Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/167/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky – oprávnenej osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E., proti osobe povinnej platiť výživné: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, I., o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní osoby povinnej platiť výživné proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. apríla 2023, č.k. -70, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti nedoplatku na zročnom výživnom a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné na oprávnenú osobu zo sumy 50 Eur na 150 Eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu, t.j. 27.02.2023, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa, toho ktorého mesiaca vopred do rúk navrhovateľky – oprávnenej osoby, zároveň určil zaostalé výživné na oprávnenú osobu za obdobie od 27.02.2023 do 31.03.2023 vo výške 107,14 Eur, ktorú súd povolil povinnému splatiť v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia a vo zvyšku súd návrh zamietol, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.04.2012 v časti o výživnom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného od osoby povinnej – svojho otca a to zo sumy 50 Eur na sumu 250 Eur od 27.02.2023, teda podania návrhu. Dôvodila, že naposledy bolo výživné určené v roku 2012, odvtedy sa zmenili pomery, keď v súčasnosti navštevuje 3. ročník gymnázia, čím sa zvýšili jej výdavky. Osoba povinná platiť výživné (ďalej aj povinný) s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že je invalidný dôchodca a od roku 2017, kedy mal dopravnú nehodu, má zdravotné problémy. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp.zn. zo dňa 30.04.2012 kedy bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné na dcéru A., v tej dobe maloletú, vo výške 50 Eur, keď matka mala hrubý príjem 350 Eur, otec mal čistý príjem 330 až 350 Eur, bol zamestnaný ako robotník, žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým prispieval 40 až 50 Eur mesačne. V súčasnosti navrhovateľka je študentkou Gymnázia J. K. L. v 3. ročníku, býva so svojou matkou a jej partnerom. Matka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 412 Eur a prídavky na dve deti 120 Eur. V spoločnej domácnosti s nimi býva aj spoločné dieťa matky a partnera vo veku jeden rok. Bývajú v 3-izbovom byte vlastnícky patriacom partnerovi matky. Oprávnená uviedla, že v škole sa nestravuje, cestuje do školy vlakom zadarmo, naspäť autobusom čo týždenne stojí 10 Eur, ZRPŠ uhrádza 30 Eur ročne, absolvovala lyžiarsky výcvik za 300

Eur, tento školský rok je plánovaný výlet do Pienin za 185 Eur, o čom predložila doklady vystavené školou. Poukázala, že 01.12.2023 bude mať stužkovú, čo budú tiež nemalé finančné náklady. Navštevuje umeleckú školu v E., ročný poplatok 30 Eur, navštevuje fitness centrum mesačne 20 Eur, každý druhý mesiac dostáva vreckové 120 Eur. Urobila si vodičské oprávnenie za čo zaplatila 790 Eur. Uviedla, že povinný jej platí určené výživné riadne a včas, avšak osem rokov ho nevidela. Partner matky je riadne zamestnaný, má príjem 1.000 Eur, inú vyživovaciu povinnosť okrem spoločného dieťaťa s matkou nemá. Matka pred materskou pracovala s priemerným čistým mesačným príjmom 800 Eur. Povinný uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, je invalidný dôchodca s dôchodkom 186,40 Eur, bol vyhodnotený s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20.03.2023 na 55%. Jeho zdravotné problémy sa týkajú pohybovej sústavy, má základné vzdelanie. V roku 2017 mal haváriu, následne bol v roku 2019 invalidizovaný. Uviedol, že v minulosti veľa pil, dá sa povedať, že bol alkoholik. Je asi dva roky živnostník, živnosť si založil preto, aby mohol zastúpiť svoju družku, ktorá prevádzkuje obchod – miešaný tovar. Družka povinného je na materskej dovolenke s dieťaťom, ktoré sa im narodilo XX.XX.XXXX, a má ešte plnoletého syna, ktorý býva s nimi v spoločnej domácnosti v 4-izbovom rodinnom dome vlastnícky patriacom družke, ktorá v súčasnosti poberá rodičovský príspevok 412,60 Eur. Povinný ďalej uviedol, že z času na čas má vedľajší príjem, nakoľko chodí vykonávať pomocné stavebné práce a takto si mesačne privyrobí 200 Eur. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, keď od posledného rozhodnutia zo dňa 30. apríla 2012 došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. V čase pôvodného rozhodnutia mala navrhovateľka 8 rokov, bola žiačkou 1. stupňa základnej školy, v súčasnosti je študentkou 3. ročníka na gymnáziu. Uviedla, že jej výdavky mesačne predstavujú sumu 410 Eur. Matka navrhovateľky má v súčasnej dobe obmedzené možnosti príjmu, keďže je na materskej dovolenke a zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Partner matky zabezpečuje finančné potreby rodiny, nemá však vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, jeho príjem však ovplyvňuje životnú úroveň rodiny. Povinný teda otec navrhovateľky je živnostník a invalidný dôchodca, pričom jeho invalidný dôchodok predstavuje 186,40 Eur. Uviedol, že si privyrába príležitostnými prácami v stavebníctve a vie si tak privyrobiť cca 200 Eur. Otca limituje jeho zdravotný stav, ktorý je v zmysle jeho vlastného vyjadrenia spôsobený tým, že žil nevhodným spôsobom života, v dôsledku ktorého došlo k havárii a následne zhoršeniu jeho zdravotného stavu. Podnikanie, keďže má otec živnosť, je činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdu sa nejaví logické, že ak podnikanie partnerky povinného je také neúspešné, prečo je potrebné mať pomocníka v osobe povinného, ktorý by miesto toho mohol vykonávať činnosť, ktorá mu zvýši príjem a potrebná pomoc je aj v osobe plnoletého syna partnerky povinného. Tak povinný ako aj jeho partnerka vykazujú nulové daňové priznanie, avšak z vyjadrenia povinného vyplýva, že ich výdavky sa pohybujú minimálne vo výške 1.300 Eur. Ak by sa povinný zamestnal, dosahoval by nepochybne vyšší príjem, nakoľko minimálna mzda je 700 Eur. Tvrdenia povinného, že im finančne pomáhajú babky, súd považoval za účelové, nakoľko obe sú dôchodkyne. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal predovšetkým z odôvodnených výdavkov oprávnenej osoby, zohľadnil skutočnosť, že do určitej miery otec je limitovaný svojou invaliditou, to mu však nebráni nastaviť svoje pracovné aktivity tak, aby vedel hradiť primerané výživné na svoje plnoleté dieťa. Doposiaľ určená suma 50 Eur je absolútne neprimeraná, keď na jeden deň z tejto sumy na výživu dieťaťa povinný prispieva sumou 1,66 Eur. Hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že primeraná výška výživného je 150 Eur. Táto suma je nepochybne v prospech navrhovateľky a neohrozí životnú úroveň povinného. Vzhľadom na aktuálnu výšku povinného súd tak zvýšil výživné na sumu 150 Eur mesačne a vo zvyšku návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol. Za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvej inštancie vznikol povinnému nedoplatok na zročnom výživnom v sume 107,14 Eur, ktorú mu súd povolil uhradiť v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie povinný. Dôvodil, že súd pri zisťovaní jeho pravidelného mesačného príjmu pozostávajúceho z jeho mesačného invalidného dôchodku 186,40 Eur a príjmu z podnikateľskej činnosti 380,50 Eur mu započítal aj nejaký vedľajší príjem vo výške 200 Eur mesačne a to na základe jeho údajného uvedenia v rámci súdom vykonávaného dokazovania, v ktorom mal uviesť, že z času na čas má vedľajší pracovný príjem a takto si mesačne privyrobí 200 Eur. Muselo však prísť k jeho nepochopeniu kladenej otázky a tým aj k skreslenej jeho odpovedi. Z času na čas si príležitostne vykonávaním pomocných stavebných prác ojedinele privyrobí v niektorom mesiaci aj 200 Eur. Čestne prehlasuje, že všetky príjmy za vykonanie takéhoto druhu práce priznáva v daňovom priznaní za príslušný rok. Súdu sa javilo nelogické na čo si zakladal živnosť z dôvodu pomoci a zastúpenia družky v prevádzke predajne, keď toto podnikanie je neúspešné

uvádza, že preňho a jeho družku na materskej dovolenke je existenčne dôležité, aby ju mal kto zastúpiť v obchode. K skutočnosti uvedenej súdom, že v zamestnaní by mohol nepochybne dosahovať vyšší príjem, keďže minimálna mzda je 700 Eur, uviedol, že doposiaľ po dlhodobom a intenzívnom hľadaní v I. a okolí žiadne takéto zamestnanie nenašiel. Má za to, že súdom zvýšené výživné bolo určené na základe započítania súdom aj neexistujúcich jeho mesačných príjmov, táto výška výživného však nezohľadňuje jeho schopnosti a možnosti ako platiteľa výživného pri zabezpečovaní jeho pravidelného mesačného príjmu. Navrhol preto rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie navrhuje potvrdiť ako vecne správny.

4. Povinný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že táto nedôvodne, ale aj neoprávnene žiada odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako správny, pričom ona ani on nie sú oprávnení hodnotiť vecnú ani právnu stránku rozsudku. Všetky skutočnosti uvedené v jeho odvolaní sú pravdivé, vychádzajú z jeho súčasnej ekonomickej situácie, ktorá je na úrovni chudoby. Je presvedčený o tom, že finančná situácia v rodine, v ktorej je vychovávaná oprávnená, je niekoľkonásobne vyššia ako finančná situácia v jeho rodine, ktorá je na úrovni chudoby, v ktorej sa so svojou družkou na materskej dovolenke aj za jeho finančnej podpory spoločne starajú o výchovu maloletého syna H. narodeného M. N. XXXX. Spolu s nimi žije aj prvorodený syn družky narodený M. N. XXXX, ktorý si takisto hľadá prácu. Ak súd jeho odvolaniu nevyhovie, ešte viac zvýši životnú úroveň oprávnenej osoby na úkor väčšieho zníženia úrovne finančnej situácie jeho rodiny, ktorá je už teraz na úrovni chudoby.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (, a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn.12Pc/7/2023 je zvýšenie výživného na navrhovateľku plnoletú A. B., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zvýšil povinnosť povinnému platiť výživné navrhovateľke zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, počnúc dňom 27.02.2023 a zároveň určil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 27.02.2023 do 31.03.2023 vo výške 107,14 Eur.

7. V zmysle ust. Zákona o rodine v spojení s ust. , predstavuje zmena pomerov hmotnoprávnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívnymi okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť dostatočne preukázaná, takže súd musí podrobne skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi. Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je predovšetkým dôsledne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného k životnej úrovni rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so školou, zdravotnou starostlivosťou, ako aj jeho kultúrnymi, športovými, a inými voľnočasovými aktivitami na strane povinných osôb súd musí porovnávať zistené aktuálne schopnosti, možnosti, majetkové pomery s pomermi zistenými v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o zvýšení výživného a v závislom výroku o dlhu na zročnom výživnom s poukazom na ust. . Odvolateľ navyše vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by bolo spôsobilé privodiť zmenu rozsudku v napadnutej vyhovujúcej časti. Odvolací súd tak nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. K odvolacím námietkam povinného uvádza iba nasledovné:

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého vo výroku o zvýšení výživného a určení nedoplatku na zročnom výživnom dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, v odôvodnení sa riadne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre jeho rozhodnutie. Odvolací súd, berúc do úvahy ust. § 78 Zákona o rodine, po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že skutočnosti uvádzané povinným v odvolaní nepredstavujú dôvod na zmenu rozsudku. Treba pritom vychádzať z porovnania pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného skorším rozsudkom a pomerov aktuálnych, majúc na zreteli zákonom stanovené podmienky, jedine za splnenia ktorých je možné zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom. Zmena pomerov v danom prípade bola súdom prvej inštancie správne zistená a skonštatovaná u všetkých účastníkov, v najväčšom rozsahu u navrhovateľky, keď od posledného rozhodnutia o výživnom do času rozhodovania súdu prvej inštancie ubehla doba 11 rokov, počas ktorej navrhovateľka podstatne vyrástla, z 1. stupňa základnej školy navštevuje gymnázium, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 3. ročník, takže jednoznačne na jej strane došlo k podstatnej zmene pomerov a primerane veku aj k podstatnému zvýšeniu nákladov spojených s jej výživou. Suma 50 Eur mesačne, ktorou povinný prispieval po dobu posledných 11 rokov na výživu navrhovateľky, keď sa iným spôsobom na jej výžive nepodieľal, nie je primeraná jej odôvodneným potrebám. Takisto došlo k zmene pomerov na strane matky navrhovateľky, ktorej príjem sa zvýšil, i keď momentálne je na materskej dovolenke, ale aj rodičovský príspevok poberá vo vyššej výške v akej dosahovala príjem v čase posledného rozhodovania. Obom rodičom navrhovateľky pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Takisto povinnému sa zvýšil príjem, ktorý predstavuje invalidný dôchodok vo výške 186,40 Eur mesačne, okrem toho je aj živnostník. Z daňového priznania mu vyplynul mesačný príjem 380,50 Eur. Jeho partnerka je takisto živnostníčka, v súčasnosti na materskej dovolenke, avšak z jej daňového priznania vyplynul nulový príjem. Takže príjem otca predstavuje sumu 566 Eur mesačne a okrem toho si vie, nie však pravidelne na brigádach privyrobiť 200 eur mesačne. V čase posledného rozhodovania jeho príjem predstavoval 330 až 350 Eur netto mesačne. Mesačné náklady na živobytie povinný vyčíslil sumou 1.300 Eur, pričom jeho príjem spolu s príjmom partnerky, ktorý je 412 eur však takúto výšku nedosahuje, takže správne súd prvej inštancie mal za to, že povinný hodnoverne nepreukázal celý svoj skutočný príjem.

10. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak mal odvolací súd za to, že suma 150 Eur mesačne je primeraná odôvodneným potrebám navrhovateľky, ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s .

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).