Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/237/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. Z. D., nar. X. Z. XXXX, M. R. N. XXXX/XX, L., 2/ N. D., nar. XX. M. XXXX, C. XX, L., 3/ N. N., nar. XX. Z. XXXX, T. XXXX/XX, C., všetci zastúpení: Advokátska kancelária Mojžiš a partneri, s.r.o., so sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovaným: 1/ E. D., nar. XX. Z. XXXX, Q. XX, C., 2/ C. D., nar. XX. U. XXXX, Z. XXX/II-X, C., 3/ Q. H., nar. XX. K. XXXX, F. XXXX/X, C., všetci zastúpení: JUDr. Gabrielom Blehom, advokátom, Martinčekova 16, Bratislava a JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom, Karloveská 3154/32, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 20. mája 2016 č. k. 36C/48/2010-418 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ až 3/ sa voči žalobcom 1/ až 3/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 36C/48/2010-418 z 20. mája 2016 súd prvej inštancie (po predošlom vrátení veci odvolacím súdom uznesením č. k. 10Co/1/2013-250 z 23. apríla 2014 na č. l. 258 spisu) rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie L., ako parc. č. 2540/7 - orná pôda vo výmere 17264m2 reálnou deľbou tak, že na základe geometrického plánu znalca Ing. Štefana Špačeka, číslo plánu 36C/48/2010-15/2015, vyhotoveného dňa 4.11.2015, overeného dňa 3.12.2015, pod č. 1473/2015, tvoriaceho súčasť rozsudku sa do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prikazuje novovytvorený pozemok parc. č. 12540/87 - orná pôda, vo výmere 2158 m2, žalobcu 2/ prikazuje novovytvorený pozemok parc. č. 12540/88 - orná pôda, vo výmere 2158 m2, žalobcu 3/ prikazuje novovytvorený pozemok parc. č. 12540/89 - orná pôda, vo výmere 2158 m2, žalovanému 1/ prikazuje novovytvorený pozemok parc. č. 12540/92 - orná pôda, vo výmere 6474 m2, žalovanej 2/ prikazuje novovytvorený pozemok parc. č. 12540/90 - orná pôda, vo výmere 2158 m2, žalovanej 3/ prikazuje novovytvorený pozemok parc. č. 12540/91 - orná pôda, vo výmere 2158 m2. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil na rozhodnutie po právoplatnosti konania vo veci samej.

2. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30. marca 2010 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti bližšie označenej vo výroku rozhodnutia a to tým spôsobom, že do výlučného vlastníctva žalobcov 1/ až 3/ sa prikáže každému časť nehnuteľnosti o výmere 2158 m2, podľa geometrického plánu a žalovanému 1/ sa prikáže časť nehnuteľnosti o výmere 10790 m2 podľa geometrického plánu. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú spolu so žalovaným

1/ podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenej na Katastrálnom úrade v Trnave, Správa katastra Trnava, katastrálne územie L., ako parc. č. 2540/7 - orná pôda vo výmere 17264 m2. Žalobcovia 1/ až 3/ sú spoluvlastníkmi 1/8 nehnuteľnosti a žalovaný 1/ v časti 5/8. Žalobca 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe osvedčenia o dedičstve D 506/2, Dnot 119/02, žalobca 2/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe osvedčenia o dedičstve D 1441/03, Dnot 208/03, žalobca 3/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe osvedčenia o dedičstve D 2468/93, Dnot 1085/93. Žalovaný 1/ nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe osvedčenia o dedičstve D 2468/93, Dnot 1085/93. Žalobcovia 1/ až 3/ sa snažili so žalovaným 1/ po dlhšiu dobu (v priebehu roku 2008 a 2009) riešiť zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, podľa niekoľkých alternatív možného využitia a rozdelenia nehnuteľnosti, pričom k dohode nedospeli. Nakoľko sa jedná o pozemok obdĺžnikového tvaru, rozdelením vzniknú samostatne funkčné a samostatne využiteľné jednotlivé pozemky - parcely, pričom na každý z novovzniknutých pozemkov bude samostatný vstup z existujúcej komunikácie.

3. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 36C/48/2010-208 zo dňa 12. októbra 2012 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ až 3/ a žalovaného 1/ E. D. k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Katastrálneho úradu v Trnave, Správa katastra Trnava, katastrálne územie L., ako parc. č. 2540/7 - orná pôda vo výmere 17264 m2 reálnou deľbou tak, že na základe geometrického plánu znalca Ing. Vojtecha Bindera, do výlučného vlastníctva žalobcu 1/ prikázal novovytvorený pozemok parc. č. 12540/61 - orná pôda, vo výmere 2158m2, žalobu 2/ novovytvorený pozemok parc. č. 12540/62 - orná pôda, vo výmere 2158 m2, žalobcu 3/ novovytvorený pozemok parc. č. 12540/63 - orná pôda, vo výmere 2158 m2 a žalovanému prikázal novovytvorené pozemky parc. č. 12540/64 - orná pôda, vo výmere 2158 m2, parc. č. 12540/65 - orná pôda, vo výmere 8632 m2. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný 1/ odvolanie, o ktorom odvolací súd uznesením č. k. 10Co/1/2013-250 zo dňa 23. apríla 2014 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Uznesením č. k. 36C/48/2010-293 zo dňa 27. novembra 2014 súd pripustil do konania vstup C. D. a Q. H. do konania na strane žalovaných.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, žalovaných, znalca ako i listinnými dôkazmi a to predovšetkým listom vlastníctva, so znaleckým posudkom 13/2011, znaleckým posudkom č. 15/2015, geometrickým plánom, návrhmi rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti predloženými účastníkmi, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

6. Z výpisu z Katastra nehnuteľností mal súd preukázané, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 2540/7 - orná pôda vo výmere 17264 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území L., zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, pričom každému zo žalobcov patrí rovnaký spoluvlastnícky podiel 1/8-ina, žalovanému 1/ patrí spoluvlastnícky podiel 3/8-iny a žalobkyniam 2/ a 3/ každej 1/8-ina. Pred podaním návrhu na súd k dohode spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Prednostným spôsobom vyporiadania je reálne rozdelenie veci. Ako zo znaleckého posudku č. 13/2011 ako tak aj č. 15/2015 a výpovede znalca mal súd preukázané, že reálne delenie parcely č. 2540/7 je možné.

7. Vychádzajúc z veľkosti podielov a účelného využitia veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že najvhodnejšie riešenie je rozdelenie pozemku pozdĺžne od už existujúcej verejnej komunikácie a zohľadňujúc tento právny záver súd aj zadal znalcovi Ing. Špačekovi vypracovať znalecký posudok a geometrický plán. Znalec podľa požiadaviek súdu aj zadanie realizoval a vypracoval dňa 4.11.2015 znalecký posudok č. 36C/48/2010-15/2015. Znalec Ing. Špaček pri rozdelení pozemku nezohľadňoval územný plán, resp. schválenú urbanistickú štúdiu z toho dôvodu, že súd mu to ani nezadal, nakoľko úlohou znalca nebolo (tak ako tomu bolo pri predchádzajúcom znaleckom posudku č. 13/2011) navrhnúť spôsob rozdelenia pozemku po zohľadnení relevantných skutočností (kt. podľa názoru navrhovateľov je aj urbanistická štúdia), ale úlohou znalca bolo iba výlučne technicky, odborne rozdeliť vyporiadavaný pozemok podľa spôsobu už určeného súdom.

8. Súd nemal aj napriek námietkam účastníkov voči znaleckému posudku Ing. Špačeka absolútne žiadne pochybnosti o znaleckom posudku a geometrickom pláne. Súd nevidel dôvod k námietkam o znalcom navrhovanom pridelení, určení toho, ktorého novovytvoreného pozemku tomu, ktorému z účastníkov z rovnakou veľkosťou podielu (1/8) a súd sa s takýmto prikázaním stotožňuje, keďže kvalitatívne sú

všetky novovytvorené pozemky rovnaké. Účastníci žiadnym spôsobom nezdôvodnili a sami nenavrhli (pred vypracovaním geometrického plánu, ktorý vedeli akým spôsobom nehnuteľnosť bude deliť), kto má záujem prideliť, ktorý konkrétny novovytvorený pozemok (parc. č. 12540/87, 12540/88, 12540/89, 12540/90, 12540/91). Je nutné dodať, tak ako to súd opakovanie v priebehu konania niekoľkokrát účastníkom, zdôraznil, že bolo predovšetkým na nich samých, aby aj mimosúdne prejavili čo možno najväčšiu snahu o kompromisné riešenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nakoľko súdom určené rozdelenie sa nemusí každej so strán javiť ako vhodné a najoptimálnejšie. Za týmto účelom aj súd poskytol účastníkom dostatočne dlhý priestor na možné mimosúdne doriešeniu sporu, ktorý však účastníci (bez ohľadu na stranu) nevyužili. Súd má za to, že v prípade väčšej obojstrannej snahy o mimosúdne doriešenie sporu bolo možné takúto dohodu o rozdelení pozemku nájsť a vec čo možno najrýchlejšie ukončiť.

9. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a vyhovel mu spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia.

10. O trovách konania súd rozhodol tak, že o tomto nároku rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kedy rozhodne ako o náhrade nie len trov účastníkov, ale aj štátu.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca 1/ na č. l. 429, ktorý v úvode reprodukoval obsah rozsudku č. k. 36C/48/2010-208, ktorým súd prvej inštancie rozhodol vo veci prvýkrát ako i závery odvolacieho súdu v uznesení č. k. 10Co/1/2013-250, ktorým toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež poukázal na priebeh konania na súde prvej inštancie, neuviedol konkrétne odvolacie dôvody ani neuviedol, čoho sa odvolaním domáha. Uviedol, že súd vo svojom druhom rozsudku neakceptoval skutkový stav platnej územnoplánovacej informácie a priamo prikázal uznesením 36C/48/2010-335 zo dňa 31. júla 2015 znalcovi Ing. Špačkovi, ako má rozdeliť pozemok a vypracovať znalecký posudok, bez možnosti odvolania sa voči tomuto rozhodnutiu. Poukázal, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je chaotické a splieta účelovo rôzne výroky prvého a druhého konania. Podľa názoru odvolateľa je rozdelenie pozemku nespravodlivé, prikázané pozemky žalobcov nie je možné využiť na výstavbu. Súd prikázal žalobcov menšiu výmeru pozemkov, na ktorých je ovocný sad, ktorý spôsobuje podľa názoru odvolateľa len „oštaru“. Súd nespravodlivo prikázal žalovaným všetky pozemky na mieste, kde nie je ovocný sad, bez akejkoľvek kompenzácie a zohľadnenia pre žalobcov. Súd konal so zámerom čo najviac poškodiť žalobcov. Poukazuje i na zaujatosť znalca Ing. Špečeka. Jeho konanie nebolo objektívne a nezaujaté, čoho výsledok je napadnutý rozsudok nehoráznej nespravodlivosti. Záverom poukázal na platnosť výnimky zo zákazu drobenia podľa § 24 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z.

12. Proti tomuto rozsudku následne podali včas odvolanie žalobcovia 1/ až 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Toto odvolanie je obsahovo totožné s podaným odvolaním žalobcu 1/ z č. l. 429. Bolo doplnené o odvolacie dôvody podľa § 365 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Žalobcovia 1/ až 3/ navrhli, aby odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, alebo postupom podľa § 388 a § 390 písm. a) a b) a toto rozhodnutie zmenil a vo veci rozhodol.

13. K odvolaniu žalobcov 1/ až 3/ sa vyjadrili žalovaní 1/ až 3/ prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Napadnutý rozsudok považujú za vecne správny, zákonný a spravodlivý. Odôvodnenie rozsudku vystihuje podstatu súdneho konania a preukázanie skutočnosti premietnuté do výrokovej časti. Navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalobcov zamietol ako nedôvodné a rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Žalovaní vo vyjadrení poukazujú najmä na snahu žalobcov hľadať v rozsudku i v konaní, ktoré mu predchádzalo určité zdanlivé nedostatky, protirečenia, zaujatosť znalca a vraj neobjektívny postup okresného súdu vo fáze, keď sa vec vrátila z odvolacieho konania na opätovné prejednanie súdom prvej inštancie. Žalobcovia si mylne vykladajú ťažiskovú otázku tohto súdneho konania, keď sa domáhajú účelného rozdelenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, aby každý zo žalobcov dostal z rozdelenia vhodný pozemok na výstavbu rodinného domu. K námietke žalobcov, že znalec Ing. Špaček konal neobjektívne - zaujate, keď v posudku nezohľadnil územný plán obce a vypracovanú Urbanistickú štúdiu - Mlynská III., treba poznamenať, že znalec podobnú úlohu od súdu ani nedostal aj s ohľadom, že nejde o stavebné pozemky. Otázku prečo znalec neprizval na obhliadku lokality všetkých žalobcov, ale iba žalovaného 1/ súd v rozhodnutí náležite odôvodnil. K námietke žalobcov, že súd i znalec ich znevýhodnil, tým, že im pozemky pridelil v pásme, kde si na dočasne pridelenom

náhradnom pozemku vybudoval ovocný sad sused poukazujú na to, že tento sused si je vedomý, že časť pozemku v spoluvlastníctve strán sporu dostal od roľníckeho družstva iba do dočasného užívania, na vlastné riziko si tam zriadil ovocný sad a na výzvu musí dočasne užívanú časť pozemku vrátiť. Je na žalobcoch, či ovocné stromy na svojich pozemkoch zachovajú alebo požiadajú suseda, aby stromy odstránil. Dôvodom prečo súd i znalec neprikázal do vlastníctva časť pozemku pod ovocným sadom žalovanému 1/ je predovšetkým skutočnosť, že žalovaný ma dlhodobejšie v užívaní časť pozemku mimo sadu, preto je vhodné, aby žalovaný 1/ dostal do vlastníctva tú časť pozemku, ktorú má dlhodobo v užívaní. Žalobcovia sa o nehnuteľnosť v spoluvlastníctve vôbec nezaujímali až do doby, kým z obecného zastupiteľstva neunikli informácie, že obec hodlá pozemky prekvalifikovať z ornej pôdy v extraviláne na stavebné parcely v intraviláne.

14. Žalovaný 1/ sa k samostatnému odvolaniu žalobcu 1/ vyjadril na č. l. 459, v ktorom poukázal na snahu dohodnúť sa na rozdelení pozemkov, ktorú však neakceptoval žalobca 1/. Ten si presadzoval iba svoje záujmy. Pokiaľ ide o polohu rozmiestnenia pozemkov v zmysle rozdelenia Okresného súdu Trnava, táto poloha zodpovedá realite. Pozemky žalovaných zostali na mieste pôvodného ovocného sadu, lebo doteraz žalobcovia nepožiadali o ich vrátenie do užívania. Pokiaľ ide o osobu znalca Ing. Špačeka, tvrdí, že ho nepozná a navrhol ho náhodne zo zoznamu znalcov vedeného na Ministerstve spravodlivosti SR. Na zameraní pozemku sa zúčastnil len preto, aby znalcovi umožnil prístup k uzamknutej oplotenej záhrade. Toto vyjadrenie doplnil podaním doručeným súdu prvej inštancie na č. l. 463 spisu, kde len popísal situáciu týkajúcu sa dedenia sporných pozemkov po poručiteľke - jeho matke.

15. K doplnenému vyjadreniu žalovaného 1/ bolo súdu doručené podanie označené ako „Vyjadrenie príbuzných k samozvaným údajným zásluhám E. D., na č. l. 469 spisu. V tomto vyjadrení sa vyjadrujú k celej situácií a dedeniu príbuzní žalovaného 1/, ktorí nie sú stranami tohto sporového konania, tvrdenia žalovaného 1/ v doplnenom vyjadrení k odvolaniu popierajú.

16. K vyššie uvedenému vyjadreniu príbuzných žalovaný 1/ podal stanovisko, kde vyjadril ku skutočnostiam uvedeným príbuznými v ich vyjadrení.

17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), na prejednanie veci nariadil odvolacie pojednávanie (§ 385 ods. 2 C.s.p.), pretože považoval za potrebné doplniť dokazovanie ohľadom spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

19. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie L., ako parc. č. 2540/7 - orná pôda vo výmere 17264 m2 reálnou deľbou medzi žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 3/.

20. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie na 17. apríla 2018, na ktoré sa nedostavila splnomocnenkyňa žalobcov 1/ až 3/, ktorá deň pred pojednávaním (t. j. 16. apríla 2018) požiadala súd o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti. Uviedla, že jej klienti (žalobcovia 1/ až 3/) nesúhlasia s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Odvolací súd pojednávanie odročil aj za účelom vyžiadania všeobecne záväzného nariadenia obce L., na základe ktorého má byť vyporiadavaná nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, katastrálne územie L., ako parc. č. 2540/7- orná pôda vo výmere 17264 m2, zahrnutá v územnom pláne obce L.. Taktiež vyzval sporové strany, aby v lehote 14 dní predložili návrhy na spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k vyporiadavanej nehnuteľnosti.

21. Vo veci bol nariadený ďalší termín pojednávania na 29. mája 2018, ktorý bol zrušený z dôvodu zaslania návrhov strán na vyporiadanie pred termínom, pričom boli doručené ostatným účastníkom na vyjadrenie.

22. Dňa 2. mája 2018 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalovaného 1/, označené ako „Stanovisko žalovaných na riešenie právnej veci 26Co/237/2016“. Navrhol, aby odvolací súd v konaní rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdí.

23. Dňa 4. mája 2018 bol odvolaciemu súdu doručený návrh žalobcu 3/ na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorým navrhol zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo nasledovne: a) rozhodnutím konajúceho súdu dôjde k zrušeniu spoluvlastníctva medzi stranami sporu b) celý pozemok bude prikázaný na náhradu (uvedenú pod písm. c) jeho osobe, t. j. žalobcovi 3/, pričom c) Ing. Z. D. zaplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 26.000 eur N. D. zaplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 26.000 eur E. D. zaplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 78.000 eur C. D. zaplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 26.000 eur Q. H. zaplatí do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sumu 26.000 eur. Tento návrh predložil iba za predpokladu, že dôjde k zrušeniu spoluvlastníctva k pozemku a prikázaniu celého pozemku jeho osobe s povinnosťou náhrady ostatným spoluvlastníkom tak, ako to navrhol.

24. Dňa 7. mája 2018 bol odvolaciemu súdu doručený návrh žalobcu 1/ na vyporiadanie sporného pozemku. Žalobca 1/ navrhol dva varianty riešenia, ktoré predostrel nákresom založeným v spise na č. l. 495.

25. Dňa 22. mája 2018 doručil odvolaciemu súdu návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva i žalobca 2/, ktorý predostrel grafickým znázornením v spise na č. l. 500.

26. Dňa 1. júla 2018 bolo odvolaciemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného 1/ k návrhu žalobcov na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Poukazuje v ňom, že odvolací súd musí pri rozhodovaní v tejto veci rešpektovať zákonnú zásadu, že pre súd musí byť rozhodujúci súčasný stav (skutkový aj právny), podľa ktorého je vyporiadavaný pozemok vedený ako pozemok v extraviláne obce ako orná pôda, čo vylučuje jeho využiteľnosť na stavebné účely.

27. K návrhom na vyporiadanie sporného pozemku sa na záver vyjadril žalobca 1/ podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 6. júna 2018. Poukázal na to, že v obci je platný územný plán, podľa ktorého je možné v predmetnej lokalite a na predmetnom pozemku realizovať stavbu rodinných domov. Znalecký posudok Ing. Špačeka je podľa jeho názoru protizákonný. Uprednostňuje vyčlenenie samostatného pozemku, pričom finančná náhrada by ostala vecou dohody medzi ostatnými účastníkmi.

28. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie vo vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva spôsobom zodpovedajúcim veľkosti podielov, ale zároveň aj účelnému využitiu veci vzhľadom na veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov, kde sa podľa odvolacieho súdu logicky nedá dostať tomu, aby každý zo spoluvlastníkov dostal výmeru stavebného pozemku v časti pozemku - parc. č. 2540/7 - orná pôda vo výmere 17.264 m2, ktorý je v územnom pláne obce určený na zastavanie; jeho zdôvodnenie ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku, je v ňom vysvetlené z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal aj ako vec - zistený skutkový stav - právne posúdil. Stranám neodňal možnosť konať pred súdom a to, že neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, nemá za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo strany, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04).

29. Odvolací súd napriek uvedenému dal možnosť procesnej strane - žalobcom, aby navrhli (pozn.: t.j., aby pri ich prevzatí do rozsudočného výroku boli tieto návrhy podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností /geometrický plán/) spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (pozn.: sporové strany nemali proti zrušeniu podielového spoluvlastníctva žiadne námietky) v súlade s tým, aby sa vzhľadom na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, ako aj spoluvlastníckych podielov žalovaných

dostalo všetkým spoluvlastníkom hodnotovo rovnakej výmery vyporiadavaného pozemku tzn., aby sa všetkým spoluvlastníkom dostalo výmery zodpovedajúcej ich spoluvlastníckemu podielu a to aj v časti, kde územný plán obce počíta so stavebnými pozemkami, aby mohol každý spoluvlastník nadobudnúť pri rozdelení predmetnej nehnuteľnosti takú výmeru pozemku, ktorá je potrebná na výstavbu (samostatne stojacich) rodinných domov a zároveň aj výmeru zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu v časti nestavebného pozemku, prípadne, aby navrhli aj finančnú kompenzáciu toho spoluvlastníka, ktorý by mal nadobudnúť vec nižšej hodnoty (nestavebný pozemok). Žalobcovia však súdu nepredložili takéto návrhy (pozn.: ktoré by akceptovali vyššie uvedené kritériá a ktoré by za splnenia týchto kritérií bolo možné prevziať do rozsudočného výroku, preto pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, rozhodol vecne správne a odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a to vrátane vecne správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania.

30. Na margo vyššie uvedeného odvolací súd dáva do pozornosti, že výmera najmenších stavebných pozemkov je od 300 do 400 m2 a sú určené hlavne na radovú zástavbu, pričom minimálna šírka takejto parcely, ktorá umožňuje dobré dispozičné riešenie budúceho rodinného domu je od 6,5 m s tým, že dom bude navrhnutý na celú šírku parcely.

31. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobcovia).

36. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 2 : 1 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p. ). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p. ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p. ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p. ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p. ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p. ).