Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-4T/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Túryovej a prísediacich Ing. L. P. a J. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. novembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaní

1. D. W., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. - F., M. oceliarov XX,

2. G. N., nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom B. - F., M. oceliarov XX,

s ú v i n n í, ž e

v Košiciach na presne nezistenom mieste medzi mestskou časťou Košice - Šaca a obcou Veľká Ida neďaleko cesty k čističke odpadových vôd dňa 17.7.2017 okolo 17.45 hod. po vzájomnej dohode spoločne s mal. R. D., nar. 25.1.2005 lúpežne prepadli poškodeného V. W. a to tak, že keď im poškodený V. W. na ich požiadania odmietol dať cigaretu, obaja obvinení odrazu skočili na poškodeného, zvalili ho na zem a kopali do celého tela, poškodený sa ich útoku bránil, vstal zo zeme a pokračoval ďalej v chôdzi smerom do Košíc, na to obvinený D. W. sa za poškodeným rozbehol so železnou tyčou v ruke a snažil sa poškodeného udrieť, poškodený na obranu zdvihol ruku, po ktorej ho obvinený D. W. udrel a zároveň ho udieral do hlavy a do ľavej časti tváre a pritom ako ho udieral, pýtal od poškodeného 5 €, ktoré mu poškodený dal v obave o svoj život a zdravie, následne poškodeného V. W. fyzicky napadol obvinený G. N. spolu s mal. R. D., nar. XX.X.XXXX, ktorý od poškodeného požadovali ďalšie peniaze a vzali mu jeho tašku, z ktorej mu povyhadzovali veci a osobné doklady a následne z miesta činu ušli, pričom poškodený V. W. pri tomto útoku utrpel ľahkú ujmu na zdraví a to podozrenie na otras mozgu ľahkého stupňa, tržnú ranu v oblasti záhlavia, tržnú ranu na ušnici, tržnú ranu nad ľavým obočím, opuch a odreninu na pravom ramene, pomliaždenie s pásovitou krvnou podliatinou na ľavom ramene, reznú ranu na pravom zápästí, reznú ranu na pravom kolene, čo si vyžadovalo liečenie v trvaní 2-3 týždňov, odcudzením hotovosti vo výške 5 € a poškodením dioptrických okuliarov značky Carrer vznikla poškodenému V. W. škoda vo výške 63,13 €,

t e d a

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali čin závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l i

zločin lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný D. W.

Podľa § 188 ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, súd zrušuje výrok o treste a spôsobe jeho výkonu uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 7T 58/2017 zo dňa 12.9.2017, právoplatným dňa 12.9.2017, ktorým bol podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov, ako aj všetky rozhodnutia, ktoré na tento výrok obsahovo nadväzujú.

Obžalovaný G. N.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovaným povinnosť nahradiť poškodeným:

- V. W., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom B., T. trieda XX škodu vo výške 1 304,33 €,

- Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 105,53 €,

- Sociálnej poisťovni, pobočka Košice, Festivalové nám. 1 škodu vo výške 953,50 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 na civilný proces.

odôvodnenie:

Na Okresnom súde Košice II sa pod uvedenou spisovou značkou vedie trestné konanie proti obžalovaným D. W. a G. N. pre skutok kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a to na základe Obžaloby Okresného prokurátora Košice II sp. zn. 1 Pv 375/17. Na jednotlivých hlavných pojednávaniach boli vypočutí obaja obžalovaní, poškodený, znalci, svedkovia a bol oboznámený podstatný obsah spisového materiálu. Obžalovaný D. W. poprel spáchanie skutku. Uviedol, že so spoluobžalovaným G. N. sa pozná dlho a sú kamaráti. V čase skutku dňa 17.7.2017 okolo 17.45 hod. bol s G. N. a D. R. vo Veľkej Ide u sestry D. R., kde pili alkohol, nevedel povedať, o ktorej hodine s stretli s N., ale šli si vypiť, potom G. N. odišiel, akože ide domov. On a D. R. ho išli hľadať a našli ho na pol cesty. Potom ich zastavila hliadka, či nevedia, kto zbil dotyčného a viac nič. Potom išli domov, prišla hliadka a zobrala ich na políciu. Na položené otázky týkajúce sa času odchodu G. N., ich stretnutia po jeho odchode a dobu, po ktorú ho údajne mal hľadať odpovedal, že nevie, lebo bol opitý, nevedel ani ako dlho a aký alkohol požíval, ale cítil sa vraj „normálne". Vzápätí opravil svoju vlastnú výpoveď keď uviedol, že si na všetko pamätá, aj to, ako sa „naťahovali" s N.. Avšak na doplňujúce otázky týkajúce sa priebehu skutku, tzv. naťahovania sa - neskôr povedal, že sa bili a roztrhol mu N. tričko, na čas a osoby si znovu nepamätal a uvádzal, že bol opitý, čím s snažil vysvetliť rozpory vo svojej výpovedi.

Následne znovu zmenil výpoveď, že sa vlastne nebili iba sa naťahovali a kamarátsky hádali, pretože N. bol opitý a on ho chcel zdvihnúť zo zeme, čím vznikol konflikt a dodal, že ho bil N.. Mal aj škrabanec na krku, ale on sa pred N. nebránil. Po tomto šli domov a po ceste ich zastavili policajti pri OC Fresh v Šaci, pýtali sa na útok na poškodeného, ale ich pustili a oni pokračovali domov. Až neskôr, asi o hodinu, boli zaistení políciou, a to keď už boli doma. Ďalšia nejasnosť bola v jeho výpovedi ohľadom jeho oblečenia v inkriminovanú dobu, keď najprv uviedol, že mal oblečené tričko, ktoré mu N. roztrhol a potom vypovedal, že nevie, čo mal oblečené. Vypovedal k osobe mal. D. R., a to tak, že sú kamaráti od malička a je to jeho sused. Nikdy spolu nemali nezhody. Nevedel si vysvetliť, prečo mal. D. R. popisoval skutkové okolnosti lúpežného prepadnutia tak, že ho z jeho spáchania jednoznačne usvedčil a nevedel ani to, prečo, keď tvrdí, že s poškodeným nikdy nebol, ho tento jednoznačne pri rekognícii opoznal a usvedčil. Aj ďalšie časti jeho výpovede, ktoré sa opakovali a týkali sa samotného prepadnutia boli neúplné, rozporné a obžalovaný sám svoje výpovede negoval. Jediné, na čom zotrval bolo, že on sa na mieste činu nenachádzal a nič neurobil. Bol vypočutý obžalovaný G. N., ktorý uviedol, že trestný čin nespáchal. Vyjadril sa k osobe spoluobžalovaného D. W., že sa poznajú od malička, a sú kamaráti. Ku skutku vypovedal, že boli vo Veľkej Ide obaja, boli piť s kamarátmi. Pili so S., nevedel celé meno. Ako došli k betonárke, tam sa pochytil s D. W., kde mu roztrhol tričko, pochytili sa a bili sa na zemi. Bolo asi 7 hodín večer. Na otázku, od akého času začali požívať alkoholické nápoje, uviedol, že bol v zberni, a mal so sebou káble. Potom išli do Veľkej Idy. V zberni bol sám, a sám išiel do Veľkej Idy, bolo asi 14.00 hod. Pri zastávke ho čakali kamaráti, bol tam S. a V., potom šli k nim, ale tam adresy nie sú. Cestou šli kúpiť alkohol vo Veľke Ide do obchodu, potom šli k ich domu a popíjal. Bolo tam plno detí, boli tam štyria, boli opití. Čas si presne nepamätal. Vypili 4 veľké 5 litrové vína, šli pešo domov, t.j. on, D. a D. R., pochytili sa pri betonárke - on s W., bili sa, a to bolo celú cestu. Potom šli ešte do Freshu v Šaci, stále oni traja, bol tam ešte L. N., ktorého prezývajú U., bezdomovec a mal ešte 2 vína. Pili aj pred Freshom, ale prišla jeho mama, uvidela ho a odniesla domov. To je všetko, čo chce uviesť a takto si to pamätá. Obrana obžalovaných bola objektivizovaná nasledujúcim vykonaným dokazovaním. Svedok - poškodený V. W. na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním uviedol, že uvedeného dňa cestoval autobusom č. 52 do Šace. Vystúpil pred OC Fresh cca okolo 17.40 hod. a potom šiel pešo smerom na Veľkú Idu po pravej strane na pracovisko, no ako už zabočil na pracovisko, z hlavnej cesty išli oproti nemu dvaja Rómovia, jeden menší a druhý vysoký, ktorý tlačil bicykel. Svedok odbočil z hlavnej cesty na pracovisko a medzi tým sa ho ten menší opýtal koľko je hodín. Odpovedal mu, že nevie a pokračoval ďalej na pracovisko. Potom ten menší pýtal cigaretu, a svedok odpovedal, že cigaretu nemá a pokračoval ďalej. Po tomto ten vysoký zhodil bicykel a napadol ho, nohami dopredu ho kopol, načo poškodený spadol do priekopy pod kríky. Tam začal do neho kopať, on ležal na zemi, kopal ho všade, do hlavy, rúk. Kopal ho ten „vysoký". Nejako sa poškodený pozbieral zo zeme, naťahovali sa a natrhol obžalovanému tričko. Keď boli na zemi obaja, zvolal vysoký na toho malého - poškodený ukázal na osobu obžalovaného D. W. - volal toho malého pravdepodobne o pomoc. Vtedy pribehol aj ten malý a aj on ho začal kopať. Keď poškodený po tomto vstal zo zeme a chcel ísť do práce, počul ako odrazu na neho ten vysoký niečo zakričal a zaútočil na neho tyčou. Stihol mu nastaviť pravú ruku, trafil ho do ruky - poškodený ukazoval časť ruky za zápästím ku kosti predlaktia - a potom ho asi trikrát trafil, roztrhol mu úderom ucho, rozbil mu hlavu no a potom zacítil pri poslednom údere, že sa mu niečo v hlave stalo "niečo nedobré", a pri tom obžalovaný od neho pýtal 5,- Eur za to, že mu natrhol tričko. Poškodený cítil, že mu je zle, tak mu dal za to tričko 5,- Eur, nech mu dajú pokoj, ale obžalovaný W. pýtal od neho ďalších 30 alebo 40 Eur. Keď mu poškodený povedal, že nemá pri sebe viac, len 5,- Eur, že nenosí hotovosť pri sebe, zobrali mu tašku, z tašky vybrali peňaženku, hľadali peniaze a rozhádzali mu doklady po ceste. Potom sa obaja vybrali smerom späť do Šace. Nijaké iné osoby si v čase prepadnutia nevšimol. Poškodený s námahou pozbieral peňaženku a doklady a došiel na pracovisko zhruba 150 metrov, ale kolega keď ho zbadal zavolal políciu a záchranku. Prišla polícia, povedal, čo sa stalo, t.j. že ho napadli dvaja Rómovia, jeden z nich tlačil bicykel. Potom mu policajt povedal, že ich videl a už ich majú a nato odišiel. Poškodený bol po útoku hospitalizovaný 3 dni so zraneniami - rozbitá hlava, natrhnuté ucho, šili mu zápästie, na pravom pleci hematóm, zašívali mu aj koleno, mal modriny po tvári.

Náhradu škody si uplatnil podľa záverov znaleckého posudku. Ani jeden z obžalovaných túto výpoveď nenamietal, ani nemal na poškodeného otázky. Bol vypočutý svedok I.. T. F., ktorý je príslušníkom policajného zboru OO PZ Košice - Šaca, kde pracuje, t.č. ako referent. V čase skutku bol na inej pracovnej pozícii a s kolegom šli zadržať podozrivé osoby. Tí už v tej chvíli boli na Námestí oceliarov, D. W. bol už doma a dobrovoľne išiel s hliadkou na oddelenie PZ. Druhý došiel na oddelenie, meno si nepamätal, ale označil osobu G. N., a ten bol na základe popisu ihneď na oddelení zadržaný. Došiel tam aj mal. D. R. so svojím zákonným zástupcom, všetko je uvedené v zápisnici a boli realizované úkony. V čase zadržania javili obžalovaní známky požitia alkoholu, boli agresívni, dokonca svojou verbálnou komunikáciou javili agresivitu, čiže na oddelení mali čo robiť, aby mohli vykonávať úkony. W. bol menej agresívny, ale stále vymýšľal, rozprával a sťažoval im prácu. D. W. sa snažil stále zošúchať si krv z tela, mal krv na krku, čo sa mu aj podarilo poutierať, lebo s kolegom mali čo robiť, aby ich zvládli. W. mal ešte nejaké zranenia po bitke, mal niečo na hánkach alebo na pästiach, tak, ako je všetko spísané pri úkonoch. Ani k výpovedi tohto svedka nemali obžalovaní žiadne námietky ani otázky. Poškodená za Sociálnu poisťovňu - L.. Q. P. uviedla, že k trestnému konaniu sa pripájajú v konečnej sume vo výške 953,50,- Eur. Je to tak, ako bolo uvedené v prípravnom konaní JUDr. P.. Súd pristúpil k výsluchu osoby mladšej ako 14 rokov mal. D. R., za prítomnosti zákonnej zástupkyni F. L. a vzhľadom na vek bol poučený predsedníčkou senátu primeranou formou. Ten uviedol, že s obžalovanými sú kamaráti, a to najmä s obžalovaným W., ktorého už dávno pozná. Dňa 17.7.2017, kedy mal byť lúpežne prepadnutý poškodený pili spolu u sestry, potom šli domov a potom „sa to stalo". Poškodeného zbili. P. sa to na pol ceste z Veľkej Idy do Šace. Toho pána prvý napadol on a už si viacej nepamätá. Kvôli evidentným rozporom v jeho výpovedi oproti prípravnému konaniu bola prečítaná výpoveď tohto svedka z č.l. 52 a nasl., k čomu uviedol, že už si nepamätá, lebo to bolo pred rokom a na políciu šiel potom s matkou, ale nevie, čo tam vypovedal. Vyhodnotenie tejto výpovede sa nachádza v ďalšej časti rozsudku. Bola vypočutá znalkyňa PhDr. V. B., ktorá uviedla, že trvá na záveroch znaleckého posudku tak, ako bol vypracovaný dňa 15.12.2017. Pokiaľ ide o intelektové a rozumové schopnosti D. R. tieto boli diagnostikované v pásme ľahkej mentálnej retardácie, ako to uvádzala na str. 13 posudku, a to na základe aplikovaných psychologických skúšok, ktoré sú uvedené v kontexte znaleckého posudku. Ľahkú mentálnu retardáciu diagnostikovala z jeho rečového prejavu a v zložke performačnej, výkonových schopnosti. U maloletého má veľký podiel na tomto intelektovom výkone aj jeho nekoncepčný, náhodný, túlavý spôsob života a nedostatočné výchovno formatívne dozorovanie jeho osoby rodičmi. Maloletý bol vyšetrený na obvodnom oddelení PZ, kde prišiel v doprovode svojej matky a asi posledného niekoľkomesačného súrodenca. Správal sa málo disciplinovane bez akejkoľvek autority k orgánom činným v trestnom konaní, ako aj k svojej matke. Zo znaleckého vyšetrenia ušiel bez toho, aby na matku počkal. Pokiaľ ide o diagnostikovanie jeho pamäťovej funkcie, konštatovala, že táto bola diagnostikovaná ako neporušená vo všetkých 3 zložkách, čo z psychologického hľadiska znamená, že maloletý je schopný vnímať, uložiť si do pamäte a následne reprodukovať veľmi jednoduché obsahy svojho správania alebo správania v jeho okolí, a následne tieto veľmi jednoducho reprodukuje bezprostredne po predmetnom správaní, a s veľkou absenciou detailov po dlhšom časovom intervale. Pamäť maloletého, ako psychická funkcia, je diagnostikovaná ako funkčná, lucidná, nie sú u neho prítomné patologické symptómy pamäťovej funkcie. Pokiaľ ide o osobnosť mal. D. R., táto je vekovo nedostatočne štruktúrovaná, jednak v dôsledku diagnostikovaného mentálneho defektu a tiež nedostatočného prosociálneho výchovného vedenia v rodine. Situácie dokáže v okolí reálne vnímať na úrovni osobnosti, tu znalkyňa zdôraznila, že bez emocionálneho prežívania, je citovo tupý až bezcitný, čo bolo zistené na základe aplikovaných znaleckých skúšok. Na úrovni osobnosti boli u neho diagnostikované ťažké poruchy správania, nedostatočná sebaregulácia správania s prejavmi deštruktivity, agresivity a vandalizmu bez akéhokoľvek emocionálneho rozmeru. Ide o ťažko psychopatickú osobnosť a je masívne nekritický voči svojmu správaniu. Na základe všetkých výsledkov u mal. D. R. predpokladala vysokú recidívu jeho asociálneho správania. Pokiaľ ide o tzv. Lži skóre, v čase znaleckého vyšetrenia, toto je štatisticky významne vysoké. Maloletý má priamy úmysel klamať, konfabulovať, vymýšľať si a hlavne popierať dôležité skutočnosti pre trestné konanie. Na základe všetkých výsledkov znaleckého vyšetrenia konkrétne vyšetrenia pamäťovej funkcie, rozumových schopností, všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, vysokého Lži skóre a tiež profilu jeho

osobnosti , z psychologického hľadiska, sú jeho výpovede výrazne subjektívne nie objektívne, teda nie sú odpovedajúce reálnemu konaniu maloletého a jeho spoločníkov v predmetnej trestnej veci.

Obžalovaní sa k výpovedi znalkyne nevyjadrili a súd nemal dôvod znalecký posudok spochybňovať.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec L.. S. P., PhD., ktorý uviedol, že na všetkých záveroch uvedených v znaleckom posudku trvá. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného a to: prepúšťacej správy a jednotlivých odborných vyšetrení, ktoré sú súčasťou zdravotného posudku. Čo sa týka zranení poškodeného, podľa zdravotnej dokumentácie bolo zaznamenané odborným vyšetrením podozrenie na otras mozgu ľahkého stupňa, ktoré v znaleckom posudku neakceptoval. Základnou podmienkou na stanovenie takejto diagnózy je totiž strata vedomia s poruchou pamäte na úrazový dej. Z toho vyplýva, že pacient sa buď nepamätá na okolnosti, ktoré predchádzali vzniku zranení alebo sa nepamätá, čo bolo po vzniku zranenia. Podľa toho rozlišujeme poruchu vedomia na retrográdnu alebo antegrádnu. Z výpovede poškodeného vyplýva, že žiadnu poruchu pamäte nemal, na okolnosti sa presne pamätal a z toho titulu túto diagnózu neakceptoval. Boli zaznamenané tržné rany v oblasti záhlavia veľkosti asi 6 cm, siahajúce do podkožia, vedľa tejto tržnej rany boli dve menšie tržné rany veľkosti asi 4 cm, ďalej tržná rana asi 5 cm na ľavej ušnici, nad ľavým obočím asi 2 cm, opuch a odrenina na pravom ramene, pomliaždenie s pásovitým hematómom vo veľkosti cca 16 cm, rezná rana na pravom zápästí 2 cm a taktiež na pravom ramene vo veľkosti asi 1 cm. Čo sa týka mechanizmu vzniku tržných rán, takéto rany vznikajú pôsobením priameho vonkajšieho ohraničeného tvrdého násilia pôsobiaceho na kožu tlakom a ťahom, čím dôjde po náraze takéhoto predmetu k roztrhnutiu kože, a v oblasti tváre a lebečnej časti je to o to jednoduchšie alebo rýchlejšie, že je tam chudobný kožný kryt a tvrdé podložie pozostávajúce z kosti lebky. Na základe toho dospel k záveru, že zranenia sú výsledkom opakovaného útoku. Nevidel a nebol mu predložený doličný predmet, len vychádzal z toho, čo uviedol poškodený po prijatí do nemocnice po úraze, že bol opakovane bitý kovovou tyčou. Na základe tohto charakteru a rozsahu zranení možno opakovaný útok takýmto predmetom, zavinený inými osobami, považovať za pravdepodobný, pričom intenzita útoku vzhľadom na charakter zranení bola väčšia, ale nebola extrémne veľká. Útok údermi, pokiaľ išlo o kovový predmet, by pri väčšej intenzite, extrémnej intenzite došlo k vzniku závažných zranení, pretože útok smeroval na lebečnú časť hlavy. Doba liečenia vyplývala zo zdravotnej dokumentácie a trvala od 17.7.2017 do 7.8.2017, kedy boli odstránené stehy. Doba liečenia býva zhodná s dobou práceneschopnosti ale často býva dlhšia pre nejaké subjektívne pocity pacienta. Možno akceptovať dobu hospitalizácie čim bol narušený spôsob života závažným spôsobom. Po stabilizácii stavu bol poškodený prepustený do domáceho liečenia. Vzhľadom na zranenia v oblasti hlavy mohol trpieť bolesťami hlavy a určitými obmedzeniami v osobnej hygiene a obvyklý spôsob života poškodeného mohol byť obmedzený po dobu do vybratia stehov. Na otázku, či pri posudzovaní miery ovplyvnenia spôsobu života a doby liečenia boli brané do úvahy aj zdravotnou dokumentáciou dokladované zranenie otras mozgu, ktorý nekonštatoval, odpovedal, že pri otrase mozgu je porucha vedomia do 5 minút. Ide o zranenie plne reverzibilné, čo sa týka poruchy funkcie mozgu. Nevznikajú trvalé následky. Ide o prechodnú poruchu mozgu, o veľmi krátkodobé časové ohraničené obdobie, ktoré do 2-3 dní ustúpi - otras mozgu ľahkého stupňa. Poškodený bol prijatý a následne po 3 dňoch prepustený. Nemal žiadne vegetatívne prejavy. Iné zranenia, ako uviedol v znaleckom posudku, neboli zistené, pokiaľ poškodený uviedol, že mal zlomeninu zápästia, jedná sa o tzv. obranárske zranenie, ale zo zdravotnej dokumentácie to nevyplynulo. Rezné rany, ktoré uvádzal, mohli vzniknúť pri páde poškodeného na nejaké tam sa nachádzajúce predmety. Námietky voči znaleckému posudku neboli.

Podľa § 269 Tr. por. súd oboznámil listinné dôkazy: Uplatnenie škody na č.l. 62, Uplatnenie škody na č.l. 68, Odborné vyjadrenie z č.l. 113-121, Zápisnicu o rekognícii a fotodokumentáciu z č.l. 122-148, Výpis z ÚSEP z č.l. 176-178 a odpisy registrov trestov na obžalovaných.

Poškodený W. si uplatnil náhradu škody v sume 1.304,33 € podľa znaleckého posudku.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava uplatnila náhradu škody v sume 105,53 € a Sociálna poisťovňa, pobočka Košice uplatnila náhradu škody v sume 953,50 €.

Na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania mal súd za to, že v priebehu prípravného konania, ako aj v konaní pred súdom bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaní sa dopustili spoločným konaním skutku, ako je to uvedené v obžalobe a obžalovaní proti poškodenému W. použili bezprostredné násilie. U obžalovaného D. W. bolo preukázané, že tohto násilia sa dopustil s predmetom kvalifikovaným podľa trestného zákona ako zbraň, pretože útok týmto predmetom urobil dôraznejším, pričom obaja obžalovaní konali v úmysle zmocniť sa veci poškodeného, ktorí mu odcudzili a hotovosť vo výške 5 €.

Z tohto protiprávneho konania oboch obžalovaných v prípravnom konaní aj v konaní pred súdom usvedčil poškodený, ktorý rovnako popísal okolnosti spáchania skutku a spoznal obžalovaných. Obžalovaného W. opísal ako staršieho, vyššieho, útočiaceho so zbraňou a ako ďalšiu osobu aj obžalovaného G. N.. V súlade s výpoveďou poškodeného korešpondujú aj vyššie uvedené závery znaleckého posudku, znalca z odboru chirurgia a traumatológia, kde je popísaný mechanizmus zranení, ako aj jeho následky.

Obžalovaných nepriamo usvedčuje svedok T. F., ako aj svedok mal. D. R., ktorý síce v priebehu hlavného pojednávania menil svoju výpoveď, avšak že rozpory vo svojej výpovedi v prípravnom konaní nedokázal logicky vysvetliť, tu poukazuje na závery znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, ktorý bol na svedka vypracovaný.

Súd po takto vykonanom dokazovaní nemal dôvod neveriť výpovedi poškodeného, ktorý vypovedal zhodne s prípravným konaním o okolnostiach, ktoré boli dostatočne rozsiahlo vysvetlené aj znalcom z odboru chirurgia, ktorý sa k týmto okolnostiam vyjadroval aj na hlavnom pojednávaní. Súd dáva do pozornosti aj stanovisko obžalovaného N., ktorý sa pred súdom vyjadril, že poškodenému chce splácať náhradu škody po 50 €, čím nepriamo priznal spáchanie skutku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že obaja obžalovaní svojím konaním po stránke subjektívnej aj objektívnej naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže.

Obžalovaného D. W. uznal vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákona, t.j. skutku sa preukázateľne dopustil so zbraňou, t.j. závažnejším spôsobom konania a obžalovaného G. N. uznal vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, pričom konali formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona. Ich konanie súd vyhodnotil ako úmysel priamy podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože svojím konaním chceli porušiť záujem chránený zákonom a porušili ho, svoj čin dokonali.

Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadal na ustanovenia §§ 36 a nasl. Tr. zákona.

Obžalovaný D. W. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, posledným zamestnávateľom spol. Facility services s.r.o. je hodnotený negatívne. Doposiaľ bol súdne trestaný Rozsudkom Okresného súdu Košice 2 sp. zn. 7T 58/71 pre obdobnú trestnú činnosť podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., za ktorú mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody.

Obžalovaný G. N. je v mieste bydliska hodnotený všeobecne, doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to Trestný rozkazom Okresného súdu Košice 2 sp. zn. 0T 202/14 pre prečin podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., v súčasnosti s účinkami zahladenia.

Vzhľadom na osoby obžalovaných im súd uložil diferencované tresty odňatia slobody.

Obžalovanému D. W. uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia pri súčasnom zrušení výroku o treste rozsudku OS Košice II sp. zn. 7T 58/2017 a obžalovanému G. N. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie súhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento trest obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradí na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak v posledných 10 rokoch pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin. Podľa tohto zákonného ustanovenia postupoval u oboch obžalovaných.

Súd mal za to, že takto uložený trest je potrebný a primeraný z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.

Pokiaľ ide o nároky na náhradu škody tieto boli poškodenými riadne a včas uplatnené, preto podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovaným povinnosť nahradiť škodu poškodeným tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. ak súd prizná nárok na náhradu škody iba sčasti, so zvyškom nároku odkáže poškodeného na civilný proces, preto takto postupoval u poškodenej organizácie Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Bratislava, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice II.