Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-272-2017.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/272/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Y., H. O. XX/XXXX, zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Dušan Pohovej & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Slobody 10, o zaplatenie 883,62 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 8C/62/2015-153 zo dňa 11.9.2017, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a výrokom II. žalovanej vo vzťahu k žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 517 ods. 1 a 2, § 879m Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej aj len OZ).
3. Prioritne súd prvej inštancie ustálil, že právny predchodca žalobcu vo vzťahu so žalovanou vystupoval v pozícii veriteľa - dodávateľa a žalovaná ako spotrebiteľ, išlo medzi nimi o vzťah spotrebiteľský zo spotrebiteľskej zmluvy a preto sa musí riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Pritom vychádzal zo zisteného skutkového stavu veci, že právny predchodca žalobcu a žalovaná mali medzi sebou zmluvný vzťah zo Zmluvy o dodávke plynu. Dňa 24.8.2011 predchodca žalobcu vyúčtoval sumu 1.467,62 Eur faktúrou splatnou dňa 26.6.2013, túto sumu ale nevyúčtoval žalovanej, ale S. J., ako to vyplýva z faktúry. Žalobca v konaní nepreukázal, že žalovanej vyúčtoval žalovanú sumu, nepreukázal existenciu faktúry na meno žalovanej, naopak faktúru znejúcu na jej meno jej nedoručil. Právny predchodca žalobcu pritom mal podchytenú zmenu v osobe odberateľa a to aj pre účely nedoplatku z ukončeného odberu, ako to vyplýva zo žiadosti o zmenu odberateľa zo 4.6.2013. Pokiaľ žalobca poukazuje na všeobecné obchodné podmienky v zmysle ktorých mala žalovaná postupovať, súd poukázal na to, že aj postup žalobcu resp. jeho právneho predchodcu má byť transparentný, nevzbudzujúci pochybnosti a nejasnosti. Samotný právny predchodca žalobcu porušil postup pri vyúčtovaní nedoplatku, keďže nevystavil vyúčtovaciu faktúru na meno žalovanej. Konanie žalobcu je preto podľa prvoinštančného súdu vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ), z tohto dôvodu nemožno žalobcovi priznať ochranu vo forme vyhovenia žaloby, ani pre uznanie dlhu žalovanej. Bolo by v rozpore s dobrými mravmi vyhodnotiť toto uznanie dlhu za platné, keď žalobca nepreukázal, že žalovanej vystavil na jej meno vyúčtovaciu faktúru a že jej ju potom aj doručil. Na dôvod absolútnej neplatnosti s poukazom na § 39
OZ pre rozpor s dobrými mravmi musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Žalobca takto nepreukázal v konaní ani svoju aktívnu legitimáciu (nositeľa práva na zaplatenie dlhu) a ani pasívnu legitimáciu žalovanej (nositeľku povinnosti zaplatiť žalovaný dlh) a preto musel súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
4. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd s použitím § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaná mala úspech a teda v zásade mala nárok na náhradu trov konania, trovy si však neuplatnila, preto jej nárok na ich náhradu nebol priznaný.
5. Proti tomuto rozsudku (v celom jeho rozsahu) podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmaval v zmysle § 388 CSP a zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnený nárok v celom rozsahu, alternatívne, aby ho v zmysle § 389 ods. 1 CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a z trov právneho zastúpenia vo výške 72,35 Eur.
6. Poukázal na to, že je nesporné, že medzi predchodcom žalobcu a žalovanou došlo 24.8.2011 k uzavretiu Zmluvy o dodávke plynu, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky. Dňa 4.6.2013 došlo zo strany žalovanej k podaniu Žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste - prepis, ktorej predmetom bola žiadosť žalovanej o zmenu odberateľa na S. J.. Žalovaná vyplnila aj kolónky: adresa korešpondenčná pre zaslanie faktúry ukončeného odberu a odlišný platca/príjemca pre úhradu nedoplatku/pre zaslanie preplatku z faktúry ukončeného odberu. Z obsahu tohto dokumentu je podľa odvolateľa zrejmé, že predstavuje len dohodu medzi pôvodným odberateľom teda žalovanou a S. J., ktorá nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k žalobcovi. Zmluvy vzťah so žalovanou nebol nijakým spôsobom ukončený a trval aj v čase podpisu predmetnej žiadosti a preto sa žalobca dôvodne domáha svojho nároku voči žalovanej. Nie je možné, aby sa S. J. bez zmluvného vzťahu spätne zaviazala k úhrade nedoplatkov na základe dohody so žalovanou bez súhlasu žalobcu ako dodávateľa služby. Žalobca sa domnieva, že práve na základe uvedenej dohody by sa mohla žalovaná domáhať svojho nároku voči S. J. v samostatnom konaní. Pokiaľ S. J. nesplnila ich vzájomnú dohodu o úhrade nedoplatku, avšak zaviazanou vo vzťahu k žalobcovi titulom zmluvného nároku by mala byť práve žalovaná. V tejto súvislosti poukázal na to, že S. J. nebola v čase fakturačného obdobia od 19.1.2012 do 4.6.2013 zmluvným partnerom žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že kolónka odlišný platca/príjemca sa vypĺňa najmä v prípadoch úmrtia pôvodného odberateľa, keď faktúra nemôže byť vystavená na pôvodného odberateľa z dôvodu straty právnej subjektivity. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná scudzila nehnuteľnosť už v decembri 2012, no napriek tomu žiadosť o zmenu odberateľa došla až v júni 2013, čo je zavinenie zo strany žalovanej v spojení s bodom 2.6 obchodných podmienok. Predchodca žalobca postupoval správne, keďže žalovaná ako korešpondenčnú adresu pre zaslanie faktúry ukončeného odberu v žiadosti uviedla S. J. a preto bola faktúra zaslaná na jej adresu. Vo faktúre bola zároveň uvedená adresa trvalého bydliska predchodcu žalobcu P. B.. Podľa odvolateľa súd sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že žalovaná uznala svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, dokonca ho čiastočne uhradila v dvoch splátkach. Daná dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 3.1.2014 spĺňa zákonom vyžadované náležitosti. Žalovaná tiež sama požiadala o vystavenie splátkového kalendára, pričom po telefonickej dohode jej bola poštou zaslaná predmetná dohoda podpísaná žalobcom, ktorú po zvážení podpísala a v jednom vyhotovení zaslala späť žalobcovi.
7. Žalovaná odvolací návrh nepodala. K odvolaniu predložila prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že odvolanie žalobcu považuje za nedôvodné a má za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a na základe neho aj správne vo veci rozhodol, svoje skutkové zistenia vymenoval v dôvodoch rozhodnutia, ako aj právne závery. Pri svojich záveroch súd vychádzal z evidencie samotného dodávateľa plynu právneho predchodcu žalobcu, ktorý mal vo svojej evidencii žiadosť o zmenu odberateľa na odbernom mieste - formulárové tlačivo vyhotovené samotným právnym predchodcom žalobcu, z ktorého evidentne vyplýva, že prichádza k zmene odberateľa, úhradcu nedoplatku, preplatku, ako aj faktúry k ukončeniu odberu. Na tomto tlačive zo 4.6.2013 je meno nového odberateľa a nad akékoľvek pochybnosti o jeho pravosti je toto opatrené pečiatkou právneho predchodcu žalobcu. Žalobca mal evidentne žiadať úhradu od S. J., čo aj urobil faktúrou zo dňa 12.6.2013. Nie je zjavné z akého dôvodu následne v decembri 2013 žiada zaplatiť od žalovanej, pričom jej podstrčil
k podpisu písomné uznanie, napriek tomu, že žalovaná listom zo dňa 17.12.2013 poukázala na to, že neobdržala žiadne relevantné doklady, prečo by mala uvedenú sumu uhradiť. Na základe takéhoto skutkového stavu súd správne posúdil, že právny predchodca žalobcu nikdy nezaslal faktúru žalovanej, na čo ani nemal dôvod, lebo mal vedomosť o tom, že tak ako je vyššie uvedené, došlo k zmene odberateľa dodávaného média. Keďže odvolanie považuje za nedôvodné a rozhodnutie za správne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 387 CSP potvrdil.
8. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany nepredložili.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu, vychádzajúc pritom z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, bolo posúdiť, či prvoinštančný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaný nárok nie je možné žalobcovi priznať a teda je potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovanej vyúčtoval žalovanú sumu, nepreukázal existenciu faktúry na meno žalovanej, čo posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ako i nepreukázanie aktívnej a pasívnej legitimácie v spore.
11. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že právny predchodca žalobcu SPP, a.s., Bratislava a žalovaná uzavreli dňa 24.8.2011 Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, ktorej súčasťou boli aj obchodné podmienky... s účinnosťou od 15.7.2011. V spise sa nachádza sprievodný list k vyúčtovacej faktúre č. 7416748894 zo dňa 12.6.2013, na meno S. J., F. XX/XXX, H. R. D. Y., za fakturačné obdobie 19.11.2012 - 4.6.2013 s nedoplatkom 1.467,62 Eur. V spise sa tiež nachádza vyúčtovacia faktúra toho istého čísla, z toho istého dátumu, znejúca na to isté zákaznícke číslo, za fakturačné obdobie od 19.11.2012 do 4.6.2013, na sumu 1.467,62 Eur. V kolónke odberateľ je uvedené ako písomný kontakt: S. J., F. XX/XXX., H. R. D. Y., a ako adresa trvalého bydliska: P. B., H. O. XX/XXXX, D. Y.. Ako listinný dôkaz je v spise založená tiež listina „Žiadosť o zmenu odberateľa na odbernom mieste - prepis“ zo dňa 4.6.2013 podpísaná pôvodným odberateľom P. B. a novým odberateľom S. J., v ktorom je vypísaná adresa korešpondenčná pre zaslanie faktúry ukončeného odberu S. J., ako i odlišný platca/príjemca pre úhradu nedoplatku/zaslania preplatku z faktúry ukončeného odberu S. J.. Predmetná listina bola odovzdaná u právneho predchodcu žalobcu v ten istý deň dňa 4.6.2013. V spise sa tiež nachádza dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach podľa obsahu ktorej žalovaná ako dlžníčka dňa 3.1.2014 uznala záväzok z predmetnej faktúry uhradiť pôvodnému veriteľovi sumu 1.469,62 Eur a to v piatich pravidelných mesačných splátkach v dohodnutej minimálnej výške 293,- Eur k tridsiatemu dňu v mesiaci s tým, že splatnosť prvej splátky je 30.1.2014 a poslednej 30.5.2014. Z listinných dôkazov tiež vyplýva, že žalovaná dve splátky po 293,- Eur na základe tejto dohody žalobcovi uhradila dňa 30.1.2014 a 28.2.2014. Zbytok uhradený nebol. Z LV č. XXX súd prvej inštancie tiež zistil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktorých sa dodávka plynu týka bolo zapísané v prospech S. J. na základe zmluvy datovanej dňa 20.12.2012 a vklad bol povolený dňa 20.2.2013.
12. V zmysle § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu, má takéto uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
13. Prioritne je potrebné uviesť, že uznaním dlhu v zmysle cit. § 558 Občianskeho zákonníka, ako k tomu došlo žalovanou aj v danom prípade, sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Preto, aj dlžník, ktorý svoj dlh predtým uznal, môže v súdnom konaní namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka dlžníka bude mať úspech vtedy, ak bude preukázaná. Preto existencia písomného uznania dlhu žalovanou sama o sebe nezakladá nárok žalobcu.
14. Z obsahu záväzkového zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplýva, že povinnosť žalovanej platiť úhradu za dodávku plynu vzniká až na základe dodávateľom vystavených a odberateľovi doručených faktúr. Táto skutočnosť vyplýva z obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu v domácnosti s účinnosťou od 15.7.2011 tvoriacich súčasť zmluvy (najmä z ich ust. 3.1, 3.8, 3.11, 3.18). Teda až na základe vystavenia a doručenia vyúčtovacej faktúry odberateľovi vzniká povinnosť odberateľa v lehote jej splatnosti vykonať úhradu dodávateľovi. V danom prípade ale k vystaveniu vyúčtovacej faktúry na meno žalovanej a ani k jej doručeniu žalovanej nedošlo, nebolo to v konaní preukázané ale ani tvrdené. Ako bolo popísané vyššie, sprievodný list k vyúčtovacej faktúre č. 7416748894 bol adresovaný výslovne S. J. na jej adresu; v samotnej vyúčtovacej faktúre je zmätočne a nezrozumiteľne v kolónke odberateľ uvedené písomný kontakt: S. J. s jej adresou a adresa trvalého bydliska: P. B. s jej adresou. Z takto formulovaného odberateľa na predmetnej vyúčtovacej faktúre vyplýva, že odberateľom je Lívia Marafková s adresou trvalého bydliska na adrese žalovanej. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné uzavrieť, že právny predchodca žalobcu za dané fakturačné obdobie nevystavil predmetnú faktúru na meno žalovanej a takáto faktúra jej ani nebola doručovaná. Žalovanej teda nemohla nevzniknúť povinnosť predmetnú faktúru zaplatiť, žalovaná tak v spore nie je vecne pasívne legitimovaná. Preto ak prvoinštančný súd preskúmavaným rozsudkom žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodol vo výroku správne a bolo potrebným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. S poukazom na vyššie uvedený záver už ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/ stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
16. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
18. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná a preto podľa citovaných ustanovení žalovanej vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).