Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-5P/21/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci manžela M. A., D.. XX.X.XXXX, N. Z. XXXX/XX, A., P. Z., a manželky R. A., D.. XX.X.XXXX, F.. L., N. Z. XX, G., P. Z., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu M. A., D.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o

rozhodol:

I. R o z v á d z a manželstvo manžela M. A., D.. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, A. s manželkou R. A., F.. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, G., uzavreté dňa X.X.XXXX v Kežmarku, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kežmarok, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX , pod poradovým číslom XX.

II. Z v e r u j e maloletého M. A., D.. X.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky R. A., F.. L., ktorá bude zastupovať ho a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.

III. Z a v ä z u j e otca M. A., D.. XX.X.XXXX prispievať na výživu maloletého M.D. A. Z. XXX,- I. O., ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky R. A., F.. L., počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

IV. N e u p r a v u j e styk otca s maloletým dieťaťom.

V. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.1.2018 sa manžel (ďalej aj ako ,,navrhovateľ“) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo. Pretože v podanom návrhu navrhovateľ nenavrhol úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté dieťa pochádzajúce zo vzťahu manželov, súd ho predvolal na doplnenie návrhu. Navrhovateľ doplnil návrh na začatie konania spísaný na Okresnom súde v G. dňa 10.4.2018, v ktorom navrhol zveriť maloletého M. A. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150,- eur. V pôvodnom písomnom podaní návrhu v dôvodoch uviedol, že obaja manželia majú slovenské občianstvo, z manželstva sa narodil maloletý M. W. X.X.XXXX. U navrhovateľa ide o prvé manželstvo, u manželky (ďalej aj ako ,,odporkyňa,,) ide o druhé manželstvo. U manželov pretrvávali a pretrvávajú nezhody ohľadom spoločného hospodárenia, tieto nezhody medzi manželmi majú dôsledok k neustálym hádkam, čím sa manželia voči sebe odcudzili. Manželia spoločne nebývajú, maloleté dieťa býva s matkou. Vzťah manželov je len formálnym vzťahom a navrhovateľ nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia.

2. Odporkyňa sa písomne vyjadrila k návrhu, súhlasila s návrhom na rozvod manželstva, uviedla, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní svoj účel a nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Spolunažívanie manželov je sprevádzané častými hádkami. Odporkyňa súhlasila, aby súd na čas po rozvode zveril maloletého M. do jej osobnej starostlivosti, avšak žiadala, aby súd určil vyššie výživné ako navrhuje manžel vo svojom doplňujúcom návrhu.

3. Uznesením č. k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 16.8.2018 súd ustanovil maloletému M. A. na zastupovanie v konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G..

4. Z kópie sobášneho listu mal súd preukázané, že manželia dňa X.X.XXXX S. G. uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.

5. Z predloženej kópie rodného listu maloletého súd zistil, že dňa 3.3.2012 sa narodil maloletý M. A. otcovi M. A., D.. XX.X.XXXX a matke R. A., F.. L.Y., D.. XX.X.XXXX.

6. Na pojednávaní konanom dňa 7.11.2018 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Vypovedal, že s odporkyňou spolu nežijú asi dva roky v spoločnej domácnosti, avšak všetky náklady spojené s bývaním a službami uhrádzal zo svojich finančných prostriedkov. Je živnostník, vykonáva živnosť v oblasti pohostinská činnosť a výroba hotových jedál pre jedálne. Má prenajatú reštauráciu s názvom A. U. A. v G., predložil súdu daňové priznanie za rok 2017, kde základ dane mal 3.096,28 eur. Uviedol, že iný príjem nemá. Býva v reštaurácii, ktorú má v prenájme. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti, je vlastníkom zariadenia v reštaurácii a jedného motorového vozidla značky P. Y., rok výroby 1986, ktoré používa na donáškovú službu. Uviedol, že nežiada, aby súd upravil styk s maloletým dieťaťom, s dieťaťom pravidelne udržuje kontakt a podieľa sa na jeho športových aktivitách.

7. Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, poukázala, že príčiny nezhôd oboch manželov vidí v rozdielnosti ich pováh. Navrhovateľ sa vo vzťahu správa dominantne, neustále nezhody ohľadom spoločného hospodárenia viedli k hádkam, čo bolo príčinou vzájomného sa odcudzenia manželov. Odporkyňa žiadala, aby bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 250,- eur, čo odôvodnila tým, že dieťa má 6 rokov, v septembri 2018 nastúpil do 1. ročníka Základnej školy v G., navštevuje triedu pre mimoriadne nadané deti. Na začiatku školského roka sa platí školský poplatok ZRPŠ, náklady sú spojené so zakupovaním školských potrieb, dieťa sa stravuje v školskej jedálni, kde mesačná úhrada je 20,- eur, dieťa navštevuje školskú družinu, mesačný poplatok je 10,- eur. Maloletý M. navštevuje hokejový klub, náklady s tým spojené uhrádza navrhovateľ. Odporkyňa je zamestnaná L. N. W. Ž., stredisko N., ide o lyžiarske stredisko, kde pracuje v infocentre. Jej priemerná mesačná čistá mzda je 585,94 eur. Poberá prídavky na dve deti, pretože okrem vyživovacej povinnosti k synovi M. má ešte vyživovaciu povinnosť k dcére G. A., ktorá má 19 rokov, je študentkou 5. ročníka Bilingválneho gymnázia v A. a narodila sa z predchádzajúceho manželského vzťahu. Dcéra bola zverená do jej osobnej starostlivosti rozsudkom o rozvode manželstva. Otec dieťaťa na základe mimosúdnej dohody jej platí výživné vo výške 200,- eur mesačne. Odporkyňa spolu s deťmi býva v jednoizbovom byte, mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 270,- eur. Náklady má spojené so svojim zdravotným stavom, je v evidencii očného lekára, ďalšie náklady má spojené s cestovaním do práce. Odporkyňa súhlasila s tým, ako navrhol navrhovateľ, aby súd neupravoval styk otca s maloletým dieťaťom.

8. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa navrhujú zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu mesačne sumou 150,- eur, s poukazom na vek dieťaťa a jeho potreby. Súhlasili aj s návrhmi oboch rodičov, aby súd neupravoval styk otca s maloletým dieťaťom.

9. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

15. Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva sú splnené, preto návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo rozviedol (I. výrok). Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo účastníkov konania svoje základné funkcie neplní, manželia spolu nežijú už asi dva roky a spoločne nehospodária. Manželia sa citovo vzájomne odcudzili. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Obaja manželia nechceli viac zotrvať v manželskom zväzku. Príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnych povahách účastníkov konania.

16. Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (,,ďalej len CMP,,) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Na čas po rozvode súd zveril maloletého M. A. do osobnej starostlivosti matky. Otec dieťaťa navrhol, aby osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečovala matka, matka dieťaťa s tým súhlasila, a procesný opatrovník sa vyjadril, že matka je schopná zabezpečovať riadnu starostlivosť a výchovu maloletého dieťaťa. Zároveň súd rozhodol, že matka bude maloleté dieťa zastupovať a to v bežných veciach, t. j. vyplývajúcich a súvisiacich s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a rovnako spravovať majetok maloletého dieťaťa v bežných veciach. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa mali rodičia dohodnúť, resp. ak sa nedohodnú, na návrh niektorého z nich rozhodne súd (II. výrok).

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Otec navrhol, aby bol zaviazaný platiť na výživu maloletého Jána mesačne sumou 150,- eur. Matka žiadala, aby bol otec dieťaťa zaviazaný platiť mesačne sumou 250,- eur. Procesný opatrovník navrhol, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého Jána sumou 150,- eur mesačne.

26. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré v konaní zistil, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia jednak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Súd výživné určené vo výške 150,- eur mesačne pre maloletého Jána, ktorý je žiakom 1. ročníka Základnej školy považoval za primerané, vychádzajúc z veku a potrebám maloletého dieťaťa ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Pritom zohľadnil, že sa na výchove dieťaťa podieľa aj otec, s ktorým dieťa má pravidelný kontakt, otec zabezpečuje dieťaťu nielen finančné jeho mimoškolské aktivity spojené s členstvom v hokejovom klube.

27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

29. Obaja rodičia na pojednávaní zhodne prehlásili, že nežiadajú, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom, otec s dieťaťom udržiava pravidelný kontakt a matka styku dieťaťa s otcom nebráni. Procesný opatrovník nenamietal, aby súd vyhovel návrhu oboch rodičov a styk otca s dieťaťom neopravoval. 30. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

31. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 .

33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili. (V. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.