Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/151/2018

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 7. novembra 2018, prejednal odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 20.09.2018 sp.zn. 4T/53/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. Y. uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 4 písm. b) Tr. zák. v spojení s § 122 ods. 10 Tr. zák. a § 138 písm. e) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený s uložením probačného dohľadu a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola určená skúšobná doba na štyri roky. Podľa § 51 ods. 4 Tr. zák. obžalovanému bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu, zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie, pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi podľa jeho pokynov, prvýkrát nasledujúci pracovný deň po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť I. R. škodu v sume 210,07 Eur a W. Y. v sume 564,32 Eur, pričom poškodená I. R. bola podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom jej nároku odkázaná na civilný proces. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor, a to do výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Uviedol v dôvodoch odvolania, že okolnosti, za ktorých došlo ku samotnému skutku, teda, že obžalovaný ušiel z ústavného protitoxikomanického liečenia a bezprostredne po úteku kradol, sú závažnými skutočnosťami pre rozhodnutie o treste. Pokiaľ súd prihliadol na výpoveď N.. Z. H., matky obžalovaného, ktorá je ochotná poskytnúť obžalovanému ubytovanie, túto nemožno považovať za dostatočnú záruku toho, že obžalovaný nebude opakovane páchať trestnú činnosť. Svedkyňa uviedla, že ona sama je zamestnaná a nemá objektívne možnosti ako zabezpečiť dohľad nad správaním obžalovaného počas jeho pobytu u nej v domácnosti. Sama navrhla, aby súd uložil obžalovanému ochranné liečenie ústavnou formou, čo by mohlo pomôcť adaptácii obžalovanému po prepustení na slobodu. Teda ona sama má obavu z toho, aby sa obžalovaný nedopustil ďalšej protiprávnej činnosti. Poukazuje tiež na osobu obžalovaného, ktorý je osemkrát súdne trestaný, nemá stály príjem, je závislý na omamných a psychotropných látkach a neexistuje žiadna

objektívna skutočnosť, ktorá by zaručovala, že obžalovaná potom, čo sa dostane na slobodu, nepristúpi opäť k páchaniu trestnej činnosti. Za týchto okolností sú splnené zákonné podmienky pre uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, lebo trest na slobode nie je dostatočný na splnenie svojho účelu. Krajský súd na základe odvolania okresného prokurátora preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovalo odvolanie okresného prokurátora, s prihliadnutím i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané, a zistil, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. V predmetnej veci teda smerovalo odvolanie okresného prokurátora len čo do výroku o treste, pretože v ostatnej časti považoval napadnutý rozsudok za zákonný potom, čo obžalovaný na hlavnom pojednávaní uznal svoju vinu a dokazovanie bolo vykonané len vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody. Pokiaľ ide o výrok o treste, súd prvého stupňa pri rozhodovaní o jeho druhu a výmere prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák. predovšetkým na závažnosť spáchanej trestnej činnosti, jej rozsah, predchádzajúci spôsob života obžalovaného, ako aj na možnosť jeho nápravy. Súd prvého stupňa nemohol prihliadať na posledné odsúdenie obžalovaného, pretože vo vzťahu k tomuto potrestaniu sa na obžalovaného pozerá, akoby trestaný nebol a súd prvého stupňa neprehliadol ani predchádzajúcu trestnú činnosť, ktorá spadá do obdobia pred viac ako desiatimi rokmi, teda v poslednom období obžalovaný nemal závažnejšie sklony k spáchaniu trestnej činnosti tak, ako to prezentoval v dôvodoch odvolania okresný prokurátor, ide teda o odsúdenie, ktoré platí s fikciou zahladenia, túto skutočnosť nie je možné vyhodnotiť ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Tr. zák. Možno tiež prisvedčiť vyjadreniu obžalovaného, resp. jeho obhajcu na verejnom zasadnutí v záverečnom návrhu, ktorý spochybnil tvrdenia okresného prokurátora v dôvodoch odvolania, že jeho matka sa bojí, že sa dopustí ďalšej trestnej činnosti, pokiaľ mu bude uložený trest na slobode, takto sa v žiadnom prípade nevyjadrila na hlavnom pojednávaní, ani na inom mieste a rovnako nesúhlasí s názorom prokurátora, že ušiel z liečenia, pretože tohto liečenia sa zúčastnil sám a pred jeho ukončením tak, ako dobrovoľne prišiel, aj dobrovoľne odišiel, čo je v podstatnom rozpore s tvrdením okresného prokurátora v odvolaní, že ušiel z výkonu ochranného liečenia.

Vychádzajúc hlavne z uvedených skutočností, ako aj následkov trestnej činnosti obžalovaného z hľadiska spôsobenej škody, dospel aj odvolací súd k záveru, že u obžalovaného uložený trest spolu s obmedzeniami a povinnosťami počas skúšobnej doby splní zákonom sledovaný účel, zvlášť, pokiaľ zodpovedne absolvuje aj ochranné protitoxikomanické liečenie. Uložený trest zodpovedá všetkým hľadiskám aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, nie je neprimerane mierny, ani prísny a aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu a osobe páchateľa. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd v napadnutej časti rozsudku nezistil žiadne pochybenie, považuje ho za zákonný, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.