Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Co-234-2018.pdf
PDF · 98.1 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/234/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD. s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovaným: 1/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.S. M. XXX/XX, U., 2/ S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A.S. M. XXX/XX, U., o zaplatenie 15 326,16 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 6Csp/45/2018-144, zo dňa 18.06.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu v Lučenci č. k. 6Csp/45/2018-160 zo dňa 30.07.2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobcu zamietol a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
II. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd v Lučenci rozsudkom č. k. 6Csp/45/2018-144 zo dňa 18.06.2018 rozhodol, že žalobu zamieta. Žalovaní 1/ a 2/ nemajú od žalobcu nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 6Csp/45/2018-160 zo dňa 30.07.2018 rozhodol, že súd konanie v časti úroku vo výške prevyšujúcej sumu 4 914,65 eur zastavuje.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 19.03.29018 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 15 326,16 eur s príslušenstvom titulom nesplatenia úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu Poštová banka, a. s., (ako veriteľom) žalovaným 1/ a 2/ (ako dlžníkom) na základe zmluvy o úvere č. 5346626588 zo dňa 01.03.2011, za v zmluve dohodnutých podmienok. Predmetnú zmluvu vzhľadom na jej charakter treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a prednostne aj Občiansky zákonník, hoci bola uzatvorená podľa ust. 497 Obchodného zákonníka. V dôsledku porušenia podmienok zmluvy žalovanými právny predchodca žalobcu v súlade s obchodnými podmienkami (podľa čl. 9 ods. 9.2 písm. i)) vyhlásil úver za predčasne splatný k 13.10.2014. Do spisu žalobca doložil písomnú „výzvu na splatenie dlžnej časti úveru“, dátum podania 26.09.2014, adresovanú žalovanej 1/ a žalovanému 2/ Poštovou bankou, a.s. Z Podacieho hárku č. EPHOO3138645 zo dňa 26.09.2014 vyplýva, že právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. doručoval žalovanej 1/ písomnosť bližšie nedefinovanú. Doručovanie výzvy žalovanému 2/ nepreukázal. V zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súdu však nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyzýval žalovaných na zaplatenie
nedoplatku, v dôsledku čoho nemožno brať ani do úvahy platnosť predčasného zosplatnenia úveru pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
3. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a. s., uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017 dňa 13.06.2017, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania.
4. Aj bez návrhu sa súd zaoberal podmienkami postúpenia pohľadávky z hľadiska dodržania ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd skúmal, či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. V zmysle zákonných predpokladov uvedeného ustanovenia mohla banka postúpiť svoju pohľadávku na ďalší subjekt len za predpokladu, že žalovaní boli s úhradou pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní po tom, čo ich banka písomne vyzvala na úhradu pohľadávky. Uvedené predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z predložených dôkazov vyplýva, že Poštová banka, a.s., (právny predchodca žalobcu) vyzvala žalovaných listom zo dňa 26.09.2014 na úhradu dlžnej časti úveru. Doručenie predmetnej výzvy žalobca preukazoval v konaní len predložením podacieho hárku č. EPH003138645 zo dňa 26.09.2014, z ktorého je zrejmé, že právny predchodca žalobcu doručoval písomnosť neurčitého obsahu žalovanej 1/, avšak nie je z neho zrejmé, či došlo k doručovaniu výzvy na úhradu dlžnej čiastky a či táto zásielka sa aj dostala do dispozičnej sféry žalovanej 1/. Žalobca pritom nepreukázal ani doručenie uvedenej výzvy žalovanému v 2/. Následne Poštová banka, a. s., vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 13.10.2014 (k 13.10.2014). Žalobca na preukázanie doručenia výzvy na splatenie v celom rozsahu predložil súdu doručenku od žalovanej 1/, z ktorej vyplýva, že prevzala písomnosť označenú ako VYZB13100657010016623421-7LCS dňa 16.10.2018. Z uvedeného listinného dôkazu však nemožno vyvodiť, že ide o doručenku k výzve o mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko samotný žalobca súdu nepreukázal, že takáto výzva bola v skutočnosti pre žalovanú 1/ aj vyhotovená. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov je zrejmé, že výzva o mimoriadnej splatnosti bola vyhotovená len voči žalovanému 2/, ktorý si zásielku neprevzal v odbernej lehote a táto sa vrátila späť Poštovej banke, a.s., dňa 06.11.2014.
5. Okresný súd poukázal na povinnosť každej strany sporu predkladať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení uvedených v žalobe. Súd v sporovom konaní nemôže vyzývať stranu sporu na doloženie listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva, s poukazom na zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti strán. Súd pritom pri rozhodovaní veci vychádza zo skutočností, čo strany sporu preukázali ku dňu rozhodnutia. Na základe žalobcom predložených dôkazov súd mal zato, že žalobca nepreukázal, že sa výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej 1/ a žalovaného 2/, t.j. žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky, t.j. že pohľadávka v čase postúpenia bola spôsobilá na postúpenie. Nemožno považovať za dokázané, že postúpenie pohľadávky je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2014 je absolútne neplatná, pretože je v rozpore so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, preto sa nezaoberal tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkali uzavretia zmluvy o úvere a jej obsahových náležitostí.
6. O zastavení konania v časti úroku vo výške prevyšujúcej sumu 4 914,65 eur okresný súd rozhodol dopĺňacím rozsudkom s odkazom na ust. § 225 ods. 1, 2, 3 CSP a ust. § 145 ods. 2 CSP a § 146 CSP. Žalobca vzal žalobu späť v časti úroku vo výške prevyšujúcej sumu 4 914,65 eur a žiadal konanie zastaviť. Súd v konečnom rozhodnutí nerozhodol o tejto časti nároku žalobcu. Preto rozhodol o tejto časti nároku bez návrhu účastníkov konania, keďže rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť a konanie v súlade s ust. § 142 ods. 2 v uvedenej časti zastavil.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní úspešní v rozsahu 100 %, avšak preukázane žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol, že žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Namietal, že súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k otázke ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách a nepostupoval podľa ust. § 129 CSP. Súd môže podávateľa vyzvať aj na odstránenie takej vedy
podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania. Súd nevyzval žalobcu ani podľa ust. § 157 CSP, za účelom rýchleho a hospodárneho konania mohol vyzvať žalobcu, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci vo veci platnosti postúpenia s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby, a to najmä za situácie, kedy súd uznal zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú na účely pripustenia zmeny strany sporu, no nie za platnú na účely aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo samo o sebe považujeme za rozporný záver, ku ktorému súd pri aplikácii právnych noriem dospel. Súd nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je.
10. Podstata odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia je zachytená v jeho bodoch 21., 22., 23. (týka sa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách). Žalobca poukazuje na článok v „Súkromné právo 1/2015“ v ktorom sa uvádza, že slovenská práv prax sa podľa názoru autora neustálila, pokiaľ ide o výklad cit. ustanovenia. Podľa názoru NS SR nejde o kogentné ustanovenie v tom zmysle, že by si ho strany nemohli zúžiť, predmetné ustanovenie „poskytuje možnosť postúpiť pohľadávku aj inej osobe ako banke“, netvrdí, že by podmieňovalo možnosť postúpenia pohľadávok tými podmienkami a nezdá sa, že by ich považovalo za podmienky platnosti postúpenia. Okrem textového výkladu treba pri výklade právnych predpisov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na platnosť právneho úkonu mať na zreteli ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Účelom § 92 zákona o bankách je podľa názoru žalobcu úprava výnimiek z bankového tajomstva. Porušenie bankového tajomstva (vrátane porušenia § 92 ods. 8) nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným zákonom o bankách, ako aj k zodpovednosti za škodu. Hypoteticky, ak by žalobca pripustil, že predmetné ustanovenie diktuje podmienky platnosti postúpenia, tak žalobca tvrdí, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 13.10.2014 bola zároveň písomnou výzvou banky, a to v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný bol v omeškaní už od 25.06.2011, z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalovaný bol do dňa postúpenia uvedenej pohľadávky, t.j. do dňa 10.10.2017 jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku. Z uvedených skutočností vyplýva že právny predchodca žalobcu si splnil svoju povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu.
11. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.
12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre postúpenie pohľadávok banky alebo pobočky zahraničnej banky na tretiu osobu v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, toto ustanovenie je vo vzťahu k ustanoveniu § 524 Občianskeho zákonníka upravujúceho postúpenie pohľadávky právnou normou lex specialis, ktorá sa uplatní prednostne a dodržanie zákonných podmienok stanovených v § 92 ods. 8 pre postúpenie pohľadávky banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, ktorú má voči klientovi je predpokladom platného postúpenia pohľadávky bankou, alebo pobočkou zahraničnej pobočky na tretiu osobu.
15. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že žalobca nie je aktívne legitimovaným účastníkom konania, pretože súdu nepreukázal, že by na neho právne relevantným spôsobom prešiel návrhom uplatňovaný nárok. V odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej z nich, t.j. relevantné zaslanie písomnej výzvy obidvom žalovaným na splatenie dlhu súd nemal preukázané, a preto dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky bankou v prospech žalobcu je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
16. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne vyzvať dlžníka (žalovaných 1/ a 2/) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy žalovaným 1/ a 2/, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Rovnako to platí a na splnení povinnosti písomnej výzvy bankou v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia treba trvať bez zreteľa na žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní už od 25.06.2011, a že teda žalovaný bol do dňa postúpenia, t.j. do dňa „10.10.2017“, ako žalobca v odvolaní uvádza (krajský súd poznamenáva, že Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorú žalobca predložil súdu a je doložená v súdnom spise, je uzavretá dňa 13.06.2017), jednoznačne viac ako 90 dní v omeškaní so splnením peňažného dlhu.
17. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so zaplatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi je jednou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky.
18. Žalobca v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S námietkami, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, vrátane tých, ktoré sa týkajú procesného postupu súdu, sa náležite vysporiadal okresný súd vo svojom rozhodnutí. Okrem iného okresný súd zdôraznil zásadu kontradiktórnosti konania a rovnosti strán sporu. V danom prípade procesný postup okresného súdu bol súladný zo zákonom, námietky žalobcu s poukazom na ust. CSP § 129 (neúplné podanie vo veci), § 157 (rýchlosť a hospodárnosť konania), neboli žiadne dôvody. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu s poukazom na ust. § 168 CSP (predbežné prejednanie sporu), ide o fakultatívny inštitút a súd nie je povinný pred prvým pojednávaním nariadiť predbežné prejednanie sporu, možno nariadiť priamo pojednávanie. Takýto postup zvolil aj okresný súd, pričom na prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, súd do zápisnice uviedol, že čo sa týka predbežného právneho posúdenia, predmetom skúmania bude, či boli splnené platné zákonné ustanovenia pre postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o bankách a následne, či zmluva bola platne uzavretá v zmysle ust. Občianskeho zákonníka. Strany teda ani žalobca žiadne dôkazy nenavrhli a k dôkazom, ktoré mal súd k dispozícii, a ktoré oboznámil na pojednávaní a tiež ich uviedol do zápisnice z pojednávania, sa strany nevyjadrili a žiadne ďalšie dôkazy nenavrhli. Odvolací súd navyše odvolanie žalobcu považuje za zmätočné, keď žalobca súdu vytýka „situáciu, kedy súd uznal zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú na účely pripustenia zmeny strany sporu, no nie za platnú na účely aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, čo samo o sebe považujeme za rozporný záver“. Podotýka, že okresný súd nedospel k takému záveru, že zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017 (medzi Poštovou bankou a.s. a BENCONT COLLECTION, a.s.) je platná, a súd v priebehu konania tiež vôbec nerozhodoval o pripustení strany sporu (stranou sporu - žalobcom v tomto konaní bola od počiatku spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.). Odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej aj vrátane závislého výroku o trovách konania potvrdil z tých istých dôvodov aké uviedol okresný súd vo svojom rozhodnutí, na tieto dôvody odvolací súd odkazuje.
19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní1/ a 2/, preto žalovaným 1/ a 2/ prináleží nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovaným 1/ a 2/ preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017).
20. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).