Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/55/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Márie Podhorovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C. N., dieťa rodičov - otca Z. N., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. XXXX/X, XXX XX C. N., právne zastúpeného JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica a matky Q. G., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom XXX XX D. C., o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22P/19/2018-18 zo dňa 31. 08. 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 31. augusta 2018 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nariadil matke Q. G., nar. XX. XX. XXXX a každému, kto má maloletého K. N., nar. XX. XX. XXXX pri sebe, aby maloletého odovzdal do starostlivosti otca Z. N., nar. XX. XX. XXXX, v piatok každého nepárneho kalendárneho týždňa o 14:00 hod. (I. výrok) a otcovi uložil povinnosť v piatok každého párneho týždňa o 14:00 hod. odovzdať maloletého do starostlivosti matky pred bydliskom matky maloletého (II. výrok). Súd prvej inštancie určil, že neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o úprave práv a povinností k maloletému K. N. na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 22P/19/2018 (III. výrok). Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že otec sa návrhom domáhal zverenia maloletého K. N., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,maloleté dieťa“, resp. ,,maloletý“) do striedavej osobnej starostlivosti otca Z. N., nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,otec“) a matky Q. G. nar. XX. XX. XXXX (ďalej aj ,,matka“), ktorá sa bude realizovať v týždenných intervaloch, a to maloletý bude v osobnej starostlivosti otca od piatka každého nepárneho týždňa od 14.00 hod. do nasledujúceho piatka každého párneho kalendárneho týždňa do 14.00 hod. a v osobnej starostlivosti matky od piatka každého párneho kalendárneho týždňa od 14.00 hod. do nasledujúceho piatka každého nepárneho týždňa do 14.00 hod. s tým, že rodičia sú povinní maloleté dieťa v stanovenom čase odovzdať a prevziať pred bytom v mieste bydliska odovzdávajúceho rodiča. Otec ďalej navrhol, aby súd prvej inštancie výživné na maloletého neurčil. Súčasťou návrhu o úprave práv a povinností k maloletému bol i návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal, aby matka a každý, kto má maloletého pri sebe, odovzdali maloletého do starostlivosti otca v piatok každého nepárneho kalendárneho týždňa o 14.00 hod. a otec je povinný odovzdať maloletého do starostlivosti matky pred bytom v mieste svojho bydliska v piatok každého párneho kalendárneho týždňa o 14.00 hod. Otec navrhol nariadiť neodkladné opatrenie do skončenia konania vo veci samej.

Otec v návrhu uviedol, že s matkou spolu nežijú od septembra 2014 a ich práva a povinnosti k maloletému dieťaťu doteraz neboli upravené súdnym rozhodnutím. Maloletý je narodený mimo manželstva a otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Matka podala návrh na zapretie otcovstva, ale zobrala ho späť. Podľa testov DNA by malo byť jeho otcovstvo vylúčené, ale napriek tomu má s maloletým blízky citový vzťah, vychováva ho ako svojho syna. Aj maloletý ho vníma ako svojho otca. Otec sa s maloletým dieťaťom pravidelne stýkal do konca júla 2018. Obaja rodičia bývali blízko seba. Od konca júla matka mu neumožňovala stýkať sa s maloletým, preto sa otec obrátil aj na úrad práce, sociálnych vec a rodiny, kde sa uskutočnil pohovor s rodičmi, ktorý zostal bez výsledku. Otec sa obrátil aj na priateľa matky a jeho rodičov, ktorí spočiatku prejavili záujem prispievať k zmierlivému riešeniu, ale potom faktickým konaním spolupracovali s matkou a odmietli dieťa otcovi nielen vydať, ale výslovne ho pred ním ukryli v ich dome. Otec platí matke výživné 50,- Eur mesačne na účet a okrem toho kupuje maloletému dieťaťu všetko, čo potrebuje. U otca má maloletý vlastnú zariadenú izbu. Otec sa chce s matkou dohodnúť o úprave práv a povinností, ale matka to odmieta. Otec je S. N. a matka je S.. Obaja mávajú nepravidelné služby. Otec vie svoju situáciu v zamestnaní riešiť a prispôsobiť úprave práv a povinností v tomto konaní. Otec býva sám v trojizbovom byte, ktorý vlastní a matka býva tiež v trojizbovom byte, ktorý vlastní. Obaja rodičia sú schopní sa o maloletého osobne starať, obaja pracujú a majú dostatočný príjem. Otec zarába cca 1.400,- Eur netto mesačne. Maloletý je zdravý. Maloletý chodil do materskej škôlky do 14. 12. 2017, potom ho matka odhlásila. Pretože matka úmyselne bráni otcovi v akomkoľvek kontakte s maloletým, vystavuje maloletého nečakanej traume a konanie vo veci samej môže prebiehať aj dlhšiu dobu, preto je nielen v záujme otca, ale predovšetkým v záujme maloletého nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Súd prvej poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“), § 324, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1, § 330 ods. 1, § 333 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie uviedol, že z charakteru otcom navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že ide o procesný inštitút, ktorého účelom je dočasne upraviť pomery účastníkov do rozhodnutia súdu vo veci samej. Pred jeho nariadením preto nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd nerozhoduje na základe ,,štandardného“ dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje najmä formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Zo správy kolízneho opatrovníka, doručenej okresnému súdu dňa 30. 08. 2018, súd prvej inštancie mal osvedčené, že otec bol dňa 27. 08. 2018 v čase od 09:00 hod. do 20:15 hod. s maloletým. Styk otca s maloletým prebiehal tak, že mu matka maloletého odovzdala v mieste jeho bydliska. Následne strávili deň hraním sa a potom išiel otec odovzdať maloletého matke. Otec sa vyjadril, že maloletého pri styku veľa vecí zaujímalo, maloletý mu rozprával o nových kamarátov a vyhľadával množstvo aktivít. Po tom, ako maloletého odovzdával matke, mala byť podľa vyjadrenia otca komunikácia medzi ním a matkou maloletého problematickejšia v tom zmysle, že keď sa pýtal na to, kedy bude môcť byť opäť s maloletým, tá mu odmietla konkrétne odpovedať a reagovala len slovami, že nevie. Čo sa týka podaného návrhu na neodkladné opatrenie, otec sa vyjadril, že dôvodom tohto návrhu bolo to, aby sa mohol stýkať s maloletým, keďže mu v tom matka maloletého dlhodobo bránila. Jeho hlavným záujmom je, aby neprišiel o kontakt s maloletým a aby na neho maloletý nezabudol. Otec je N., pracuje na služby, služby sú plánované na 3 mesiace dopredu. Otec sa vyjadril, že vzniknutú situáciu už riešil s nadriadeným s tým, že ten mu bude vedieť vyjsť v ústrety. Teda v čase, kedy by mal byť maloletý u neho, vie si zabezpečiť služby tak, aby mu mohol venovať celý čas. Otec sa vyjadril, že posledné dva týždne sa snažil s matkou maloletého dohodnúť na spôsobe styku, avšak táto dohoda možná nebola, preto podal predmetný návrh. O obsahu návrhu ani o spôsobe úpravy styku matka nebola zo strany otca informovaná. Otec sa vyjadril, že striedavá osobná starostlivosť prebiehala u maloletého aj v minulosti, kedy sa starostlivosť o maloletého zabezpečovala podľa rozpisov služieb rodičov maloletého. V čase, kedy bola komunikácia medzi ním a matkou dobrá, bolo bežné, že prevažnú väčšinu v mesiaci zabezpečoval starostlivosť o maloletého skôr on. Otec si je vedomý súčasného konfliktného vzťahu medzi ním a matkou, preto mu

bol zo strany kolízneho opatrovníka poskytnutý termín na stretnutie s matkou maloletého na RPPS na deň 04. 09. 2018. Kolízny opatrovník konštatoval, že zo strany otca maloletého je zrejmý záujem o maloletého a tiež je viditeľne prežívaná silná citová väzba otca na maloletého. Súčasný stav otca rozrušuje, situáciu vníma tak, že je zo strany matky od maloletého oddeľovaný. Otec sa opakovane vyjadril k tomu, že nie je jeho záujmom ubližovať maloletému a vystavovať ho stresujúcim situáciám, ktoré by mohli nastať pri stretnutiach s matkou, zároveň sa však v tom cíti bezradný, pretože práve týchto momentov v prípade úpravy styku sa obáva. Kolízny opatrovník vykonal pohovor aj s matkou maloletého, ktorá uviedla, že o podanom návrhu nebola zo strany otca informovaná. Vyjadrila sa, že naposledy bol maloletý u otca dňa 28. 08. 2018 od 09:00 do 20:15 na základe vzájomnej dohody rodičov. Matka maloletého tiež uviedla, že po tom, ako jej otec maloletého odovzdával, začal byť voči nej opäť útočný, na čo mal citlivo reagovať aj maloletý. Keď sa kolízny opatrovník matky pýtal na správanie maloletého po styku s otcom, matka reagovala, že v tú noc sa maloletý pocikal, čo sa mu nestalo už minimálne dva roky. Matka je zamestnaná, pracuje na nepravidelné služby v časovom rozmedzí 8 - 12 hod. Rozpis týchto služieb má matka maloletého k dispozícií mesiac dopredu. V čase jej neprítomnosti zabezpečuje starostlivosť o maloletého súčasný partner matky alebo matka partnera matky. Čo sa týka návrhu otca maloletého na úpravu práv a povinností voči maloletému, matka maloletého nesúhlasila s tým, aby maloletý v domácnosti otca prespával. Uviedla, že od narodenia syna sa nestalo, aby maloletý bol bez nej dlhšie ako dva dni. V prípade striedavej starostlivosti a pri rozpise jej služieb by sa stalo, že by v konečnom dôsledku bola s maloletým len pár dní v mesiaci. Matka by súhlasila s takou úpravou styku, kedy maloletý trávil čas s otcom dvakrát do týždňa a to počas dňa, bez prespávania. Ďalej sa matka vyjadrila, že maloletý s otcom nechce byť a ani sa na neho neteší. Je pravdou, že maloletý trávil čas u otca pravidelne len posledný rok a pol z dôvodu, že nastúpila do zamestnania. Od mesiaca október 2018 má maloletý navštevovať Materskú školu v M.. Kolízny opatrovník vykonal pohovor s maloletým, bez prítomnosti matky. Maloletý pri pohovore pôsobil pokojne a nemal problém komunikovať. Na otázku, ako ľúbi maminu, reagoval verbálne a ukázal rozpaženými rukami, ako veľmi ju ľúbi. Na otázku, ako ľúbi tatina, reagoval tiež verbálne, zložil dlane k sebe a povedal na nulu, lebo kričal na maminu a dodal, že ,,Z. je zlý“. Na otázku, ako sa chce stretávať s tatinom, maloletý reagoval, že sa chce stretávať na 5 minút a opäť zopakoval, že ,,Z. je zlý“. Na otázku, či bol teraz s tatinom, reagoval, že bol s tatinom. Na otázku, ako bolo reagoval, že bolo dobre, teraz už nepôjde, povedala maminka, že už nepôjde. Počas celého rozhovoru maloletého reagoval na postavu otca, teda na položenie otázky na „tatina“ vyjadrením Z.. Maloletý sa vyjadril, že v C., kde sa v súčasnosti s matkou a jej novým partnerom zdržiava, je pekne. Kolízny opatrovník konštatoval, že z realizovaného rozhovoru s matkou ako aj z pohovoru s maloletým bolo zrejmé silné rozrušenie. Maloletý vníma konfliktný vzťah medzi matkou a otcom a citlivo vníma prejavy kriku. Zo strany maloletého je manifestovaný silný citový vzťah k matke a verbálne prezentovaný hnev na otca. Avšak pri otázke, ako bolo u ocina, maloletý odpovedal „Dobre“. Kolízny opatrovník mal za to, že u maloletého aj k otcovi pretrváva citová väzba. Matka nespochybnila, že maloletý trávil posledný rok a pol až do mesiaca júl 2018 pravidelne čas v domácnosti otca. Do vzťahu medzi matkou a maloletým a otcom a maloletým vo výraznej miere zasahuje aktuálny konfliktný vzťah medzi matkou a otcom, pričom situáciu vyhrocuje aj fakt, že otec nie je biologickým otcom maloletého, avšak väzba na maloletého zo strany otca je silná. Rodičia maloletého nie sú schopní v súčasnej dobe komunikovať o maloletom vo vecnej rovine a do popredia sa dostávajú silné emotívne prejavy, ktoré sú v neprospech maloletého, hlavne ak prebiehajú aj za jeho účasti. Kolízny opatrovník na záver správy uviedol, že na základe prešetrených pomerov mal zato, že obaja rodičia maloletého majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého. Na základe vykonaných rozhovorov s oboma rodičmi konštatoval, že obaja rodičia majú k maloletému silnú citovú väzbu. Zo strany maloletého je prezentovaná silná väzba na matku a odmietanie otca, ktoré je podľa predpokladov kolízneho opatrovníka vo veľkej miere ovplyvnené vzťahom medzi rodičmi. Podľa názoru kolízneho opatrovníka nie je proti záujmu maloletého upraviť styk otca s maloletým. Zároveň je však v záujme maloletého, aby bol na tento styk riadne pripravený a počas odovzdávania maloletého medzi rodičmi bolo zamedzené stresujúcim podnetom pre dieťa. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím. Z návrhu a vyjadrení otca pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že otec sa s maloletým pravidelne stretával a matka tomuto styku nebránila, čo potvrdzovali vyjadrenia oboch rodičov pred kolíznym opatrovníkom. Koncom júla však matka začala brániť styku otca s maloletým. Obaja rodičia v súčasnosti bývajú blízko seba, avšak matka sa s maloletým zdržiava viac v obci C. u

svojho nového partnera. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky na výchovu maloletého. Maloletý má silný citový vzťah k matke a v súčasnosti sa hnevá na otca. Je dôvodné predpokladať, že súčasný odmietavý postoj maloletého vznikol z dôvodu, že maloletý s otcom netrávil čas a medzi rodičmi sú v súčasnosti vyhrotené vzťahy. Súd prvej inštancie uviedol, že v súčasnosti nie je možné, aby rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, preto je nevyhnutné, aby súd upravil styk otca s maloletým, keďže v danom veku prerušenie kontaktu rodiča s dieťaťom môže mať trvalé následky na ich vzájomné vzťahy a na zdravý vývin maloletého. Súd prvej inštancie mal z návrhu a správy kolízneho opatrovníka ,,za preukázané,“ že je v najlepšom záujme maloletého, aby sa naďalej mohol stretávať s otcom a zároveň je nevyhnutné, aby rodičia začali uprednostňovať záujmy maloletého pred svojimi problémami. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o úprave práv a povinností k maloletému na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 22P/19/2018.

2. Proti uzneseniu okresného súdu matka podala včas (v zákonnej lehote) odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie prvoinštančného súdu, pretože je proti záujmu maloletého dieťaťa. Podľa jej názoru okresný súd neúplne zistil skutkový stav týkajúci sa záujmu maloletého dieťaťa. Mala za to, že v záujme maloletého dieťaťa je byť stále s matkou, na ktorú sa v čase jej neprítomnosti neustále pýta, pretože je medzi nimi vytvorená silná citová väzba. Súd prvej inštancie rozhodol na základe návrhu otca a správy kolízneho opatrovníka, pričom v rámci pohovoru kolízneho opatrovníka s maloletým dieťaťom nebolo zisťované, u ktorého z rodičov chce maloletý tráviť čas a s kým chce v skutočnosti bývať. Z vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom vyplýva, že nechce s otcom tráviť čas dlhodobo, keď na otázku kolízneho opatrovníka „Ako sa chce stretávať s tatinom?“ odpovedal „Na päť minút.“ a na otázku, ako otca ľúbi odpovedal „Na nulu.“ a ukázal to rukami tak, že zložil dlane k sebe. Kolízny opatrovník len na základe odpovede maloletého „Dobre.“ na otázku „Ako bolo s tatinom?“ usúdil, že maloletý má vytvorenú citovú väzbu na otca, v čom si sám na základe predchádzajúcich zistení protirečí a taktiež podrobnejšie nezisťoval, čo u maloletého jeho odpoveď otázku evokovalo. Uviedla, že riaditeľka Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v C.R., odbor sociálnych vecí a rodiny je dlhoročná rodinná priateľka otca a suseda matky otca maloletého, ktorá mohla mať vplyv na stanovisko kolízneho opatrovníka. Uviedla, že maloletý otca od narodenia volá ,,Z.“ a nie otec, pretože nie je jeho biologickým otcom. Nevníma ho ako otca a ako rodina nikdy nefungovali. Maloletý má vytvorený iba návyk na hračky, ktoré dostáva pri každej návšteve u otca a sú to práve hračky, za ktorými maloletý chce ísť. Otec doposiaľ nežiadal o úpravu práv a povinností k maloletému. Zásadný zlom prišiel potom, keď nadviazala vzťah s novým partnerom, na ktorého sa maloletý naviazal a má s ním vytvorený veľmi dobrý vzťah. Pretože otec v budúcnosti nebude môcť mať deti, vychádzajúc z lekárskych vyšetrení, je to pre neho jediná možnosť, ako „sa dostať k dieťaťu“. Zdôraznila, že maloleté dieťa nikdy nebolo u otca dlhšie ako dve noci, a to aj medzi týmito nocami bol cez deň s ňou, a preto sa jej javí rozhodnutie okresného súdu o zverení maloletého dieťaťa na jeden týždeň do starostlivosti otca bez kontaktu s matkou ako nepochopiteľné a proti záujmu maloletého, pretože maloletý je silne citovo naviazaný na ňu. Podľa jej názoru odlúčenie maloletého od nej na jeden týždeň môže u maloletého zanechať silnú psychickú traumu a môže dôjsť k narušeniu citovej väzby maloletého s ňou, čo je proti záujmu maloletého dieťaťa.

3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil. Zdôraznil, že jeho prvoradým záujmom je záujem maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa od narodenia vyrastalo s tým, že je on jeho otcom a má k nemu aj primeraný citový vzťah. Jemu neprekáža nový partner matky. Z výsledkov testov DNA zistil, že nie je biologickým otcom. Maloletý ho oslovuje podľa situácie, niekedy krstným menom ,,Z.“, inokedy ,,tato“, ,,tatino“ a podobne. Matka pracuje na služby a maloleté dieťa je zvyknuté bežne tráviť čas nielen s ním, ale aj s matkiným partnerom, ale aj s inými osobami. Na pobyt u neho maloleté dieťa je zvyknuté a nespôsobuje mu to žiadnu traumu. Naopak traumu maloletému dieťaťu spôsobuje matka tým, že mu bráni v styku s maloletým dieťaťom. Matka nerešpektuje neodkladné opatrenie, keď maloleté dieťa odmietla mu vydať s odôvodnením, že je choré. Túto skutočnosť si overil u ošetrujúcej lekárky, ktorá uviedla, že sa jednalo len o bežné prechladnutie a navyše následne stretol matku s maloletým na jarmoku. Matka odmietla dať maloletého k telefónu a keď prišiel za ním, nepustila ho ani ku dverám domu. S maloletým dieťaťom žil v spoločnej domácnosti od jeho narodenia do veku M. mesiacov. Do veku R. rokov maloletého sa stýkal s maloletým denne, bývali blízko seba a chodil ho ukladať spať k matke. Záujem na spoločnej výchove prejavila matka aj vtedy, keď návrh na zapretie otcovstva vzala späť. Keď nastúpila matka do zamestnania, vždy sa vedeli dohodnúť na starostlivosti ohľadne maloletého dieťaťa. Prispôsobili sa nepravidelnému rozvrhnutiu pracovného času a maloleté dieťa bolo vždy s jedným z nich. V podstate všetko fungovalo na princípe striedavej

osobnej starostlivosti od R. rokov veku dieťaťa. Až v lete začala matka maloletého zatajovať, prestala s ním komunikovať a odmietala mu poskytnúť informácie o maloletom dieťati. Matka začala aktívne brániť v jeho styku s maloletým, čím spôsobuje traumu maloletému dieťaťu. Na záver uviedol, že chce byť plnohodnotným otcom, aj keď nie je biologickým otcom maloletého.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého. Na základe vykonaných rozhovorov s rodičmi maloletého konštatoval, že obaja rodičia majú k maloletému vytvorenú silnú citovú väzbu. Zo strany maloletého je prezentovaná silná väzba na matku a odmietanie otca, ktoré je vo veľkej miere ovplyvnené vzťahom medzi rodičmi. Mal za to, že nie je proti záujmu maloletého upraviť styk otca s maloletým.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec úmyselne zavádza súd nepravdivými alebo len čiastočne pravdivými vyjadreniami a snaží sa ju očierniť, ako to robí neustále pred hocikým a hocikde, aby dosiahol mylnú mienku súdu v danej veci. Zdôraznila, že maloleté dieťa bez nej nebolo dlhšiu dobu samé. Žilo s ňou v jednej domácnosti viac ako N. roky neustále, maloleté dieťa ju potrebuje, má v nej oporu, vytvorenú silnú citovú väzbu a vytvorený pocit bezpečia. Maloletý otca nikdy neoslovil menom otec a nikdy nežili ako rodina. Až po nariadení neodkladného opatrenia sa maloletý vyjadril, že to je jeho „tatino“. Po nariadení neodkladného opatrenia sa správanie maloletého zmenilo. Je strnulý, smutný, správa sa zvláštne. Po absolvovaní prvého týždňa striedavej osobnej starostlivosti u otca maloletý jej dookola opakoval „Ľúbim ťa maminka.“ a „Budem s tebou.“, držal ju okolo krku a až večer sa uvoľnil. Zo správania maloletého je evidentné, že počas týždenného pobytu u otca je v maloletom vyvolávaný odpor k veciam, na ktoré sa počas pobytu u nej teší. Po návrate od otca odmieta maloletý chodiť do materskej škôlky. Otec pred psychologičkou dňa 26. 09. 2018 sa vyjadril, že odmieta maloleté dieťa dať do materskej škôlky, lebo mu nechce spôsobiť traumu a potrebuje, aby sa počas jeho týždennej starostlivosti maloleté dieťa adaptovalo na jeho prostredie. Dokonca sa vyjadril, že maloletému zruší škôlku, ktorú maloletý aktuálne navštevuje a má ju v blízkosti trvalého bydliska a „vybaví“ mu novú škôlku v C.R., čím presadzuje svoj záujem bez ohľadu na záujem maloletého dieťaťa. Tým, že otec nenosí maloletého do škôlky, znižuje záujem maloletého chodiť pravidelne do materskej škôlky, o čom svedčí aj konanie maloletého, ktorý každé ráno v čase, keď je v jej týždennej starostlivosti plače, že nechce ísť do materskej škôlky, avšak, keď poňho príde do škôlky, tak je maloletý spokojný a teší sa na ďalší deň strávený v škôlke. Podľa jej názoru otec si ,,kupuje“ maloletého hračkami. Zároveň vytkla, že zamestnankyne kolízneho opatrovníka nedostatočne a neúplne prešetrili vzťah maloletého k otcovi a taktiež aj prostredie, v ktorom otec s maloletým žije. Uviedla, že otec detskú izbu maloletého nemá zariadenú nábytkom. Ďalej matka opísala obšírne situácie pri odovzdávaní maloletého dieťaťa, keď jej kolegovia otca nadávajú i pred maloletým dieťaťom; keď jej otec odňal maloletého v R. a traumatický zážitok maloletého, keď sa snažila plačúceho maloletého zobrať z bytu otca, resp. natáčanie odovzdávanie maloletého pred jej bydliskom mobilným telefónom jej neznámymi osobami. Zdôraznila, že rešpektovala neodkladné opatrenie, avšak maloletý mal dňa 11. 09. 2018 zvýšenú teplotu, dňa 12. 09. 2018 išla s maloletým k lekárke, ktorá nariadila, že má maloletý ležať v posteli, vypotiť sa a oddychovať. Túto skutočnosť oznámila otcovi, že je maloletý chorý a má nariadené domáce liečenie v čase od 12. 09. 2018 do 21. 09. 2018. Navrhovateľ dňa 14. 09. 2018 mal prevziať maloleté dieťa do týždňovej starostlivosti, napísal jej SMS správu, že to akceptuje a že maloleté dieťa bude u nej, kým nevyzdravie. Uviedla, že otca stretla dňa 21. 09. 2018 v poobedňajších hodinách pred budovou Okresného súdu vo Zvolene, nebola s maloletým na jarmoku, a taktiež išlo o obdobie, keď mala maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Poukázala na to, že dôvodom jej odchodu od otca bolo agresívne správanie sa otca voči nej, keď dochádzalo i k fyzickým útokom. Podľa jej názoru je v záujme maloletého dieťaťa, aby nevyrastalo v prostredí človeka so sklonmi k agresivite a aby o maloleté dieťa bolo postarané a bola mu zabezpečená starostlivosť v každej situácii.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie podľa § 388 zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 , ani na jeho zrušenie (§ 389 .

7. Z obsahu spisu odvolací súd mal osvedčené, že na okresnom súde sa vedie konanie vo veci samej (ohľadne zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov) pod sp. zn. 12CoP/55/2018 na základe návrhu otca. Otec súčasne s návrhom na začatie konania podal návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného zverenia maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

8. V zmysle ustanovenia § 367 ods. 1, 2, 3 neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

9. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému samá poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa má dieťa zdržiavať, ochrana dôstojnosti, ako tiež duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa.

10. Z obsahu spisu mal odvolací súd osvedčené, že úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému doposiaľ nebola upravená súdnym rozhodnutím. Rodičia aktuálne nevedia medzi sebou adekvátnym spôsobom komunikovať, dochádza medzi nimi ku konfliktným situáciám (a to aj pred maloletým dieťaťom) a nie je medzi nimi možná dohoda ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

11. I zo správy kolízneho opatrovníka vyplynulo, že rodičia maloletého nie sú schopní v súčasnej dobe komunikovať o maloletom vo vecnej rovine a do popredia sa dostávajú silné emotívne prejavy, ktoré sú v neprospech maloletého, hlavne ak prebiehajú aj za jeho účasti. Zo strany maloletého je prezentovaná silná väzba na matku a odmietanie otca, ktorý na otázku kolízneho opatrovníka, ako ľúbi otca, maloletý reagoval neverbálne, zložil dlane k sebe a povedal na nulu, lebo kričal na maminu a dodal, že ,,Z. je zlý“ a na otázku, ako sa chce stretávať s otcom maloletý reagoval, že sa chce stretávať na 5 minút a opäť zopakoval, že ,,Z. je zlý.“ (viď správa kolízneho opatrovníka zo dňa 30. 08. 2018; č.l. 14-17 spisu)

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov je potrebné, aby bola medzi rodičmi kvalifikovaná (plne hodnotná) komunikácia, nepostačuje základná komunikácia, pretože rodičia musia vedieť komunikovať ohľadne podstatných otázok týkajúcich sa starostlivosti, výchovy maloletého dieťaťa, jeho zdravotného stavu, návštevy materskej školy, rozvíjania záujmov maloletého dieťaťa, musia promptne spoločne riešiť krízové situácie, problémy, ktoré sa pri starostlivosti o maloleté dieťa môžu vyskytnúť, a to bez hádok, výčitiek, bez vzájomného osočovania, pričom rodičia musia byť voči sebe tolerantní, musia si vedieť poskytnúť vzájomnú pomoc a informácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloleté dieťa.

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že realizácia striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť dôvodom pre prehlbovanie konfliktných situácií, neznášanlivosti medzi rodičmi, čo by bolo jednoznačne v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri nariadení neodkladného opatrenia neprihliadol na kardinálne aspekty, bez ktorých nie je možné dočasne zveriť maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, a to: medzi rodičmi dochádza ku konfliktným situáciám, rodičia nevedia komunikovať ohľadne podstatných otázok týkajúcich sa starostlivosti, výchovy maloletého dieťaťa a na strane maloletého sa jedná o odmietavý postoj k otcovi v dôsledku jeho účasti pri konfliktoch medzi rodičmi.

15. Odvolací súd konštatuje, že za aktuálneho stavu dočasné zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na základe neodkladného opatrenia nie je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa.

16. Odvolací súd dodáva, že maloletý má právo na pravidelný styk s otcom, avšak otec sa návrhom na začatie konania ani návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom. Na základe aktuálneho obsahu spisu nie je možné, aby odvolací súd ex offo rozhodol o úprave styku otca s maloletým, limitujúc zákonnou lehotou v zmysle ustanovenia § 367 ods. 2 CMP, a to bez osvedčenia právne relevantných skutočností potrebných pre rozhodnutie o dočasnej úprave styku otca s maloletým s poukazom na to, že počas konania došlo k zmene bydliska matky a maloletého, maloletý začal navštevovať materskú školu, pričom rodičia maloletého majú nepravidelné služby z titulu ich pracovného zaradenia (S. N., S.) a rozpis služieb rodičov nie je obsahom spisu.

17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, prihliadnuc na záujem maloletého, odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 388 zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte (výroku) tohto uznesenia.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 , môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 , rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 .