Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-117-2017.pdf
PDF · 239.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/117/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: HZ Metal, s. r. o., Krompachy, Stará Maša, zast. advokátom JUDr. Mariánom Rušinom, PhD. advokátska kancelária Košice, Letná 47, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. 08. 2017 č. 101858311/2017 takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím zo dňa 31. 08. 2017 č. 101858311/2017 žalovaný podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 01. 06. 2017 č. 101163145/2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 252.078,58 eur.
2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní predloženého spisového materiálu a v odvolaní žalobcu uvádzaných skutočností zistil, že daňový subjekt podal dňa 21. 11. 2014 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, v ktorom vykázal výsledok hospodárenia pred zdanením - zisk vo výške 135.826,47 eur a daň vo výške 33.564,51 eur. Správca dane vykonal u daňového subjektu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013, o výsledku ktorej vyhotovil dňa 13. 07. 2016 protokol č. 103499491/2016, v ktorom vyčíslil rozdiel dane vo výške 252.078,58 eur. Citovaný protokol bol daňovému subjektu spolu s výzvou zo dňa 13. 07. 2016 doručený na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole dňa 20. 07. 2016, pričom tento sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06. 08. 2016 elektronicky vyjadril.
3. Žalovaný uviedol, že správca dane preveroval obchodnú spoluprácu daňového subjektu so spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Košice, ktorá od 22. 10. 2009 zmenila sídlo na Námestie mieru 1 Prešov, kde mala sídlo do dňa 23. 04. 2015. Od 24. 04. 2015 sa táto spoločnosť zlúčila so spoločnosťou ACE, s. r. o., Prešov, jej konateľom bol Jaroslav Probala, pričom spoločnosť ACE, s. r. o., sa od 17. 07. 2015 zlúčila so spoločnosťou RODES, s. r. o., Bratislava. Daňový subjekt v zdaňovacom období roku 2013 zaúčtoval do nákladov 32 faktúr špecifikovaných na strane 5 protokolu vystavených spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., za nákup druhotných surovín (Al odpad, Al mix, Cu mix, nerez káble) v celkovej sume 1.095.993,80 eur, s ktorou uzatvoril rámcovú kúpnu zmluvu dňa 02. 05. 2013. Predmetné faktúry zaúčtoval daňový subjekt v mesiaci máj - júl 2013 na účet 132 001 - šrot a na protiúčet 321 211 - dodávatelia. O úhradách za nakupovaný tovar účtoval dňa 16., 21., 23., 25.
a 30. 10. 2013 a 04. a 06. 11. 2013 na bankovom účte 221 v Slovenskej sporiteľni a na účte 321 211 - dodávatelia. Z predložených dokladov podľa názoru žalovaného vyplýva, že úhrady mali byť vykonané bezhotovostným prevodom na účet LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., vedený rovnako v Slovenskej sporiteľni, pričom správca dane zistil, že po prevedení finančných prostriedkov na účet tejto spoločnosti boli tieto prostriedky ihneď v tie isté dni z účtu vybrané v hotovosti a následne boli tie isté sumy vložené späť na účet daňového subjektu alebo do pokladnice daňového subjektu. Keďže uvedeným spôsobom - bankovým prevodom k reálnym úhradám faktúr za dodaný tovar nedošlo, správca dane preveroval, či úhrady faktúr neboli vykonané v hotovosti na základe pokladničných dokladov účtovaných na účte 211 - pokladnica. Správca dane pri kontrole zistil, že v účtovníctve daňového subjektu sa nenachádzajú výdavkové ani príjmové pokladničné doklady o úhrade faktúr v hotovosti, fyzicky tieto doklady neexistujú. Daňový subjekt o výdavkoch v hotovosti na úhradu predmetných faktúr vôbec neúčtoval. Správca dane preveroval uvedenú spoločnosť formou dožiadania zaslaného na Daňový úrad Bratislava, výsledkom ktorého bolo zistenie, že spoločnosť nepreberá zásielky na adrese sídla, konateľ spoločnosti sa ani opakovane na predvolanie správcu na daňový úrad nedostavil. Správca dane v snahe predvolať Jaroslava Probalu, vtedajšieho konateľa spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., zisťoval jeho trvalý pobyt v spolupráci s operačným strediskom KÚFS a zistil, že jeho adresa je Košice II, Košice Západ a že v danom čase je v Ústave na výkon väzby v Košiciach. Správca dane vykonal výsluch svedka Jaroslava Probalu vo väzbe dňa 04. 04. 2016 za účasti zástupcu daňového subjektu. Konateľ spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA s. r. o., - Jaroslav Probala do zápisnice správcu dane uviedol, že celý obchod prebehol iba na papieri, dostal sa k nemu cez kamaráta. Faktúry pre HZ Metal, s. r. o., nevystavoval, faktúry vystavené za LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., prinášal O. Q., on ich iba podpísal, vo firme sa vôbec neúčtovalo, lebo on faktúry, ako sa vyjadril nevystavoval a doklady o príjme hotovosti od O. Q. nemal. Tieto zadržal O. Q.. Pri nakládke sa zúčastnil iba raz - z auta, kam ho doviezol O. Q., videl niečo prekladať z auta na auto, nevie však, či to bol nimi fakturovaný tovar, malo to byť v Prešove. Úhrady za faktúry v hotovosti neboli. Úhrady boli cez bankový účet, ale aj tak prostriedky, ktoré prišli z účtu daňového subjektu na účet spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., po upozornení SMS správami ihneď vybral a odovzdal ich späť O. Q., keďže boli spolu. Za túto spoluprácu dostal od O. Q. odmenu 3000 eur. Tento svedok síce nevylúčil, že za spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., mohol vystupovať aj niekto iný, ale on nevedel kto. Správca dane vykonal 3x výsluch svedka O. Q., ktorý uviedol, že pracuje ako obchodný zástupca daňového subjektu. Do prvej zápisnice dňa 11. 01. 2016 uviedol, že o celom obchode komunikoval iba s Jaroslavom Probalom, stretával sa s ním v Krompachoch, pri prekládke tovaru bol za HZ Metal, s. r. o., väčšinou on, za LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., to bol Jaroslav Probala. Faktúry vystavoval aj doručoval Jaroslav Probala, peniaze, ktoré odovzdal Jaroslavovi Probalovi dostával z pokladne vo firme. Pri druhej výpovedi 18. 04. 2016 už uviedol, že obchody dojednával s Jaroslavom Probalom, ale aj s tým ďalším, čo s ním chodil, ak nebol pri prekládkach tovaru Jaroslav Probala, bol tam niekto druhý. Peniaze museli dať vopred, pretože Jaroslav Probala nemal dosť peňazí na nákup tovaru, ktorý daňovému subjektu následne predal. Autá, ktoré priviezli tovar, mali nejakú neslovenskú značku a bolo bežné, že za tovar zo zahraničia sa platilo pri prevzatí tovaru. Doklad o prevzatí hotovosti od Jaroslava Probalu mali, avšak cena bola vyššia ako 5000 eur, preto potrebovali aj výpis z účtu o tom, že sa prevod uskutočnil. Príjmové doklady, potvrdenia o tom, že Jaroslav Probala peniaze prevzal, neexistujú, pretože doklady potvrdzujúce prevzatie hotovosti, ktoré Jaroslav Probala podpísal, držal len dovtedy, kým sa neuskutočnila finančná transakcia cez účet, potom doklady roztrhal. Z toho dôvodu v súčasnosti tieto doklady o prevzatí hotovosti Jaroslavom Probalom neexistujú. Pri treťom výsluchu 19. 05. 2016 správca dane žiadal uviesť meno toho druhého, ktorý mal byť príjemcom hotovosti ak tam nebol Jaroslav Probala a za koho ten druhý vystupoval, či za LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., alebo za dodávateľa tovaru a kto to bol. Svedok O. Q. nevedel uviesť, kto bol ten druhý a nevedel ani to, či ten druhý bol za LIBERTA SLOVAKIA či za skutočného dodávateľa. Peniaze, ktoré po výbere z účtu odovzdal O. Q. tento buď odovzdal v kancelárii konateľovi Horváthovi alebo ženám, alebo ich vložil na účet daňového subjektu. Konateľ Peter Horváth sa k obchodom so spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., vyjadril v zápisniciach o ústnom pojednávaní z 10. 11. 2015, kde uviedol, že spoluprácu s touto spoločnosťou dohodol O. Q. a on aj s nimi komunikoval a obchod riadil, úhrady boli vykonávané buď vkladom na účet alebo bankovým prevodom, tovar bol predaný odberateľom. K spôsobu úhrady faktúr konateľ uviedol, že aj v súčasnosti je bežnou praxou, že za tovar sa platí pri jeho prevzatí. Uviedol, že spôsob platby zvolili taký preto, aby platby v hotovosti dali do súladu so zákonom. Na zmenu platnej právnej úpravy boli upovedomení ekonómkou, preto dal pokyn O. Q., aby dal tieto veci do poriadku. Následne sa platby zrealizovali cez účet. Keďže išlo o sumu cca 1 milión eur, nepovažoval za rozumné poslať celú túto sumu naraz a preto sa cez účty uhrádzalo na viackrát, podľa toho, koľko peňazí bolo k dispozícii na účte. O. Q. po prevzatí hotovosti od Jaroslava Probalu vkladal finančné
prostriedky naspäť na účet daňového subjektu alebo ich doniesol do pokladne vo firme. K dôvodu označovania platieb vkladaných na účet ako pôžička uviedol, že išlo o omyl. Daňový subjekt predložil v priebehu daňovej kontroly aj zoznam odberateľov, ktorým tovar nakúpený od LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., predal v sume 1.240.726,44 eura. Správca dane na základe vyjadrení svedkov - konateľov a vyjadrení zástupcu daňového subjektu i vlastných kontrolných zistení v súvislosti s nákupom kovového odpadu od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a jeho úhradami dospel k záveru, že z odpovede O. Q. nie je známe, kto bol uvádzaný na pokladničných dokladoch o príjme finančnej hotovosti za kovový odpad (ktoré si ponechal u seba a nakoniec roztrhal), keď pri druhej svojej výpovedi uviedol, že ak nebol pri prekládkach tovaru Jaroslav Probala, bol tam niekto druhý. Nevedel však označiť túto osobu a nevedel ani za koho táto osoba pri tejto transakcii figurovala. Vychádzajúc z uvedeného vyvstáva otázka, kto prevzal a podpísal prevzatie hotovosti, keď Jaroslav Probala tvrdí, že úhrady hotovosti neboli, takže on tú hotovosť nepreberal ani raz. O. Q. teda neuviedol, komu skutočne odovzdával finančnú hotovosť pri každej nakládke, čo malo činiť asi milión eur. Uviedol iba to, že autá mali vždy nejakú neslovenskú značku a že pri tovare zo zahraničia bolo bežné, že sa platilo pri prevzatí tovaru. O úhradách v hotovosti neexistuje žiaden doklad. Skutočnosť, že cez bankové účty daňového subjektu a spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., boli vykonané úhrady faktúr v sume 1.095.993,80 eura nie je dôkazom toho, že takáto suma bola reálne v hotovosti aj vyplatená, a že bola vyplatená spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. V účtovníctve je zaúčtované obstaranie tovaru v uvedenej sume na základe vystavených faktúr, ktoré spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., podľa výpovede jej konateľa nevystavila. Jaroslavovi Probalovi doniesol faktúry na podpis O. Q., ktorý mu tieto faktúry naspäť odovzdal. Daňový subjekt nepreukázal, že nakupoval tovar od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., tak, ako to účtoval vo svojom účtovníctve. Faktúry vystavené na dodávateľa spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., správca dane označil ako fiktívne, daňový subjekt nepreukázal, akú sumu v hotovosti skutočne vyplatil a komu ju vyplatil. Hotovostné sumy, ktoré dostával O. Q. z pokladnice na nákup tovaru od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., daňový subjekt nepreukázal žiadnym dokladom a nepreukázal ani to, že ich použil na úhradu tovaru dodaného na základe sporných faktúr. Ak by sa bol nákup aj reálne uskutočnil, neexistujú žiadne doklady o skutočnom dodávateľovi tovaru pretože spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., neviedla žiadne účtovníctvo. Žalovaný konštatoval, že z výpovede konateľa spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Jaroslava Probalu tiež vyplynulo, že skutočný obchod sa s daňovým subjektom neuskutočnil, bolo to len papierovo, spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., poslúžila daňovému subjektu len tým, že na jej meno boli vystavené fiktívne faktúry a na jej účet boli zaslané finančné prostriedky. V ten istý deň boli aj vybraté a vrátené v hotovosti naspäť na účet daňového subjektu. Správca dane nevylúčil možnosť, že daňový subjekt mohol tento tovar nakúpiť a nespochybnil ani existenciu tovaru, ale zastáva názor, že nákup bol zrejme od úplne iného dodávateľa, preto vykonával úhrady v hotovosti. Faktúry boli vystavené za tým účelom, aby mohli byť realizované úhrady cez účet a daňový subjekt si tak v účtovníctve zabezpečil náklad na obstaranie predmetného tovaru. Keďže správca dane nespochybnil nákup predmetného tovaru, daňový subjekt mohol nakúpený tovar aj predávať a dosiahnuť tržby z jeho predaja. Napriek tomu, že daňový subjekt predložil vystavené faktúry aj s prílohami k predaju tohto tovaru, nie je to jednoznačný dôkaz, že išlo o predaj práve toho tovaru. Keďže ide o tovar kovový šrot, ktorý sa skladuje na veľkej skládke, na ktorú sa jednotlivými nákupmi šrotu stále naváža, následne, keď dochádza k predaju takéhoto tovaru, nedá sa presne určiť dodávateľ predaného tovaru. Správca dane pri preverovaní predložených vystavených faktúr o predaji tovaru a skladových kariet predmetného tovaru zistil, že v čase deklarovaného predaja boli na sklade dostatočné množstvá takého tovaru aj od iných asi 15 dodávateľov, od ktorých mal daňový subjekt tovar nakupovať. Tvrdenie daňového subjektu, že dosiahnuté tržby sú z predaja práve tovaru uvedeného na faktúrach od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., nie je možné považovať za preukázané a tieto tržby môžu byť aj z predaja tovaru od iných dodávateľov. Daňový subjekt neuviedol sklady podľa jednotlivých dodávateľov, takže pri jeho spôsobe skladovania a vedenia skladovej evidencie nemôže jednoznačne tvrdiť, že išlo o tento konkrétny tovar. Správca dane nepovažoval preto za potrebné preverovať dodanie tohto tovaru od odberateľov Cargometal, s. r. o., Olomouc, VAMAX-X, s. r. o., Prakovce, Taval, s. r. o., Prešov, Ing. Andrej Džugan - V.O.D.S. Prešov, Cleanmet, s. r. o., Hincovce, Global recykling, a. s., Praha, GA-PE, s. r. o., Košice, SAKER, s. r. o., Hričov a ďalších. Preverovaním odberateľov by nebolo možné zistiť, či tovar, ktorý bol dodaný, nakúpil ich dodávateľ od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Daňový subjekt, ako sám uviedol, predmetný tovar uhrádzal v hotovosti, o čom nepredložil žiadne doklady, v účtovníctve o tom neúčtoval. Svojím konaním nepreukázal, akú sumu v skutočnosti zaplatil za obstaranie tohto tovaru a komu ju uhradil. Keďže správca dane spochybnil ako dodávateľa LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a daňový subjekt neuviedol skutočného dodávateľa tovaru, musí niesť následky svojho konania, t. j. že správcovi dane riadne nepreukázal dodanie tovaru a iba z jemu známych dôvodov neuviedol
skutočného dodávateľa tovaru. Vyjadrenie daňového subjektu, že aj v súčasnosti sa nákupy bežne uhrádzajú v hotovosti a následne úhradami cez bankové účty sa to dáva do súladu so zákonom o obmedzení platieb v hotovosti ho neoprávňuje k takémuto protiprávnemu konaniu. Podľa kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., mal daňový subjekt po vystavení faktúry vykonať platby na účet a nie ich uhrádzať v hotovosti. Týmto postupoval v rozpore so zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. Uplatnením predmetných výdavkov (nákladov ) v daňových výdavkoch, daňový subjekt porušil ustanovenia § 2 písm. j/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a preto správca dane po vykonanej daňovej kontrole neuznal v daňových výdavkoch uvedenú sumu, upravil výsledok hospodárenia o položky zvyšujúce výsledok hospodárenia v sume 1.095.993,80 eura a vyrubil rozdiel dane v sume 252.078,58 eur.
4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zároveň vyplýva, že dňa 29. 06. 2016 správca dane oboznámil daňový subjekt s výsledkami zistení pri daňovej kontrole, ku ktorým sa daňový subjekt čiastočne vyjadril do uvedenej zápisnice z 29. 06. 2016 a zároveň zaslal vyjadrenie zo dňa 06. 07. 2016. Vzhľadom na zistené skutočnosti a to neidentifikovanie ďalšej osoby, s ktorou O. Q. jednal, nepovažoval za potrebné vykonať výsluch a konfrontáciu osôb navrhovaných vo vyjadrení daňového subjektu. Následne a na základe uvedených skutočností vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ku ktorému sa daňový subjekt vyjadril podaním zo dňa 05. 08. 2016, na základe ktorého správca dane vo vyrubovacom konaní vykonal dňa 07. 12. 2016 výsluch svedka R. T., z vypočutia tohto svedka spísal zápisnicu, pričom tento do zápisnice potvrdil, že so spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., nemal žiadne kontakty, pre túto nepracoval, s konateľom sa stretával len v rámci kamarátstva, O. Q. v roku 2013 ešte osobne nepoznal. Správa dane vo vyrubovacom konaní vykonal aj konfrontáciu svedkov O. Q. a Jaroslava Probalu. Výsluch svedkov sa uskutočnil v ÚVTOS Košice - Šaca, kde sa Jaroslav Probala nachádzal. Z výsluchu svedkov spísal zápisnicu dňa 15. 12. 2016. Pri konfrontácia Jaroslav Probala poprel svoje tvrdenie, že obchod sa udial len papierovo a že spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., neriadil. Tvrdil, že obchod riadil kamarát René, ktorý tovar vybavil, René preberal aj peniaze, bol pri prekládkach, René mal vystaviť aj doklad o prevzatí hotovosti, on ho len podpísal. Doklad o odovzdaní hotovosti dostal aj O. Q.. Podľa vyjadrenia Jaroslava Probalu aj faktúry mal vystavovať René, on ich len podpisoval a v Krompachoch odovzdával O. Q.. Potvrdil, že v Prešove bol len raz alebo dvakrát. Prvýkrát pri prekládke tovaru odovzdal finančnú hotovosť, ktorú dostal od O. Q. kamarátovi Renému a on ju odovzdal osobe v kamióne. Na dodávateľa druhotných surovín si Jaroslav Probala nepamätá. O. Q. pri konfrontácii opäť potvrdil, že autá, z ktorých sa prekladal tovar, mali vždy neslovenskú značku. Na konkrétnu otázku, či osoba René je O. I., odpovedal, že „neviem, mne sa zdalo, že je Poliak“. Z konfrontácie svedkov teda vyplynulo, že za spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., konala neznáma osoba „René“, ktorej konateľ tejto spoločnosti nevie ani priezvisko. Vystavenie faktúr touto osobou za spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., ako na dodávateľa a v sumách, ako sú na faktúrach uvedené, nie je dôkazom, že tieto sumy boli aj v skutočnosti v hotovosti uhrádzané. Doklady za hotovostné úhrady spomínané aj pri konfrontácii svedkov O. Q. a Jaroslava Probalu neboli správcovi dane predložené a v účtovníctve daňového subjektu nebolo o týchto úhradách účtované a neúčtovala o nich ani spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. V priebehu vyrubovacieho konania zaslal daňový subjekt správcovi finančnú analýzu z dokladov na daňový základ z roku 2013 so záverom, že vylúčením dodávok na vstupe a výstupe od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., by v roku 2013 došlo u daňového subjektu k vykázaniu mínusového hospodárenia za rok 2013. Analýza uvažuje s nákladmi na obstaranie tovaru od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., v už uvedenej výške, o ktorých daňový subjekt účtoval, nezaoberá sa však preukaznosťou dokladov, na základe ktorých boli náklady zaúčtované. Správcovi dane bolo doručené aj vyjadrenie daňového subjektu zo dňa 06. 03. 2017, ku ktorému pripojil potvrdenia od odberateľov, ktorým mal byť predmetný tovar dodaný. Keďže daňový subjekt neviedol evidenciu skladu osobitne podľa jednotlivých dodávateľov, nemôže pri jeho spôsobe skladovania jednoznačne tvrdiť, že išlo o predaj konkrétneho tovaru, nakúpeného od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Ani toto tvrdenie daňový subjekt predloženými potvrdeniami nepreukázal. Dňa 06. 04. 2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie za účelom prerokovania pripomienok daňového subjektu zo dňa 05. 08. 2016 k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane sa k jednotlivým bodom vyjadrenia a k výsledkom vyplývajúcim z úkonov vykonaných vo vyrubovacom konaní podrobne vyjadril v tejto zápisnici aj v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Daňový subjekt so závermi správcu dane nesúhlasil. Oznámil, že sa bližšie vyjadrí v lehote do 30 dní. Vo svojom vyjadrení zo dňa 19. 04. 2017 uviedol, že stanovisko správcu dane považuje za rozporné so zákonom a to po stránke právnej a tiež skutkovej, stanovisko správcu dane len podčiarkuje nezákonnosť celej daňovej kontroly, počas ktorej sa daňový subjekt niekoľkokrát vo veci vyjadril, avšak jeho vyjadrenia boli úplne odignorované. Na základe
tohto vyjadrenia správca dane vykonal dňa 23. 05. 2017 ústne pojednávanie s daňovým subjektom, z ktorého vyhotovil zápisnicu, v ktorej uviedol, že daňový subjekt nenavrhol vo svojom vyjadrení vykonanie žiadnych úkonov a nepredložil žiadne nové dôkazy a uvedenú zápisnicu považuje za poslednú vo vyrubovacom konaní. Na základe toho bolo vydané rozhodnutie správnym orgánom prvého stupňa.
5. Žalovaný citujúc ust. § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, § 2 písm. j/ cit. zákona, § 17 ods. 1 písm. b/, § 17 ods. 2 písm. e/, § 21 ods. 1 cit. zákona, ako aj § 3 ods. 1, 6, § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ Daňového poriadku a § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku konštatoval, že daňové výdavky, ich formu, rozsah a správnosť uplatnenia preukazuje daňovník. To znamená, že tento musí správcovi v súlade so zákonom o dani z príjmov a v súlade s Daňovým poriadkom preukázať a dokázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Iba v prípade pochybností správca dane vykoná dokazovanie v súlade s ust. § 24 Daňového poriadku o tom, že základ dane nebol určený správne. Z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Ťažisko dôkazného bremena spočíva na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Predložené faktúry a iné dôkazy musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti, t. j. objekt, subjekt i právnu stránku a ako dôkaz sú použiteľné iba vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.
6. Finančné riaditeľstvo na základe predloženého spisového materiálu konštatovalo, že správca dane z dôvodu pochybností o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov predložených daňovým subjektom nevychádzal pri daňovej kontrole iba z predloženého účtovníctva, faktúr, bankových výpisov a zmluvy, ale vykonal rozsiahle dokazovanie, smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Konštatoval, že dôkazy zabezpečené správcom dane preukazujú, že fakturovaný tovar nebol dodaný spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., ani daňový subjekt tejto spoločnosti za fakturovaný tovar nezaplatil a preto výdavky zaúčtované daňovým subjektom na úhradu sporných faktúr nie sú výdavkami vynaloženými v súlade s ust. § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmu. Žalovaný zároveň konštatoval, že správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s ustanoveniami § 24 Daňového poriadku, viedol dokazovanie a dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a dbal pritom aj na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Zabezpečené dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo i všetky vo vzájomnej súvislosti. Správca dane vykonal daňovú kontrolu v súlade so zákonom a tvrdenie daňového subjektu o nezákonnosti protokolu ako dôkazného prostriedku považoval za nedôvodné a nepreukázané. Vyjadrením daňového subjektu zo dňa 05. 08. 2016 k zisteniam uvedeným v protokole sa správca dane podrobne zaoberal a pri ústnom pojednávaní informoval daňový subjekt o svojom stanovisku k jednotlivým bodom tohto vyjadrenia. Jeho tvrdenie o zmene smerovania daňovej kontroly a o fiktívnom tovare sú bez reálneho podkladu v dôkazoch, pretože v žiadnom z predložených dokladov správca dane neuviedol, že predmetný tovar je fiktívny, nespochybňoval reálnosť tovaru, ale spochybňoval dodávateľa tovaru spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že daňový subjekt nepreukázal komu a koľko finančných prostriedkov za fakturovaný tovar uhradil. Neuviedol skutočného dodávateľa tovaru, nevedel ani jeho meno, ani meno osoby, ktorej odovzdávali finančné prostriedky v hotovosti, pričom sám potvrdil, že doklady o úhradách v hotovosti zničil. Daňový subjekt zaúčtoval v účtovníctve obstaranie tohto tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a na základe simulovaných úhrad cez účty tak, že v jeden deň finančné prostriedky zaslal na účet spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a v ten istý deň boli finančné prostriedky z účtu tejto spoločnosti vybrané a vrátené naspäť na účet daňového subjektu. Spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., účtovníctvo neviedla, daňové priznanie nepodala, takže príjem hotovosti spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., nebolo možné preveriť. Správca dane existenciu tovaru nespochybnil a nemal dôvod spochybňovať ani výšku tržieb z predaja tovaru, ktoré daňový subjekt priznal v podanom daňovom priznaní.
7. Pri ústnom pojednávaní dňa 29. 06. 2016 správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť riadne preukázal. Správca dane v zmysle cit. ustanovenia informoval daňový subjekt a umožnil mu vyjadriť sa k skutočnostiam, zisteným daňovou kontrolou, ktoré právo daňový subjekt aj využil. Správca dane tým, že oboznámil daňový subjekt so skutočnosťami zistenými daňovou kontrolou nevzal daňovému subjektu žiadne právo garantované Daňovým poriadkom, ktoré daňový subjekt v odvolaní ani nekonkretizoval. Správca dane nepostupoval nezákonným spôsobom, keď nepovažoval za potrebné počas daňovej kontroly vykonať dôkazy navrhované daňovým subjektom vo vyjadrení zo dňa 06. 07. 2016, pretože v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Ani v prípade namietaného porušenia práva daňového subjektu na rovnaké postavenie priznané § 3 ods. 7 Daňového poriadku daňový subjekt neuviedol, aké konkrétne práva správca dane svojím konaním porušil a preto nie je možné sa k tomuto konštatovaniu vyjadrovať.
8. Daňový subjekt namietal odopretie práv garantovaných Ústavou SR a Daňovým poriadkom z dôvodu, že správca dane odmietol bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu vykonať výsluch svedka R. T., konfrontáciu O. Q.Á. a Jaroslava Probalu a tiež výsluch štatutárnych orgánov, ktorým daňový subjekt dotknutý tovar predal. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď na základe nových skutočností a informácií, ktoré získal aj na základe vyjadrenia daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly vykonal vo vyrubovacom konaní konfrontáciu svedkov O. Q. a Jaroslava Probalu za prítomnosti jeho obhajcu. Správca dane vykonal aj navrhovaný výsluch svedka R. T.. Pri vykonanej konfrontácii Jaroslava Probalu a O. Q. dňa 15. 12. 2016 síce svedok Jaroslav Probala zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že obchod sa uskutočnil, uviedol však, že obchod mu sprostredkoval kamarát René, ktorého priezvisko nepoznal, len sa mu zdalo, že je Poliak, ústne sa s ním dohodol, aby on realizoval tento obchod, jemu odovzdal peniaze v hotovosti a on ich dal osobe v kamióne. René ďalej riadil obchod, preberal peniaze, vystavoval faktúry, ktoré Jaroslav Probala podpisoval a odovzdával O. Q. v Krompachoch. Z výpovede konateľa Jaroslava Probalu teda vyplynulo, že aj keď tvrdí, že sa zúčastnil niektorých prekládok a že obchod sa zrealizoval, bol pri tom, nevie uviesť meno dodávateľa bez bližšej identifikácie, ktorého nie je možné konfrontovať, ani bližšie preveriť. Ani po vykonaní konfrontácie nie je možné považovať za preukázané, že dodávateľom tovaru fakturovaného spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., bola táto spoločnosť. Opätovne bolo potvrdené, že za tovar boli pri jeho prekládke uhrádzané finančné čiastky v hotovosti. Jaroslav Probala prevzal peniaze raz, v ostatných prípadoch už osoba „René“, ktorý ich odovzdal osobe v kamióne so zahraničnou značkou. Z konfrontácie svedkov teda vyplynulo, že neznáma osoba „René“ konala za spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., pričom konateľ tejto spoločnosti nevie ani jeho priezvisko. Vystavenie faktúr touto osobou na spoločnosť LIBERTA, s. r. o., ako na dodávateľa a v sumách uvedených na týchto faktúrach nie je dôkazom toho, že takéto sumy boli reálne v hotovosti aj uhrádzané a odovzdávané dodávateľovi tovaru. Dôkazy o hotovostných úhradách spomínané svedkami Q. a Probalom aj pri konfrontácii ako doklady, ktorými mohol daňový subjekt tiež preukázať, že tovar nakupoval od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., neboli správcovi dane predložené a ani o nich nebolo účtované. O výpovednej hodnote dôkazu nie je možné tvrdiť ani v prípade výsluchu svedka R. T., ktorý vo svojej výpovedi iba uviedol, že s Jaroslavom Probalom sa stretával ako kamarát, spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., mu nič nehovorí, a pre túto spoločnosť nikdy nepracoval, nevie, s čím obchodoval Jaroslav Probala, nevie, či mohol alebo nemohol tovar vidieť a nevie potvrdiť, či tovar bol určený pre daňový subjekt. S menovaným bol párkrát v Krompachoch kvôli nejakému obchodu. Po ceste do Krompách sa zastavili v Prešove v blízkosti nejakého koľajiska, Probala šiel za nejakým kamionistom, jednal s ním takú 3 hodinku, on sedel v aute a nevnímal, čo sa deje. Jeho vyjadrenia teda nepotvrdili, že na prekladisku sa realizoval obchod s kovovým šrotom, t. j. s tovarom, ktorý mala daňovému subjektu dodať spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o.
9. K námietke, že správca dane nepovažoval za potrebné vypočuť štatutárnych zástupcov odberateľov daňového subjektu žalovaný uviedol, že dôvody, pre ktoré správca dane tak učinil uviedol v napadnutom rozhodnutí a je nesporné, že pri predaji tohto druhu nebolo zo strany daňového subjektu preukázané, že spoločnostiam, o ktorých potvrdenie o dodaní tovaru správcovi predložil, bol dodaný tovar, ktorý mal daňový subjekt kúpiť od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. K zisteným nezrovnalostiam na predložených potvrdeniach odberateľov je potrebné uviesť, že na všetkých potvrdeniach sú uvedené len čísla faktúr bez dátumu ich vystavenia, bez pomenovania druhu dodaného tovaru, bez fakturovaných súm. Okrem toho sú na potvrdeniach ďalšie nezrovnalosti tak, ako boli špecifikované v odôvodnení tohto
rozhodnutia. Z vykonanej konfrontácie a z vypočutia navrhovaného svedka nevyplynuli skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt neuviedol, aký právny predpis správca dane podľa jeho názoru porušil, keď po zistení nových informácií a konzultácii a komunikácii s NAKA, z ktorých vyplynulo, že s nimi vykonaným šetrením predmetného obchodu niektorí svedkovia, ktorých vypočúvali, zmenili výpovede a svedok Jaroslav Probala zmenil obhajcu, ako aj iných nových informácií, správca dane prehodnotil svoj názor a rozhodol, že vypočuje svedka R. T. a vykoná aj konfrontáciu svedkov Probalu a Q.. Nekonal tak v časovej tiesni, pretože daňovú kontrolu, ktorá bola začatá 14. 09. 2015 ukončil doručením protokolu dňa 20. 07. 2016, čo je takmer 2 mesiace pred uplynutím lehoty na jej vykonanie. Vzhľadom na uvedené tvrdenie daňového subjektu, že správca dane nedodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly bezpredmetný.
10. K námietke žalobcu, že žalovaný, resp. správca dane pre svoje závery v súvislosti s vykonaním dokazovania vyňal z kontextu len jediný dôkaz a to časť výpovede svedka Jaroslava Probalu, ktorý svoje závery rozviedol v neskorších výpovediach, kde potvrdil tvrdenia daňového subjektu, žalovaný uviedol, že menovaný odpovedal na jednoznačné otázky správcu dane, že obchod bol iba papierovo, on ho neriadil, podpisoval iba faktúry, ktoré mu predkladal O. Q., odkiaľ tovar bol, nevie a pod. Výsledkom daňovej kontroly sú skutočnosti, ktoré vychádzajú z rozsiahleho preverovania, pri ktorom správca dane konal v súlade s namietanými ustanoveniami § 3 a 24 Daňového poriadku. Daňový subjekt predložil k daňovej kontrole faktúry od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA ,s. r. o., o ktorých sa svedok Jaroslav Probala vyjadril, že ich nevystavil, iba ich podpisoval, spoločnosť neviedla účtovníctvo, takže o nákupe tovaru, ktorý mal byť následne predaný daňovému subjektu sa neúčtovalo, finančné hotovosti za tovar pri prekládkach on nepreberal, takže spoločnosť neprijala finančné prostriedky v už uvedenej sume, daňové priznanie podané nebolo. Pri konfrontácii svedkov sa správca dane dozvedel, že faktúry vystavoval nejaký kamarát „René“, tieto zaúčtoval vo svojom účtovníctve a na základe toho vystavil dodacie listy. K uvedenému považoval za potrebné uviesť, že správca dane nespochybnil, že k nákupu tovaru mohlo dôjsť. Spochybnil však, že skutočným dodávateľom bola spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a spochybnil aj úhrady v hotovosti, ktoré daňový subjekt nepreukázal. To, že faktúry vystavené na spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., v účtovníctve zaúčtoval nie je dôkazom toho, že sumy na úhradu týchto faktúr, o ktorých daňový subjekt účtoval (simulovaným prevodom cez účet) aj v skutočnosti uhradil. Skutočnú výšku nákladov na obstaranie tovaru daňový subjekt nepreukázal, nepreukázal ani to, komu ich reálne vyplatil, čo bezpochyby dokazuje, že daňový subjekt nepredložil žiaden dôkaz ani o tom, kto bol skutočný dodávateľ tovaru. Aj keď daňový subjekt svoje námietky smeroval predovšetkým k názoru, že ak správca dane neuznal náklady na obstaranie predmetného tovaru, nemohol uznať aj príjem z jeho predaja, žalovaný k tomuto uviedol, že daňový subjekt svoje tvrdenie o úhrade faktúr nepreukázal žiadnym dokladom, keďže podľa jeho vlastného vyjadrenia tieto doklady roztrhal a museli to tak urobiť kvôli zákonu o obmedzení platieb v hotovosti, za čo by dostali pokutu. Aby neplatili dvakrát, simulovali úhrady cez účet. Predložené potvrdenia odberateľov daňového subjektu nepreukazujú, že tovar, ktorý mal byť dodaný na základe faktúr uvedených v potvrdeniach je tovar nakúpený od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Finančná analýza s dopadom na daňový základ v roku 2013, ktorú daňový subjekt predložil správcovi dane neobjasňuje skutočnosti týkajúce sa obstarania sporného tovaru a jeho úhrady, ale orientuje sa na oblasť predaja tohto tovaru a na dosiahnuté tržby, čo správca dane nespochybnil. Ak sa daňový subjekt rozhodol akceptovať podmienky dodávateľa o úhrade za tovar v hotovosti na základe dokladov, ktoré roztrhal a následne simuloval úhrady kúpnej ceny cez účet, vystavil sa tým riziku, že nebude disponovať dôkazom preukazujúcim vykonanie úhrady za tovar od spoločnosti uvedenej na faktúre. Svoje tvrdenia, že kúpnu cenu zaplatil v hotovosti a že toto preukázané tvrdenie uvádza už od začiatku daňovej kontroly, nikdy nepreukázal potvrdeniami o úhradách v hotovosti v prospech spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a aj napriek tomu žiadal uznať daňový náklad na úhradu faktúr od tejto spoločnosti len na základe tvrdenia. Dokonca sám priznal, že úhrada kúpnej ceny cez účet bola simulovaná. S prihliadnutím na to, že Jaroslav Probala tieto simulované úhrady vyberal z účtu spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a okamžite ich odovzdával O. Q. ako zástupcovi daňového subjektu je zrejmé a preukázané, že všetky tieto transakcie boli vykonané za účelom legalizovania daňových nákladov, čo dokazuje aj tvrdenie konateľa Jaroslava Probalu keď uviedol, že za tento obchod dostal od O. Q. odmenu 3000 eur. Žalovaný tiež poukázal na to, že z vyjadrenia konateľa spoločnosti vyplynulo, že spoluprácu dohodol a celý obchod riadil O. Q., ktorý s dodávateľmi komunikoval, Peter Horváth nevedel uviesť, kde bolo miesto nakládky, lebo všetko riadil O. Q.. Preto na základe jeho vyjadrenia nie je možné konštatovať, že jednoznačne potvrdil, že tovar bol kúpený od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Ako jednoznačné dôkazy nemožno prijať ani výpovede O. Q. a Jaroslava Probalu z dôvodov ich protichodnosti. Za pravdivé nemožno považovať
ani tvrdenie, že svedok R. T. bol pri prekládkach tovaru kúpeného daňovým subjektom od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Tvrdenie daňového subjektu, že jediným dôkazom v protokole z daňovej kontroly mala byť výpoveď svedka Jaroslava Probalu je možné označiť len ako názor daňového subjektu, ktorý úplne podceňuje a neberie do úvahy nespochybniteľnú skutočnosť, že daňový subjekt o úhradách faktúr v hotovosti vôbec neúčtoval, zničil o tom doklady, čím jednoznačne nepreukázal ich existenciu, ani výšku úhrad, o ktorých tvrdí, že ich reálne zaplatil Jaroslavovi Probalovi alebo tomu druhému. Dôkazom spolupráce daňového subjektu a spornej spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., je aj potvrdenie Jaroslava Probalu pri prvom výsluchu, že za túto spoluprácu obdržal 3000 eur. Správca dane sa pri vyhodnocovaní dôkazov zaoberal celou výpoveďou Jaroslava Probalu a nevytrhával veci z kontextu, ako sa nesprávne domnieva daňový subjekt. K namietanému dôkaznému bremenu žalovaný uviedol, že daňový subjekt mal v daňovom konaní dve základné povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Formálne sa realizujú tak, že predloží riadne vyplnené daňové priznanie, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Ak však správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť a v tomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti pochybnosti správcu dane. Správca dane preveroval predložené doklady, neobmedzil sa iba na formálne preskúmanie dokladov predložených daňovým subjektom ale skúmal, či týmto dokladom neabsentuje materiálny základ, v tejto súvislosti vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého vznikli dôvodné pochybnosti o ich hodnovernosti. Konštatoval, že je pravdou, že daňový subjekt nezodpovedá za účtovníctvo svojho dodávateľa, ale v plnej miere zodpovedá za svoje vlastné účtovníctvo a za doklady, ktoré do účtovníctva pojme, a na základe ktorých vykonané účtovné operácie preukazuje. V danom prípade neúčtovalo skutočnostiach tak, ako nastali, keď tvrdí, že faktúry uhrádzal hotovostnými platbami, ktorých doklady zlikvidoval, avšak účtoval o nich ako o bezhotovostných platbách, ktoré sa síce uskutočnili, ale k reálnemu vynaloženiu finančných prostriedkov nedošlo, pretože peniaze boli vrátené späť na účet. Opakovane zdôraznil, že správca dane nedeklaroval, že tovar bol fiktívny a že bol obstaraný podvodným spôsobom. Existenciu tovaru správca dane nikdy nespochybnil a nepoprel, spochybnil však dodávateľa tovaru a žiadal daňový subjekt, aby preukázal skutočnú výšku nákladov na jeho obstaranie, ktorú povinnosť si daňový subjekt nesplnil. Správca dane pri tejto daňovej kontrole postupoval rovnako, ako je to bežné pri iných podnikateľských subjektoch, riadil sa ustanoveniami Daňového poriadku, zvažoval individuálne konkrétne podmienky, spôsob zisťovania a preverovania zistených skutočností s úmyslom čo najpresnejšie preveriť overované skutočnosti. Daňový subjekt neuviedol, v čom mal spočívať v jeho prípade rozdiel v prístupe, ktorý mal byť odlišný ako v iných obdobných prípadoch. Preto túto námietku považoval žalovaný za nedôvodnú. Žalovaný zároveň poukázal na to, že mu nie je známe, na základe akých skutočností daňový subjekt sa domnieval, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje čo i len zmienka argumentov daňového subjektu, ktoré boli prezentované v jeho vyjadreniach v priebehu daňovej kontroly, pretože všetky jeho vyjadrenia, ktoré sú značne rozsiahle, obsahujú opakujúce sa tvrdenia, boli prerokované pri ústnych pojednávaniach a s vyjadrením k protokolu z daňovej kontroly sa správca dane vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Správca dane svoje úvahy o dôkazoch, na základe ktorých neuznal náklady na obstaranie tovaru fakturovaného spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., riadne odôvodnil, daňový subjekt si mal byť vedomý toho, že v zmysle § 21 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmu je možné akceptovať ako daňové výdavky len tie výdavky, ktoré vyplývajú z účtovníctva a ktoré boli vynaložené na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, riadne preukázané a uplatnené vo výške ustanovenej buď daňovým zákonom alebo osobitným predpisom. Každý výdavok musí byť fyzicky doložený a zaúčtovaný v súlade so zásadami vedenia účtovníctva. Daňový subjekt o skutočných úhradách neúčtoval, doklady o tom nepredložil, ale ako tvrdí, úhrady v hotovosti vykonal. Túto závažnú skutočnosť aj napriek svojmu tvrdeniu nepreukázal. Rovnako nepreukázal, že osoba uvedená na faktúrach ako dodávateľ fakturovaný tovar reálne aj dodala. Simulované úhrady cez účet tejto spoločnosti nie je možné uznať ako dôkaz potvrdzujúci skutočnú výšku nákladov na obstaranie fakturovaného tovaru.
11. Včas podanou žalobou zo dňa 30. 10. 2017 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na úplnú náhradu trov konania. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na
riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a v nich nemá oporu, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred prvostupňovým orgánom žalovaného a pred žalovaným, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V žalobe poukázal na to, že pôvodne daňová kontrola smerovala k odkrytiu karuselového podvodu na DPH, na základe čoho sa do prípadu vložili aj orgány činné v trestnom konaní. Keď však správca dane zistil, že predmetný tovar bol oslobodený od DPH a teda nemohlo ani dôjsť k daňovému podvodu, náhle zmenil smerovanie daňovej kontroly a začal tvrdiť, že tovar, ktorý žalobca kúpil od svojho dodávateľa nebol fiktívny, ale že ho žalobca nekúpil od skutočného dodávateľa, t. j. od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Podľa názoru žalobcu správne orgány porušovali zákon a práva žalobcu, keď ignorovali jeho vyjadrenia, judikatúru, dôkazy, ktoré v rozhodnutí opomenul vykonať žalovaný, čo tento zavŕšil vydaním nezákonného rozhodnutia. Zdôraznil, že v zmysle základných zásad správy daní sa všetky úkony daňového subjektu majú posudzovať z hľadiska jeho ekonomického opodstatnenia. Položil si rečnícku otázku, aké ekonomické opodstatnenie má deklarovanie nákupu tovaru od fiktívneho dodávateľa a teda nákup tovaru oslobodeného od DPH a následné deklarovanie tohto tovaru za konkrétnu sumu. Žiadny podnikateľský subjekt nezahrnie do účtovníctva fiktívny obchod, ktorý mu zvýši daň tak, ako to bolo aj v tomto prípade, čo bolo preukázané finančnou analýzou nezávislého audítora. Ak by chcel akýkoľvek podnikateľský subjekt deklarovať uskutočnenie fiktívneho obchodu, jeho zámerom by bolo zníženie si daňovej povinnosti a nie jej zvýšenie. V prípade zámeru znížiť daň by však podnikateľ fiktívne deklarovaný tovar ďalej oficiálne nepredával, prípadne by ho predal za nižšiu sumu, za akú tovar kúpil alebo by deklaroval kúpu spotrebného tovaru a nepredával byť ho ďalej. Ak by žalobca chcel v tomto prípade predmetný tovar predať, mohol to urobiť úplne neoficiálne, čo mu charakter tovaru umožňoval. Z uvedeného dôvodu tvrdenia uvedené v napadnutom rozhodnutí nemajú žiadnu ekonomickú logiku. Ak žalovaný tvrdí, že predmetný obchod bol fiktívny a podvodný, čo žalobca odmieta, poukazuje na to, že v tomto prípade žalovaný pochybil, keď neuznal náklad - nákup predmetného tovaru, ale príjem z predaja toho istého tovaru už áno. Ak žalovaný tvrdí, že tovar sa dostal do účtovníctva žalobcu podvodne, keďže ho žalobca údajne nekúpil od deklarovaného dodávateľa, podvodný musí byť predsa aj predaj tohto nelegálneho tovaru, pričom podľa judikatúry platí, že do základu dane nie je možné zahrnúť príjmy z podvodných, najmä trestných činností a teda aj príjmy z tovaru, ktorý bol podvodne deklarovaný. K tomuto žalovaný žiadne stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaujal. Žalobca poukazuje na judikatúru súdov Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu typickým príkladom rozhodnutia vydaného práve na základe nezákonného protokolu z daňovej kontroly a nezákonného daňového konania. Nezákonnosť vyvodzuje predovšetkým z toho, že správca dane odmietol vykonať dôkazy navrhnuté žalovaným a to aj napriek tomu, že mal na ich vykonanie dostatočný časový priestor a poskytnutú všetku nevyhnutnú súčinnosť. Správca dane ešte pred vyhotovením protokolu nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcu informoval o výsledkoch zistení daňovej kontroly, čo žalobca rovnako považuje za porušenie zákona a zásah do jeho práv a oprávnených záujmov. V zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku sa totiž výsledky a priebeh daňovej kontroly uvádzajú v protokole, ktorého vyhotovenie stanovuje Daňový poriadok, a na základe ktorého má žalobca ako daňový subjekt v daňovej kontrole priznaný celý rad práv, ktoré ho chránia pre nezákonným zásahom. Nezákonné konanie správca dane zavŕšil tým, že po oboznámení výsledkov zistení daňovej kontroly odmietol vykonať žalobcom navrhnuté dôkazy, čím porušil jeho právo na predloženie a vykonanie dôkazov a odňal mu právo konať pred príslušným orgánom verejnej moci. Žalobca pritom navrhoval výsluch svedkov, pri ktorom mal právo klásť im otázky pri ústnom pojednávaní. S poukazom na prejednávaciu zásadu uviedol, že predpokladom na zistenie, ktoré má byť podkladom pre rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť si dôkaznú povinnosť navrhnúť, vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a spôsobu získania dôkazov. Daňový orgán je povinný počas celého daňového konania umožniť daňovému subjektu, aby mu takáto príležitosť bola poskytnutá. Žalobcovi však práva garantované Ústavou SR a Daňovým poriadkom boli odopreté, keď správca dane odmietol vykonať výsluch svedka R. T., konfrontáciu O. Q. a Jaroslava Probalu a výsluch štatutárnych orgánov spoločností, ktorým bol predaný dotknutý tovar. Na jednej strane správca dane postavil svoje závery uvedené v protokole na absencii dôkazov a na druhej strane neumožnil tieto dôkazy vykonať. Pritom žalobca navrhoval zabezpečiť účasť svedkov na pojednávaní vo vlastnej réžii. Zdôraznil, že ak boli predmetné dokumenty, ktoré predložil nevierohodné, nie je mu zrejmé, prečo odmietol správca dane vykonať výsluch ním navrhovaných svedkov. Konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, pričom svoje pochybenie nevykonať navrhnuté dôkazy si správca dane uvedomil a tento
nedostatok sa snažil odstrániť vo vyrubovacom konaní, pričom z týchto dôkazov jednoznačne vyplynula správnosť tvrdení žalobcu a ak by ich správny orgán prvého stupňa vykonal riadne a včas počas daňovej kontroly, napádané rozhodnutie by ani nebolo vydané. Odmietnutie vykonania dôkazov počas daňovej kontroly sa premietlo aj do ďalšieho nezákonného konania žalovaného a správcu dane, konštatoval, že správca dane bol povinný vo vyrubovacom konaní vydať rozhodnutie, ktorým by vyrubil rozdiel dane, pričom tento si následne uvedomil nezákonnosť daňovej kontroly, keď odmietol vykonať navrhnuté dôkazy a preto pokračoval v daňovej kontrole aj po jej skončení a vykonal niektoré ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať žalobca počas daňovej kontroly. Aj keď tento postup žalobca v priebehu celého správneho konania napádal, žalovaný túto skutočnosť odignoroval a vôbec sa k tejto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril. Z uvedeného vyplýva, že aj keď správca dane ukončil daňovú kontrolu, fakticky ju ďalej vykonával aj vo vyrubovacom konaní, v ktorom vypočul svedkov a teda vykonal dôkazy, ktoré odmietol vykonať počas daňovej kontroly. Správne orgány teda postupovali v rozpore so zákonom, keď nedodržali lehotu pre vykonanie daňovej kontroly, ktorú si de facto svojím konaním umelo predĺžili. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný úplne odignoroval vykonané dokazovanie, pre svoje závery vyňal z kontextu iba jediný dôkaz a to časť výpovede svedka Probalu, ktorý svoje závery rozviedol v neskorších výpovediach, kde potvrdil tvrdenia žalobcu. Tieto dôkazy už žalovaný ignoroval. Žalobca predložil faktúry a dodacie listy, z ktorých jednoznačne vyplýva, že tovar bol dodaný žalobcovi od dodávateľa spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Predložil mu aj potvrdenia od odberateľov faktúry Anexy, dodacie listy, ktorým bol tovar kúpený žalobcom od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s.r.o., ďalej predaný. Argumentáciu správcu dane považoval za nezmyslenú ak tvrdil, že žalobca mal na skladoch predmetný tovar, ktorý tam mohol ležať, keďže tento tovar je podľa prvostupňového orgánu žalovaného nevystopovateľný. Na skladoch predmetný tovar naozaj bol, keďže tento bol kúpený od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s.r.o., pričom nie je pravdou, že na skladoch sa mohol nachádzať aj tovar o iných spoločností. Správny orgán prvého stupňa ani žalovaný nekonkretizovali od akých spoločností mal byť nakúpený a z akých dôkazov vyplýva toto tvrdenie. Tvrdenie o nevystopovateľnosti tovaru svedčí o tom, že správca dane sa dôkladne nezaoberal predmetným prípadom, inak by uvedené nemohol tvrdiť. Predmetom kúpy teda nebol nevystopovateľný tovar, ale tovar v hodnote viac ako milión eur a vo veľkom množstve, pričom išlo o tovar, ktorý je na trhu ťažko zohnať, ktorý je vzácny, a preto ľahko vystopovateľný. Aj z tohto dôvodu žalobca riskol kúpu tohto tovaru spôsobom, ktorý mu navrhla spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s.r.o.
12. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na to, že pre účely daňového konania bola vypracovaná finančná analýza, a to certifikovaným štatutárnym audítorom, ktorá obsahuje prehľad toku predmetného tovaru a posúdenie, aká by bola daň z príjmu žalobcu, ak by z jeho účtovníctva bol vyňatý nákup a predaj tohto tovaru. Zo záveru tejto analýzy vyplýva, že vylúčením dodávok na vstupe a výstupe od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., v roku 2013 by došlo v spoločnosti žalobcu k vykázaniu mínusového výsledku hospodárenia za rok 2013 bez daňovej povinnosti. Žalobca by platil nižšiu daň, resp. by nezaplatil žiadnu daň, ako to uviedol už vyššie. Žalobca však opakovane uviedol, že kúpnu cenu zaplatil v hotovosti a následne simuloval u nej úhradu cez účet, pričom aj keď tento postup nebol súladný so zákonom, dôsledky čoho je ochotný znášať, ak však chcel tento tovar kúpiť nemal na výber, len akceptovať túto podmienku. Toto preukázané tvrdenie žalobca uvádzal už od začiatku daňovej kontroly, a preto nechápe, ako to môže žalovaný prezentovať ako prekvapivé zistenia a podklad pre svoje tvrdenia. V žalobe poukázal na výsluchy svedkov p. Horvátha, Q. a T., ako aj na výsledok konfrontácie p. Q. a p. Probalu, z ktorých podľa jeho názoru nepochybne vyplýva, že k uvedenému obchodu zo spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., nepochybne došlo. Všetky tieto dôkazy však správca dane aj žalovaný odignorovali. Za vadu napadnutého rozhodnutia považoval aj skutočnosť týkajúcu sa vykonaného dokazovania, keďže žalobca počas celého daňového konania poukazoval na to, že dôkazné bremeno nie je výlučne na strane žalobcu a ak aj je, žalovaný je povinný umožniť žalobcovi preukázanie tvrdených skutočností. Žalobca nezodpovedá za účtovníctvo svojich dodávateľov a ani nemôže preukázať niečo, čo objektívne nemôže a na čo ani nie je povinný. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR aj súdneho dvora EÚ s tým, že správne orgány ju odignorovali a postupovali v rozpore s ňou. Nemôže zodpovedať ani za to, že v mene spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., konala asi osoba, ktorá túto spoločnosť fakticky neriadila. Nie je ničím neobvyklým, že v čele slovenských spoločností a dozorných rád sú osoby, ktoré o spoločnostiach nič nevedia. Ak by bolo s takýmito podnikateľmi zakázané obchodovanie, tak by si nikto nič nekúpil, ani len mlieko v potravinách. Pre daňové konanie je podstatné iba to, či bol tovar dodaný a či bola splnená daňová povinnosť. Podľa jeho názoru bolo preukázané, že predmetný tovar existoval, bol dodaný, predaný a žalobca si ako daňový subjekt svoje daňové povinnosti splnil. V čase uskutočnenia predmetného obchodu si žalobca preveril spoločnosť
LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a zistil, že ide o spoločnosť, ktorá si taktiež riadne plní svoje daňové povinnosti. Nie je možné, že žalovaný zvaľuje na žalobcu to, že predmetná spoločnosť sa následne zlúči s inou spoločnosťou. Žalovaný opomenul, že je to správca dane, ktorý dáva súhlas s takýmto zlúčením a nesúhlasil s prenesením svojho zlého rozhodnutia udeliť súhlas so zlúčením spoločnosti na žalobcu, ktorý ani nevysvetlil. Žalobca poukázal aj na to, že rozhodnutie žalovaného nemá náležitosti vyžadované zákonom. S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje čo i len zmienka o argumentoch žalobcu, ktoré žalobca v rámci svojich vyjadrení a odvolania zaslal žalovanému, pričom o vysporiadaní sa s týmito návrhmi nie je možné ani len hovoriť. Celé rozhodnutie je vnútorne rozporuplné, je arbitrárne a nezákonné.
13. V písomnom vyjadrení zo dňa 18. 01. 2018 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Stručne zhrnul priebeh správneho konania, vykonanie daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania. Konštatoval, že žalobné dôvody korešpondujú s dôvodmi podaného odvolania, ku ktorým podrobne zaujal stanovisko v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že zahrnutím faktúr o nákupe tovaru od fiktívneho dodávateľa a jeho predaj do účtovníctva bolo zvýšenie dane, zaúčtovanie výdavkov na základe faktúr, pri preverovaní ktorých bolo zistené, že nemajú reálny základ v poskytnutom plnení, takže nie je známe akú sumu žalobca reálne za nakúpený tovar zaplatil, reálne došlo k zníženiu základu dane a následne aj daňovej povinnosti. Podľa predložených výkazov za rok 2013 žalovaný pri objeme dosiahnutých tržieb vo výške 7.533.362 eur, vynaložil náklady na obstaranie predmetného tovaru vo výške 7.265.752 eur a priznal daň vo výške 33.534,51 eur. Vzhľadom na to, že nakupoval druhotné suroviny za účelom ich ďalšieho predaja, čo deklaroval dokladmi o predaji a od odberateľa požadovali vystavenie dokladov. Bolo pre žalobcu nevyhnutné zaúčtovať aj náklady na jeho nákup aj na základe fiktívnych dokladov faktúr o nákupe, ktoré nemajú reálny základ. Správca dane nemal dôvod neuznať tržby za predaný tovar, ktoré žalobca sám priznal a deklaroval vydanými faktúrami a zároveň účtoval o tržbách predaja. Pri vykonanej daňovej kontrole však preveroval hodnovernosť dokladov, na základe ktorých žalobca uplatnil výdavky, ktoré mali vplyv na výšku jeho daňovej povinnosti a hodnovernosť, ktorých žalobca nepreukázal. Dokladmi, na základe ktorých účtoval nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach bol aj reálne dodaný dodávateľom LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Nemožno súhlasiť s jeho názorom, ktorý je zodpovedný za preukázanie skutočného stavu veci, že dôkazy, a to faktúry, dodacie listy, potvrdenia odberateľov a ekonomická analýza, výpisy z účtov a výsluchy svedkov jednoznačne preukazujú, že tovar bol nakúpený od uvedenej spoločnosti. Vystavené doklady sú na daňové účely použiteľné iba vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, nestačí, aby táto zákonná povinnosť bola splnená iba formálne, pričom správca dane vykonaným dokazovaním vyvrátil pravdivosť predložených dokladov a ani vykonané dokazovanie nepreukázalo opodstatnenosť žalobcom deklarovaných skutočností. Žalobca nedisponuje žiadnym dôkazom preukazujúcim úhradu tovaru spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., keďže úhrady cez účet boli simulované a údajné doklady o úhradách v hotovosti O. Q. roztrhal. Aj táto skutočnosť je dôkazom potvrdzujúcim nepreukaznosť a nehodnovernosť faktúr vystavených dodávateľom LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. K rozloženiu dôkazného bremena v zmysle § 24 Daňového poriadku žalovaný poukázal na závery uvedené v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR tak ako sú špecifikované v písomnom vyjadrení, z ktorých vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť výdavky na základe zákonom stanovených podmienok a ktorý v danom prípade výdavky aj uplatnil, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že výdavky uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Žalobca je napriek opakovanému tvrdeniu o preukaznosti predložených dokladov, podmienku preukaznosti nesplnil. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom spočíva dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže zahrnúť výdavky do daňových výdavkov. Žalobca nepredložil správcovi dane také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo overiť tvrdenia, že tovar bol reálne dodaný spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., tak, ako to tvrdí žalobca. Námietku, v rámci ktorej žalobca namieta nevykonanie navrhovaných dôkazov považuje žalovaný za neopodstatnenú, pretože zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochyby nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané nám v daňovom priznaní. Správca dane nepochybil ak na základe vyjadrenia žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole a informácií od národnej kriminálnej agentúry vykonal vo vyrubovacom konaní vypočutie svedka R. T. a konfrontáciu Jaroslava Probalu a O. Q.. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 9 Daňového poriadku, ako aj §
68 ods. 3 Daňového poriadku konštatoval, že naposledy citované zákonné ustanovenie oprávňuje správcu dane k vykonaniu dokazovania vo vyrubovacom konaní. Dôkazy vykonané vo vyrubovacom konaní nepotvrdili správnosť jednoznačných tvrdení žalobcu o dodaní tovaru spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. K faktúram, vystaveným dodávateľom LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., na základe ktorých žalobca daňové výdavky uplatnil, uviedol, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určitú osobu a určité plnenie bez ohľadu na to, či toto plnenie bolo skutočne danou osobou aj realizované. V danom prípade žalobca vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k preukázaniu reálneho dodania fakturovaných druhotných surovín nepreukázal spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti plnenia deklarované faktúrami vyhotovenými dodávateľom, ktorým mala byť spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Z jeho obsahu vyplýva z akých skutočností správca dane ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane ako aj žalovaného nebol v rozpore s úvahami, ktorými sa pri rozhodovaní riadili. Nebol v rozpore ani s platnými právnymi predpismi, nedošlo k porušeniu práv žalobcu. Všetky námietky žalobcu preto považoval za neopodstatnené.
14. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobu dôvodná nie je.
15. Z obsahu administratívnych spisov žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že daňový subjekt podal riadne daňové priznanie k dani z príjmu právnickej osoby za rok 2013 dňa 21. 05. 2014, v ktorom uviedol základ dane 145.932,69 eur a daň 33.564,51 eur a dňa 20. 11. 2014 podal dodatočné daňové priznanie, kde uviedol základ dane 145.932,69 eura a daň 33.564,51 eura, pričom úpravy boli len pri pripočítateľných a odpočítateľných položkách základu dane, ale bez vplyvu na základ dane.
16. Na základe podnetu orgánov činných v trestnom konaní bola u daňového subjektu - žalobcu vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013, ktorá sa začala 14. 09. 2015, ako to vyplýva zo zápisnice o začatí daňovej kontroly z uvedeného dňa. O jej výsledku bol dňa 13. 07. 2016 vyhotovený protokol č. 1034994912016, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 13. 07. 2016 doručený prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 22. 07. 2016. Z obsahu citovaného protokolu okrem iného vyplýva, že žalobca na základe rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 02. 05. 2013, uzatvorenej medzi dodávateľom LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Prešov a odberateľom - žalobcom, mal nakupovať druhotné suroviny z využiteľných odpadov železa a farebných kovov. V predmetnom zdaňovacom období si do nákladov okrem iných zaúčtoval aj dodávateľské faktúry od tejto spoločnosti v celkovom počte 32, ktoré sú špecifikované v predmetnom protokole, za nákup uvedeného tovaru v celkovej hodnote 1.095.993,80 eura.
17. Ministerstvo vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná jednotka finančnej polície, Expozitúra východ Košice listom zo dňa 13. 10. 2015 správcu dane ako poškodeného podľa § 206 ods. 2 Trestného poriadku upovedomilo o tom, že konateľovi žalobcu bolo dňa 13. 10. 2015 vznesené obvinenie pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Trestného zákona s popísaním skutkového základu.
18. Z úradného záznamu zo dňa 04. 11. 2015 spísaného správcom dane na základe konzultácie s vyšetrovateľom PZ, NAKA Košice vyplýva, že z informácií, ktoré boli vyšetrovateľom získané z výpovedí osôb v trestnom konaní vedenom proti konateľovi spoločnosti žalobcu vyplynulo, že obchod s kovovým odpadom medzi predávajúcim LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a kupujúcim žalobcom v sume 1.095.993,80 eura na základe vystavených 32 faktúr sa nestal tak, ako je to deklarované v účtovníctve spoločnosti žalobcu, pričom ide o fiktívne vystavené faktúry na neuskutočnený obchod.
19. Pri predmetnej daňovej kontrole bolo zistené, že spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Prešov sa dobrovoľne vymazala z obchodného registra dňa 24. 04. 2015 z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou ACE, s. r. o., Prešov, ktorej bol spoločníkom aj konateľom Jaroslav Probala, dňa 17. 07. 2015 sa už aj táto spoločnosť dobrovoľne vymazala z obchodného registra z dôvodu jej zlúčenia so spoločnosťou Rodes, s. r. o., Bratislava. Z odpovede na dožiadanie Daňového úradu Bratislava zo dňa 22. 01. 2016 vyplynulo, že na základe miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu Rodes, s. r. o.,
Bratislava za účelom preverenia faktúr vystavených spoločnosťou LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Prešov na spoločnosť žalobcu bolo predvolanie zo dňa 29. 10. 2015 na ústne pojednávanie zaslané na adresu sídla spoločnosti, pričom písomnosť sa vrátila na Daňový úrad Bratislava ako adresát neznámy. Daňový úrad Bratislava zaslal predvolanie zo dňa 11. 11. na ústne pojednávanie na adresu konateľa spoločnosti podľa výpisu z obchodného registra, pričom písomnosť bola prevzatá 16. 11. 2015 a konateľ spoločnosti sa na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Opakované predvolanie zo dňa 14. 12. bolo doručené na adresu konateľa spoločnosti a prevzaté bolo 21. 12. 2015, pričom konateľ sa opakovane na ústne pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Daňový úrad Bratislava uložil daňovému subjektu Rodes, s. r. o., za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j/ Daňového poriadku pokutu podľa § 155 ods. 1 písm. e/ cit. zákona za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy. Keďže konateľ spoločnosti má podľa výpisu z obchodného registra bydlisko v meste Košice, správca dane nepožiadal príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie, ale odporúča využiť v rámci efektívnosti možnosť predvolať menovaného dožadujúcim správcom dane.
20. Súčasťou administratívneho spisu sú zápisnice spísané Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu dňa 10. 11. 2015, predmetom ktorého bolo poskytnutie informácií a vysvetlení potrebných správcovi dane pre výkon daňovej kontroly a predloženie vyžiadaných dokladov, dňa 30. 11. 2015, predmetom ktorého bola konzultácia s konateľom žalobcu a vysvetlenia k ďalším predloženým dokladom ku kontrole v nadväznosti na ústne pojednávanie z 10. 11. 2015, ako aj dňa 09. 12. 2015, predmetom ktorého bolo vyjadrenie daňového subjektu na otázky správcu dane vznesené na predchádzajúcich pojednávaniach. V administratívnom spise sú tiež obsiahnuté zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 11. 01. 2016, 18. 04. 2016 a 19. 05. 2016, predmetom ktorých bol výsluch svedka O. Q., zamestnanca žalobcu v súvislosti s uskutočnením predmetných obchodných transakcií , zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 04. 2016, predmetom ktorej je výsluch svedka Jaroslava Probalu, konateľa spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Prešov, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 05. 2016 spísaná s konateľom žalobcu a jeho právnym zástupcom so zameraním na poskytnutie vyjadrenia konateľa daňového subjektu k zisteniam daňovej kontroly na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19. 05. 2016 zameraná na výsluch svedkyne W.. X. O. - externej ekonómky žalobcu, zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 02. 06. 2016 zameraná na výsluch svedkyne G. X., administratívnej pracovníčky žalobcu a zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 02. 06. 2016 a 29. 06. 2016 spísané s konateľom daňového subjektu, ako aj jeho právnym zástupcom so zameraním na konzultáciu s konateľom a zástupcom povereným na zastupovanie ku skutočnostiam zisteným v daňovej kontrole na daň z príjmu právnickej osoby za rok 2013, ako aj informovanie zástupcu a konateľa o týchto zisteniach daňovej kontroly. Z obsahu vyššie uvedených zápisníc vyplývajú zistenia premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa.
21. Súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie žalobcu k daňovej kontrole za rok 2013 zo 06. 07. 2016, obsah ktorého tvorí argumentácia korešpondujúca s jeho argumentáciou obsiahnutou v podanom odvolaní, ako aj v správnej žalobe, rovnako, ako aj vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly zo dňa 13. 07. 2016 datovanej dňom 05. 08. 2016 s obdobným obsahom. V tomto vyjadrení namieta žalobca okrem iného aj skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly nebola rešpektovaná jeho požiadavka na výsluch svedka R. T. a na konfrontáciu svedkov Jaroslava Probalu a O. Q., na základe ktorých by vyšli najavo skutočnosti, preukazujúce jeho tvrdenia, na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach a podaniach. Súčasťou administratívneho spisu je rovnako zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 07. 12. 2016, predmetom ktorej bol výsluch svedka R. T. vo vyrubovacom konaní v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou a tiež zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 15. 12. 2016, predmetom ktorého bola konfrontácia svedkov Jaroslava Probalu a O. Q.Á., obsah ktorých bol rovnako premietnutý v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa.
22. V písomnom vyjadrení zo dňa 03. 01. 2017 žalobca zaujal stanovisko k daňovej kontrole, ktorého obsah korešponduje s obsahom predchádzajúcich podaní, pričom ako prílohu tohto podania pripojil finančnú analýzu s dopadom na daňový základ z roku 2013, vypracovanú spoločnosťou AV Audit, s. r. o., Spišská Nová Ves - W.. S. E., G.. - štatutárnym audítorom dňa 27. 12. 2016, s poukazom na ktorú konštatoval, že závery správcu dane nie sú správne, ak tento neuznal náklad z nákupu tovaru, ale príjem z predaja toho istého tovaru áno, a to, že išlo o ten istý tovar, uviedol aj certifikovaný audítor. V písomnom vyjadrení zo dňa 06. 03. 2017 k daňovej kontrole žalobca opätovne poukázal na finančnú analýzu, ktorá bola predložená, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, v ktorej sa nachádza prehľad toku tovaru
od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., až po jednotlivých koncových odberateľov, pričom táto sa zaoberá aj vplyvom predmetných faktúr na výšku dane z príjmu pre daňový subjekt. Ako prílohu tohto podania žalobca pripojil potvrdenia o tom, že tovar, ktorý daňový subjekt kúpil od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., bol ďalej predaný a dodaný spoločnostiam CARGOMETAL, s. r. o., Olomouc, VAMAX-X, s. r. o., Prakovce, CLEANMET, s. r. o., Hincovce, Ing. Andrej Džugan - V.O.D.S. Prešov, TAVAL, s, r. o., Prešov, Saker, s. r. o., Horný Hričov, GLOBAL RECYCLING, a. s., Praha, GA-PE, s. r. o., Košice.
23. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 06. 04. 2017 spísanej Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves so zástupcom žalobcu vyplýva, že pri ústnom pojednávaní boli prerokované pripomienky daňového subjektu uvedený v citovaných vyjadreniach daňového subjektu so záverom, že správca dane aj po úkonoch, ktoré boli vykonané vo vyrubovacom konaní trvá na svojom závere uvedenom v protokole, že skutočným dodávateľom predmetného tovaru nebola spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., a skutočné sumy, ktoré daňový subjekt uhrádzal v hotovosti na obstaranie tohto tovaru daňový subjekt nepreukázal a ani to, komu ich uhrádzal.
24. V písomnom vyjadrení zo dňa 19. 04. 2017 žalobca poukázal na to, že stanovisko obsiahnuté vo vyššie citovanej zápisnici o ústnom pojednávaní je rozporné so zákonom, toto len podčiarkuje nezákonnosť celej daňovej kontroly, počas ktorej sa daňový subjekt niekoľkokrát vo veci vyjadril, avšak jeho vyjadrenia boli správcom dane úplne odignorované, zotrval na svojich stanoviskách učinených v doterajšom priebehu správneho konania. Predmetné vyjadrenie bolo predmetom ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo 23. 05. 2017 s rovnakým záverom správcu dane.
25. Súčasťou administratívneho spisu je aj rámcová kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Prešov a HZ Metal, s. r. o., Krompachy dňa 14. 10. 2013, predmetom ktorej sú druhotné suroviny pozostávajúce z využiteľných odpadov železa a farebných kovov, ktoré sú v súlade s povoleným predmetom činnosti oboch zmluvných strán tak, ako sú špecifikované v tejto zmluve. V administratívnom spise sa nachádzajú aj predmetné sporné faktúry v počte 32 za rok 2013 a tiež výpisy z účtu žalobcu, z ktorých rovnako vyplývajú skutočnosti premietnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa tak, ako to bolo potvrdené aj svedkom O. Q. a Jaroslavom Probalom v súvislosti s úhradou sporných faktúr a výberom z účtu dodávateľskej spoločnosti a vracaním týchto finančných prostriedkov späť na účet odberateľa.
26. Následne bolo vo veci Daňovým úradom Košice, pobočka Spišská Nová Ves dňa 01. 06. 2017 pod č. 101163145/2017 vydané rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 252.078,58 eura na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 z dôvodov, obsiahnutých v odôvodnení tohto rozhodnutia.
27. O odvolaní žalobcu zo dňa 15. 06. 2017 podanom proti citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby, rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
28. Na pojednávaní dňa 07. 11. 2018 právny zástupca žalobcu nad rámec žaloby poukázal na to, že žalobca je podnikateľským subjektom, ktorý zamestnáva 40 ľudí a jeho obrat predstavuje približne 10 miliónov eur ročne. Vlastní rôzny majetok, výrobné haly a rôzne prevádzky. Zdôraznil, že žalobca mal niekoľko daňových kontrol, ktoré vždy dopadli úspešne. Pokiaľ ide o predmetnú daňovú kontrolu, táto bola spočiatku vedená na kontrolu DPH, a to až do času, kým daňový úrad nebol žalobcom upovedomený o tom, že predmetný tovar je oslobodený od DPH, takže v tomto prípade nemohlo dôjsť k žiadnemu daňovému úniku. Vtedy daňový úrad zmenil názor a tvrdil, že tovar je fiktívny, a preto aj celé dokazovanie bolo vedené týmto smerom. Ak by uvedené bolo vyňaté z účtovníctva žalobca by si znížil základ dane, vzhľadom na ktorú skutočnosť nevidí dôvod, prečo by to urobil takýmto spôsobom, ktorý by mu mal byť na ujmu. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že ak daňový orgán tvrdil, že výdavok na predmetný tovar bol realizovaný v rozpore so zákonom, potom ho nebolo možné zahrnúť do príjmov, ktoré žalobca získal predajom tohto tovaru ďalším odberateľom. Uviedol, že spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., bola v čase predmetného odchodu riadnym platiteľom dane, riadne podávala daňové priznania a v tom čase neboli verejne známe žiadne dlhy, na základe ktorých by žalobca mohol vyvodiť záver, že z jej strany ide o nejaké podvodné konanie, do ktorého by sa teda ani nezapojil. Nemohol predpokladať, že z neho niečo nie je v poriadku. To, že vo vedení spoločnosti bola nastrčená osoba,
nemôže byť na ťarchu žalobcu. Skutočnosť, že platby v predmetnej súvislosti neprebehli tak ako mali, podľa jeho názoru nemá vplyv na daňové konanie. V uvedenom období všetky obchody prebiehali v hotovosti, až na základe nadobudnutia účinnosti novely zákona bolo potrebné zosúladiť v tejto veci stav splatnou právnou úpravou, keďže bolo potrebné legalizovať platby v hotovosti faktúrami, ktoré by svedčili o bezhotovostných úhradách. V tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca v tom čase disponoval veľkou hotovosťou, takmer do 1 milióna eur, z ktorej mohol predmetný tovar takýmto spôsobom hradiť. Takto sa to realizovalo bežne. Ako to vyplýva zo žaloby poukázal aj na to, že žalobcovi dodávatelia nechceli predať tovar, pokiaľ tento vodičovi nezaplatil v hotovosti. Preto sa realizovali tieto obchody uvedeným spôsobom. Zastáva názor, že v danom prípade stačilo, aby daňový úrad dal žalobcovi pokutu za porušenie tejto zákonnej povinnosti, ale nie na vyrubenie rozdielu dane v uvedenej výške. Zdôraznil, že tovar existoval, tento bol uhradený a daň z príjmov bola zaplatená. Preto postup žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a závery obsiahnuté v napadnutých rozhodnutia nepovažuje za správne. Argument správnych orgánov, že predmetný tovar mohol pochádzať aj z iných zdrojov považuje za scestný, pretože v danom prípade nešlo všeobecne o šrot, ale o konkrétne komodity meď, hliník a ďalšie tak ako do vyplýva z vykonaných dôkazov. Tieto sú ľahko vystopovateľné a uvedené vyplýva aj z predloženej analýzy. Žalobca bol v tejto súvislosti zneužitý dodávateľskou spoločnosťou, a preto mu to nemôže byť na ťarchu.
29. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle aj na záveroch obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznila, že nikde v rozhodnutí nie je uvedené, že tovar bol fiktívny. Zo spisu nevyplýva, že predaný bol práve ten tovar, ktorý žalobca nakúpil od svojho dodávateľa spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., pretože vzhľadom na spôsob skladovania tohto tovaru nebolo možné uvedené zistiť s prihliadnutím aj na iné dôkazy. Pokiaľ ide o charakteristiku spoločnosti žalobcu jeho právnym zástupcom, uvedené nemá na posúdenie predmetnej veci vplyv. Pokiaľ ide o ním predložené dôkazy, tieto nie je možné považovať za relevantný dôkaz, najmä pokiaľ ide o faktúry vzhľadom na spôsob realizácie predmetného obchodu deklarovaný účastníkom konania. Žalobcovi muselo byť známe, že o úhrade predmetných výdavkov v hotovosti nemá žiadne dôkazy, pričom v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj platby v hotovosti je potrebné preukázať. Argumentácia, že vtedy sa tak dialo nie je ospravedlnením. Nie je zrejmé, začo má správca dane uložiť žalobcovi pokutu, keď tento legalizoval platby, ktoré predtým realizoval podľa jeho vyjadrenia v hotovosti. Pokiaľ ide o tvrdenie, že v danom prípade ide o ľahko vystopovateľný tovar, zastáva názor, že nie je zrejmé, kto tento tovar vlastne žalobcovi dodal a nebolo ani z vykonaných dôkazov zrejmé, komu boli finančné prostriedky za tento tovar a v akej výške poukázané. V danom prípade teda nebolo preukázané reálne dodanie tovaru, ani vykonanie úhrad za tento tovar, nebolo preukázané vynaloženie výdavku. Žalovaný podrobne reagoval na všetky námietky žalobcu jednak v písomnom vyjadrení a jedna v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a na tomto svojom stanovisku zotrval. Preto navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Právny zástupca žalobcu reagujúc na vyjadrenie zástupkyne žalovaného opätovne poukázal na prehľad toku predmetného tovaru, ktorý je podľa názoru ľahko vystopovateľný a tento sa nachádza v spise. Týka sa kúpy a predaja predmetného tovaru od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s.r.o. a jeho následného predaja ďalším odberateľom. Nesúhlasil s argumentáciou zástupkyne žalovaného.
31. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona, sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie zabezpečenia a udržania príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 , ak tento zákon neustanovuje inak.
32. Podľa písm. j/ citovaného zákonného ustanovenia základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
33. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa vychádza z výsledku hospodárenia.
34. Podľa ods. 2 písm. a/ citovaného zákonného ustanovenia sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel dane medzi príjmami a výdavkami podľa ods. 1 pri zisťovaní základu dane zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
35. V zmysle § 21 ods. 1 citovaného zákona daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval ani výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
36. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
37. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
38. Podľa ods. 6 citovaného zákonného ustanovenia sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
39. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ a f/ citovaného zákona daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
40. Podľa ods. 2 písm. e/ citovaného zákonného ustanovenia má kontrolovaný daňový subjekt povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
41. Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
42. Podľa § 68 ods. 3 citovaného zákona ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.
43. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci, na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Ich rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.
44. Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle citovaných zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, to znamená, že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Na uvedené tri kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne je podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak.
45. Podmienky uvedené v § 21 ods. 1 a v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. sú podmienkami hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na uznanie výdavku, majúce vplyv na správne stanovenie základu dane. Nie je dostačujúce deklarovanie uskutočnenia obchodných prípadov len faktúrami a dokladmi o ich úhrade, bez preukázania skutočného dodania tovaru tvrdeným dodávateľom. Bez splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok nie je možné konštatovať preukázanie rozhodujúcich skutočností, majúcich vplyv na správnosť základu dane zo strany daňového subjektu.
46. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zásadný význam dôkazného bremena žalobcu, ktorý musí jednoznačne preukázať existenciu materiálneho plnenia od tvrdeného dodávateľa, teda, že sumy uhradené žalobcom na základe predložených faktúr osvedčujú, že ním preukázané výdavky spĺňajú podmienky pre uznanie za odpočítateľné výdavky v zmysle § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 č. 595/2003 Z. z. a dokazujú reálnosť uskutočnenia dodávok tovarov tak, ako boli zachytené v predmetných faktúrach. Z ustálenej judikatúry týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Daňový subjekt teda predloží riadne vyplnené daňové priznanie, pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť. Pod dôkaznou povinnosťou je potrebné chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Ak však správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, potom možno konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť a v tomto prípade je opäť len na daňovom subjekte, aby uvedené pochybnosti vyvrátil.
47. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní napadnutých rozhodnutí nevychádzali iba z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetná dodávka bola uskutočnená deklarovaným dodávateľom a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie príjmov daňového subjektu, t.j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i/ citovaného zákona o dani z príjmu.
48. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že ním účtovnými dokladmi vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Košice deklarované skutočnosti preukazujú reálnosť uskutočnenia dodávok tovaru tak, ako boli zachytené v predmetných faktúrach. Z vykonaných dôkazov, najmä z výsluchu svedkov Jaroslava Probalu, O. Q. a ďalších, konateľa žalobcu, ako aj z výpisov z účtu žalobcu nevyplýva, žeby predmetné faktúry boli hradené hotovostnými platbami vo výške, uvedenej vo faktúrach tak, ako to tvrdil žalobca, doklady o ktorých boli zlikvidované z dôvodu, že došlo k zmene legislatívy, v zmysle ktorej už nebolo možné uhrádzať fakturované sumy v hotovosti, vzhľadom na ktorú skutočnosť účtoval o nich ako o bezhotovostných platbách. Tieto sa síce uskutočnili, ale k reálnemu vynaloženiu finančných prostriedkov nedošlo, pretože peniaze boli vrátené späť na účet žalobcu tak, ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vychádzajúc z citovaných dôkazov. Žalobca v správnom ani súdnom konaní nepreukázal, že skutočným dodávateľom predmetného tovaru bola spoločnosť LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., rovnako ako nepreukázal, aké skutočné sumy uhrádzal v hotovosti na obstaranie tohto tovaru a nepreukázal ani to, komu ich uhrádzal, keďže ním označená osoba (René) bola neidentifikovateľná (viď zápisnica o konfrontácii svedkov zo dňa 15. 12. 2016).
49. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle základných zásad správy daní sa všetky úkony daňového subjektu majú posudzovať z hľadiska ich ekonomického opodstatnenia. Považoval za nelogické, žeby si do účtovníctva zahrnul nákup tovaru oslobodeného od DPH od fiktívneho dodávateľa, čo by mu zvýšilo daň. Ak by chcel akýkoľvek podnikateľský subjekt deklarovať uskutočnenie fiktívneho obchodu, jeho zámerom by bolo zníženie si daňovej povinnosti a nie jej zvýšenie. Správny súd sa s touto argumentáciou nemôže stotožniť, pretože zaúčtovaním predmetných výdavkov na základe sporných faktúr si žalobca
znížil daňový základ a následne aj daňovú povinnosť. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov je sporné, aké množstvo finančných prostriedkov žalobca na nákup tohto tovaru vynaložil a komu, keď úhradu sporných faktúr v hotovosti nepreukázal (zničil o tom z dôvodov už uvedených dôkazy) a bezhotovostné platby za tento tovar, realizované z účtu žalobcu, boli simulované, keďže vzápätí po upozornení konateľa spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. Jaroslava Probalu SMS správami o ich úhrade, boli z účtu spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o. ihneď vybraté a odovzdané späť O. Q., ktorý v mene žalobcu predmetný obchod realizoval s tým, že tento ich následne vkladal buď do pokladne žalobcu alebo na jeho účet. Ak žalobca chcel predmetný tovar predať, ako to preukazoval dokladmi o jeho ďalšom predaji spoločnostiam vyššie špecifikovaným, ak týmto vystavil o predaji faktúry, musel si zaúčtovať aj náklady na nákup tohto tovaru.
50. K námietke žalobcu, týkajúcej nemožnosti uznania príjmu z predaja tovaru, ak nebol uznaný náklad na jeho nákup, správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca sám priznal predaj predmetného tovaru a deklaroval ho vydanými faktúrami, preto správca dane nemal dôvod neuznať tieto tržby za predaný tovar. Vzhľadom na zameranie predmetnej daňovej kontroly správca dane preveroval hodnovernosť dokladov, ktoré mali vplyv na výšku daňového základu i daňovej povinnosti.
51. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa nezákonnosti predmetnej daňovej kontroly, ktorú vyvodzoval z toho, že správca dane odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, pričom za nezákonný považuje aj jeho postup spočívajúci v tom, že ešte pred vyhotovením protokolu ho na ústnom pojednávaní informoval o výsledkoch zistení daňovej kontroly, čím mu bolo odopreté realizovať jeho práva. Namietaný postup správcu dane pred vyhotovením protokolu z predmetnej daňovej kontroly má oporu v ustanovení § 46 ods. 5 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ak pri výkone daňovej kontroly zo strany správcu dane vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, túto skutočnosť oznámi správca dane kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, ako tomu bolo aj v tomto prípade vychádzajúc zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 29. 06. 2016. Pokiaľ ide o nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov (konfrontácia svedkov Jaroslava Probalu a O. Q. a výsluch svedka R. T.) v priebehu daňovej kontroly, správny súd konštatuje, že je síce pravda, že uvedené dôkazy v priebehu daňovej kontroly vykonané neboli, avšak tieto boli vykonané vo vyrubovacom konaní a na tento postup správcu dane zmocňovalo ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane bol oprávnený vykonať dokazovanie aj vo vyrubovacom konaní, ak daňový subjekt predložil pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve na vyjadrenie sa protokolu z daňovej kontroly podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Keďže k týmto úkonom bol prizvaný aj žalobca, resp. jeho právny zástupca, bolo mu umožnené realizovať všetky jeho zákonné práva. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani tvrdenie žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly s tým, že správca dane si ju doplnením dokazovania vo vyrubovacom konaní umelo predĺžil. Ani z týchto dôkazov však nevyplynuli skutočnosti, o ktoré žalobca opieral opodstatnenosť svojich tvrdení o reálnom uskutočnení nákupu predmetného tovaru od dodávateľa, deklarovaného v predložených sporných dokladoch tak, ako to s poukazom na konkrétne vyjadrenia menovaných osôb uviedol v dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný i správny orgán prvého stupňa a ako to jednoznačne vyplýva aj z jednotlivých zápisníc o ústnom pojednávaní, ako boli vyššie špecifikované.
52. Správca dane sa v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysporiadal s tvrdeniami a námietkami žalobcu, vznesenými v celom priebehu daňového konania a na tieto reagoval a hodnotil ich v kontexte s výsledkami celého rozsiahleho dokazovania. Rovnako postupoval aj žalovaný, ktorý sa okrem uvedeného vysporiadal aj so všetkými námietkami žalobcu, obsiahnutými v jeho odvolaní, ktoré v konečnom dôsledku korešpondujú s námietkami vznesenými v daňovom konaní, ako aj v podanej žalobe. Správne orgány dostatočným spôsobom odôvodnili aj to, prečo nepovažovali za potrebné vykonať aj žalobcom navrhované výsluchy konateľov spoločností, ktorým predmetný tovar v uvedenom zdaňovacom období následne aj predal. V tejto súvislosti konštatovali, že správca dane existenciu tovaru nespochybnil, preto nemal dôvod spochybňovať ani výšku tržieb z jeho predaja, ktoré daňový subjekt priznal v daňovom priznaní. V danom prípade išlo o druhovo určený tovar, preto na základe predložených dokladov o jeho predaji nebolo možné vyvodiť záver, že predaný bol práve ten tovar, ktorý bol nakúpený od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Košice. Závery správcu dane i žalovaného v tejto súvislosti
považuje správny súd za logické a opodstatnené, keďže vychádzali okrem iného aj zo skladových kariet, svedčiacich o dostatočných skladových zásobách týchto surovín.
53. Zo žalobcom predloženej finančnej analýzy, ktorá obsahuje prehľad toku predmetného tovaru, zoznam prijatých a vydaných faktúr, daňové priznanie a zdôvodnenie podania dodatočného daňového priznania, vyplýva záver, že ak by došlo k vylúčeniu nákladov na obstaranie predmetného tovaru a tržieb z jeho predaja, žalobca by nevykázal základ dane, ale stratu. Táto skutočnosť vyplynula aj zo žalobcom ku daňovej kontrole predložených dokladov. Nepreukazuje však, že sporné faktúry deklarujú nákup predmetného tovaru práve od spoločnosti LIBERTA SLOVAKIA, s. r. o., Košice.
54. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa dôkazného bremena, v ktorej súvislosti argumentoval, že žalobca nezodpovedá za účtovníctvo svojho dodávateľa a za vzťahy s jeho dodávateľmi poukazujúc na rozsiahlu judikatúru, týkajúcu sa uvedenej problematiky. Je pravdou, že daňový subjekt nezodpovedá za účtovníctvo svojho dodávateľa, ale v plnej miere zodpovedá za svoje vlastné účtovníctvo a za doklady, ktoré do účtovníctva pojme, a na základe ktorých vykonané účtovné operácie preukazuje. V prípade spochybnenia osoby skutočného dodávateľa a s tým súvisiacimi nepriaznivými dôsledkami na daňový subjekt má zásadný význam povinnosť žalobcu ako podnikateľa zachovávať pri obchodných rokovaniach a v obchodnom styku bežnú mieru obozretnosti pri preverovaní toho, či osoba deklarovaná ako dodávateľ môže byť vzhľadom na okolnosti výkonu jej podnikateľskej činnosti reálnym dodávateľom tovaru. Výsledky vykonaného dokazovania svedčia o tom, že žalobca sa uvedeným spôsobom nesprával.
55. Záver správcu dane a žalovaného, vyplývajúci z preskúmavaných rozhodnutí, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať a ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
56. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 SSP žalobu jednomyseľne (§ 139 ods.4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
57. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).