Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-321-2015.pdf
PDF · 129.13 KB
No categories available
27C/321/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcov: 1/ D.. T. L., nar. XX.X.XXXX, J. XXX, 2/ O. X., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, 3/ X. L., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, B., 4/ G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X, O., 5/ P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX/XX, Q., 6/ T. B., nar. X.X.XXXX, O. XXX/XX, Q., 7/ Š. L., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/XX, Q., 8/ F.Á. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, O., 9/ K. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, všetci zastúpení advokátom: JUDr. Dalibor Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec, proti žalovanej: D.. B. P., nar. XX.X.XXXX, P. XXX, zastúpená: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., Hlavná 31, Trnava; o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a o vzájomnej žalobe, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva a určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese O., obec P., katastrálne územie P., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX parcely reg. „C.“ parc. č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 1737 m2 a parc. č. XXX - vinice vo výmere 1960 m2 patria do dedičstva po neb. O. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX, ktorá bola v čase svojej smrti ich vlastníčkou v 1-ici.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vo veci podanej žaloby.
IV. Súd zastavuje konanie v časti vzájomnej žaloby o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese O., obec P., katastrálne územie P., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX parcely reg. „C.“ parc. č. XXX/ XX - orná pôda vo výmere 1737 m2 a parc. č. XXX - vinice vo výmere 1960 m2 v podiele 1 patria do dedičstva po Z.. O. L., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX.
V. Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese O., obec P., katastrálne územie P., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX parcely reg. „C.“ parc. č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 1737 m2 a parc. č. XXX - vinice vo výmere 1960 m2 v podiele 1/4 je žalovaná.
VI. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu zamieta.
VII. Súd žalobcom priznáva nárok voči žalovanej na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 25%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.7.2015 domáhal určenia, že vlastníkom pozemkov v okrese O., obec P., katastrálne územie P., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX parcely reg. „C.“ parc. č. XXX/XX - orná pôda vo výmere 1737 m2 a parc. č. XXX - vinice vo výmere 1960 m2 (ďalej len „predmetné pozemky) sú právny nástupcovia po nebohej O. L., narodenej XX.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na LV je zapísané duplicitné vlastníctvo, vlastnícke právo svojej právnej predchodkyne odvodil od dvoch osvedčení o vydržaní vlastníctva k predmetným pozemkom, ktoré podľa tvrdenia svojej právnej predchodkyne nadobudla na základe kúpnych zmlúv z roku 1948 a 1952, ktoré sa nezachovali a prevod vlastníctva nebol zapísaný. Spoluvlastnícky podiel nadobudla od matky a starej matky žalovanej a od P. F..
3. Dňa 4.4.2016 žalobca odstránil vady žaloby po výzve súdu. Uviedol, že kúpnu zmluvu v roku 1952 uzatvorila jeho matka s rodinou X. v spoluvlastníctve Ľ. A., P. F. a P. X.E.. V závere podania uviedol, že žalovaná v roku 1970 - 1974 žiadala jeho rodičov, aby vystúpili z časti parciel a ona vystúpi z časti parciel jeho rodičov. Jeho rodičia jej vyšli v ústrety, ale žalovaná svoj sľub nesplnila z parciel rodičov nevystúpila (čl. 46 spisu).
4. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko nespĺňa zákonom požadované náležitosti a pokiaľ ide o výrok a okruh účastníkov na strane žalobcu.
5. Následne žalobca požiadal o pripustenie vstupu žalobcov do konania a podal návrh na zmenu petitu. Súd uznesením č.l. 99 zo dňa 13.2.2017 pripustil vstup žalobcov 2/ - 9/ do konania a následne uznesením č.l. 117 dňa 9.5.2017 pripustil zmenu žaloby. Predmetom konania je určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. O. L., ktorá bola ku dňu smrti ich výlučnou vlastníčkou.
6. Žalovaná doručila súdu dňa 13.3.2018 vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva neb. O. L. v 1-ici, v podiele 36/144-ín (1/4-ina) do vlastníctva žalovanej a v podiele v podiele 36/144-ín (1/4-ina) do dedičstva po neb. Ľ. A., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, svojej matke. Žalovaná namietla, že v roku 1948 neexistoval objekt vydržania, parc. reg. „C.“ o výmere 1960 m2 právne neexistovala, bola súčasťou parc. reg. „M.“ č. 452 o výmere 1,56.46 ha. V roku 1952 neexistovala ani parc. reg. „C.“ č. XXX/XX o výmere 1737 m2, pretože bola vytvorená geometrickým plánom zo dňa 21.5.1999 a to odčlenením od parc. reg. „M.“ č. XXX o výmere 9560 m2. Poprela dobromyseľnosť držby právnej predchodkyne žalobcov s tým, že neuviedli konkrétne okolnosti, z ktorých by sa dalo usúdiť, že jej presvedčenie je založené na objektívnych dôvodoch nadobudnutia držby, napr. existenciu zmluvy. Neuviedli, od ktorých spoluvlastníkov nadobudla podiely. O absencii dobromyseľnosti svedčí aj Zmluva o rozdelení a tiež samotné vyjadrenie žalobcov v doplnku žaloby (čl. 46) z ktorého vyplýva, že si bola právna predchodkyňa žalobcov vedomá, že podielové spoluvlastníctvo k predmetným parcelám nie je vysporiadané, teda že naďalej trvá. Spochybnila podpis na prehlásení, ktoré bolo podkladom notárskych zápisníc o nadobudnutí vlastníctva vydržaním a to aj vzhľadom na jej vek v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. K zápisniciam nebolo pripojené vyjadrenie obce P. k vydržaniu. Namietla, že žalobcovia nepreukázali reálnosť držby počas vydržacej doby. Na zdôvodnenie vzájomnej žaloby uviedla, že svoj spoluvlastnícky podiel 36/144 nadobudla dedením po svojej starej matke P. X.. Podiel 36/144-in patrí do dedičstva po jej matke Ľ. A., ktorá ho nadobudla dedičstvom po P. X. č.k. D 1392/70 ale z dôvodu, že jej matka zomrela XX.X.XXXX, po spísaní zápisníc o vydržaní nebol tento podiel predmetom dedičstva.
7. Žalobca 1/ v replike uviedol, že predmetné parcely nemuseli právne existovať, stačilo ak si podieloví spoluvlastníci parc. č. XXX fakticky rozdelili a užívali rozdelené celky, čo u právnej predchodkyne žalobcov zodpovedalo predmetným parcelám. Tieto nerušene niekoľko desaťročí užívali, geometrické plány slúžili už len k deklarovaniu a právnemu vymedzeniu hraníc pozemkov. Zmluva o rozdelení bola uzatvorená z podnetu Ľ. A. s cieľom usporiadať vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli práve podľa dohody dané do jej užívania, pretože na nich chcela stavať rodinný dom. P. L. s manželkou O. neboli znalí práva a nemali potrebu usporiadať vlastnícke právo k pozemkom, ktoré užívali. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená bezodplatne, ostatní spoluvlastníci mali prisľúbené, že ak to bude potrebné usporiadajú sa formálnym uznaním aj ich vlastnícke práva.
8. Žalovaná v duplike opätovne namietla nepreukázanie reálnej držby predmetných pozemkov právnou predchodkyňou žalobcov. Vzhľadom na to, že po uzatvorení zmluvy o rozdelení pozemkov p.č. XXX a XXX/X zostali zachované spoluvlastnícke podiely, nemohla byť právna predchodkyňa žalobcov dobromyseľná v tom, že jej patria.
9. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu a to oboznámením sa so žalobou a vzájomnou žalobou, písomnými vyjadreniami strán sporu a predloženými listinnými dôkazmi špecifikovanými nižšie a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalobcovia sú dedičmi po neb. O. L., po ktorej bolo dedičstvo prejednané v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod č.k. 6D/1154/2011. Z predloženého Osvedčenia o dedičstve súd zistil, že predmetom dedičstva neboli predmetné parcely. Žalovaná je dcérou a jednou z dedičiek po neb. Ľ. A.V..
11. Z Listu vlastníctva č. XXX k.ú. P. súd zistil, že je zapísané duplicitné vlastníctvo k predmetným parcelám a to pod por. č. 1 je zapísaná vlastníčka v 1/1 O. L. na základe Osvedčenia Z. XXX/XX a Z. XXX/XX a pod por. č. 23 žalovaná v 36/144 na základe rozhodnutia D 620/96. Na LV je ďalej poznámka o zápise duplicitného vlastníctva, hodnovernosť údajov o vlastníctve bola v katastri vyvrátená.
12. Z Osvedčenia o dedičstve č.k. D 620/96 zo dňa 11.11.1997 súd zistil, že dedičkami po neb. P. X.E., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX sú X.. T. D., D.. V. E. a žalovaná, nakoľko ich matka Ľ. A. odmietla dedičstvo po poručiteľke. Nehnuteľnosti zapísané na LV XX k.ú. P. ako parc. č. XXX - vinica o výmere 1960 m2 a zbytok parc. č. XXX - orná pôda vo výmere 9560 m2 nadobudla žalovaná.
13. Z Osvedčenia o dedičstve č.k. 13D 365/02 zo dňa 13.11.2002 súd zistil, že dedičkami po neb. Ľ. A. sú žalovaná, X.. T. D. a D.. V. E.. Predmetom dedičstva z pozemkov zapísaných na LV XX, bola len parc. č. XXX orná pôda o výmere 7823 m2 zapísaná v PKV XXX v 36/144.
14. Z notárskej zápisnice č. Z. XXX/XX zo dňa 10.11.1998 súd zistil, že O. L.Á. vyhlásila, že má v nepretržitej držbe a dobromyseľne užíva po dobu viac ako 10 rokov pozemok k.ú. P. zapísaný na LV XX ako parc. č. XXX - vinica o výmere 1960 m2. Ako vlastníčka pozemku je zapísaná v podiele 18/144 a zvyšné podiely nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1948 od spoluvlastníkov Ľ. A. v 36/144, P. F. v 54/144 a P.M. X. v 36/144 k celku. Prevod vlastníctva nebol vyznačený, kúpne zmluvy sa nezachovali. Do držby vstúpila ako oprávnená držiteľka v roku 1948 a užíva nehnuteľnosť v dobrej viere ako vlastnú doposiaľ. Vlastníčkou sa stala uplynutím 10 ročnej vydržacej doby dňa 1.1.1959. O. L. predložila prehlásenie P. F. a prehlásenie Ľ. A. aj v mene neb. P.E. X., že jej predali svoje spoluvlastnícke podiely v roku 1948 a nemajú výhrady voči vydaniu osvedčenia o vydržaní.
15. Z notárskej zápisnice č. Z. XXX/XX zo dňa 28.5.1999 súd zistil, že O. L. vyhlásila, že má v nepretržitej držbe a dobromyseľne užíva po dobu viac ako 10 rokov pozemok k.ú. P. zapísaný na LV XX ako parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 1737 m2, ktorá bola vytvorená na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX/XXX-XX ako vlastníčka pozemku je zapísaná v podiele 18/144 a zvyšné podiely nadobudla kúpnou zmluvou v roku 1952 od spoluvlastníkov Ľ. A. v 36/144, P. F. v 54/144 a P. X. v 36/144 k celku. Prevod vlastníctva nebol vyznačený, kúpne zmluvy sa nezachovali. Do držby vstúpila ako oprávnená držiteľka v roku 1948 a užíva nehnuteľnosť v dobrej viere ako vlastnú doposiaľ. Vlastníčkou sa stala uplynutím 10 ročnej vydržacej doby dňa 1.1.1953. O. L. predložila prehlásenie P. F. a prehlásenie Ľ. A. aj v mene neb. P. X., že jej predali svoje spoluvlastnícke podiely v roku 1948 a nemajú výhrady voči vydaniu osvedčenia o vydržaní. Prílohou bol aj citovaný geometrický plán zo dňa 21.5.1999.
16. Z oznámenia Správy katastra O. zo dňa 24.5.2005 súd zistil, že žalovanej oznámili na jej dopyt zo dňa 18.5.2005, že zapísali osvedčenie o dedičstve a následne dve notárske zápisnice na LV č., čím vzniklo duplicitné vlastníctvo.
17. Na PKV č.XXX, k.ú. P. (čl. 27 a 128) súd zistil, že parc. č. XXX - roľu o výmere 2 kj 1150 štv. siah vlastnili V. L. v 1/16-ine (zmena zapísaná podľa D 671/65 dňa 31.7.1969), X. L. v 2/36-inách, P. X. v 7/36- inách, P. F. v 3/16-inách a manželka V. v 3/16-inách, P.Z. L. v 1/16-ine a P. Q. v 1-ine (zmena zapísaná podľa D 1392/70 dňa 21.1.1974). Zmena podľa D 330/64 dňa 3.2.1965 sa nedá špecifikovať, ktorého spoluvlastníckeho podielu sa týka.
18. Na Listoch vlastníctva č. XX k.ú. P. je zapísaná parc. č. XXX o výmere 1960 m2 s tým, že zvyšok parc. č. XXX je v užívaní socialistickej organizácie a zapísaný na PKV XXX. Na LV č. XX zo dňa 27.3.1975 sú zapísaní ako vlastníci v podieloch P. L. 18/144, Ľ. A. 36/144, P. F. 27/144, T. F. 27/144 a P. X. 36/144.
19. Na LV č. XX zo dňa 9.8.1983 sú zapísaní ako vlastníci v podieloch Ľ.R. A. 36/144, P. F. 27/144, T. F. 27/144, P. X.Á. 36/144 a O. L. v 18/144.
20. Na LV č. XX zo dňa 2.9.1990 sú zapísaní ako vlastníci v podieloch Ľ. A. 36/144, P. F. 54/144, P. X. 36/144 a O. L. v 18/144.
21. Obec P. dňa 9.3.2015 potvrdila, že O. L. platila daň z nehnuteľností za parc.č. XXX o výmere 3920 m2 od roku 1994 do 2004 a žalobca 4/ platil daň z nehnuteľností od roku 2005 za predmetné parcely. Obec P. dňa 8.11.2004 potvrdila, že jej nebol doručený oznam o vydržaní predmetných pozemkov a preto nebolo vyhlásenie o vydržaní pozemkov vyvesené.
22. Z notárskej zápisnice č. NZ XXX/XX zo dňa 22.4.1975 súd zistil, že spoluvlastníci P.Z. L. v 18/144, P. F. v 27/144, T. F. v 27/144, P. X.Č. v 36/144 a Ľ. A. v 36/144 uzatvorili zmluvu o rozdelení nehnuteľností zapísaných na LV XX. Na základe zmluvy sa z parcely č. XXX odčlenila parc. č. XXX/X o výmere 800 m2 a z parc. č. XXX/X sa odčlenila parc. č. XXX/X o výmere 800 m2, ktoré nadobudla bezodplatne Ľ. A. a zbytok nehnuteľností zostal vo vlastníctve doterajších vlastníkov v rovnakom pomere v akom ich doposiaľ vlastnili. Novovytvorené parcely boli odčlenené na základe Geometrického plánu č. XXX- XXXX-XX zo dňa 30.10.1974.
23. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že vydržanie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, čo má za následok, že titulom vydržania dochádza k zániku vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov. Ak teda vydržaním došlo k zániku vlastníckeho práva Ľ. A., P. F. a P. X.E. k predmetným pozemkom, je vylúčené aby si žalovaná osobovala svoje vlastnícke právo titulom dedičstva po P. X.E.. Duplicitný zápis v katastri nehnuteľností je len formálnou vadou, keďže kataster nehnuteľností nemal inú možnosť ako zapísať dedičstvo po P. X.E. s tým, že podaná žaloba je prostriedkom k uvedeniu veci na správnu mieru. Osvedčeniami o vydržaní došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných podmienok vzniku vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov, pričom platnosť osvedčení o vydržaní nebola doposiaľ relevantným spôsobom spochybnená. Osvedčenia o vydržaní boli vydané notárom pri výkone verejnej moci, preto sa prezumuje ich správnosť. Okrem toho, že splnenie podmienok pre vydržanie potvrdili Ľ. A., ktorá je matkou žalovanej, ako i P. F., poukázal aj na skutočnosť, že za účelom vydania osvedčenia vydržaním bolo potrebné doložiť príslušné potvrdenia Obecného úradu obce P., ktorého starostkou bola v predmetnom čase samotná žalovaná. Ak teda začala dodatočne namietať vznik vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalobcov, považujú žalobcovia takéto konanie za účelové. Z uvedených dôvodov je vznik vlastníckeho práva v prospech právnej predchodkyne žalobcov legálny a legitímny. Vzájomná žaloba v časti určenia, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 36/144 patrí do dedičstva po neb. Ľ. A. je zjavne nedôvodná, keďže táto sama za života potvrdila splnenie zákonných podmienok pre vydržanie tohto spoločného podielu v prospech právnej predchodkyne žalobcov. Poukázal na to, že nie sú splnené základné procesné podmienky, keďže neb. Ľ. A. má troch dedičov a za účelom uplatňovania takéhoto nároku v súlade s ust. § 78 CSP musia vystupovať všetci dedičia, nakoľko ide o nerozlučné spoločenstvo. Z týchto dôvodov navrhol žalobu žalovanej zamietnuť.
24. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol k vzájomnej žalobe, že vlastnícke právo v podiele 36/144 svedčí žalovanej, ktorá ho nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve č. D 620/96, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.11.1997 a to parc.č. XXX vinica o výmere 1960 m2 ako aj zbytok parcely reg. „M.“ č. XXX o výmere 9560 m2 a to dedením po svojej starej matke P. X.V.E.. Ďalší titul vo vzťahu k vlastníctvu parcely XXX/XX o výmere 1737 m2 je založený na tom, že táto parcela patrí do dedičstva po Ľ. A., matky žalovanej, ktorá tento svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla dedičstvom po P. X. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave č. D 1392/70, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.9.1970. K podanej žalobe uviedol, že žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od vydržacieho titulu, ktorý bol deklarovaný notárskymi zápisnicami. Namietol, že žalobcovia nesplnili zákonné podmienky pre vydržanie a to najmä oprávnenosť, teda dobromyseľnosť držby právnou predchodkyňou žalobcov a nepreukázali domnelý titul nadobudnutia tohto vlastníctva, keď žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu kúpnej zmluvy. Vo svojich vyjadreniach tvrdia, že nadobudli od právnej predchodkyne žalovanej a od rodiny F. spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam v roku 1948 a v roku 1952. V tomto období existovala len pôvodná parcela XXX ako právna parcela, ktorá mala výmeru 1 hektár 56 árov 46 m2, ak by nadobudli k tejto parcele spoluvlastnícke podiely ako tvrdia, tak potom v ďalšom období už nemohli byť spoluvlastnícke podiely žalovanej, resp. jej právnych predchodcov, predmetom ďalších právnych úkonov, najmä dedenia ale tiež rozdeľovacej zmluvy z roku 1975 kedy sa právny predchodcovia žalobcov a žalovanej dohodli na rozdelení nehnuteľností s tým, že pozemok parc.č. XXX/X a č. XXX/X nadobudla do výlučného vlastníctva Ľ. A. - matka žalovanej. Táto skutočnosť jednoznačne potvrdzuje to, že právny predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľní, že im uvedené nehnuteľnosti patria. V období údajnej kúpy v roku 1948 a 1952, predmetné parcely zjavne neexistovali a boli vytvorené až v neskoršom období a to parc.č. XXX o výmere 1960 m2 až v roku 1975 a parc.č. XXX/XX bola vytvorená až v súvislosti s vydržacím úkonom v roku 1999 a to odčlenením od parcely reg. „M.“ č. XXX o výmere 9560 m2. Nakoniec žalobcovia sami v podanej žalobe preukázali absenciu dobromyseľnosti, keď uvádzajú že ich právny predchodcovia boli v čase rozdeľovacej zmluvy, t.j. v roku 1975, údajne dohodnutí o vzájomnom vypustení si svojich spoluvlastníckych podielov. Je teda z tohto zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcov sa už v tom čase nemohla domnievať, že ich spoluvlastníctvo je vyporiadané tak, ako to tvrdia žalobcovia v žalobe, teda že ho nadobudla vydržaním v čase, ktorý je uvedený v notárskych zápisniciach o vydržaní.
25. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení platnom a účinnom ku dňu spísania notárskej zápisnice v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníctva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spíše notár vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, 6) najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti a obecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Podľa § 116 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v pôvodnom znení, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v pôvodnom znení, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Podľa ustanovenia § 566 ods. 1, 2 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v pôvodnom znení lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.1.1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
26. Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je po procesnej stránke skutočnosť, či na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, pričom nie je rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení treba v prejednávanej veci vychádzať zo skutočnosti, že na LV je zapísané duplicitné vlastníctvo a bez požadovaného určenia je postavenie strán sporu neisté. Rozhodnutie súdu o tejto otázke je podkladom pre uskutočnenie dodatočného dedičského konania po právnom predchodcovi žalobcov a žalobkyne týkajúceho sa predmetných nehnuteľností a následného zápisu zmeny v katastri nehnuteľností.
27. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza v prípade splnenia zákonom určených podmienok priamo zo zákona (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby). Začiatok vydržacej doby bol datovaný rokom 1948, kedy mala právna predchodkyňa žalobcov nadobudnúť jednu nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy. Tvrdené nastúpenie do držby tak súd posúdil podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31.12.1950. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez vkladu vlastníctva do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Nehnuteľnosť teda musel užívať vo svojom mene a nie v mene iného, prípadne ako požívateľ alebo užívateľ. Držiteľ bol v dobrej viere, ak v čase uchopenia držby bol presvedčený bez toho, aby konal nedbanlivo, že nadobudol vlastníctvo, pokiaľ si pred uplynutím vydržacej doby svoj omyl dodatočne neuvedomil. Vlastníctvo nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný, tzv. obmyseľný, kto už na začiatku držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne, že nehnuteľnosť patrí inému. Platila pritom zásada, že zápisom vlastníckeho práva inej osoby do pozemkovej knihy sa vydržanie prerušilo. Výnimku z tejto zásady pripustila súdna prax vtedy, ak skorší dobromyseľný držiteľ užíval nehnuteľnosť naďalej nerušene bez toho, aby sa dozvedel, že vlastníctvo k nej nadobudol vkladom do pozemkovej knihy niekto iný. Obyčajové právo vyžadovalo dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a platila zásada, že ten, kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu. Obyčajové právo na Slovensku do 31.12.1950 vyžadovalo dobrú vieru v okamžiku uchopenia držby, nie po celú dobu trvania držby. U vydržania vlastníctva k nehnuteľným veciam, pokiaľ vydržacia doba začala plynúť a neuplynula pred 1. januárom 1951, platilo v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 566 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, že bežiaca vydržacia doba sa skončila uplynutím pôvodnej vydržacej doby a ak by tá do 1. januára 1961 nestihla uplynúť, potom uplynula najneskôr v 10-ročnej dobe počítanej od 1. januára 1951. V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala plynúť ešte pred 1. januárom 1951, teda podľa obyčajového práva, a mala uplynúť až po tomto dni, museli byť však už splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950. Aj v prípade vydržania vlastníctva z titulu kúpnej zmluvy z roku 1952 by vydržacia lehota bola desaťročná (§ 145 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb.), ak by právna predchodkyňa žalobcov mala vec v oprávnenej držbe a vzhľadom na všetky okolnosti by bola dobromyseľná.
28. Žalobcovia žiadali určiť, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnej predchodkyni O. L., ktoré mala nadobudnúť vydržaním. Žalovaná nesporovala vlastnícke právo právnej predchodkyne žalobcov v 1 - ici, a aj sama sa v rámci vzájomnej žaloby domáhala totožného určenia. Pretože nebolo medzi stranami sporné, že do dedičstva po právnej predchodkyni žalobcov patrí nehnuteľnosť v rozsahu 1-ici súd v tejto časti žalobe vyhovel (ods. I. výroku rozsudku). Z dôvodu, že žalovaná sa vzájomnou žalobou domáha totožného určenia, súd konanie v tejto časti vzájomnej žaloby zastavil (ods. IV. výroku rozsudku) podľa § 159 z.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nakoľko začaté konanie bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
29. Žalovaná popierala, že by do vlastníctva právnej predchodkyne žalobcov patrila druhá polovica predmetných nehnuteľností a to z dôvodu, že nadobudla svoj podiel po neb. P.Ú. X.E. na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.11.1997 v rozsahu 36/144, t.j. 1/4-iny a zároveň sa domáhala určenia, že rovnaký spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva po jej neb. matke Ľ. A., ktorá ho nadobudla dedičstvom po P.Í. X. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trnave č. D 1392/70. Žalovaná sporovala, že právna predchodkyňa žalobcov nebola dobromyseľná, popierala existenciu titulu, na základe ktorého by sa mohla domnievať, že je oprávnenou držiteľkou predmetných nehnuteľností, napr. zmluvy a tiež, že predmetné nehnuteľnosti právne neexistovali, nakoľko boli súčasťou jednej veľkej parcely.
30. Žalobcovia naopak tvrdili, že ich právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe vydržania, z titulu kúpnych zmlúv uzatvorených v roku 1948 a 1952, ktoré sa nezachovali a ich vklad nebol zapísaný. Tento titul - kúpne zmluvy bol uvedený aj v notárskych zápisniciach o vydržaní bez ich bližšej špecifikácie. Uzatvorenie kúpnych zmlúv potvrdzovala Ľ. A., P. F., pričom z PKV č. XXX a Listov vlastníctva č. XX je zrejmé, že v čase uzatvorenia oboch kúpnych zmlúv Ľ. A. nebola vôbec spoluvlastníčkou parc. č. XXX, svoj spoluvlastnícky podiel nadobudla až v roku 1974. Uvedenú parcelu mali v čase tvrdeného prevodu vo vlastníctve celkom siedmy spoluvlastníci, jedným z nich bol manžel právnej predchodkyne žalobcov, teda nie je zrejmé z akého titulu by manžel odpredával svoj spoluvlastnícky podiel manželke. Podporne súd poukazuje aj na Zmluvu o rozdelení nehnuteľnosti z 22.4.1975, z ktorej jednoznačne vyplýva, že od dvoch parciel sa odčlenili dve nové parcely a spoluvlastnícke podiely predmetných nehnuteľností zostali nezmenené. Ak by právna predchodkyňa žalobcov bola presvedčená, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nebol dôvod na to, aby jej manžel ako spoluvlastník nehnuteľností uzatvoril Zmluvu o rozdelení nehnuteľnosti najmä, ak už v predchádzajúcom období odpredal svoj podiel manželke - právnej predchodkyni žalobcov.
31. Žalobcovia žiadnymi bližšími skutkovými okolnosťami nešpecifikovali kedy a s kým uzatvorila ich právna predchodkyňa kúpne zmluvy, akým spôsobom bola v kúpnej zmluve špecifikovaná predmetná nehnuteľnosť, ktorá v tom čase bola súčasťou jednej veľkej parcely a že ich mala v reálnej držbe.
Nepredložili a ani nenavrhli žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení okrem notárskych zápisníc o vydržaní, ktoré však len deklarujú tvrdenie právnej predchodkyne žalobcov.
32. Nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že existoval titul, na základe ktorého by vstúpila ich právna predchodkyňa do oprávnenej držby konkrétnych parciel v súčasnosti špecifikovaných na základe geometrických plánov, neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia o vlastníctve právnej predchodkyne žalobcov k sporným nehnuteľnostiam a so zreteľom na uvedené je zrejmé, že osvedčenie o vlastníctve sporných nehnuteľností nebol notár oprávnený vydať. Preto súd žalobu vo zvyšku zamietol tak, ako je uvedené v ods. II. výroku rozsudku.
33. Na základe vyššie uvedeného, nakoľko právna predchodkyňa žalobcov nenadobudla spoluvlastnícky podiel v 1 súd zároveň v ods. V. výroku rozsudku vyhovel vzájomnej žalobe v časti určenia, že žalovaná je vlastníčkou predmetných nehnuteľností v 1-ine (36/144), nakoľko bolo v konaní preukázané, že nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe dedičského rozhodnutia po neb. P. X.V.E..
34. Podľa § 460 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú a/ smrť fyzickej osoby, b/ existencia dedičstva, c/ spôsobilý dedič. Podľa § 75 ods. 1 CSP, na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
35. O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy, ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy. Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v konaní o popretie rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).
36. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné (§ 228 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 1 CSP) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.
37. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/222/2010 poukazuje na to, že „určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 77 ods. 1 CSP). To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaný za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti § 77 ods. 1 CSP ).“
38. V danom prípade účastníkom konania o určenie predmetu dedičstva po neb. Ľ. A. mali byť aj spoludedičky X.. T. D. a D.. V. E.. Keďže účastníčkami tohto konania nie sú, musí byť vzájomná žaloba z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie zamietnutá v tejto časti tak, ako je uvedené v ods. VI. výroku rozsudku. Nič však žalovanej nebráni podať novú žalobu o určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, a to tak, že účastníkmi konania budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľovi.
39. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2) Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (ods. 1) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. (ods. 2) Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)
40. O trovách konania v časti žaloby žalobcov, súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Obe strany boli čiastočne úspešné, nakoľko súd v časti žalobe vyhovel, t.j. určil, že nehnuteľnosti v 1-ci patria do dedičstva neb. O. L.A. a v zvyšnej časti žalobu zamietol, preto súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania vo veci podanej žaloby (ods. III. výroku rozsudku).
41. Vo veci vzájomnej žaloby sa žalovaná domáhala určenia troch samostatných nárokov a to že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. O. L. v 1-ici, kde súd zastavil konanie z dôvodu litispendencie a teda žalovaná zavinila zastavenie konania, pretože sa domáhala totožného určenia ako vo veci samej žalobcovia. V druhom nároku určenia, že žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností v 1-ine bola úspešná žalovaná a v časti určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. Ľ. A. v 1-ine boli úspešní žalobcovia. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania v 2 nárokoch a žalovanej v jednom nároku, teda prevažne úspešným žalobcom súd priznal nárok v rozsahu 1/3- iny. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).