Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/97/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu MPC PLUS spol. s r.o., so sídlom Mlynská 22, Spišská Nová Ves, IČO: 31 706 304, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, za ktorú koná JUDr. Dávid Soukeník, advokát a konateľ, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.06.2017 č. 101436226/2017 takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvostupňový správny orgán Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves, rozhodnutím zo dňa 30.03.2017 č. 100554612/2017 podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () v znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu MPC PLUS spol. s r.o., Mlynská 22, Spišská Nová Ves, IČO: 31706304, DIČ:2020504244, IČDPH: SK 2020504244, rozdiel v sume 18.705,94 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, – nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom dňa 25.01.2016 …............................................................ 13.695,44 eur, – daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní …....................... 5.010,50 eur, – rozdiel v sume ….................................................................................18.705,94 eur, – nadmerný odpočet (časť nadmerného odpočtu) odpočítaný od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období ….410,28 eur, – rozdiel dane na úhradu …...............................................................- 5.420,70 eur

s tým, že rozdiel dane na úhradu pozostávajúci z časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie december 2015 odpočítaného od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období január 2016 v sume 410,28 eur a z vyrubenej dane v sume 5.010,50 eur je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správcu dane na ním označený účet v peňažnom ústave.

2. Odôvodnenie označeného rozhodnutia Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves (v ďalšom texte aj: „správca dane“, „správny orgán prvého stupňa“, „prvostupňový správny orgán“) je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Proti označenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.06.2017 č. 101436226/2017, ktorým podľa § 74 ods.4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

4. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27.06.2017 č. 101436226/2017 žalovaný uviedol, že daňový subjekt podal dňa 25.01.2016 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj : „DPH“ ) v sume 13.695,44 eur. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu DPH na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za označené zdaňovacie obdobie a o výsledku kontroly vyhotovil Protokol č. 100107685/2017 zo dňa 18.01.2017. Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol dňa 20.01.2017 doručený daňovému subjektu, čím bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku). Daňový subjekt zaslal dňa 10.02.2017 do elektronickej podateľne správcu dane vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (zaevidované pod č. 601823120/2017). Správca dane uskutočnil vo vyrubovacom konaní z daňovým subjektom dve ústne pojednávania, na ktorých boli prerokované jednotlivé pripomienky daňového subjektu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100356363/2017 zo dňa 24.02.2017, Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100530938/2017 zo dňa 27.03.2017). Na ústnom pojednávaní dňa 27.03.2017 daňový subjekt uviedol, že so stanoviskom správcu dane opakovane nesúhlasí, nepredložil však žiadne dôkazy ani návrhy na ďalšie dokazovanie, preto správca dane ukončil dokazovanie vo vyrubovacom konaní, oboznámil daňový subjekt so skutočnosťou, že Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100530938/2017 je poslednou vo vyrubovacom konaní a následne vydal rozhodnutie zo dňa 30.03.2017 č. 100554612/2017, ktorým daňovému subjektu určil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie december 2015. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie predmetného rozhodnutia boli zistenia správcu dane, že daňový subjekt MPC PLUS spol. s r.o. (v ďalšom texte aj : „objednávateľ“) v zdaňovacom období december 2015 porušil ustanovenie § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o DPH“), pretože si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z faktúry č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015 vystavenej spoločnosťou nebotra s.r.o., Jakubovo námestie 2563/13, Bratislava, IČO: 36642932 (v ďalšom texte aj : „dodávateľská spoločnosť“, „dodávateľ“, resp. „poskytovateľ“), ktorej predmetom bola „odmena za poskytnutie služby na základe Zmluvy o poskytnutí služby v rámci výzvy KaHR-111SP-1201, z operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, prioritná os 1, inovácie a technologické transfery, podopatrenie 1.1.1: podpora zavádzania inovácií a technologických transferov“ v sume ZD 93.529,70 eur, DPH 18.705,94 eur, celková fakturovaná suma 112.235,64 eur, dátum dodania: 31.12.2015, dátum daňovej povinnosti: 31.12.2015.

5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že správca dane formou dožiadaní a svedeckých výpovedí preveroval, či sa uskutočnilo dodanie služieb v zdaňovacom období december 2015 tak, ako to deklarovala žalobcom predložená faktúra, a či boli splnené všetky zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania dane. Zo zistení správcu dane žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že dodávateľská spoločnosť nebotra, s.r.o. bola dňa 30.01.2016 ex offo vymazaná z obchodného registra z dôvodu jej cezhraničného zlúčenia k 19.02.2016 so spoločnosťou CAI GROUP Ltd sídlo. 103 Archbishop street, Valleta, Malta, reg. č.: C72132. Z uvedeného dôvodu správcom dane bol dožiadaný miestne príslušný správca dane o vypočutie bývalých konateľov dodávateľskej spoločnosti - K.. S. H. M. K.. S. S.. Aj napriek upovedomeniu zaslanému miestne príslušným správcom dane, daňový subjekt sa vypočutia svedkov nezúčastnil (upovedomenie o vypočutí svedkov č. 103181881/2016 zo dňa 19.05.2016). Dňa 17.06.2016 na ústnom pojednávaní u miestne príslušného správcu dane svedok K.. S. S. (v čase uskutočnenia preverovaného zdaniteľného obchodu konateľ spoločnosti nebotra, s.r.o.) potvrdil vystavenie faktúry č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015 ako aj uskutočnenie zdaniteľných obchodov a uviedol, že faktúra do momentu zlúčenia uhradená nebola. Služby boli poskytované v súlade s čl. II. zmluvy o poskytnutí služby, a to osobne konateľmi, zamestnancami a zmluvnými partnermi spoločnosti nebotra, s.r.o., počas celého obdobia od podpisu zmluvy až do ukončenia implementácie projektu. Svedok upresnil, že ich spoločnosť zabezpečovala pre žalobcu prípravu žiadosti o nenávratný finančný príspevok (ďalej v texte aj: „NFP“) v rámci vyššie označenej výzvy, predimplementačný audit ako aj celkové poradenstvo v rámci implementácie projektu. Svedok ako jeden z výstupov označil predimplementačný audit a dôkazom o poskytnutí služieb podľa svedka bola skutočnosť, že klientovi bola schválená žiadosť o NFP a bol mu preplatený nenávratný finančný príspevok vo výške 1.991.285,- eur. Z výpovede svedka K.. S. H. zo dňa 17.06.2016 vyplynulo, že spoločnosť nebotra, s.r.o. poskytovala služby spojené s prípravou projektu žiadosti o NFP a implementáciu projektu. Svedok potvrdil uzavretie Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 15.10.2013, dodatku k zmluve, ako aj vystavenie preverovanej faktúry a uviedol, že faktúra bola uhradená iba čiastočne. Účtovné doklady boli odovzdané spolu s ďalšou dokumentáciou nástupníckej spoločnosti. Uviedol, že mali certifikáty na výkon verejného obstarávania

a projektového finančného manažmentu, ale touto dokumentáciou už nedisponujú z dôvodu zaniknutia spoločnosti nebotra, s.r.o. Ďalej vypovedal, že pre daňový subjekt bola vypracovaná žiadosť o NFP, bolo poskytované poradenstvo v súvislosti s prieskumom trhu a verejným obstarávaním, prípravou na implementáciu a po schválení priebežné konzultácie k realizácii projektu. Časť poradenstva spočívala vo forme osobných konzultácií a časť vo vypracovaní písomných výstupov. Svedok upresnil, že služby boli poskytované v dvoch fázach, prvú fázu mal vykonávať svedok K.. S. H. a druhú fázu F.. M. Š.. Poukázal na to, že všetky dôkazy o poskytnutí služby predložil K.. S.. Z informácie konateľa daňového subjektu F.. I. N. vyplynulo, že daňový subjekt uzavrel so spoločnosťou nebotra, s.r.o. Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 15.10.2013, na základe ktorej sa vykonávalo poradenstvo, analýza a vypracovanie projektu pre podanie žiadosti o NFP. Prostriedky boli použité na nákup liniek na výrobu chleba a výrobu vaječných cestovín. V doplnení Zápisnice zo dňa 18.08.2016 daňový subjekt uviedol, že dodávateľ nevypracoval projekt na podanie žiadosti o NFP, žiadosť o NFP vypracovala spoločnosť Support & consulting, s.r.o.. Na ústnom pojednávaní so zamestnancom daňového subjektu, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.09.2016 G.. S. Y. vypovedal, že žiadosť o NFP, ktorú bol zaniesť osobne do Bratislavy podávali v spolupráci so spoločnosťou Support & consulting, s.r.o., ktorá pri podávaní a vypracovaní žiadosti o NFP poskytovala poradenské služby. Svedok uviedol, že zmluva so spoločnosťou nebotra, s.r.o. o poskytovaní služieb bola podpísaná v čase, keď žiadosť o NFP ešte nebola schválená. Po schválení žiadosti sa dňa 17.01.2014 sa stretli s K.. H. v Spišskej Novej Vsi, dohodli sa na ďalšom postupe a vykonaní auditu, ktorý sa konal dňa 28.01.2014 a bol zameraný na riziká a bol vykonaný zamestnancami spoločnosti nebotra, s.r.o. K.. K., F.. N. M. F.. A.. Výsledkom tohto auditu bola brožúra - predimplementačný audit. Svedok ďalej uviedol, že v priebehu implementácie komunikovali emailom, telefonicky aj osobne s F.. Š. M. F.. S., ktoré sa podieľali na tvorení a odsúhlasovaní viacerých žiadostí. K dôvodu, prečo nebola uhradená faktúra č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015 v plnej sume sa svedok nevedel vyjadriť a uviedol, že pravdepodobne u nich nie je žiadna urgencia o platbu. Tento svedok sa nevedel vyjadriť, kedy spoločnosti dodávateľa oznámili, že daňovému subjektu boli vyplatené prostriedky NFP a uviedol, že „niekedy koncom roka sa asi p. K. ozval, či sme dostali prostriedky NFP a na základe toho pravdepodobne vystavili faktúru“. V súvislosti so službami fakturovanými daňovému subjektu bola vypočutá ako svedkyňa F.. V. S., ktorá dňa 25.10.2016 na ústnom pojednávaní uviedla, že pre spoločnosť nebotra, s.r.o. poskytovala poradenské služby za spoločnosť PROGETTO s.r.o. v rámci implementácie projektov. Priamy zmluvný vzťah so žalobcom nemala, bola oslovená spoločnosťou nebotra, s.r.o. Uviedla, že poskytovala poradenské služby, vypracovala žiadosť o platbu, monitorovacie správy, žiadosti o povolenie vykonania zmeny, hlásenia a iné, ktoré správcovi dane aj predložila. Svedkyňa F.. Š. bola vypočutá pred miestne príslušným správcom dane - Daňovým úradom Banská Bystrica dňa 09.01.2017 a predložila správcovi dane Objednávku zo dňa 15.01.2014, ktorou si spoločnosť nebotra, s.r.o. objednala u spoločnosti EDUCA SK, s.r.o. so sídlom v Sliači, v ktorej je svedkyňa konateľkou implementáciu projektu - audit projektu a služby projektového manažmentu pre MPC PLUS spol. s r.o. v rámci výzvy KaHR - 111SP-1201 v cene 10,- eur bez DPH za jednu hodinu, a v tej súvislosti predložila aj dôkazy o dodaní predmetnej služby. Uviedla, že konkrétne bola vypracovaná správa z predimplementačného auditu, žiadosti o zmenu a monitorovacia správa. Správca dane ďalej konštatoval, že na faktúre č. 6720160122, je ako dátum dodania a dátum daňovej povinnosti uvedený zhodný deň 31.12.2015. V zmysle Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 15.10.2013 (bod 4.1. písm. a/, b/) a Dodatku k zmluve zo dňa 29.11.2013 mala byť odmena za poskytnuté služby v dohodnutej výške 10 % zo sumy čerpaného NFP uhradená v dvoch splátkach, a to prvá časť odmeny vo výške 5 % zo sumy schváleného NFP vopred, na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 14 dní, pričom poskytovateľ mal vystaviť faktúru do 90 dní od začiatku výkonu auditu a zvyšná časť odmeny mala byť vyplatená po preplatení žiadosti o platbu na základe vystavenej faktúry so splatnosťou 14 dní, pričom objednávateľ bol povinný o skutočnosti, že mu boli preplatené prostriedky NFP, bezodkladne informovať poskytovateľa. Správca dane pritom zistil, že spoločnosť nebotra, s.r.o. vystavila daňovému subjektu dve faktúry, ktorých predmetom bola odmena za poskytovanie služby, a to: 1/ faktúra č. 6720140414 zo dňa 14.04.2014 v sume základ dane 99.564,25 eur, DPH 19.912,85 eur, celková suma uvedená na faktúre 119.477,10 eur a 2/ faktúra č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015 v sume základ dane 93.529,70 eur, DPH 18.705,94 eur, celková suma 112.235,64 eur. Daňovému subjektu MPC PLUS, s.r.o. bola schválená žiadosť o NFP rozhodnutím zo dňa 29.11.2013 v sume najviac 1.991.285,- eur, pričom celkové oprávnené výdavky boli schválené vo výške 3.982.570,- eur. Schválené nenávratné finančné prostriedky v sume 1.930.939,49 eur boli daňovému subjektu pripísané na účet dňa 16.07.2015 a v Zmysle zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 15.10.2013 v znení dodatku bol daňový subjekt povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať spoločnosť nebotra, s.r.o. Faktúra č. 6720160122 bola vystavená až dňa 31.12.2015 a do dňa cezhraničného zlúčenia, t.j.

19.02.2016 faktúra uhradená nebola. Daňový subjekt uhradil časť tejto faktúry bankovým prevodom v sume 18.705,94 eur dňa 26.01.2016 a časť v sume 23.529,70 eur dňa 16.02.2016. Správca dane z výsledkov vlastných zistení konštatoval, že sa nepreukázalo, že by daňový subjekt MPC PLUS spol. s r.o. celú sumu uvedenú na predmetnej faktúre zaplatil a neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by spoločnosť nebotra, s.r.o., resp. jej nástupnícka spoločnosť CAI GROUP Ltd fakturovanú sumu vymáhala, ani to, že suma bude niekedy zaplatená celá. Správca dane konštatoval, že za rok 2015 bola predložená len emailová komunikácia s F.. S. (z obdobia január až jún 2015) a z knihy návštev vyplynula osobná návšteva F.. S. dňa 28.05.2015. Zaslané výpisy hovorov sú z roku 2014 a z januára 2015, preto správca dane z uvedeného vyvodil záver, že služby spoločnosťou nebotra, s.r.o. boli poskytnuté v roku 2014 a boli aj v roku 2014 vyfakturované. Ďalej konštatoval, že v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 15.10.2013 podľa bodu 2.2 sa poskytnutím služby rozumie už aj pripravenosť poskytovateľa poskytovať objednávateľovi ktorékoľvek z vyššie uvedených činností. Objednávateľ podpisom zmluvy berie na vedomie, že právo poskytovateľa na vyplatenie dohodnutej odmeny nie je závislé od rozsahu poskytovaných služieb, a to či už ktorejkoľvek z nich samostatne, v ľubovoľnej kombinácii alebo všetkých služieb spolu. Správca dane toto ustanovenie zmluvy vyhodnotil tak, že odmena za poskytnutie služby môže byť takto zmluvne dojednaná, avšak ak nie je viazaná na poskytnutie služieb, nemôže si platiteľ z nej uplatniť právo na odpočítanie dane. Daňová povinnosť vzniká z titulu dodania služieb alebo ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby. Pripravenosť daňového subjektu nemôže byť podkladom pre vznik daňovej povinnosti. Správca dane na základe vyššie uvedeného vyhodnotenia vykonaného dokazovania poukazujúc na nevyhnutnosť kumulatívneho splnenia všetkých zákonných podmienok pre odpočítanie dane uvedený v § 49 a 51 zákona o DPH konštatoval, že daňovému subjektu z dôvodu nepreukázania vzniku daňovej povinnosti u spoločnosti nebotra, s.r.o. z titulu dodania služby v zdaňovacom období december 2015 na základe predloženej faktúry č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015 v celkovej hodnote 112.235,64 eur ako základnej podmienky pre uplatnenie odpočítania dane, nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods.1 písm.a/ zákona o DPH v celkovej sume 18.705,94 eur.

6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k záverom správcu dane a námietkam daňového subjektu uplatneným v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zdôraznil, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a pri uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, či splnili podmienky pre takéto odpočítanie DPH. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Vo vzťahu k dokazovaniu rozhodujúcich skutočností zdôraznil, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt. Z ustanovenia § 24 ods.1 Daňového poriadku pritom vyplýva, že splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Správca dane preto hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota. Hodnotenie dôkazov vo svojej podstate však neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie dokladov, resp. údajov, ktoré sú v nich uvedené. Žalovaný ďalej konštatoval, že z predloženého spisového materiálu zistil, že v danom prípade správca dane v záujme presného zistenia skutkového stavu nevychádza len z faktúry a z predložených dokladov, ale k tomuto účelu vykonal aj dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predložená faktúra od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti nebotra, s.r.o. odráža skutočnosť, či má reálny a pravdivý podklad, teda či daňovému subjektu boli dodané služby na základe Zmluvy o poskytnutí

služby zo dňa 15.10.2013, na ktorú sa predložená faktúra odvoláva. Za tým účelom vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie, posúdil skutkový stav a prijal právne závery, týkajúce sa odpočítania dane, s ktorými sa žalovaný stotožnil a vo svojom rozhodnutí na ne aj poukázal. Žalovaný po preskúmaní jednotlivých odvolacích námietok daňového subjektu uplatnených v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tieto považoval za nedôvodné.

7. K námietke týkajúcej sa momentu určenia hodnoty služieb (pripísaním NFP na účet a oznámením) uviedol, že NFP boli daňovému subjektu pripísané na účet už dňa 16.07.2015, daňový subjekt ako objednávateľ bol v zmysle uzavretej zmluvy povinný o tejto skutočnosti bezodkladne informovať poskytovateľa služby, ktorá mala vystaviť daňovému subjektu faktúru so splatnosťou 14 dní. Daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal ako a kedy si splnil svoju oznamovaciu povinnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazal, a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo iba vyjadrenie zamestnanca daňového Bc. Y.D., ktorý tento časový okamih označil, že sa tak stalo niekedy koncom roka, až po tom, čo sa ozval p. K.Í..

8. K námietke týkajúcej sa správcom dane účelového vyhodnotenia ustanovenia zmluvy, ktorá je podľa odvolávajúceho sa v rozpore s jej znením, žalovaný uviedol, že v bode 2.2 zmluvy je výslovne uvedená formulácia o tom, že poskytnutím služieb sa rozumie už aj pripravenosť poskytovateľa poskytovať objednávateľovi ktorékoľvek z vyššie uvedených činností. Objednávateľ zároveň berie na vedomie, že právo poskytovateľa na vyplatenie dohodnutej odmeny nie je závislé od rozsahu poskytnutých služieb, z čoho vyplýva, že poskytovateľ služby - spoločnosť nebotra, s.r.o. svoj nárok na odmenu za služby, ktoré mala daňovému subjektu poskytnúť podmienila vyplatením NFP, napriek tomu, že žiadosť o NFP nevypracovala a ani ju orgánom o nej oprávneným rozhodovať nepredkladala. Takto, v obchodných vzťahoch neštandardne dojednaná odmena za poskytnutie služieb (viazaná na pripravenosť, nie na reálne dodanie služby) sa vymyká samotnej podstate podnikania, ktorého účelom je dosahovanie zisku, je síce v zmysle voľnosti zmluvných vzťahov možná, avšak v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, odmena za služby, ktoré mu mali byť dodané, nemôže byť viazaná na preplatenie alebo nepreplatenie nenávratných finančných prostriedkov, ale musí byť viazaná na poskytnutie služieb.

9. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia a formálnych náležitostí faktúry žalovaný uviedol, že faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 zákona o DPH musí podľa § 74 ods.1 písm.f/ a g/ citovaného zákona obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah alebo druh dodanej služby a základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene. Faktúra vystavená spoločnosťou nebotra, s.r.o. neobsahuje zákonom stanovené formálne náležitosti faktúry, pretože v nej absentuje vyšpecifikovaný druh a rozsah dodanej služby.

10. Vo vzťahu k námietke, že rozsah služieb na faktúre neuviedla dodávateľská spoločnosť, teda takéto pochybenie nemôže byť na ťarchu žalobcovi ako daňovému subjektu, žalovaný uviedol, že ani zo zmluvy, na ktorú sa preverovaná faktúra odvoláva nie je zrejmý konkrétny rozsah služieb, ktorý mal byť žalobcovi dodaný. Žalobca z dôvodu, že preverovanú faktúru nevystavoval síce nevedel ovplyvniť jej predmet, ale žalovaný dodal, že žalobca vedel ovplyvniť ako bude formulovaný predmet zmluvy a bolo v jeho záujme, aby vzhľadom aj na výšku odmeny, ktorá prináleží dodávateľovi zmluvne dohodli, konkrétny druh a rozsah služieb. Nárok na odpočítanie dane je viazaný aj na formálnu existenciu faktúry, ktorá musí mať zákonom predpísané náležitosti. Predmet zdaniteľného plnenia musí byť vo faktúre identifikovaný rozsahom a druhom dodanej služby. K tvrdeniu žalobcu, že pre uplatnenie „nadmerného odpočtu“ je konštatovanie správcu dane o nepreukázaní dôvodu vystavenia faktúry až dňa 31.12.2015 neopodstatnené, žalovaný uviedol, že v zmysle § 49 zákona o DPH právo odpočítať daň z dodanej služby vzniká platiteľovi dane v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Táto vzniká dodávateľovi dňom dodania služby. Dňom dodania služby sa rozumie deň, keď je služba poskytnutá, resp. keď je jej poskytnutie ukončené. Predloženou faktúrou vystavanou dodávateľskou spoločnosťou žalobca a jeho dodávateľ deklarovali, že fakturované služby boli dodané dňa 31.12.2015, daňová povinnosť vznikla toho istého dňa, teda v zdaňovacom období december 2015. Z uvedeného dôvodu správca dane preveroval, či a v akom rozsahu boli v zdaňovacom období dodávané služby v zmysle zmluvy, na ktorú vystavená faktúra odkazovala. Ak žalobca namietal, že v súlade so zákonom si odpočítanie dane z preverovanej faktúry uplatnil v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, keďže služby boli spoločnosťou nebotra, s.r.o. poskytované v priebehu nielen mesiaca december 2015, ale niekoľkých mesiacov roka

2015 žalovaný uviedol, že pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je dôležité, aby boli splnené všetky podmienky, ktoré pre uznanie takéhoto nároku zákon ukladá. V súlade so zásadou neutrality DPH je základnou, nie však jedinou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane skutočnosť, že dodávateľovi služieb vznikla daňová povinnosť z titulu reálneho dodania služieb. Žalovaný na základe vyjadrení svedkov a z predložených dôkazov vykonaných správcom dane dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie služieb dodávateľskou spoločnosťou v zdaňovacom období december 2015 ani vznik daňovej povinnosti v tomto zdaňovacom období. V priebehu konania nebol ani ozrejmený dôvod, pre ktorý bola označená faktúra vystavená až dňa 31.12.2015, keď v zmysle uzavretej zmluvy bol daňový subjekt povinný bezodkladne informovať dodávateľskú spoločnosť o pripísaní prostriedkov NFP na jej účet a na základe tejto skutočnosti dodávateľská spoločnosť bola povinná vystaviť pre žalobcu faktúru. Žalobca síce namietal, že služby boli poskytované nielen v decembri 2015, avšak nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorým by preukázal, že mu boli v zdaňovacom období december 2015 nejaké služby v zmysle označenej faktúry od dodávateľa dodávané. Na základe týchto skutočností nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zdaňovacom období december 2015 a z uvedeného dôvodu nevzniklo v zdaňovacom období december 2015 daňovému subjektu ani právo na odpočítanie dane z predloženej faktúry. K tvrdeniu žalobcu, že nástupnícka spoločnosť dodávateľa pristúpila k vymáhaniu pohľadávky z neuhradenej faktúry, žalovaný uviedol, že k tejto skutočnosti žalobca nepredložil v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by takéto tvrdenie potvrdil. Správca dane naopak zistil, že žalobca neuhradil preverovanú faktúru v plnej sume. Správca dane zistil, že žalobca uhradil časť tejto faktúry v sume 18.705,94 eur dňa 26.01.2016 a dňa 16.02.2016 bola dodávateľovi uhradená suma 23.529,70 eur.

11. K námietke týkajúcej sa porušenia zásady zákonnosti a tvrdenia, že žalobca nebol upovedomený zo strany správcu dane, o ktorých skutočnostiach má pochybnosti, žalovaný uviedol, že po preskúmaní obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že postupom správcu dane žalobca nebol ukrátený na svojich právach, správca dane dodržal všetky príslušné zákonné ustanovenia a svoje povinnosti vykonal riadne a nestranne, teda postupoval v súlade so zásadou zákonnosti uvedenou v § 3 Daňového poriadku.

12. Na základe týchto skutočností žalovaný uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky, ktoré pre uznanie odpočítania dane stanovuje zákon o DPH (§ 49 ods.1 a 2) keďže dokazovaním nebolo potvrdené, že dodávateľ v zdaňovacom období december 2015 dodal žalobcovi služby v zmysel zmluvy v rozsahu zodpovedajúcom fakturovanej cene, teda u deklarovaného dodávateľa tovaru nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.1 zákona o DPH, čo je jedna zo základných podmienok pre uznanie odpočítania dane. Ak teda nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca tým, že si nárokoval na jej vrátenie vo forme nadmerného odpočtu porušil ustanovenie § 49 ods.1 zákona o DPH.

13. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 101436226/2017 zo dňa 27.06.2017 ako aj rozhodnutia správcu dane Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová ves č. 100554612/2017 zo dňa 30.03.2017 a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že preskúmavané rozhodnutie trpí vadami uvedenými v ustanovení § 191 ods.1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ Správneho súdneho poriadku, následkom čoho je rozhodnutie žalovaného ( vrátane rozhodnutia správcu dane) nezákonné a aj nepreskúmateľné. Svoje výhrady koncentroval do týchto žalobných dôvodov, pretože žalovaný : 1/ porušil povinnosť použiť najvhodnejšie prostriedky k správnemu vyrubeniu dane; 2/ neuviedol ako sa vysporiadal so všetkými námietkami a návrhmi daňového subjektu; 3/ nesprávne právne posúdil nárok žalobcu na odpočítanie dane; 4/ skutkový stav, ktorý považuje žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia nemá oporu v administratívnom spise správcu dane; 5/ porušil povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a zároveň porušil povinnosť vykonávať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu; 6/ prenechal dôkazné bremeno na žalobcu.

14. Vo vzťahu k prvému žalobnému dôvodu uviedol, že žalovaný pre daňové konanie vôbec nepovažoval za relevantné, že žalobca zaplatením časti pohľadávky voči spoločnosti nebotra, s.r.o. uznal výšku, splatnosť a dôvodnosť tejto pohľadávky. Nepreveril ani námietku, že predmetná suma z faktúry je predmetom vymáhania zo strany nástupníckej spoločnosti pôvodného dodávateľa, čím

podľa žalobcu postupom administratívnych orgánov došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods.2 a § 74 ods.2 Daňového poriadku, pričom porušenie týchto ustanovení malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Zároveň uviedol, že na rozhodcovskom súde Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, pod č. RspM-7/2017 prebiehalo konanie, v ktorom spoločnosť CAI GROUP LTD ako žalobca uplatnila nárok o zaplatenie 70.000,- eur s prísl. proti žalobcovi v tomto konaní a žalobca sa mimosúdnou dohodou zaviazal postupne, v splátkach zaplatiť právnemu nástupcovi spoločnosti nebotra, s.r.o. sumu 104.429,03 eur, s tým, že prvá splátka vo výške 18.759,27 eur ku dňu podania správnej žaloby bola zaplatená.

15. V poradí druhom žalobnom dôvode namietal, že žalovaný neuviedol ako sa vysporiadal so všetkými námietkami a návrhmi daňového subjektu, pretože aj keď výsluch F.. V. S., konateľky spoločnosti PROGETTO, s.r.o., ktorá bola subdodávateľkou predmetnej služby ako aj z faktúr vystavených spoločnosti nebotra, s.r.o. (č. 15003 zo dňa 31.01.2015, č. 15005 zo dňa 28.02.2015, č. 15007 zo dňa 31.03.2015, č. 15010 zo dňa 30.04.2015 a č. 15014 zo dňa 31.05.2015) emailových správ a výpisov z hovorov v roku 2015 vyplynulo, že služba, ktorá bola fakturovaná bola skutočne aj v roku 2015 poskytnutá, žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na tieto skutočnosti nereagoval. Je zrejmé, že tieto služby nemohli byť súčasťou faktúry zo dňa 14.04.2014, preto rozhodnutie žalovaného trpí vadou, ktorá ho robí nedostatočne odôvodneným a nepreskúmateľným.

16. V poradí treťom žalobnom dôvode namietal nesprávne posúdenie nároku žalobcu na odpočítanie dane, pretože z obsahu Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 15.10.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 29.11.2013 vyplýva, že predmet faktúry (s odkazom na obsah zmluvy) bol dostatočne konkrétny a odkazoval priamo na zmluvu, ktorá bola právnym titulom pre zaplatenie sumy uvedenej na faktúre. Ak by aj naozaj predmet vo faktúre nebol dostatočne konkretizovaný, resp. ak faktúra nebola vystavená v čase, kedy mal byť vystavená, prípadné nesplnenie povinností spoločnosťou dodávateľa vystaviť faktúru do 14 dní odo dňa vyplatenia NFP nemôže byť na ujmu žalobcu vo vzťahu k odpočítaniu dane. Žalobca ďalej zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 22 ods.1, 2 zákona o DPH je potrebné do základu dane započítať aj províziu súvisiacu s poskytovanými službami. Žalovaný neprihliadol ani na námietku žalobcu o uplatnení nároku na odpočítanie dane v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, v dôsledku čoho dospel žalovaný k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

17. V štvrtom žalobnom dôvode žalobca uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva, prečo považoval faktúru v časti jej predmetu za nedostatočnú, keď táto presne odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb. Neuviedol z akého dôvodu považoval označenie týchto služieb v zmluve za nedostatočne konkretizované, ak z predmetnej faktúry jednoznačne vyplýva presné označenie jej predmetu. Strohé dovolanie sa na skutočnosť, že služby neboli dostatočne konkretizované, nemožno podľa žalobcu považovať za riadne vysporiadanie sa so skutočnosťami uvedenými v zmluve a námietkami daňového subjektu.

18. Vo vzťahu k piatemu žalobnému dôvodu žalobca namietal, že administratívne orgány nepostupovali v zmysle zákona, ak v rámci daňového konania nepožiadali o súčinnosť nástupnícku spoločnosť nebotra, s.r.o., ktorá mohla objasniť tie skutočnosti, ktoré boli považované za nedostatočne preukázané. Postupom administratívnych orgánov tak došlo k porušeniu § 3 ods. 5 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku.

19. Vo vzťahu k poslednému, šiestemu žalobnému dôvodu žalobca uviedol, že žalovaný nevyužil všetky prostriedky na správne zistenie skutkového stavu, postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku (najmä ustanovením § 74 ods. 2 Daňového poriadku) a navyše prenechal dôkazné bremeno hlavne na žalobcu, pričom mohol a podľa názoru žalobcu aj mal požadovať predloženie dokumentácie o poskytnutí služby spoločnosti žalobcu aj od spoločnosti CAI GROUP Ltd.

20. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2017 k správnej žalobe zotrval na skutkových zisteniach ako ja na právnych záveroch vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, vrátane rozhodnutia správcu dane a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

21. Vo vyjadrení k žalobným dôvodom uviedol, že v preskúmavanej veci je sporným posúdenie, či faktúra vystavená spoločnosťou nebotra, s.r.o. č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015 bola hodnoverným

a pravdivým dokladom preukazujúcim skutočnosti oprávňujúce žalobcu uplatniť nárok na odpočítanie dane.

22. K žalobnému dôvodu pod bodom 1/ žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane nebola skutočnosť, že nebolo preukázané, že žalobca faktúru vystavenú dodávateľom nezaplatil, tak ako to namieta žalobca. Dôvodom neuznania nároku na odpočítanie dane z označenej faktúry s dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2015 bolo konštatovanie porušenia § 49 ods.1 a 2 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané aké konkrétne služby a v akom rozsahu boli žalobcovi v zdaňovacom období december 2015 poskytnuté dodávateľskou spoločnosťou nebotra, s.r.o. a ani to, že u dodávateľa služby vznikla v zdaňovacom období december 2015 daňová povinnosť. Samotné uznanie dlhu prostredníctvom jeho čiastočného zaplatenia nepreukazuje dodanie služby v zdaňovacom období december 2015. Zistenia o nezaplatení celej fakturovanej sumy správne orgány uviedli ako podporný argument dotvárajúci komplexný obraz o zdaniteľnom obchode. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca namietal, že nástupnícka spoločnosť dodávateľa pristúpila k vymáhaniu pohľadávky z neuhradenej faktúry, avšak túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti spočíva na žalobcovi.

23. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa predloženia dôkazov o poskytnutí služby v roku 2015 (žalobná námietka 2/) žalovaný uviedol, že v roku 2014 v období od 27.01.2014 do 06.10.2014 poskytovala žalobcovi služby v subdodávke F.. Š., ktorá vypracovala správu z predimplementačného auditu, hlásenie o začatí realizácie projektu zo dňa 26.06.2014 žiadosti o zmeny a monitorovaciu správu. Za poskytnutie týchto služieb vyfakturovala spoločnosti nebotra, s.r.o. dňa 30.10.2014 sumu 377,50 eur. Okrem týchto dokladov neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy preukazujúce dodanie ďalších služieb. Bývalí konatelia dodávateľskej spoločnosti K.. S. H. M. K.. S. S. uviedli, že služby pre žalobcu vykonávali osobne aj oni ako konatelia dodávateľskej spoločnosti, nepredložili však žiaden doklad preukazujúci vykonanie týchto služieb nimi osobne, resp. zamestnancami dodávateľskej spoločnosti. Subdodávatelia za poskytovanie služieb pre žalobcu fakturovali spoločnosti nebotra, s.r.o. spolu sumu 10.377,50 eur (F.. S. po 2.000,- eur mesačne od januára do mája 2015, pričom nie celá suma sa týkala dodania služieb žalobcovi a F.. Š. sumu 377,50 eur za dodanie služieb v období od 27.01.2014 do 06.10.2014), spoločnosť nebotra, s.r.o. následne dodanie týchto služieb žalobcovi fakturovala v sume spolu 193.093,95 eur bez DPH (faktúrou č. 6720140414 zo dňa 14.04.2014 a faktúrou č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015) s tým, že zjavný nepomer medzi cenami za poskytnuté služby subdodávateľmi následne fakturovanými spoločnosťou dodávateľa žalobcovi, ako aj zistenia o spôsobe akým bola zmluvne dohodnutá odmena za poskytnutie služieb, a to aj napriek tomu, že žiadosť o NFP spoločnosť nebotra, s.r.o. nevypracovala, ani ju nepodávala a v čase podania žiadosti o NFP ešte ani zmluvu so žalobcom nemala uzatvorenú, vyvolali oprávnené pochybnosti o tom, čo bolo skutočným obsahom právneho úkonu medzi spoločnosťou nebotra, s.r.o. a žalobcu.

24. Žalovaný k žalobnému dôvodu uvedenému v bode 3 podanej žaloby uviedol, že právo na odpočítanie DPH nie je možné podmieňovať vyplatením, resp. nevyplatením NFP, ani dátumom vyplatenia odmeny, pretože uznanie nároku na odpočítanie dane je viazané na moment dodania tovaru, resp. služby, pretože týmto momentom vzniká dodávateľovi daňová povinnosť z tohto dodania a nemôže byť preto viazaná na moment pripísania prostriedkov na účet žalobcu. Predložením faktúry z 31.12.2015, na ktorej bol vznik daňovej povinnosti určený tým istým dňom žalobca deklaroval, že mu dodávateľská spoločnosť v zdaňovacom období december 2015 dodávala služby. Práve z tohto dôvodu správca dane preveroval, či a v akom rozsahu boli žalobcovi v zdaňovacom období december 2015 dodávané služby v zmysle zmluvy, na ktorú odkazovala vystavená faktúra. V priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, aby v tomto zdaňovacom období boli spoločnosťou nebotra, s.r.o. poskytované služby pre žalobcu, ani to, že v mesiaci december 2015 vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. Z obsahu predložených dokladov vyplynulo, že práce na projekte boli ukončené dňa 06.03.2015, dňa 28.05.2015 za prítomnosti subdodávateľa služieb F.. S. (PROGETTO, s.r.o.) bola vykonaná kontrola na mieste zo strany SIEA a dňa 16.07.2015 boli prostriedky NFP pripísané na účet žalobcu. Poskytovanie služieb teda preukázateľne skončilo v zdaňovacom období máj 2015 (v zmysle § 19 ods. 3 zákona o DPH) a v zdaňovacom období december 2015 žalobcovi spoločnosťou nebotra, s.r.o. nebola poskytovaná žiadna služba. Žalovaný poukázal aj na samotné znenie zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 15.10.2013 v znení jej dodatku, v zmysle ktorej mal žalobca povinnosť bezodkladne informovať dodávateľskú spoločnosť o tom, že im bol na účet pripísaný NFP. V zmysle zmluvných podmienok na základe tejto informácie mala byť vystavená faktúra. Žalobca v daňovom konaní nepreukázal kedy

spoločnosť nebotra, s.r.o. informoval o vyplatení prostriedkov NFP. Žalovaný zdôraznil, že v rozpore s tvrdením bývalých konateľov nebotra, s.r.o. z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žiadosť o NFP nevypracovala, ani ju nepodávala dodávateľská spoločnosť, pretože táto bola vypracovaná v spolupráci so spoločnosťou Support & Consulting s.r.o. a bola podaná už dňa 24.04.2013, teda takmer pol roka pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí služby v rámci výzvy KasHR-111SP-1201. Žiadosť o NFP bola schválená rozhodnutím zo dňa 29.11.2013 a z vyjadrenia zamestnanca žalobcu (že sa s konateľom spoločnosti nebotra, s.r.o. stretli dňa 17.01.2014) je zrejmé, že spoločnosť nebotra, s.r.o. začala poskytovať služby až po schválení žiadosti o NFP. K námietke, že odpočítanie dane sa vykoná najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka žalovaný uviedol, že žalobca v daňovom konaní nepreukázal, že mu boli nejaké služby v zdaňovacom období december 2015 poskytované a tiež nepreukázal, že mu v priebehu roku 2015 boli dodávané služby v rozsahu fakturovanej ceny určenej ako podiel na NFP. V daňovom konaní tak nebolo preukázané, že základ dane uvedený na faktúre vo výške 93.529,70 eur je reálnou sumou, ktorú mala dodávateľská spoločnosť nebotra, s.r.o. prijať za fakturované služby.

25. K štvrtému žalobnému bodu žalovaný uviedol, že predložená faktúra nebola vyhotovená v súlade s ustanovením § 74 ods.1 písm. f/ a g/ zákona o DPH, pretože neobsahovala údaje o rozsahu a druh dodanej služby, ani údaje o základe dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty. Ak faktúra odkazuje na zmluvu o poskytovaní služieb, ani z predmetu zmluvy uvedeného v článku II., ktorý bol formulovaný veľmi všeobecne nevyplýva, aké konkrétne priebežné služby, poradenstvá boli žalobcovi poskytnuté, či aké informácie, resp. skutočnosti bolo nutné v súvislosti so schválením žiadosti o NFP analyzovať a aké boli výstupy tejto analýzy. Správca dane naviac zistil, že na základe označenej zmluvy článku II. bod 2.1 písm. c/ mal byť rozsah poskytovaných služieb bližšie vyšpecifikovaný, pretože zmluvné strany sa zaviazali vypracovať podrobný popis činnosti a harmonogram priebehu auditu. Takýto doklad však správcovi dane predložený nebol.

26. K žalobným dôvodom uvedeným v bodoch 5. a 6. správnej žaloby žalovaný súhrne uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a potvrdia tvrdenia daňového subjektu. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že v daňovom konaní sa takmer výlučne vychádzalo len z dôkazov, ktoré boli ním predložené, pretože správca dane sa neobmedzil len na formálne preskúmanie a analýzu predložených dokladov, ale vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy, keď preveroval dodanie služieb u subdodávateľov spoločnosti nebotra, s.r.o., bývalých konateľov dodávateľskej spoločnosti a z komplexu týchto dôkazných prostriedkov získal dostatok dôkazov podporujúcich jeho záver o neuznaní nároku na odpočítanie dane z predloženej faktúry. Práve z týchto dôvodov považoval žalovaný námietku ponechania dôkazného bremena výlučne na žalobcovi za neopodstatnenú. Zdôraznil, že procesná povinnosť preukázať opodstatnenosť uplatneného odpočítania dane je na strane žalobcu a ten si túto povinnosť nemôže vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní tejto skutočnosti. V súvislosti s námietkou o nepožadovaní dokumentácie o poskytnutí služby od nástupnickej spoločnosti CAI GROUP Ltd žalovaný uviedol, že aj z vyjadrení K.. H. M. K.. S. vyplynulo, že doklady týkajúce sa tvrdeného poskytnutia služieb neboli odovzdané nástupnickej spoločnosti, a preto správca dane majúc na zreteli zásadu hospodárnosti a efektívnosti využil všetky prostriedky, aby čo najúplnejšie zistil skutkový stav. V závere žalovaný zdôraznil, že z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a žalovaný z obsahu spisu ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že námietky žalobcu v jeho správnej žalobe nie je možné akceptovať a tieto sú neopodstatnené.

27. Žalobca v replike zo dňa 23.01.2018 zotrval na svoje právnej ako aj skutkovej argumentácii, tak ako ju špecifikoval v správnej žalobe, zopakoval jednotlivé tvrdenia k žalobným dôvodom zo správnej žaloby a zdôraznil, že predmet predloženej faktúry bol dostatočne konkrétny, pretože odkazoval priamo na zmluvu, ktorá bola právnym titulom pre zaplatenie sumy uvedenej na faktúre.

28. Žalovaný v duplike zo dňa 19.03.2018 sa odvolal na svoje stanoviská vo veci, ktoré v stručnosti zopakoval a zdôraznil, že po podrobnom oboznámení sa s rozhodnutím správcu dane ako aj s obsahom predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu a prijaté závery administratívnych orgánov sú vecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH ako aj Daňového poriadku. Námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe naďalej považoval za neopodstatnené, a to aj napriek tvrdeniam uvedeným v replike žalobcu.

29. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2017, ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP) na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že správnej žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

30. Na pojednávaní pred súdom, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.11.2018 právna zástupkyňa žalobcu trvala na podanej správnej žalobe z dôvodov, ktoré sú v nej uvedené. Zdôraznila, že správne orgány v priebehu správneho konania preniesli dôkazné bremeno na žalobcu, hoci boli povinné obstarať si dôkazy na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vydanie napadnutého rozhodnutia a túto svoju povinnosť si nesplnili. Poukázala aj na to, že ak by aj bola sporná faktúra vystavená v inom období, než bola vykonaná služba, nemôže to byť na ťarchu žalobcu a s touto skutočnosťou boli správne orgány povinné sa náležitým spôsobom vysporiadať, čo neurobili. Ďalšie vady preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov boli podrobne špecifikované v podanej žalobe a odvolala sa aj na podrobne špecifikované žalobné dôvody. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred súdom uviedla, že trvá na písomnom vyjadrení a zastáva názor, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho aj správny právny záver. Poukázala na to, že v danom prípade, pokiaľ ide o prenesenie dôkazného bremena, námietku nie je možné považovať za opodstatnenú, pretože správne orgány v tomto smere vykonali rozsiahle dokazovanie, špecifikovali dôkazy, z ktorých vychádzali pri vydaní napadnutého rozhodnutia a práve žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že došlo k zdaniteľnému plneniu a v akom rozsahu. Zistený skutkový stav má preto oporu vo vykonaných dôkazoch a v spisovom materiáli.

31. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

34. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods.6 Daňového poriadku).

35. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

36. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

37. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

38. Podľa § 19 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a/ až e/. Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách ( ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia.

39. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

40. Podľa § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

41. Podľa § 71 zákona o DPH, na účely tohto zákona: a/faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b/ elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e/ elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

42. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.

43. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedči daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.“

44. Z citovaných ustanovení Daňového poriadku ako aj zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane vo svojom rozhodnutí, a to na základe skutočností zistených počas daňovej kontroly a na základe vyhodnotení jednotlivých dôkazov a ďalších zistení konštatoval, že daňovým subjektom správcovi dane nebolo preukázané, že spoločnosťou nebotra, s.r.o. boli dodané služby v roku 2015 v rozsahu, ktorý je uvedený v označenej faktúre zo dňa 31.12.2015, teda vznik daňovej povinnosti titulom dodania služby na základe označenej faktúry sa nepreukázal a daňovému subjektu, t.j. žalobcovi tak nevzniklo ani právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods.1 v nadväznosti na § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH. Za takejto situácie si žalobca v predloženom daňovom priznaní odpočítanie dane uplatnil neoprávnene. 45. Aj správny súd vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení Daňového poriadku a zákona o DPH, na základe obsahu administratívneho spisu konštatuje, že žalobcom deklarovaná služba „na základe Zmluvy o poskytnutí služby v rámci výzvy KaHR-111SP-1201, z OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Prioritná os 1, Inovácia a technologické transfery, Podopatrenie 1.1.1: Podpora zavádzania inovácií a technologických transferov“, ktorá bola fakturovaná spoločnosťou nebotra, s.r.o. faktúrou č. 6720160122 s dátumom dodania 31.12.2015 a dátumom vzniku daňovej povinnosti 31.12.2015 zo strany žalobcu nebola preukázaná, hoci žalobcu ako daňový subjekt zaťažuje dôkazná povinnosť pri preukazovaní deklarovaných nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd zhodne so závermi správcu dane ako aj žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí zistil, že preukázané skutočnosti nasvedčujú tomu, že dodávateľská spoločnosť nebotra, s.r.o. fakturované a vyššie špecifikované služby žalobcovi reálne nedodala. Z uvedených dôvodov dodávateľskej spoločnosti nebotra, s.r.o. preto nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služieb podľa § 9 ods.1 v nadväznosti na ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane podľa ustanovení § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH. Správny súd ďalej poukazuje aj na zistenia správcu dane, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z faktúry, ktorej predmetom bola „odmena za poskytovanie služby“, pričom preverená faktúra nešpecifikuje aká konkrétna služba, resp. služby a v akom rozsahu mali byť daňovému subjektu dodané. Faktúra iba odkazuje na zmluvu o poskytnutí služby, ktorá je vyššie označená, pričom podľa obsahu tejto zmluvy, konkrétne jej bodu 2.2 ( čl. II.) vyplýva, že poskytnutím služby sa rozumie už aj pripravenosť poskytovateľa poskytovať objednávateľovi, ktorékoľvek z vyššie uvedených činností. Objednávateľ tak berie na vedomie, že právo poskytovateľa na vyplatenie dohodnutej odmeny nie je závislé od rozsahu poskytnutých služieb, z čoho vyplýva, že spoločnosť nebotra, s.r.o. svoj nárok na odmenu za služby, ktorá mala daňovému subjektu poskytnúť, podmienila vyplatením nenávratného finančného príspevku, a to napriek tomu, že žiadosť o nenávratný finančný príspevok nevypracovala a ani ju orgánom o nej oprávneným rozhodovať nepredkladala. Správny súd zastáva názor zhodný s názorom žalovaného, že v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane, odmena za služby, ktoré mu mali byť dodané nemôže byť viazaná na preplatenie NFP, ale táto odmena musí byť odrazom finančného vyjadrenia hodnoty služby a musí byť viazaná na reálne dodanie služby. 46. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR k právnej problematike dane z pridanej hodnoty jednoznačne vyplýva, že právne podmienky uvedené v § 49 ods.1, 2 písm. a/, § 51 ods.1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok daňového subjektu na odpočet dane z pridanej hodnoty. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon tak neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžf/4/2011 z 15.03.2011). 47. V súvislosti s danou argumentáciou Najvyššieho súdu SR vzťahujúcou sa na dôkazné bremeno daňového subjektu správny súd konštatuje, že zvládnutím dôkazného bremena v konaní pred správcom dane je nielen preukázanie existencie plnenia (tovaru, služby), ale nevyhnutnou podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z konkrétneho deklarovaného obchodu, je preukázanie tej skutočnosti, že dodávateľom fakturovaného tovaru alebo služieb, je subjekt uvedený na faktúre. Správny súd z obsahu administratívneho spisu (vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly a v rámci vyrubovacieho konania) zistil, že žalobca tieto skutočnosti nepreukázal. Žalobca v konaní pred správcom dane a neskôr ani vo vyrubovacom konaní nepreukázal, aké konkrétne služby a v akom rozsahu boli žalobcovi poskytnuté spoločnosťou nebotra, s.r.o. v zdaňovacom období december 2015, a teda nepreukázal ani vznik daňovej povinnosti u deklarovaného dodávateľa, ktorý vystavil predmetnú faktúru. Z obsahu vykonaného dokazovania

vyplýva, že táto spoločnosť v zdaňovacom období december 2015 neposkytovala žiadne služby žalobcovi a dodávateľskou spoločnosťou boli žalobcovi poskytnuté služby v sume 193.093,95 eur bez DPH fakturované predchádzajúcou faktúrou č. 6720140414 zo dňa 14.04.2014. 48. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu uplatneným v správnej žalobe správny súd uvádza, že tieto podľa názoru súdu nie sú spôsobilé spochybniť správne závery administratívnych orgánov o tom, že faktúra č. 6720160122 zo dňa 31.12.2015 nie je hodnoverným a pravdivým dokladom preukazujúcim skutočnosti oprávňujúce žalobcu uplatniť nárok na odpočítanie dane. Podstatným dôvodom neuznania nároku žalobcu neboli závery o nezaplatení fakturovanej sumy v celom rozsahu (uvedená argumentácia bola v rozhodnutí správnych orgánov uvedená iba podporne), ale konštatovanie o porušení § 49 ods.1 zákona o DPH v nadväznosti na ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, z dôvodu, že nebolo preukázané aké konkrétne služby a v akom rozsahu boli žalobcovi v zdaňovacom období december 2015 poskytnuté dodávateľskou spoločnosťou a ani to, že u dodávateľa služby vznikla v tomto zdaňovacom období daňová povinnosť. Ani samotné uznanie dlhu prostredníctvom jeho čiastočného zaplatenia podľa názoru správneho súdu nepreukazuje dodanie služby a nič na tom nemenia ani dôkazy predložené žalobcom o tom, že nástupnícka spoločnosť dodávateľa pristúpila k vymáhaniu pohľadávky z neuhradenej faktúry. K žalobnému dôvodu týkajúcemu sa predloženia dôkazov o poskytnutí služby v roku 2015 správny súd poukazuje na to, že prísne pravidlá požadované zákonom o DPH pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry správnych súdov v SR pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňový doklad odrážal skutočnosť pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažovaný daňový subjekt a nie správca dane. Na druhej strane však nemožno uprieť právo správcu dane na vykonanie takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tej súvislosti správny súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/29/2010 z 10.03.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.06.2011 a iné. Práve v tej súvislosti poukazuje správny súd na tú skutočnosť, že správca dane vykonával aj z vlastnej iniciatívy pomerne rozsiahle dokazovanie na preukázanie toho, aké konkrétne služby boli dodané dodávateľskou spoločnosťou daňovému subjektu na základe predmetnej faktúry. V priebehu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nebolo preukázané, aby v tomto zdaňovacom období boli spoločnosťou nebotra, s.r.o. poskytované služby pre žalobcu, teda nebolo preukázané ani to, aby v mesiaci december 2015 vznikla dodávateľovi daňová povinnosť. Z obsahu predložených dokladov vyplynulo, že práce na projekte v zmysle zmluvy o poskytnutí služieb v znení jej dodatku boli ukončené dňa 06.03.2015, dňa 28.05.2015 za prítomnosti subdodávateľa služieb F.. S. (spoločnosť PROGETTO, s.r.o.) bola vykonaná kontrola na mieste zo strany SIEA a dňa 16.07.2015 boli prostriedky NFP pripísané na účet žalobcu. Poskytovanie služieb v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 zákona o DPH preukázateľne skončilo v zdaňovacom období máj 2015 a v zdaňovacom období december 2015 žalobcovi spoločnosťou nebotra, s.r.o. nebola poskytovaná žiadna služba. V tej súvislosti je potrebné zdôrazniť aj povinnosť vyplývajúcu z označenej zmluvy, a to bezodkladne informovať dodávateľskú spoločnosť o tom, že daňovému subjektu bol na účet pripísaný NFP, pričom v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok na základe tejto informácie mala byť vystavená žalobcovi faktúra. Okamih, ku ktorému dodávateľská spoločnosť bola oboznámená o vyplatení NFP v konaní preukázaný nebol. Správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v rozpore s tvrdením konateľov spoločnosti nebotra, s.r.o. žiadosť o NFP táto spoločnosť nevypracovala a ani ju nepodávala, pretože uvedené činnosti boli vykonávané subdodávateľsky spoločnosťou Support & consulting, s.r.o. a žiadosť bola podaná už dňa 24.04.2013, takmer polroka pred uzavretím zmluvy o poskytnutí služby, na ktorú sa odvoláva predložená faktúra. 49. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj žalobnú námietku, že odpočítanie dane sa vykoná najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka v ktorom bola poskytnutá označená služba a to z dôvodu, že žalobca v daňovom konaní a ani pred súdom nepreukázal, že dodávateľskou spoločnosťou nebotra s.r.o. mu boli v zdaňovacom období december 2015 poskytované konkrétne služby, a tiež nepreukázal, že mu v priebehu roku 2015 boli dodávané služby v rozsahu fakturovanej ceny určenej ako podiel na NFP. V daňovom konaní tak nebolo preukázané, že základ dane uvedený na faktúre vo výške 93.529,70 eur je reálnou sumou, ktorú mala dodávateľská spoločnosť nebotra, s.r.o. prijať za fakturované služby.

50. V závere súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bol daný v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný procesnoprávny priestor

pre dokazovanie a tým aj preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku. Procesnoprávne a tým aj ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej problematiky súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu SR a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkov konania, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods.3, článku 48 ods.2 Ústavy SR a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú bola poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhými účastníkmi konania. Procesný postup orgánov verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv, ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania) predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní, alebo uplatniť opravné prostriedky (nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 153/07-35 z 18.10.2017).

51. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

52. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

53. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods.4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ Správneho súdneho poriadku).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.