Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-88-2016.pdf
PDF · 121.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/88/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s., Radlinského 10, 813 23 Bratislava, IČO: 35 799 200, právne zast. HMG LEGAL, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 656,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 415,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 415,12 eur od 17.03.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti t.j. o zaplatenie riadneho úroku vo výške 4,75 % ročne zo sumy 647,18 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konanie, voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 05.05.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 656,64 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, z dôvodu nevrátenia poskytnutého úveru na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.11.2014.
2. Podanú žalobu odôvodnil, na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky 4979,09 eur, úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške7,30% a úroková sadzba stavebného úveru bola 4,75% ročne. Úroková sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom medziúvere bola 5% ročne a pri stavebnom úvere vo výške 3% ročne. Podľa Zmluvy sa strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35,22 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy so úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa žalovaný zaviazal splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 46,74 eur. Podľa čl. VII, bod 2 Úverových podmienok žalobca so žalovaným dohodol možnosť požadovať okamžité splatenie úveru aj s príslušenstvom. Podľa Oznámenia o prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru zo dňa 21.12.2004 boli žalovanému reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3.883,69 eur, na základe čoho došlo k zníženiu mesačnej splátky stavebného úveru na sumu 39,83 eur, mesačná splátka mimoriadneho medziúveru zostala nezmenená vo výške 35,22 eur. Nakoľko žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní, žalobca ho listom zo dňa 11.11.2015 vyzval na úhradu dlžnej sumy a upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný na výzvu nereagoval, k splneniu jeho záväzku nedošlo ani po termíne splatnosti, žalobca listom zo dňa 02.02.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k dátumu 31.01.2016. Ku dňu 16.03.2016 dlh žalovaného predstavuje sumu
656,64 eur a dlžná suma pozostáva z istiny 631,63 eur, riadneho úroku vo výške 15,55 eur a úrokov z omeškania vo výške 9,46 eur. Keďže k úhrade dlžnej sumy zo strany žalovaného doposiaľ nedošlo, domáha sa zaplatenia pohľadávky prostredníctvom žaloby podanej na súd.
3. Žalovaný sa v danej právnej veci nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 19.09.2017, č.k. 10C/88/2016-67, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 241,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 241,52 eur od 17.3.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
5. Proti rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom, že nárok na zaplatenie poistného alebo poplatkov za správu vkladového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, resp. že tieto poplatky sú v rozpore s dobrými mravmi. Poplatky boli dojednané priamo v zmluve. Za poplatok za správu úverového účtu ako aj za poplatok za poistné žalovaný protiplnenie dostal. Dojednanie týchto poplatkov nie je v neprospech žalovaného. Oba poplatky majú pre žalovaného prínos. Žalovaný nepredložil súdu žiadne vyjadrenie, z ktorého by vyplývalo, ktoré nároky by boli medzi stranami sporné. Veriteľovi prináležia zmluvné úroky až do reálneho splatenia úveru. V tomto smere poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov SR a Najvyššieho súdu ČR. Je potrebné rozlišovať úrok zmluvný a úrok z omeškania. Úrok zmluvný predstavuje odplatu a úrok z omeškania je sankciou za nesplanenie záväzku. Mal za to, že mu patrí nárok na úrok na riadne úroky po zosplatnení úveru. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
6. Odvolací súd uznesením zo dňa 24.05.2018, č.k. 21Co/8/2018-93 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu 1. inštancie uložil povinnosť opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ust. § 220 ods. 2 CSP.
7. Súd 1. inštancie po vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie podľa usmernenia odvolacieho súdu, najmä oboznámením sa s obsahom spisu, Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, Oznámením o prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru zo dňa 21.12.2004, výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 11.11.2015, vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 02.02.2016, výpismi z účtu stavebného úveru žalovaného, Úverovými podmienkami pre fyzické osoby ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., Všeobecným i obchodnými podmienkami pre stavebné sporenie ČSOB Stavebná sporiteľňa, a.s., vyčíslením pohľadávky, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Dňa 30.11.2004 medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený čerpať finančné prostriedky až do výšky 4979,09 eur. V zmysle čl. III bod 1 Zmluvy bola úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá vo výške7,30% a podľa bodu 2 tohto článku bola úroková sadzba stavebného úveru bola 4,75% ročne. Podľa čl. III bodu 2 Zmluvy úroková sadzba úroku z omeškania pri mimoriadnom medziúvere bola 5% ročne a pri stavebnom úvere vo výške 3% ročne. Podľa Zmluvy sa strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho po prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru do pridelenia cieľovej sumy sa žalovaný zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 35,22 eur. Túto splátku tvorí splátka úrokov z mimoriadneho medziúveru vo výške 32,53 eur a poistné vo výške 2,69 eur. Podľa Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že od mesiaca nasledujúceho po pridelení cieľovej sumy so úplného splatenia stavebného úveru vrátane príslušenstva sa žalovaný zaviazal splácať stavebný úver a poistné z poistenia úveru v pravidelných mesačných splátkach vo výške 46,74 eur. Túto splátku tvorí splátka istiny a úrokov zo stavebného úveru vo výške 43,15 eur a poistné vo výške 3,58 eur.
9. Podľa Oznámenia o prvom čerpaní mimoriadneho medziúveru zo dňa 21.12.2004 boli žalovanému po splnení odkladacích podmienok z jeho účtu dňa 09.12.2004 poukázané finančné prostriedky vo výške 3883,69 eur. Pravidelná splátka mimoriadneho úveru bola v nezmenenej výške 35,22 eur, znížila sa splátka stavebného úveru na sumu 39,83 eur.
10. Výzvou pred vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 11.11.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu po lehote splatnosti ku dňu 11.11.2015 vo výške 232,29 eur, a to najneskôr do 30.11.2015. Zároveň ho v tejto výzve upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru.
11. Podľa čl. VII, bod 2 písm. a) Úverových podmienok; veriteľ má právo od úverovej zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva, resp. požadovať okamžité splatenie poskytnutého úveru vrátane príslušenstva, ak dlžník mešká s viac ako dvoma mesačnými splátkami úveru alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace.
12. Listom zo dňa 02.02.2016 žalobca dňom 31.01.2016 vyhlásil okamžitú splatnosť celého zostatku úveru, nakoľko zo strany žalovaného došlo k porušeniu dojednaných podmienok stanovených v zmluve. Zároveň ho vyzvala na jednorazové splatenie zostatku neuhradeného úveru vo výške 654,33 eur v lehote najneskôr do 29.02.2016.
13. Podľa vyjadrenia žalobcu, žalovaný čerpal celkovo 4979,09 eur a uhradil celkovo sumu 4737,57 eur, a to v roku 2004 nevykonal žiadnu úhradu v prospech žalobcu, v roku 2005 uhradil sumu 422,62 eur, v roku 2006 uhradil sumu 387,40 eur v roku 2007 uhradil sumu 457,83 eur, v roku 2008 uhradil sumu 422,62 eur, v roku 2009, v ktorom došlo k preklopenie mimoriadneho medziúveru na stavebný úver, uhradil sumu 453,56 eur, v roku 2010 uhradil sumu 504,32 eur, v roku 2011 uhradil sumu 484,32 eur, v roku 2012 uhradil sumu 443,96 eur, v roku 2013 uhradil sumu 481,10 eur, v roku 2014 uhradil sumu 475,50 eur a v roku 2015 uhradil sumu 204,42 eur. V roku 2016 už v prospech žalobcu žalovaný nevykonal žiadne úhrady.
14. Na podanej žalobe v celom rozsahu trval, nakoľko mal za to, že jeho nárok je dôvodný. Ním účtované poplatky nie sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, sú uvedené v čl. VIII Zmluvy a v Sadzobníku poplatkov, pričom sú účtované v súlade so zákonom, žalovaný bol s ich výškou oboznámený. Trval aj na úrokoch z úveru po zosplatnení, a to s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Poukázal na potrebu rozlišovania pojmov splatenie a zosplatnenie úveru ( viď rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.12.2014, sp.zn. 7C/124/2014 ), nakoľko ide o skutočnosti s rozličnými právnymi dôsledkami pre existenciu nároku veriteľa. Splatením úveru sa rozumie jeho vrátenie veriteľovi spolu s úrokmi, ktoré plnia funkciu odplaty a splatením úveru zaniká nárok veriteľa. Zosplatnením sa rozumie určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach, pričom táto skutočnosť nijako nespôsobuje zánik nároku veriteľa na vrátenie úveru a tiež povinnosť platiť z neho úrok, keďže samotný zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje povinnosť zaplatiť úrok až do splatenia úveru so zosplatnením úveru nespája žiadne negatívne následky. Uplatnil si náhradu trov konania
15. Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase podpisu úverovej zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
16. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti S. E. X. und J. L. J. proti D. E.. J. I. H., D.É. A. B. T., E. T. a L. R. M., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
17. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.,
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
Podľa § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Súd právne posúdil vec tak, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, ktorá je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a súčasne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. Podľa prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 879j) sa aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008 spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka účinnými od 1.1.2008, vrátane ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Je síce pravda, že úverová zmluva je ako zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku, avšak pokiaľ je jej účastníkom spotrebiteľ, majú ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv (obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka) prednosť pred ustanoveniami Obchodného zákonníka o zmluvnom type. Aj keď vo všeobecnosti je Občiansky zákonník považovaný za lex generalis, kým Obchodný zákonník za lex specialis, toto platí len vo vzťahu k všeobecnej úprave zmluvných vzťahov. Pokiaľ ide o osobitnú úpravu spotrebiteľských vzťahov, tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať aj vtedy, ak sa zmluvný vzťah inak spravuje Obchodným zákonníkom. To neznamená, že by bol celý zmluvný vzťah podriadený režimu Občianskeho zákonníka a že by (ako argumentoval navrhovateľ) úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v Obchodnom zákonníku stratila akékoľvek opodstatnenie. Záväzkový vzťah upravený ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku sa aj naďalej spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type ako aj ďalšími ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka, avšak (ak ide súčasne o spotrebiteľský vzťah) len potiaľ, pokiaľ je ich uplatnenie v súlade s osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, teda najmä pokiaľ to nie je v neprospech spotrebiteľa (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
20. Keďže úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným spĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zo samotnej zmluvy vyplýva, že poskytnutý úver bol účelovo viazaný na stavebné účely týkajúce sa zabezpečenia či zveľadenia bývania pre žalovaného, teda nie jeho obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, pričom žalobca v konaní netvrdil ani nepreukázal opak) a k vyhláseniu predčasného splatenia ako aj k účtovaniu poplatkov za upomienky došlo po 1.1.2008, súd v zmysle § 879j a § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka posúdil súlad uplatnených nárokov žalobcu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
21. Zo žalobcom predloženého vyjadrenia zo dňa 25.07.2016 súd zistil, že žalobca z každej sumy, ktorú žalovaný uhradil účtoval aj úroky, poplatky a poistné. Zo sumy 422,62 eur, ktorú uhradil v roku 2005 bola na úroky započítaná sumu 309,44 eur, na poplatky suma 19,92 eur a na poistné suma 32,26 eur. Zo sumy 387,40 eur, ktorú žalovaný uhradil v roku 2006 bola na úroky započítaná suma 352,76 eur, na úroky z omeškania suma 0,08 eur, na poplatky sumu 29,87 eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku 2007 žalovaný uhradil sumu 457,83 eur, pričom na úroky bola započítaná suma 351,80 eur, na úroky z omeškania suma 0,04 eur, na poplatky suma 19,88 eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku 2008 žalovaný uhradil sumu 422,62 eur a na úroky bola zarátaná čiastka 351,45 eur, na poplatky sumu 19,88 eur a na poistné suma 32,26 eur. V roku 2009 žalovaný uhradil sumu 453,56 eur, pričom na úroky bola
započítaná suma 220,72 eur, na poplatky suma 39,76 eur a na poistné suma 35,01 eur. V roku 2010 žalovaný vykonal úhradu vo výške 504,24 eur a z toho suma 103,99 eur bola zarátaná na úroky, sumu 22 eur na poplatky a suma 36,96 eur na poistné. V roku 2011 úhrada žalovaného predstavovala čiastku 484,32 eur, pričom na úroky bola započítaná suma88,38 eur, na poplatky suma 22 eur a na poistné suma 36,96 eur. V roku 2012 žalovaný zaplatil sumu 443,96 eur, pričom na úroky uhradil sumu 73,70 eur, na poplatky bola zarátaná suma 14,50 eur a na poistné suma vo výške 36,96 eur. V roku 2013 platba žalovaného predstavovala čiastku 481,10 eur, z toho suma 57,42 eur bola započítaná na úroky, suma 0,13 eur na úroky z omeškania, suma 25,49 eur na poplatky a na poistné bola zarátaná suma 36,96 eur. V roku 2014 žalovaný uhradil sumu 475,50 eur, z toho na úroky bola započítaná suma 39,87 eur, na úroky z omeškania suma 0,16 eur, na poplatky suma 22,50 eur a na poistné suma 36,96 eur. V roku 2015 žalovaný vykonal úhradu v sume 204,42 eur, pričom na úroky bola zarátaná suma 29,92 eur, na úroky z omeškania bola zarátaná suma 3,73 eur, na poplatky suma 112,50 a na poistné suma 39,96 eur. V roku 2016 žalovaný už nevykonal žiadne úhrady.
22. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie časti poistného dojednaného v čl. IV bod 2.2. a bod 3.3, pričom dojednané poistné predstavovalo podľa bodu 2.2 v sume 2,67 eur a podľa bodu 3.3 v sume 3,58 eur mesačne.
23. Riadny úrok bol dojednaný v zmysle čl. III bod 1 Zmluvy, podľa ktorého úroková sadzba mimoriadneho medziúveru bola vo výške 7,30% a podľa bodu 2 bola úroková sadzba stavebného úveru vo výške 4,75% ročne.
24. Súd po opätovnom preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že poplatky za poistenie, riadne úroky i úroky z omeškania boli dohodnuté priamo v Zmluve a žalovaný bol pred uzavretím zmluvy s ich výškou oboznámený. Rovnako mal súd za to, že ich výška, tak ako bola dohodnutá nebola neprimeraná, dokonca výška úrokov i úrokov z omeškania bola nižšia ako boli v tom čase úroky poskytované bankami i úroky z omeškania. Preto súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie poistného i riadnych úrokov do zosplatnenia, nakoľko boli medzi stranami riadne dojednané a ich výška nebola neprimeraná poskytnutému plneniu. Žalovaného tak zaviazal k zaplateniu zvyšnej sumy uplatnenej žalobcom v podanej žalobe, a to sumy 415,12 eur ( žalobca uplatnil žalobou sumu 656,64 eur a už mu bola priznaná čiastka 241,52 eur ).
25. Pokiaľ žalobca požadoval riadny úrok aj po splatnosti úveru, t.j. od 17.03.2016, súd v tejto časti návrh zamietol z dôvodu, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania, nie však už dohodnuté zmluvné úroky. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 17.03.2016, teda týmto dňom sa stal splatným celý úver, zo strany žalobcu došlo k určenou lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 17.03.2016, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania ( viď rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/42/2016 zo dňa 11.05.2017 ). Obdobný názor je vyslovený i v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014, sp.zn. 5Co/223/2014, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014, Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.02.2017, sp.zn. 5Co/407/2016.
26. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
27. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“
Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené nárok žalobcu v prevyšujúcej časti, t.j. úrok vo výške 4,75% ročne zo sumy 647,18 eur od 17.03.2016 do zaplatenia, zamietol.
28. Keďže sa žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 415,12 eur v žalobcom požadovanej výške 3 % ročne.
29. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 656,64 eur s príslušenstvom. Súd žalobe v časti dlžnej sumy vyhovel a žalobu zamietol len v nepatrnej časti, t.j. v časti riadneho úroku vo výške 4,75% ročne zo sumy 631,63 eur od 17.03.2016 do zaplatenia. Súd má za to, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.