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Sociálnej poisťovne pobočky Košice v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel pôvodne k záveru, že žaloba je žaloba dôvodná a rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

15. Predmetnom preskúmania bolo rozhodnutie správneho orgánu, ktorý podľa § 178 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením § 210 ods. 1 zákona, ktorým rozhodol správny orgán tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.12.2010 podľa slovenskej legislatívy z dôvodu, že vykonanou kontrolou u žalobcu nebol preukázaný reálny výkon ako zamestnanca zamestnávateľa O. O. na území SR, pretože ide o fiktívnu spoločnosť.

16. Pojednávanie nariadené na deň 18.01.2017 vykonal súd bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a zástupcu žalovanej a rozhodol rozsudkom tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 31. marca 2014 č.: XXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 16. augusta 2011 č.: XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX-XXX, XXXXX-X/XXXX-KEM a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

17. O podanej kasačnej sťažnosti žalovanej rozhodol NS SR rozsudkom sp. zn. 10Sžsk/19/2017 zo dňa 30. mája 2018 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Scud/4/2015-32 zo dňa 18. januára 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom rozsudku zároveň vyslovil právny názor,

ktorým je krajský súd v ďalšom konaní viazaný. NS SR sa stotožnil s kasačnou námietkou sťažovateľky

- SP ústredie, že došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty na podanie žaloby aj v súvislosti s tým, že rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk. Z administratívneho spisu bolo preukázané, že rozhodnutia správnych orgánov boli zasielané na adresu trvalého bydliska žalobcu, pričom obe prevzal otec žalobcu I. R.. Rozhodnutie žalovanej prevzal 10.04.2014 a správna žaloba bola podaná osobne na Krajskom súde v Prešove dňa 03.11.2015, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby. NS SR má za to, že rozhodnutia boli žalobcovi riadne doručené a zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť.

18. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.).

19. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

21. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p., sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnej žalobe podanej žalobcom.

22. Vzhľadom na uvedené, aj keď konanie začalo za účinnosti O.s.p. (t.j. doterajších právnych predpisov), dokončí sa podľa S.s.p. a o veci rozhoduje sudca.

23. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

26. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. v 51. 2 ods. 3 upravuje, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

28. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a právny názor NS SR vyslovený v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 10Sžsk/19/2018 z 30. mája 2018 správny súd opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že na deň 07.11.2018 vyhlásil uznesenie za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorým žalobu odmietol podľa § 98 písm. d) S.s.p. ako oneskorene podanú, pričom sa zaoberal po zrušení pôvodného rozsudku iba procesnými podmienkami konania.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 170 písm. a) S.s.p., nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a žaloba bola odmietnutá. Zároveň neboli splnené ani podmienky uvedené v § 168 S.s.p., aby súd priznal trovy konania žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.