Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/102/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: HK LOAN Sp. z o. o., Mickiewicza 18/6, Katowice 40-092, Poľská republika, IČO: 24 330 831, zastúpeného: JUDr. Jozef Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, IČO: 42 088 461, proti žalovanému: INŽINIERING PLUS s. r. o., Priemyselná 1713/6, 071 01 Michalovce, IČO: 45 986 622, zastúpený: JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO: 35 540 150, o zaplatenie 28.027,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. – 330 z 23. marca 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -330 z 23. marca 2023 v napadnutom I. a III. výroku.

II. O d m i e t a odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 28.027,60 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 28.027,60 eur od 10.3.2021 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 % s tým, že o konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.027,60 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že so žalovaným mali v roku 2017 uzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej mal žalovaný prenajať žalobcovi nebytové priestory vo veľkosti 920 m2 v stavbe so súpisným číslom 6, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. A.. Žalobca uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov do dnešného dňa nedošlo a predmetné nebytové priestory neboli zo strany žalovaného žalobcovi na žiadnu dobu prenajaté a ani ich žalobca nikdy neužíval. Žalovaný aj napriek tomu, že žalobca žiadne nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného neužíval, zaslal žalobcovi faktúru č. ZFV170001 z 1.3.2017, na základe ktorej mal žalobca do 30.6.2017 uhradiť žalovanému nájomné za

obdobie od 1.3.2017 do 1.3.2018 vo výške 30.027,60 eur. Žalobca zdôraznil, že nedopatrením z účtu B. C. dňa 29.6.2017 uhradil sumu 28.027,60 eur na zaplatenie faktúry za žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie 28.027,60 eur titulom bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaný finančné prostriedky vo výške 28.027,60 eur žalobcovi nevrátil.

3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným došlo v roku 2017 k uzavretiu Nájomnej zmluvy č. 4/2017 (ďalej len Nájomná zmluva), ktorej predmetom bol nájom nehnuteľností vedených na LV č. XXX k. ú. A., nachádzajúcich sa v podnikateľskom areáli na ulici Priemyselná 6, Michalovce. Žalovaný konštatoval, že pre žalobcu vystavil faktúru č. ZFV170001 z 1.3.2017, ktorou žalobcovi za prenájom nehnuteľností v súlade s nájomnou zmluvou fakturoval k úhrade nájomné vo výške 30.027,60 eur s lehotou splatnosti 30.6.2017. Žalobca 29.6.2017 uhradil bezhotovostným prevodom sumu 28.027,60 eur. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a suma 28.027,60 eur bola žalovanému vyplatená omylom. Zároveň poukázal na to, že žalobca predmetné tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Dôvodil, že Nájomná zmluva existuje, je platná a účinná. Žalovaný uviedol, že na jednej strane žalobca tvrdí, že Nájomnú zmluvu č. 4/2017 nepodpísal, podpis na tejto zmluve nie je jeho a že zmluvu vidí prvýkrát v civilnom konaní, no v rámci trestného konania konateľ žalobcu ozrejmil, že faktúru č. ZFV170001 skutočne vyplatil a na otázku vyšetrovateľa ohľadom právneho titulu uskutočnenej výplaty odpovedal, že sa tak stalo na základe služby za nájom zo zmluvy č. 04/2017, kde táto zmluva bola zmluvou o budúcej zmluve. K podpisu tejto zmluvy nikdy nedošlo. V ďalšej výpovedi žalobca opätovne priznal existenciu akejsi zmluvy o budúcej zmluve, ktorej návrh mal byť spísaný v marci 2017 a v nadväznosti na to nepoprel oprávnenosť vyplatenia sumy uvedenej vo faktúre č. ZFV170001 (o užívanie areálu mal reálny záujem a na znak toho faktúru vyplatil). Žalovaný za nesporné označil to, že žalobca uhradil faktúru č. ZFV170001 na základe zmluvy, ktorú sám označuje ako „zmluva č. 04/2017“. Spochybnil žalobcove tvrdenie o tom, že avizovanú zmluvu nikdy nepodpísal a podpisy na nej sú falzá s odôvodnením, že žalobca by nemal najmenší dôvod správať sa zmluvne dojednaným spôsobom, pokiaľ by s ustanoveniami predmetnej nájomnej zmluvy nesúhlasil a na znak toho zmluvu nepodpísal. Z konštatovania žalobcu v trestnom oznámení, že od februára 2019 žalobcovi bolo konateľom žalovaného zakázané vstúpiť do areálu, ktorý bol predmetom Nájomnej zmluvy č. 4/2017 a že predmetné priestory nemohol žalobca užívať v zmysle „neoprávnenej“ nájomnej zmluvy možno vyvodiť, že do januára 2019 žalovaný neznemožňoval žalobcovi vstup do areálu, teda žalobca do areálu vstupoval a predmetné nebytové priestory v súlade s nájomnou zmluvou aj užíval. Poukázal aj na úhradu sumy 28.027,60 eur, čo predstavuje v porovnaní so sumou 30.027,60 eur rozdiel rovných 2.000,00 eur a to deň pred splatnosťou vystavenej faktúry. Spochybnil preto pravdivosť skutkových tvrdení žalobcu o akomsi „omyle“, ktorý mal za následok úhradu sumy, ktorá žalovanému podľa práva patrí.

4. Žalobca v následných vyjadreniach označil tvrdenie žalovaného o uzatvorení Nájomnej zmluvy č. 4/2017 v celom rozsahu za nepravdivé, pretože k uzatvoreniu a podpísaniu predmetnej Nájomnej zmluvy č. 4/2017 zo strany žalobcu nedošlo, žalobca predmetnú zmluvu nepodpísal a podpis na zmluve nie je štatutárneho orgánu žalobcu. Konštatoval, že predložená Nájomná zmluva je kompilát, vznikla kompilovaním z viacerých zdrojov a to zvlášť strany 1-8 a zvlášť strany 9. Dodal, že v čase vykonania platby zo strany žalobcu, žalobca ani nemal k dispozícii skladovacie priestory, a pred úhradou žalovanej sumy a ani po jej úhrade dané nehnuteľnosti neužíval. Zároveň zdôraznil, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti až 9.5.2017. Dôvodil, že až po úhrade sumy 28.027,60 eur na základe doručenej faktúry ZFV170001 zistil, že faktúra bola vystavená zo strany žalovaného na neexistujúcu zmluvu č. 04/2017 za obdobie od 1.3.2017 do 1.3.2018. Preto požiadal žalovaného o vrátenie sumy 28.027,60 eur, avšak neúspešne.

5. Žalovaný v následných vyjadreniach zopakoval svoje tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že Nájomnú zmluvu č. 04/2017 nepodpísal, poukázal pritom na závery písmoznaleckého posudku v trestnom konaní, ktorý preukázal pravosť podpisu štatutárneho orgánu žalobcu. Zopakoval tvrdenia o užívaní skladovacích priestorov žalovaného zo strany žalobcu, poukázal pritom na Zápisnicu o miestnom zisťovaní Daňového úradu Prešov pobočky Vranov nad Topľou zo 17.10.2017. Žalovaný poukázal aj na to, že žalovaný nedisponuje v danom roku žiadnou komunikáciou od žalobcu, že by sa jednalo o mylnú fakturáciu a že požaduje platbu vrátiť. 5.1. Žalovaný namietol absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore, pretože žalovaná suma nebola odoslaná žalovanému z účtu žalobcu, ale z účtu patriaceho súkromnej osobe B. C., ku ktorému účtu má dispozičné právo konateľ žalobcu, ako fyzická osoba. Zdôraznil, že zo strany

žalobcu nebolo preukázané, že finančné prostriedky, ktoré boli uhradené za nájom, patrili skutočne žalobcovi.

6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný predložil súdu prvej inštancie fotokópiu Nájomnej zmluvy č. 4/2017 z 23.6.2017 uzatvorenú medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX, k. ú. A. (skladovacích priestorov), za dohodnuté nájomné 2.634,00 eur bez DPH mesačne. V zmysle článku VII. Predmetná Zmluva nadobudla účinnosť 1.3.2017 a bola uzatvorená na dobu neurčitú. 6.1. Súd prvej inštancie z faktúry ZFV170001 zistil, že žalovaný vyčíslil žalobcovi za prenájom predmetných nehnuteľností v zmysle zmluvy č. 04/2017 za obdobie od 1.3.2017 do 1.3.2018 nájomné vo výške 30.027,60 eur. 6.2. Z potvrdenia o transakcii z 29.6.2017 súd prvej inštancie zistil, že z účtu B. C. bola v prospech účtu žalovaného poukázaná suma 28.027,60 eur titulom úhrady faktúry ZFV170001 za žalobcu. 6.3. Konateľ žalobcu vo výpovedi mimo iného uviedol, že predmetná Nájomná zmluva č. 4/2017 podľa článku 8.1 mala nadobudnúť platnosť v deň podpisu, teda 23.6.2017, avšak účinnosť mala nadobudnúť už v priebehu marca 2017. Ďalej poukázal na to, že v znaleckom posudku vyhotovenom v trestnom konaní bolo uvedené, že 9. strana zmluvy bola vytlačená na inom papieri, na inej tlačiarni ako predchádzajúce strany a preto nie je možné vylúčiť, že 9. strana zmluvy bola pôvodne súčasťou inej listiny. Zároveň zdôraznil, že predmetnú Nájomnú zmluvu nepodpísal. Žalovanú sumu posielal z účtu B. C. s tým, že v poznámke prevodu bolo jasne uvedené, že platí za faktúru ZFV 170001, išlo pritom o financie žalobcu, len účet B. C. bol prostriedkom na platenie. 6.4. Konateľ žalovaného potvrdil, že k podpísaniu Nájomnej zmluvy došlo v kancelárii v Michalovciach, žalobca v prenajatých priestoroch skladoval veci, pretože v priestoroch v Strážskom dostal výpoveď.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia a (ďalej len ), ktorý upravuje prijatie návrhu zmluvy, podľa ustanovenia , ktorý upravuje okamih uzavretia zmluvy, podľa ustanovenia a , ktorý upravuje bezdôvodné obohatenie, podľa ustanovenia , ktorý upravuje čas plnenia dlhu, podľa ustanovenia a o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý upravuje náležitosti zmluvy o nájme, ďalej omeškanie žalovaného posúdil podľa ustanovení §, 369 (ďalej len ) a Nariadenia vlády SR č. , ktoré upravujú omeškanie dlžníka a povinnosť platiť úroky z omeškania a výšku zákonných úrokov z omeškania.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná. 8.1. Z fotokópie Zmluvy o nájme č. 4/2017 súd prvej inštancie zistil, že predmetnú zmluvu mal podpísať žalovaný 15.5.2017 a žalobca 23.6.2017. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo záverov znaleckých posudkov vyhotovených v trestnom konaní, v zmysle ktorých podpis žalobcu na zmluve je podpisom konateľa žalobcu A. C., avšak nie je možné vylúčiť, že deviata strana zmluvy, na ktorej sa nachádzajú len podpisy zmluvných strán, bola pôvodne súčasťou inej listiny. Záver znaleckého skúmania preto pre súd prvej inštancie znamenal pochybnosť, či zmluvné strany skutočne prejavili vôľu zmluvných strán uzavrieť predmetnú zmluvu. Predmetné pochybnosti súd prvej inštancie odôvodnil aj tým, že predmetná zmluva mala byť uzatvorená 23.6.2017, avšak podľa textu zmluvy, zmluva nadobudla účinnosť už 1.3.2017, teda pred jej uzatvorením, čo podľa a nie je možné. Žalovaný naviac v čase 1.3.2017 ešte ani nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom nájmu, pretože ich vlastníkom sa stal až 9.5.2017. 8.2. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že žalobca zaplatil sumu 28.027,60 eur na základe faktúry ZFV170001 vystavenej zo strany žalovaného 1.3.2017, za obdobie 1.3.2017 do 1.3.2018 na základe zmluvy č. 4, ktorá 1.3.2017 ešte nebola uzatvorená, teda ešte ani nevznikla a preto žalovanému 1.3.2017 nemohlo vzniknúť právo požadovať nájomné určené v zmluve. Súd prvej inštancie zároveň zdôraznil, že žalovanému sa nepodarilo preukázať akým spôsobom predmetná zmluva vznikla, žalovaný nebol v prejednávanom spore ani konzistentný v tvrdeniach o spôsobe uzavretia zmluvy, kedy na začiatku sporu tvrdil, že zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami v kancelárii žalovaného, následne však tvrdil, že žalovaný zmluvu vyhotovil, posledný zmluvu podpisoval žalobca, ktorý podpísanú zmluvu doručil späť žalovanému. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že v prejednávanom spore nebolo preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy, na základe ktorej by bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému nájomné.

8.3. Za nedôvodnú označil aj námietku žalovaného, že žalobca nie je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mu finančná suma bola poukázaná z účtu B. C. a nie z účtu žalobcu. Dôvodil, že podľa potvrdenia o transakcii z peňažného ústavu je jednoznačné, že finančná suma 28.027,60 eur bola žalovanému poskytnutá ako úhrada faktúry za žalobcu - ZFV170001. Žalobca vysvetlil, že išlo o peňažné prostriedky žalobcu posielané žalovanému prostredníctvom účtu B. C. a zároveň žalovaný si bol vedomý toho, kto mu tieto financie posiela, sám si ich v účtovníctve zaúčtoval ako platbu od žalobcu, nie platbu od B. C.. Vo vyjadrení k žalobe sám žalovaný tvrdil: „žalobca jeden deň pred splatnosťou faktúry (29.júna 2017) uhradil bezhotovostným prevodom sumu 28.027,60 eur“. Súd prvej inštancie preto mal za preukázané, že žalobca zaplatil žalovanému žalovanú sumu bez právneho dôvodu a má nárok na jej vrátenie od žalovaného vo výške 28.027,60 eur. 8.4. K omeškaniu žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal tvrdenie o doručení výzvy na vrátenie žalovanej sumy a preto za výzvu veriteľa o plnenie súd prvej inštancie považoval až žalobu, ktorá bola žalovanému doručená 8.3.2021 a plniť mal od 9.3.2021, súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 28.027,60 eur od 10.3.2021 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. 8.5. Súd prvej inštancie nevykonanie dokazovania na základe návrhu žalovaného odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, napríklad vyžiadaním účtovných závierok, správ z Finančnej správy v Katowiciach, napríklad ohľadom možnosti žalobcu užívať pre účely podnikania účet fyzickej osoby - B. C., pretože aj prípadné zistenia o porušení predpisov týkajúcich sa účtovníctva, či finančnej disciplíny zo strany žalobcu by neviedli k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok požadovať bezdôvodné obohatenie.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , ďalej len ) a tak, že priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vychádzajúc z toho, že žalobca bol úspešný v uplatnenej istine v celom rozsahu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to v celom rozsahu. Predmetné odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 10.1. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci samej nie je potrebné vykonať dokazovanie navrhované zo strany žalovaného (vyžiadanie účtovných závierok z Finančnej správy v Katowiciach ohľadne možnosti žalobcu používať účet B. C., starej matky konateľa žalobcu pre potreby žalobcu), pretože by neviedlo k záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na bezdôvodné obohatenie. 10.1.1. Poukázal na obsah čestného prehlásenia B. C. zo 14.10.2020 a na obsah čestného prehlásenia B. C. z 20.10.2020 a zopakoval svoju argumentáciu spochybňujúcu čestné prehlásenie B. C. a následný záver súdu prvej inštancie, že žalobca sumu 28.027,60 eur poukázal z účtu B. C., pričom išlo o finančné prostriedky žalobcu. Dôvodil, že čestné prehlásenie z 20.10.2020 je opatrené overovacou pečiatkou podpisu B. C. z 22.10.2020 a dátum podpísania listiny je 20.10.2022 a taktiež B. C. nehovorí o financiách žalobcu, ale hovorí o prostriedkoch patriacich vnukovi A. C.. 10.2. Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pochybil, ak nezisťoval pôvod predmetných finančných prostriedkov (či išlo o finančné prostriedky žalobcu, alebo A. C. ako fyzickej osoby, alebo B. C. ako fyzickej osoby). Poukázal na spor vedený pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. o zaplatenie 33.750,00 eur, v ktorom správca konkurznej podstaty úpadcu Marcela Hromadu sa domáha od žalovaného zaplatenia 33.750,00 eur s príslušenstvom z dôvodu, že A. C., z účtu B. C. poskytol ako fyzická osoba predmetné finančné prostriedky žalovanému. Zároveň poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou v spore vedenom pred Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. o zaplatenie 250.000,00 eur s príslušenstvom, v ktorom je žalobcom opäť H.K.LOAN Sp. z o. o. a žalovaným opäť INŽINIERING Plus s. r. o., kde v odôvodnení odvolací súd konštatoval, že pri hodnotení dôkazov je potrebné vziať do úvahy, že bankový účet B. C. podľa jej čestného vyhlásenia využíval jej vnuk (A. C., pozn. odvolacieho súdu) tak pre svoje potreby, ale aj pre potreby žalobcu. Odvolací súd dodal, že k záveru, kto uhrádzal žalovanú sumu nie je možné dospieť bez toho, aby sa k jednotlivým sumám presne vyjadril žalobca a svoje tvrdenia dôkazmi preukázal. 10.2.1. Žalovaný preto namietal, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a následne nesprávne dospel k záveru o preukázaní pôvodu finančných prostriedkov poukázaných žalovanému,

keď sa bez ďalšieho uspokojil iba s tvrdením žalobcu, že išlo o finančné prostriedky žalobcu posielané z účtu B. C. bez toho, aby žalobca toto tvrdenie preukázal aj inými dôkazmi. Opäť pritom zopakoval svoju argumentáciu uvedenú aj v konaní pred súdom prvej inštancie spochybňujúcu tvrdenia žalobcu o „omyle“ žalobcu pri úhrade žalovanej sumy. 10.3. Za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalobcom a žalovaným nevznikol zmluvný vzťah titulom Nájomnej zmluvy 04/2017. Poukázal na to, že žalobca mal v nehnuteľnostiach žalovaného uskladnený tovar, areál žalovaného z tohto dôvodu navštevoval. Za účelové označil výpovede žalobcu a svedkov, ktorí mali spochybniť tvrdenie žalovaného o využívaní priestorov žalovaného zo strany žalobcu v rozhodnom období. Opäť poukázal na rozporuplnosť vo výpovediach žalobcu a svedkov. Dôvodil, že žalobca v trestnom konaní uviedol, že Nájomnú zmluvu č. 4/2017 nepodpísal, avšak následne uviedol, že spornú faktúru uhradil na základe služby za nájom zo zmluvy č. 04/2017, kde táto bola zmluvou o budúcej zmluve. 10.3.1. Za nesprávny preto označil záver súdu prvej inštancie o neplatnosti Nájomnej zmluvy 04/2017. Zotrval na tvrdení, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Nájomná zmluva č. 04/2017, na základe ktorej žalovaný prenajal žalobcovi predmetné nebytové priestory žalovaného, a preto bol žalobca povinný uhradiť žalovanému nájomné. Zároveň dodal, že i v prípade, ak by nebolo preukázané uzatvorenie nájomnej zmluvy, nebol dôvod vracať predmetnú úhradu vo výške 28.027,60 eur (od doby, kedy mal žalovaný nadobudnuté vlastnícke právo) s poukazom na riadnu evidenciu v účtovníctve a v spojení s konaním žalobcu, ktorý svoje účtovníctvo za rok 2017 podával až v roku 2021 (mohol si teda účtovníctvo za rok 2017 upraviť podľa účelových tvrdení žalobcu). 10.4. K tvrdeniu žalobcu o úhradách nájomcov za nájom v predmetnom areáli žalovanému pred nadobudnutím vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v danom areáli až 9.5.2017 (teda aj úhradám žalobcu) uviedol, že ak žalovaný získal predmetné finančné prostriedky titulom nájomného, išlo by o problém medzi predávajúcim NAFTA a. s. a žalovaným možné bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor predávajúceho). 10.5. Žalovaný za nesprávny označil aj záver súdu prvej inštancie o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobcu za celé posudzované obdobie. Dôvodil, že už od 9.5.2017 bol žalovaný vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto žalobca uskladnením tovaru v nehnuteľnostiach žalovaného od 9.5.2017 sa obohatil na úkor žalovaného, nie naopak. 10.6. Navrhol preto odvolaciemu súdu zrušiť odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca sa nevyjadril v stanovenej lehote k odvolaniu žalovaného, odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené 8.6.2023.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa

- a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

13. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

14. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalovaného, ktorý v odvolaní: 14.1. namietol, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o neplatnosti Nájomnej zmluvy č. 04/2017 bez toho, aby posúdil samotné konanie žalobcu, ktorý mal v nehnuteľnostiach žalovaného uskladnený tovar a za tým účelom aj navštevoval areál žalovaného v rozhodnom období, 14.2. namietol nesprávne zistený skutkový stav zo strany súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie sa uspokojil iba s tvrdením žalobcu, že išlo o omyl pri úhrade žalovanej sumy bez právneho dôvodu a zároveň išlo o finančné prostriedky žalobcu uhradené z účtu B. C. bez toho, aby sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s čestnými prehláseniami B. C., ktorých obsah žalovaný spochybnil a zároveň nevykonal ani dokazovanie navrhnuté zo strany žalovaného na preukázanie subjektu (A. C., B. C. alebo žalobca), ktorý uhradil žalovanú sumu na účet žalovaného, 14.3. súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a následne nesprávne dospel k záveru, že nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca užíval predmetné nebytové priestory v rozhodnom čase,

14.4. súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu za celé posudzované obdobie, pretože už od 9.5.2017 bol žalovaný vlastníkom predmetných nehnuteľností, preto žalobca uskladnením tovaru v nehnuteľnostiach žalovaného odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany žalovaného – teda od 9.5.2017, sa žalobca obohatil na úkor žalovaného, nie naopak.

15. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie náležite sa vysporiadal so všetkými - pre rozhodnutie podstatnými - tvrdeniami strán sporu. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd udáva:

19. Základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie vo veci a povinnosť označiť a doložiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem a žalovaní sú povinní tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí.

20. Žalobca v prejednávanom spore tvrdil, že omylom uhradil žalovanému žalovanú sumu, keď faktúru ZFV170001 vystavenú zo strany žalovaného pre žalobcu za nájom priestorov žalovaného nesprávne považoval za dôvodne vystavenú a zároveň tvrdil, že predmetnú sumu uhradil z účtu B. C., čo preukazoval mimo iného aj dokladom o úhrade žalovanej sumy. Žalovaný v prejednávanom spore spočiatku tvrdil, že predmetná úhrada bola úhradou žalobcu za nájomné, ktoré bol povinný uhradiť žalobca titulom riadne uzavretej Nájomnej zmluvy č. 04/2017, následne tvrdil, že i v prípade, ak by bolo preukázané, že Nájomná zmluva č. 04/2017 nebola platne uzatvorená, žalobca bol povinný uhradiť žalovanú sumu ako nájomné za užívanie predmetných nehnuteľností žalovaného.

21. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil predmetnú nájomnú zmluvu ako neplatnú udáva, že toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

22. Odvolací súd zistil z obsahu vyjadrení žalovaného, že žalovaný svoju procesnú obranu zameral na existenciu Nájomnej zmluvy č. 04/2017 uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, na základe ktorej bol žalobca povinný v rozhodnom čase (teda od 1.3.2017) hradiť žalovanému dohodnuté nájomné a preto úhrada žalobcu vo výške 28.027,60 eur je úhradou za nájomné. Žalobca v prejednávanom spore namietal, že predmetnú nájomnú zmluvu so žalovaným vôbec neuzavrel, spochybnil jej uzavretie, keď tvrdil, že deviata strana zmluvy, na ktorej bol podpis žalobcu bola súčasťou inej listiny a nie nájomnej zmluvy, predloženej zo strany žalovaného iba vo fotokópii.

23. Odvolací súd zistil v zhode so súdom prvej inštancie, že predmetná nájomná zmluva mala byť uzatvorená 23.6.2017, avšak v zmluve bola uvedená jej účinnosť už 1.3.2017 (pred jej uzatvorením) a zároveň v čase jej účinnosti žalovaný ešte nebol ani vlastníkom predmetných nehnuteľností. Správne teda súd prvej inštancie konštatoval, že účinnosť zmluvy nemohla nastať pred jej uzatvorením.

23.1. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal tvrdenia o existencii písomne uzavretej Nájomnej zmluvy, na základe ktorej bol žalobca povinný uhrádzať žalovanému nájomné za rozhodné obdobie a správne dospel aj k záveru, že žalovaný nepreukázal ani tvrdenia o spôsobe uzavretia tejto zmluvy. 23.2. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne poukázal aj na rozpornosť tvrdení žalovaného v rámci prejednávaného sporu a na dôkazy predložené zo strany žalobcu (mimo iného aj znalecké posudky vyhotovené v rámci trestného konania) spochybňujúce tvrdenia žalovaného o existencii predmetnej nájomnej zmluvy a o podpise Nájomnej zmluvy č.04/2017 zo strany žalobcu.

24. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného o nedostatočnom zistení skutkového stavu týkajúceho sa tvrdenia žalobcu, že to bol práve žalobca, kto poskytol predmetnú žalovanú sumu žalovanému z účtu svojej starej mamy B. C. udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

25. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že žalobca žalovanému uhradil žalovanú sumu, iba tvrdil, že úhrada žalovanej sumy zo strany žalobcu bola dôvodná pre existenciu Nájomnej zmluvy č. 04/2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Až následne začal spochybňovať, že predmetnú sumu neuhradil žalobca, ale konateľ žalobcu ako fyzická osoba.

26. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že žalovaný až v odvolacom konaní začal spochybňovať obsah čestných vyhlásení B. C. zo 14.10.2020 a 20.10.2020, pričom predmetné čestné vyhlásenia neboli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie ani zo strany žalobcu a žalovaný ich nenavrhol predložiť.

27. Odvolací súd preto konštatuje, že predmetné dôkazy a tvrdenia žalovaného sú novotami v odvolacom konaní, na ktoré nemožno prihliadať.

28. Odvolací súd zároveň dodáva, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že predmetné finančné prostriedky boli poskytnuté zo strany žalobcu, pretože z potvrdenia o transakcii z peňažného ústavu správne zistil, že suma 28.027,60 eur bola žalovanému poskytnutá ako úhrada faktúry za HK Loan Katowice – ZFKV170001. Správnosť uvedeného záveru umocňuje aj to, že žalovaný si zaúčtoval predmetnú platbu ako platbu žalobcu vo svojom účtovníctve.

29. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného o nedostatočnom zistení skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie predložením účtovníctva žalobcu udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

30. Odvolací súd konštatuje, že vyžiadanie účtovných závierok žalobcu z Finančnej správy v Katowiciach, nemá žiaden relevantný význam pre zistenie skutkového stavu, pretože aj v prípade zistenia porušenia právnych predpisov zo strany žalobcu, toto by samo o sebe nepreukázalo nedôvodnosť nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného. Ani faktúra, ktorá je všeobecne považovaná za účtovný doklad a je preukázateľným účtovným záznamom a účtovným dokladom, nezakladá práva a povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný záznam.

31. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil poskytnutie žalovanej sumy žalovanému zo strany žalobcu.

32. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, ak na základe výpovedí žalobcu a svedkov dospel k záveru, že žalobca v priestoroch žalovaného v rozhodnom období nemal uskladnený žiaden tovar udáva, že ani toto tvrdenie žalovaného nie je dôvodné.

33. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný svoje tvrdenie o uskladnení tovaru zo strany žalobcu v priestoroch žalovaného preukazoval Zápisnicou Daňového úradu Prešov o miestnom zisťovaní zo 17.10.2017. Žalobca poprel tvrdenie žalovaného o uskladnení tovaru zo strany žalobcu v priestoroch žalovaného a zároveň nedôvodnosť týchto tvrdení žalovaného preukazoval mimo iného aj výpoveďami svedkov.

34. Odvolací súd zistil v zhode so súdom prvej inštancie, že svedkovia nepotvrdili tvrdenie žalovaného o využívaní priestorov žalovaného zo strany žalobcu v rozhodnom období a zároveň ani

z obsahu Zápisnice Daňového úradu Prešov o 17.10.2017 nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o preukázaní tvrdenia žalovaného o užívaní predmetných priestorov zo strany žalobcu v rozhodnom období.

35. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca v prejednávanom spore preukázal bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu tým, že žalobca bez právneho dôvodu poskytol žalovanému žalovanú sumu tým, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená platná nájomná zmluva a zároveň žalobca neužíval priestory žalovaného v rozhodnom období. Odvolací súd zároveň dodáva, že i v prípade, ak by bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalobca predmetné priestory užíval a tým sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil, žalovaný v prejednávanom spore nepreukázal, že suma 28.027,60 eur je obvyklou sumou nájomného v danej lokalite a v danom období.

36. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 28.027,60 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 28.027,60 eur od 10.3.2021 do zaplatenia.

37. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku, pretože odvolanie žalovaného nebolo dôvodné.

38. Odvolací súd zároveň odmietol odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti o zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutá, pretože v tejto časti bol žalovaný úspešný a ako úspešná strana sporu, nie je oprávnený podať odvolanie. Preto podľa odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného proti tomuto II. výroku rozsudku, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

39. Odvolací súd zároveň potvrdil III. výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu ako závislý výrok k I. a II. výroku a to z nasledujúcich dôvodov:

40. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky ( ) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že zamietnutie žaloby v nepatrnej časti úrokov z omeškania, nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.

41. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).