Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/304/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v právnej veci žalobkyne : S. A.Ť. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. XX, t.č. v Psychosociálnom centre Košice - Zariadenie núdzového bývania, so sídlom v Košiciach, Adlerova 4, zastúpená JUDr. Helenou Knopovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 2. októbra 2018 sp. zn. 7C/194/2018

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení :

U k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu súp. č. 77, postaveného na parcele č. 90, katastrálne územie E., obec E., okres Košice-okolie, zapísaného na LV č. XX, katastrálne územie E. a k nemu prislúchajúcemu dvoru.

Z a k a z u j e žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s tým, že tento zákaz neplatí po dobu vykonávania jednotlivých úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo na dobu vykonávania akýchkoľvek iných procesných úkonov orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

U k l a d á žalobkyni v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súde žalobu v zmysle ust. § 146 ods. 2 Obč. zák. o vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu súp. č. 77, stojaceho na parcele č. 90, v katastrálnom území E. a k nemu prislúchajúcemu dvoru, zapísaných na LV č. XX, katastrálne územie E..

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 2. októbra 2018 č.k. 7C/194/2018-43 zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému vstupovať do rodinného domu súp. č. 77, postaveného na parcele č. 90, v katastrálnom území E., obec E., okres Košice-okolie, zapísaného na LV č. XX a k nemu prislúchajúcemu dvoru do právoplatného skončenia konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a uložením zákazu žalovanému úmyselne sa priblížiť k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, by sa na dobu vykonávania jednodlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahoval. Rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že ich manželstvo bolo rozvedené právoplatne dňa 27.7.2017, pričom žalovaný po rozvode manželstva odmietol opustiť spoločnú domácnosť, ktorú viedli v rodinnom dome súp. č. 77 v obci E. a doposiaľ bývajú v tomto rodinnom dome spoločne aj so synom Martinom, ktorý študuje. Dôvodom rozvodu bolo neústale psychické týranie zo strany žalovaného, časté hádky a fyzické útoky, pričom ani po rozvode sa jeho správanie nezlepšilo, naďalej sa stupňujú jeho nekontrolovateľné záchvaty zlosti, neustále ju osočuje, uráža, nadáva jej a vyhadzuje ju z domu. Žalobkyňa má z tohto dôvodu psychické problémy, predovšetkým depresie a dlhodobo navštevuje psychiatrickú ambulanciu. Máva záchvaty úzkosti a veľmi zle znáša konfliktnú situáciu v domácnosti. Problémy so žalovaným sa vyhrotili dňa 17. augusta 2018, kedy dostal výzvu na mimosúdne vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a začal byť voči žalobkyni agresívny, vyhrážal sa jej, že ju vyhodí z domu a urážal ju. Z dôvodu psychického nátlaku zavolala policajnú hliadku a v jej sprievode z obavy o svoj život opustila domácnosť a odišla k priateľovi, pričom bola hliadkou poučená o možnosti podať trestné oznámenie. K vykázaniu žalovaného z domu policajnou hliadkou nedošlo z dôvodu, že v čase príchodu policajnej hliadky žalovaný odišiel do spálne a policajtom tvrdil, že sa nič nedeje a žalobkyňa si vymýšľa. Nasledujúci deň podala trestné oznámenie a keďže sa bála vrátiť domov, šla na pár dní k svojej matke a následne požiadala o pomoc krízové centrum, kde jej a jej synovi bolo poskytnuté ubytovanie. Stále trpí psychickými problémami, depresiou a úzkostnou poruchou a taktiež jej syn, o ktorého sa stará, sa lieči u psychológa z depresie a úzkostnej poruchy, ktoré sú podmienené konfliktnou situáciou v rodine. Syn potrebuje kľud pre svoje štúdium, preto je veľmi náročná preňho situácia, že bývajú mimo domova v jednej izbe, pričom o kuchyňu a sociálne zariadenia sa delia s ďalšou rodinou. Žalovaný pritom fyzicky napadol aj priateľa žalobkyne S. X., ktorý dňa 22.7.2018 v tejto súvislosti podal aj trestné oznámenie. K dnešnému dňu z obavy o svoj život, ako aj život a zdravie svojho syna, býva žalobkyňa v krízovom centre, ide však len o dočasné riešenie a aj vzhľadom na jej zdravotný stav je pre ňu táto situácia neúnosná. Z toho dôvodu považuje za potrebné bezodkladne upraviť pomery ohľadne užívania domu, pretože do času, kým sa v ňom zdržiava žalovaný, je pre ňu návrat neprípustný, nakoľko je psychické týranie vzhľadom na jej zdravotný stav životu nebezpečné. T.č. je práceneschopná s diagnózou F 33.2, čo je recidivujúca depresívna porucha a tento stav je vyvolaný predovšetkým neustálym tlakom zo strany žalovaného, ako aj skutočnosťou, že musí bývať mimo domu. Súčasne podala na žalovaného dňa 19.9.2018 trestné oznámenie pre podozrenie z nebezpečného prenasledovania, nakoľko od času, kedy odišla z domu, neustále zisťuje, kde sa nachádza, kontaktoval niekoľkokrát matku, syna a dokonca aj dcéru, ktorá žije v zahraniční. Zo strachu o život sa nemôže vrátiť späť do domu, kde sa nachádza žalovaný, lebo je reálna obava, že by na ňu žalovaný opäť psychicky a aj fyzicky útočil. Vzhľadom na osvedčené dôvodné podozrenie z psychického násilia zo strany žalovaného navrhla nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Súd vec právne posudzoval podľa ust. §§ 324, 325 ods. 1, 325 ods. 2 písm. e/ a h/ a § 329 ods. 2 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu návrh zamietol. Konštatoval, že žalobkyňa neosvedčila svoje tvrdenie, že dôvodom rozvratu manželstva bolo najmä neustále psychické týranie zo strany žalovaného a fyzické útoky z jeho strany a neosvedčila ani fyzické a psychické násilie zo strany žalovaného po rozvode manželstva. Predloženými lekárskymi správami síce preukázala, že je liečená psychiatrom s diagnózami v dôsledku konfliktnej situácie v rodine, avšak nepreukázala psychické násilie zo strany žalovaného, odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa neosvedčila, že by po rozvode manželstva podnikla kroky na vyriešenie užívania spoločnej nehnuteľnosti, prípadne na obmedzenie užívacieho práva žalovaného k domu z dôvodu domáceho násilia a neosvedčila, či a ako rieši vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ak bolo správanie sa žalovaného k nej neúnosné. Za daného stavu konflikt zo dňa 17.8.2018, v dôsledku ktorého žalobkyňa odišla zo spoločného domu a aktuálne býva v krízovom centre, neosvedčuje potrebu úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením tak závažným zásahom, akým je vylúčenie žalovaného z užívania spoločného domu účastníkov, v ktorom žalovaný býva.

4. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni, súd uzavrel, že žalobkyňa podaným trestným oznámením, lekárskymi správami a tvrdenou snahou žalovaného zistiť jej adresu od rodinných príslušníkov, neosvedčila ohrozenie svojej telesnej a duševnej integrity konaním žalovaného, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Zo všetkých týchto dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a keďže neúspešnej žalobkyni nevznikol nárok na náhradu trov konania a úspešnému žalovanému trovy konania

nevznikli, súd rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že neosvedčila dôvodné podozrenie z násilia voči nej zo strany žalovaného. Trestným oznámením zo dňa 18.8.2018 preukázala, že zo strany žalovaného dochádza k jej týraniu a rovnako predložené lekárske správy o jej psychickom stave preukazujú, že k zhoršeniu zdravotného stavu dochádza práve situáciou v rodine. Predložila svoje čestné prehlásenie, v ktorom podrobne popisuje okolnosti spolužitia so žalovaným. Práve v dôsledku snahy riešiť vzniknutú situáciu ušla pred žalovaným do krízového centra. Predloženými dôkazmi preukázala dôvodnú obavu o svoj život, ako aj potrebu bezodkladne upraviť pomery ohľadne užívania domu. Do času, kým sa v rodinnom dome zdržiava žalovaný, je pre ňu návrat neprípustný, nakoľko psychické týranie je vzhľadom na jej zdravotný stav životu nebezpečné. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ poukázala na potvrdenie OR PZ zo dňa 19.9.2018 o podaní ústneho oznámenia o podozrení z nebezpečného prenasledovania zo strany žalovaného. Tým osvedčila ohrozenie svojej telesnej a duševnej integrity. Na osvedčenie dôvodnosti podozrenia z násilia, ako aj ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity, predložila aj čestné vyhlásenie svojej dcéry I. A. a svojho syna S. A.. Z týchto dôvodov trvala na nariadení neodkladného opatrenia.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na ktoré bol odvolacím súdom vyzvaný v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP, navrhol napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že dôvodom rozvratu ich manželstva bola mimomanželská známosť žalobkyne a nie psychické a fyzické útoky z jeho strany. Poprel, že by ju osočoval, urážal ju, nadával jej, či vyhadzoval ju z domu. Tvrdil, že žalobkyňa dobrovoľne odišla z domu bývať k svojmu priateľovi v deň rozvodu 13.7.2017 a odvtedy žije so svojim priateľom. On zostal žiť v dome so synom S. A. a dcérou I. A.. Dňa 17.7.2018 prišla žalobkyňa do E. XX, pričom sa s ňou chcel porozprávať o deľbe majetku, avšak ona odmietla a zavolala políciu. Poprel, že by k nej bol agresívny, nevyhrážal sa jej, nevyhadzoval ju z domu, ani ju neurážal a v čase príchodu policajnej hliadky už spal, keďže išiel ráno do práce. Policajti s nimi viedli rozhovor a žalobkyňa pred nimi zavolala priateľovi, že sa k nemu vracia a následne aj odišla k priateľovi a s ňou aj privolaní policajti, pričom syn S. A.Ť. zostal doma. Tvrdil ďalej, že psychické problémy a stavy úzkosti má žalobkyňa už od detstva a prejavili sa po úraze v U.S.Steel Košice. Poprel tvrdenia žalobkyne, že žije s ich synom a stará sa oňho, pretože syn žije s ním v spoločnej domácnosti v E. a žalobkyňa žije u priateľa S. X.. Syna presvedčila, aby odišiel s ňou do krízového centra len z dôvodu, aby súd rozhodol v jej prospech. Uviedol, že chodieval so žalobkyňou na rôzne odborné vyšetrenia, keďže bola vypísaná celý rok a pomáhal jej s dokladovaním lekárskych správ do sociálnej poisťovne za účelom priznania invalidného dôchodku. Súčasťou týchto správ bola aj správa od psychiatričky, avšak on nebol príčinou jej psychického stavu a úzkosti. Pokiaľ došlo k fyzickému útoku na S. X., uviedol, že sa iba bránil, keď S. X. naňho zaútočil prvý päsťou, pričom predtým ho slovne urážal. Žalovaný sa len uhol jeho úderu a sotil ho, kedy menovaný spadol na zem. Neudrel ho, ani nekopol. Menovaný sa mu pritom vyhrážal aj smrťou a poškodením auta, a to aj telefonicky a správanie S. X. a žalobkyne viedlo k jeho vyšetreniu na internom oddelení s podozrením na infarkt myokardu. Žalobkyňa týmto neodkladným opatrením sleduje iba úmysel žiť so svojim partnerom S. X. v ich dome v E.. Tento dom pritom rekonštruoval svojpomocne s ľuďmi z dediny a týmto neodkladným opatrením by sa stal bezdomovcom.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie napadnutého rozhodnutia, ani na jeho zrušenie, preto napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 388 zmenil tak, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.

9. Podľa ust. § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa ust. § 325 ods. 1 neodkladné oparenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

12. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa ust. § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa ust. § 336 ods. 1 ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa ust. § 336 ods. 3 súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.

17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, je možné neodkladným opatrením strane uložiť aj povinnosť dočasne nevstupovať do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (§ 325 ods. 2 písm. e/ .

18. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ je teda dôvodné podozrenie žalovaného z násilia, predovšetkým fyzického alebo psychického. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ sa nevyžaduje preukázanie násilia zo strany žalovaného alebo hrozby násilia, ale v tomto štádiu konania postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. e/ preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

19. Účelom neodkladných opatrení tohto druhu (v zmysle § 325 ods. 1 písm. e/ je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Aplikácia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby- sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla obrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.

21. V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodné podozrenie žalovaného z násilia osvedčila potvrdením OO PZ Košice-Západ zo dňa 18.8.2018 o podaní trestného oznámenia na žalovaného, ktorý na ňu dňa 17.8.2018 v čase okolo 21.30 hod. v rodinnom dome na adrese E. XX kričal, nadával jej a vyhadzoval z domu, pričom jej spôsobuje psychické týranie, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 18.8.2018, z ktorej vyplynulo, že dňa 17.8.2018 v čase okolo 21.30 hod. ju žalovaný vyhadzoval z domu, pričom na ňu kričal a nadával, hoci fyzicky ju nenapadol, z ktorého dôvodu aj privolala policajnú hliadku, ktorá

ju poučila o možnosti podať trestné oznámenie a odporučila jej opustiť dom, lekárskymi správami S.. A. E., psychiatra zo dňa 3.7.2017, 20.2.2018 a 26.9.2018, z ktorých vyplýva, že žalobkyňa je liečená od 22.5.2013, pričom pri každom vyšetrení uvádzala konfliktnú situáciu v rodine a diagnostikovaná jej je organická afektívna porucha a organický psychosyndróm, pričom užíva predpísané lieky. Správanie žalovaného osvedčila aj správou K.. V. Z., psychologičky, v starostlivosti ktorej je syn S. A., pričom z týchto správ (14.5.2018 a 17.7.2018) vyplýva, že S. A. prežíva úzkostné a depresívne stavy, pričom depresívna dekompenzácia je reaktívne podmienená chronickou konfliktnou situáciou v rodine a S. A. zle znáša neustále konfliktné situácie v rodine, keď žalovaný neustále vyvoláva hádky a nevie so žalovaným komunikovať, pričom zle spáva, nevie sa sústrediť na učenie, má znížené sebavedomie, je neistý a pociťuje strach a napätie. Vlastnícke právo k rodinnému domu osvedčila výpisom z LV č. XX kat. úz. E., z ktorého vyplýva, že spolu so žalovaným sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. 77 na parcele č. 90 v kat. úz. E. a priľahlých parciel č. 89-orná pôda a 90-zastavané plochy a nádvoria. Zmluvou č. 20/2018 s Psychosociálnym centrom Košice - Zariadenie núdzového bývania so sídlom v Košiciach, na Adlerovej 4 preukázala, že jej do 30.11.2018 je poskytnuté ubytovanie vo vyššie uvedenom zariadení spoločne aj so synom S. A., narodeným X.X.XXXX.

22. Na osvedčenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h/ (zákaz približovania sa) predložila potvrdenie OO PZ v Košiciach, Obvodné oddelenie Košice-Dargovských hrdinov zo dňa 19.9.2018 o podaní oznámenia o podozrení z nebezpečného prenasledovania zo strany žalovaného.

23. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené listinné dôkazy dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, lebo žalobkyňa osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčila aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, t.j. osvedčila dôvodné podozrenie žalovaného z násilia, predovšetkým psychického, z ktorého dôvodu odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rodinného domu, ktorý je doposiaľ tak bydliskom žalovaného, ako aj bydliskom žalobkyne a syna S. A..

24. Nariadeným neodkladným opatrením sa predíde ďalším konfliktom medzi stranami sporu a predovšetkým psychickému násiliu tak vo vzťahu k žalobkyni, ako aj k synovi S. A., ktorého starostlivosť zabezpečuje a ktoré má nepriaznivé následky na zdravotnom stave žalobkyne, ako aj jej syna S. A.. Spolužitie žalobkyne so žalovaným je z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich konfliktov a agresívneho správania žalovaného vylúčené a túto situáciu dočasne žalobkyňa rieši bývaním v krízovom centre. Z dôvodu správania sa žalovaného je vylúčená z užívania rodinného domu, ktorý dlhodobo bol jej bydliskom.

25. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade ide o domáce násilie, v ktorom žalobkyňa je vystavená obtiažnej dôkaznej situácii na preukázanie násilia v blízkom rodinnom kruhu, pričom situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, neznesie odklad do skončenia konania vo veci samej, pretože môže vyvolať ťažko napraviteľné následky. Predovšetkým z týchto dôvodov je potrebný okamžitý zásah zo strany súdu, aj keď len dočasného charakteru, ak je dôvodné podozrenie z násilia osvedčené tak, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.

26. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú a duševnú ujmu.

27. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického nátlaku a podobne. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

28. Práve takúto formu násilia bez fyzického kontaktu, teda formu psychického násilia zo strany žalovaného, žalobkyňa osvedčila predloženými listinnými dôkazmi.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie, ako vlastnícke právo násilníka.

30. Z tohto hľadiska je námietka žalovaného, že nariadeným neodkladným opatrením sa stane bezdomovcom, právne bezvýznamná.

31. Podstatným v prejednávanej veci je osvedčenie dôvodného podozrenia z psychického násilia žalovaného voči žalobkyni a dokonca aj voči ich synovi, ktoré je základným predpokladom pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia. Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania a nevyhnutnou podmienkou osvedčenia tohto násilia nie je ani vykázanie žalovaného zo spoločného obydlia a zákaz vstupu doň v zmysle § 27a zákona 171/1993 Z.z..

32. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nie je prejudikované rozhodnutie vo veci samej o vylúčení žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností.

33. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. h/ - zákaz približovania sa k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť ohrozená, uvedené neodkladné opatrenie slúži ochrane jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená ich telesná alebo duševná integrita, prípadne aj osobná sloboda alebo bezpečnosť. Zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinného sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená.

34. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.

35. Odvolací súd vzal do úvahy právo na slobodu pohybu a pobytu, zaručované aj žalovanému Ústavou Slovenskej republiky a uvádza, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Vlastnícke právo zostáva zachované, obmedzí sa len jedna jeho zložka - ius utendi. Právo nebyť vystavovaný domácemu násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom, pretože toto právo je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje právo na nedotknuteľnosť súkromného života osoby, čo v sebe zahŕňa aj právo na pokojný rodinný život. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

36. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobca spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne.

37. V prejednávanej veci ohrozenie predovšetkým duševnej integrity správaním žalovaného žalobkyňa osvedčila predloženými lekárskymi správami tak o svojom psychickom stave, ako aj o psychických problémoch syna, ktorého starostlivosť zabezpečuje, trestným oznámením zo dňa 19.9.2018, ako aj

čestným vyhlásením S. A. a G.. I. A., detí pochádzajúcich z manželstva žalobkyne a žalovaného (čestné prehlásenia zo dňa 11.10.2018 a 12.10.2018, ktoré popisujú žalobkyňou tvrdené správanie žalovaného v rodine).

38. I. A. vo svojom čestnom prehlásení uviedla, že počas jej pobytu v spoločnej domácnosti žalovaný psychicky a fyzicky napádal žalobkyňu, verbálne ju napádal používaním vulgarizmov a hrubo fyzicky s ňou zaobchádzal, napr. silné držanie jej úst, hrubé držanie paží, zastrašovanie hádzaním predmetov o stenu či dvíhaním rúk voči nej a rovnako potvrdila aj hrubšie fyzické násilie vo forme opakovaného bitia vo vzťahu k bratovi S. A.. Sama pritom zo strachu pred žalovaným opustila po dovŕšení 18 roku veku spoločnú domácnosť a bývala u vtedajšieho priateľa a v súčasnosti študuje a žije v zahraničí. Pokiaľ naposledy počas veľkonočných sviatkov v marci 2018 videla žalovaného, vyjadroval sa o žalobkyni vulgárne a počas návštevy sa obaja hádali, pričom nie sú schopní viesť spoločnú domácnosť. Vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú nepriateľské a spôsobujú S. A., jej bratovi, psychickú ujmu.

39. S. A., syn žalobkyne a žalovaného, vo svojom čestnom prehlásení uviedol, že žalovaný ho pred rozvodom manželstva so žalobkyňou opakovane fyzicky a psychicky napádal, niekoľkokrát ho silno zbil, pričom matka s ním nešla k lekárovi zo strachu pred otcom a zo strachu z rozpadu rodiny. Psychicky a fyzicky pritom žalovaný napádal aj žalobkyňu, takisto verbálne ju napádal, hádzal po nej predmety, hrubo ju držal, urážal ju, a to aj pred cudzími ľuďmi. Uviedol, že žalovaný už počas jeho dospievania postupne prepadol alkoholu a keď si vypil, nedokázal sa ovládať a dostával záchvaty hnevu, pričom zbil tak jeho, ako aj jeho sestru. Dokonca mu raz v amoku rozbil aj hlavu a týraná bola aj sestra I. A., a to najmä fyzicky, kedy ju bil, pričom sa u nej vyvinuli problémy s dýchaním. Ďalej uviedol, že momentálne sa potýka s duševnými ťažkosťami, z ktorého dôvodu navštevuje psychologičku a celú situáciu hodnotí tak, že žalovaný doživotne poznačil celú rodinu, ktorá sa až teraz odhodlala proti nemu vykročiť a bojovať o domov. Chcel by, aby žalovaný začal riešiť problémy s odborníkom a dal sa liečiť. Návratu domov sa bojí z dôvodu, že žalovaný je pomstychtivý a manipulatívny.

40. Odvolací súd zvážil všetky predložené dôkazy v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia aj podľa ust. § 325 ods. 2 písm. h/ a dospel k záveru, že duševná integrita žalobkyne môže byť konaním žalovaného ohrozená, z ktorého dôvodu je nevyhnutná dočasná úprava pomerov.

41. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle ust. § 388 zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie v znení, ako je uvedené v petite tohto rozhodnutia.

42. Zároveň v zmysle ust. § 336 ods. 1 uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podať žalobu v zmysle § 146 ods. 2 Obč. zák o vylúčenie žalovaného z užívania nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.

43. V prípade, ak v tejto lehote žaloba nebude podaná, súd prvej inštancie aj bez návrhu toto uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.

44. V prípade, že bude v lehote podaná žaloba, je možné zrušiť nariadené neodkladné opatrenie v zmysle § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

45. Rovnako v zmysle ust. § 338 ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a/ vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné, b/ navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil.

46. Žalobkyňa sa návrhom domáhala obmedzenia trvania neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa zistení odvolacieho súdu lustráciou v databáze súdov však návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu doposiaľ podaný nebol.

47. Vzhľadom na charakter nariadeného neodkladného opatrenia preto odvolací súd uložil žalobkyni podať žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania predmetných nehnuteľností, a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že podaním takejto žaloby dôjde k trvalej úprave užívania rodinného domu v bezpodielovom spoluvlastníctve sporových strán ešte pred samotným rozhodnutím o vyporiadaní celého majetku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda podanie takejto žaloby považuje odvolací súd za účinnejší prostriedok trvalého vyriešenia existujúcich konfliktov pri užívaní nehnuteľností.

48. O trovách tohto konania o nariadenie neodkladného opatrenia, teda trovách prvostupňového ako aj odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o veci samej, t.j. v konaní o žalobe podanej žalobkyňou podľa § 336 ods. 1, 2 alebo v uznesení o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 336 ods. 3 CSP, z ktorého dôvodu odvolací súd nerozhodoval o trovách tohto konania.

49. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí, len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samú. To sa vzťahuje na prípady neodkladného opatrenia podaného po skončení konania, podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba, prípadne ak súd musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (viď napr. Najvyšší súd SR sp.zn. 8 Cdo 83/2017).

50. Takáto procesná situácia v prejednávanej veci nenastala, keďže na nariadené neodkladné opatrenie bude nadväzovať žaloba vo veci samej, z ktorého dôvodu o trovách neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí o veci samej, ako bolo uvedené vyššie.

51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .