Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/66/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v spore žalobcu: Y. P., B.. XX. XX. XXXX, X. V., J.. Y.. Z. XX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, o usporiadanie práv a povinností strán, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o ochranu práv spotrebiteľa, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 07. 2018, sa žalobca voči žalovanému domáhal usporiadania práv a povinností strán, vydania bezdôvodného obohatenia a ochrany práv spotrebiteľa, v rámci čoho žalobca žiadal o uloženie povinnosti žalovanému vydať zo zmluvy o úvere č. 004720901280907 zo dňa 03. 10. 2007 bezdôvodné obohatenie vo výške 2.989,16 eura, ako aj nahradiť trovy konania. Dôvodil tým, že medzi žalovaným a žalobcom ako spotrebiteľom bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej veriteľ poskytol spotrebiteľský úver č. 004720901280907 zo dňa 03. 10. 2007. Zmluva bola vopred pripravená v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho namietal, že žalovaný použil pri uzatváraní zmluvy predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho bol spotrebiteľ nútený podpísať celý obsah zmluvy jedným podpisom tak, ako aj ostatné dodatky. Mal za to, že veriteľ postupoval voči nemu ako spotrebiteľovi bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, porušil spotrebiteľské práva najmä tým, že použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné podmienky, ako ani zmluva neobsahovala povinné náležitosti, ktoré podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platnom a účinnom v čase podpisovania zmluvy musela obsahovať, vzhľadom k čomu sa predmetný úver považoval v zmysle ods. 3 uvedeného ustanovenia za bezúročný a bez poplatkov a zároveň obsahovala aj neprijateľné zmluvné podmienky. Bolo nepochybné, že text uvedený v zmluve o úvere a v úverových zmluvných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, bol voľným okom nečitateľný. Okrem toho vytýkal, že v zmluve absentovala výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako aj bola vytýkaná nesprávna výška RPMN a poplatky, ktoré zaväzovali spotrebiteľa k plneniu za čisto administratívnu agendu, jednalo sa o finančné záväzky spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke neboli dodané a slúžili v skutočnosti záujmom dodávateľa, čo zakladalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Medzi ďalšie neprijateľné podmienky patrila aj rozhodcovská doložka, dohoda o zrážkach zo mzdy a poistenie, nakoľko takáto zmluva neinformovala o podmienkach poistenia aspoň v rozsahu minimálnych náležitostí, ktoré musí obsahovať poistná zmluva. Takéto ustanovenie prenášalo na spotrebiteľa dôkazné bremeno, že sa oboznámil s Rámcovými zmluvami o poistení uzavretými

medzi spoločnosťou a poisťovňou. S poukazom na uvedené žiadal o vykonanie kontroly predmetnej zmluvy a vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odôvodnil tým, že žalovaný vystavil žalobcu hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladali hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporovala zákonu a zákon obchádzala a ako celok sa priečila dobrým mravom, preto žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže zmluva o úvere bola pre porušenie zákona bezúročná a bez poplatkov. Mal za to, že celkovo poskytnuté finančné prostriedky boli vo výške 2.655,51 eura, výška zaplatených splátok 5.644,67 eura, v dôsledku čoho rozdiel predstavoval sumu 2.989,16 eura.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, hovorí jedine o písomnej forme ako obligatórnej náležitosti úverovej zmluvy a následkoch jej nedodržania. Náležitosťou, ktorej absenciu zákon postihoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, bol v čase uzatvorenia úverovej zmluvy jedine údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Zákon platný a účinný v čase uzatvárania úverovej zmluvy však absenciu údaju o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nepostihoval následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Odhliadnuc od uvedeného, všetky náležitosti v zmysle citovaného zákonného ustanovenia napadnutá úverová zmluva obsahovala. Ohľadom nesprávnej výšky RPMN poukázal na § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch a po zadaní relevantných údajov ustálil, že RPMN bola vo výške 20,47%. Ďalej k poplatkom uviedol, že poplatok za poskytnutie úveru v tomto konkrétnom prípade nebola ani nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko nespôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a tiež sa týkala ceny úveru a údaj o tomto poplatku bol uvedený v zmluve, vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, preto bola vylúčená zo súdneho prieskumu a nemohlo ísť o neprijateľnú podmienku. K rozhodcovskej doložke a dohode o zrážkach zo mzdy v závere uviedol, že tieto zmluvné dojednania neuplatňuje s poukazom na rozhodovaciu prax. Pokiaľ išlo o poistenie úveru, uviedol, že žalobca vyjadril súhlas s poistením schopnosti splácať úver a v mesačnej anuitnej splátke bola zahrnutá aj príslušná suma mesačného poistného, ktorého sadzba závisela od výšky úveru, veku klienta a balíka poistenia, ktorý si klient zvolil. Zároveň dodal, že výška poistného, ako aj základné podmienky poistenia boli uvedené jasne a prehľadne priamo v texte úverovej zmluvy na jej prvej a druhej strane. Poukaz na veľkosť písma hodnotil za zjavne zavádzajúci a tiež vzniesol námietku premlčania, nakoľko poslednú splátku v prospech pohľadávky z úveru vykonal žalobca v apríli 2013. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku žalobcu uplatnenému jeho žalobou, nakoľko celý jeho nárok bol premlčaný, a to v subjektívnej 2-ročnej premlčacej dobe, ako aj v objektívnej 3- ročnej premlčacej dobe. Na záver dodal, že nakoľko žalobca nesplácal svoj záväzok riadne a včas, dňa 29. 09. 2014 žalovaný postúpil pohľadávku na postupníka N. U., U..G..C..

3. V zmysle § 167 ods. 3 žalobca v písomnom vyjadrení doplnil, že spotrebiteľ by nemal byť v nevýhode pre pochybenie zákonodarcu. Mal by mať ochranu súdu, pretože žalovaný konal nekalo, použil nekalé praktiky, obchádzal zákon platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy a konal v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že podľa viacerých slovenských súdov Rozsudok súdneho dvora vo veci V. S. a W.Á. X. nemá ani nepriamy účinok na naše zmluvy. Poukázal na mnohé rozhodnutia a tiež sa vyjadril k dohode o zrážkach zo mzdy a mal za to, že o tom, že sa v zmluve nachádzajú neprijateľné podmienky a absencia zákonných náležitostí, sa dozvedel až po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným, preto mal za to, že splnil 2 ročnú premlčaciu dobu. Okrem toho zdôraznil, že spĺňa aj 3 ročnú premlčaciu dobu a tiež 10 ročnú premlčaciu dobu, nakoľko žalovaný podniká na Slovensku dlhodobo a ako poskytovateľ úverov by mal poznať právne predpisy ohľadom poskytovania úverov, uzatvárania zmlúv ako profesionál. Konanie žalovaného preto hodnotil ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech.

4. V zmysle § 167 ods. 4 žalovaný v písomnom vyjadrení doplnil, že ohľadom rozpisu splátok nič také v zákone č. 258/2001 Z.z. uvedené nie je, dokonca zákon platný a účinný v čase uzatvárania úverovej zmluvy absenciu údaju o sume, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nepostihoval následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. K námietke premlčania uviedol, že aj keď subjektívna premlčacia lehota plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení a jeho výške, túto vedomosť bolo potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Bolo irelevantné, kedy si

žalobca začal zisťovať bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy mal danú skutkovú situáciu právne posúdenú.

5. Následne súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní za účasti žalobcu a žalovaného a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:

6. Dňa 03. 10. 2007 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky, reg. číslo 004720901280907 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, v ktorej bolo dohodnuté, že veriteľ sa zaväzuje, že poskytne za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a to Všeobecných obchodných podmienkach VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti, zaplatí úroky, zaplatí odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Základné podmienky úveru boli dohodnuté tak, že išlo o bezúčelový úver, vo výške 80.000,- Sk, mesačná anuitná splátka 1.983,91 Sk, lehota splatnosti 60 mesiacov, druh úrokovej sadzby - pevná, čerpanie úveru jednorazovo na osobný účet klienta vo VÚB, a.s. dňa 03. 10. 2007, celkový počet splátok 60, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky 03. 11. 2007 a 03. 10. 2012, výška úrokovej sadzby platnej ku dňu schválenia úveru 16,9% p.a., ročná percentuálna miera nákladov 20,47%, celkové náklady dlžníka 123.034,34 Sk, z toho výška istiny 80.000 Sk, výška úrokov s poplatkami 43.034,34 Sk. Okrem toho boli dohodnuté poplatky - poplatok za poskytnutie úveru 1.600 Sk, poplatok za 1 upomienku 200 Sk, poplatok za každú ďalšiu upomienku 1.000 Sk, poplatok za vedenie úverového účtu 40 Sk/ mesačne, poplatok za poistenie úveru 99 Sk/ mesačne, poplatok za zmenu zmluvných podmienok 1.000 Sk. Súčasťou zmluvy bol aj záväzok žalobcu - pristúpenie dlžníka k poisteniu schopnosti splácať úver - flexipôžička, čo žalobca vyznačil začiarknutím vo forme A) základný súbor poistenia krížikom a tiež boli uvedené podmienky poistenia. Súčasťou zmluvného vzťahu boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom.

7. Zároveň boli predložené výpisy z účtov, z ktorých vyplývalo, že dňa 03. 10. 2007 došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, ako aj bol uhradený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 1.600 Sk. Následne žalobca hradil úver dohodnutými splátkami vo výške 2.083,41 Sk (aj s poplatkom za poistenie) a tiež poplatok za vedenie účtu, pričom sa dostal do omeškania, v dôsledku čoho ku dňu 31. 12. 2013 (posledný výpis) - zaplatená istina predstavovala sumu 1.385,47 eura, zaplatené úroky 1.119,57 eura, nezaplatené položky 2.690,09 eura, poskytnutá výška úveru 2.655,51 eura, zostatok istiny úveru 1.270,04 eura.

8. Okrem toho žalobca predložil aj poštové poukážky, avšak súd ich preskúmaním zistil, že na č.l. 22, č.l. 93 spisu sa nachádzajú poštové poukážky a na č.l. 92, č.l. 94 spisu potvrdenia o úhrade, ktoré sa nachádzajú vo výpisoch z predložených účtov. Čo sa týkalo poštových poukážok na č.l. 23 - 25, 89 - 91 spisu , tieto boli uhrádzané pre spoločnosť N. Y. U., U..G..C..

9. Z výpočtu RPMN pre spotrebiteľský úver vyplývalo, že výška RPMN je 20,47% a to pri údajoch výška úveru 80.000 Sk, pravidelná splátka 2.023,91 Sk (1.983,91 Sk + 40 Sk), doba splatnosti 60 mesiacov, dodatočný náklad 1.600 Sk, splatená suma 123.034,60 Sk.

10. Podaním zo dňa 11. 10. 2010 žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.

11. Dňa 08. 10. 2014 bolo zo strany žalovaného žalobcovi oznámené postúpenie pohľadávky.

12. Dňa 20. 06. 2018 bola datovaná odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR, zaslaná žalobcovi, v rámci ktorej bola preskúmavaná sporná zmluva, ako aj poukázané na premlčanie záväzku a taktiež na záver bolo uvedené, že toto stanovisko je len odporúčaním a vyjadruje právny názor, ktorý nemá všeobecne záväzný právny charakter.

13. Podaním zo dňa 04. 06. 2018, nazvaným mimosúdna dohoda o vrátení bezdôvodného obohatenia vo výške 2.989,16 eura, bol žalovaný vyzvaný na vrátenie sumy 2.989,16 eura najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia mimosúdnej dohody a to z dôvodu bezdôvodného obohatenia.

14. Žalobca na pojednávaní k skutkovému stavu uviedol, že si zobral pôžičku, ale ju nevedel platiť. Neskôr mu chodili upomienky, niečo zaplatil, niečo nie a potom mu prišiel doporučený list od Intrum,

v ktorom sa mu vyhrážali, že mu zoberú majetok, keď nezaplatí, preto zmluvu ukázal známej a tá mu poradila, aby ju dal na preskúmanie Ministerstvu spravodlivosti SR.

K premlčaniu sa vyjadriť nevedel.

K okolnostiam podpísania zmluvy uviedol, že zmluvu podpísal bez nátlaku, vedel, čo podpisuje a tiež uviedol, že ho nenútil nikto zobrať si pôžičku. Súhlasil so zmluvnými podmienkami, avšak žalobu podal preto, že porušil zmluvnú povinnosť a nevedel už viacej platiť. Rovnako tak uviedol, že s poistením súhlasil, vedel, že ho podpisuje, ako aj si ho zvolil dobrovoľne. Poistnú udalosť hlásil, avšak len banke, nie poisťovni.

Zároveň dodal, že nevie preukázať iný dôvod neplatnosti, ako ani bezúročnosti, avšak na žalobe trval a taktiež súhlasil s tým, že porušil zmluvné povinnosti, ale mal za to, že žalovanému zaplatil viacej, ako sa zmluvne dohodli, preto chcel zvyšok späť, avšak ho nevedel preukázať.

15. Žalovaný na pojednávaní sa pridržal písomných vyjadrení, žalobu považoval za zjavne účelovú, podanú s jediným cieľom a to vyhnúť sa plneniu zmluvných povinností, ku ktorým sa žalobca dobrovoľne zaviazal. Mal za to, že išlo o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Pokiaľ išlo o požadované určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, na takomto určení nie je naliehavý právny záujem. Zdôraznil, že zmluva spĺňa všetky zákonné náležitosti. Žalobca nezaplatil ani sumu, na ktorú sa v zmluve zaviazal a pokiaľ by aj zaplatil, tak posledná platba bola pripísaná dňa 17. 04. 2013, čiže aj v prípade, ak by preplatil, tak splátky sú v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote. Pohľadávka bola postúpená 29. 09. 2014 novému veriteľovi N. U., U..G..C.., čiže v rozsahu požadovaného bezdôvodného obohatenia od tohto dátumu, nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom.

16. Podľa 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 12. 2007, t.j. v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,

d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

18. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

20. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

21. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka, platného od 01. 06. 2010, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

23. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

27. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

29. V dôsledku vznesenej námietky premlčania žalovaným sa súd v prvom rade zaoberal otázkou uplynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, vychádzajúc pritom z ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko bolo potrebné ustáliť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver. Zároveň bolo potrebné úverovú zmluvu posúdiť aj ako spotrebiteľskú zmluvu a aplikovať na ňu nielen ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzal pritom z toho, že o spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Naproti tomu dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo bol aj daný prípad. Naviac, ani žalovaným ako dodávateľom uvedené popierané nebolo, dokonca právna úprava zákona č. 258/2001 Z.z. bola poňatá aj v názve zmluvného typu, ako ani žalovaným rozporovaná nebola, preto súd vychádzal nielen z úpravy úverovej zmluvy obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, ale vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa a aplikácie právnych predpisov priaznivejších pre spotrebiteľa podrobil zmluvu súdnej kontrole aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a taktiež zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj skúmal náležitosti zmluvy v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a v zmysle uvedenej právnej úpravy skúmal aj otázku vznesenej námietky premlčania, majúc pritom za to, že je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

30. V prípade práva na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje 2-ročnú subjektívnu a 3-ročnú, resp. 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o sebaobohateného a to bez ohľadu na to, že sa o tých skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. V podstate to znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť.

31. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa, a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil; zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.

32. Z uvedeného teda vyplýva, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Vychádzajúc z výkladu plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení zo spotrebiteľskej zmluvy, obsiahnutého v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 29. februára 2016 sp. zn. 6Co/562/2015, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. januára 2016 sp. zn. 6Co/220/2015 súd zistil, že v posudzovanom prípade je rozhodujúca otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej plynutia bolo potrebné považovať

deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získa. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, bolo potrebné vychádzať zo dňa, kedy žalobca splatil žalovanému úver, resp. jednotlivé splátky, z ktorých požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobca skutočne vedel o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov a úrokov a o tom, že sa bezdôvodne obohacuje žalovaný. K bezdôvodnému obohateniu teda mohlo dôjsť voči žalovanému najneskôr dňom 17. 04. 2013, kedy žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku a následne bol úver postúpený postupníkovi. Žalobcovi začala najneskôr plynúť 2- ročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dňa 17. 04. 2013, kedy preukázateľne uhradil žalovanému poslednú splátku, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Následne žalobca hradil splátky na predmetnú zmluvu spoločnosti N. U., U..G..C.., avšak žalobca uvedené ignoroval a tvrdil len toľko, že chce späť, čo zaplatil navyše, avšak uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. S poukazom na uvedené preto súd mal za to, že vo vzťahu k žalovanému, najneskôr dňa 17. 04. 2013 boli žalobcovi voči žalovanému známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. komu plnil a v akej výške. Neobstojí pritom argument, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel neskôr, nakoľko neskôr sa dozvedel o právnej kvalifikácii nároku, avšak nie o skutočnosti bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci tak posledný deň 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby pripadol na 17. 04. 2015 (2 roky od poslednej splátky), pričom žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy uplatnil na súde až 27. 07. 2018, t.j. po uplynutí tejto doby. Rovnako tak uplynula uhradením poslednej splátky dňa 17. 04. 2013 aj objektívna 3- ročná premlčacia doba dňa 17. 04. 2016, t.j. pred podaním žaloby na súde. Čo sa týkalo ostatných splátok uhradených žalobcom spoločnosti N. U., U..G..C.., v tomto ohľade súd poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného, preto na tieto úhrady súd v tomto konaní nemohol prihliadať a ani neposudzoval otázku premlčania nárokov ohľadom týchto splátok.

33. Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalobcu v tom ohľade, že v danom prípade bola objektívna premlčacia doba desať rokov. Úmyselné konanie žalobca videl v tom, že žalovaný podniká na Slovensku dlhodobo a ako poskytovateľ úverov by mal poznať právne predpisy ohľadom poskytovania úverov, uzatvárania zmlúv ako profesionál. Konanie žalovaného preto podľa neho nebolo možné hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech, s čím sa súd nestotožnil, pretože žalovaný v konaní preukázal znalosť právnych predpisov, ako ani pri preskúmavaní zmluvného vzťahu súd nezistil porušenie právnych predpisov, ktoré by zakladalo neplatnosť zmluvného vzťahu, resp. jeho bezúročnosť, či bezpoplatkovosť. Mal pritom za to, že zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj v zmluve bol uvedený správny údaj RPMN, čo bol jediný možný nedostatok spôsobujúci bezúročnosť, či bezpoplatkovosť zmluvného vzťahu v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2007. Iné dôvody neplatnosti žalobca neuvádzal, ako ani súd ich pri súdnom prieskume nezistil. Rovnako tak nebolo možné súhlasiť s tým, že zmluva by bola voľným okom nečitateľná, navyše, podmienky ohľadom veľkosti písma, boli do právneho predpisu prijaté až od 01. 06. 2010, teda toto zákonné obmedzenie v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu pre strany sporu neplatilo, ani ho nemožno dodatočne aplikovať na zmluvný typ. Následne tiež žalobca vytýkal neprijateľné podmienky, týkajúce sa poplatkov, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskej doložky a poistenia, avšak následne, aplikujúc námietku premlčania, otázka neprijateľnosti poplatkov bola premlčaná, preto ju nebolo hospodárne riešiť. Poplatok za úver bol uhradený dňa 03. 10. 2007, teda uplynula objektívna i subjektívna premlčacia doba. Na okraj ohľadom tejto námietky však súd dodáva, že poplatky boli jasne uvedené v zmluve, v rámci základných dojednaní, čo znemožňovalo ich súdny prieskum v rámci neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosť v tomto ohľade tvrdená nebola, preto ani z tohto hľadiska poplatky preskúmavané byť nemohli, ako ani súd nezistil ich neprimeranosť, či obchádzanie zákona. Následne čo sa týkalo poistenia, žalobca sám na pojednávaní priznal, že si ho zvolil, nemusel, ale chcel, následne si poistenie aj uplatnil, avšak u nesprávneho subjektu, teda si bol vedomý tohto zmluvného inštitútu, ako aj jeho zakomponovania do zmluvy a samotného dobrovoľného uzatvorenia, čo vylučovalo jeho neplatnosť a taktiež ho nebolo možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalobca si ho nemusel zvoliť, teda mal možnosť voľby, išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienky s podmienkami, s ktorými sa žalobca riadne oboznámil a súhlas s nimi podpísal. Jediné, aj žalovaným nepriamo uznané, ako neprijateľné podmienky sa javili dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka, avšak tie podliehajú abstraktnej kontrole

zmluvných podmienok, nakoľko neboli predmetom daného sporu, samé o sebe neplatnosť zmluvného vzťahu spôsobiť nemohli a navyše žalovaný uviedol, že v dôsledku judikatúry slovenských súdov ich neaplikuje voči svojím klientom, čo potvrdil aj žalobca, že voči nemu nebol uplatnený ani jeden z týchto zmluvných inštitútov. Okrem toho bolo potrebné prihliadnuť, že v čase uzatvorenia zmluvného vzťahu ani jeden inštitút nebol právnymi predpismi vyslovene zakázaný, ani nebola judikovaná jeho neplatnosť, preto námietky žalobcu, týkajúce sa objektívnej 10- ročnej premlčacej doby bolo potrebné vyhodnotiť za irelevantné.

34. Naviac, bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že úmyselné konanie je potrebné jednoznačne preukázať a v tomto ohľade mal žalobca nielen bremeno tvrdenia ale aj dôkazné bremeno, ktoré však neuniesol.

35. V zmluve bola jednoznačne uvedená suma, ktorú si žalobca požičal, suma, ktorú žalobca mal zaplatiť za poskytnutie úveru a tiež konečná suma, ako aj boli uvedené všetky zákonom požadované náležitosti. Čo sa týkalo náležitosti zmluvy, uvedenej v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2007, súd mal za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí mala síce obsahovať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, avšak bez sankcie bezpoplatkovosti a bezúročnosti v prípade ich neuvedenia. Rovnako tak uvedené nespôsobilo neplatnosť zmluvného vzťahu za predpokladu, že k čerpaniu došlo, čo bolo zo strany žalobcu, ako aj žalovaného jednoznačne potvrdené a tiež preukázané, ako ani to nebolo medzi stranami sporné.

36. Preto bolo potrebné ustáliť, že úmysel zo strany žalovaného nebol žalobcom preukázaný, a teda žalobca by mal požadovaný nárok voči žalovanému premlčaný aj v objektívnej trojročnej dobe, ako aj v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe, za predpokladu, že by k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného voči žalobcovi došlo, čo však v spore preukázané nebolo, nakoľko z posledného výpisu z účtu ku dňu 31. 12. 2013 vyplývalo, že žalobca žalovanému uhradil na istinu sumu 1.385,47 eura a na úroky sumu 1.119,57 eura, pričom poskytnutá suma bola vo výške 2.655,61 eura, teda ani k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného voči žalobcovi dôjsť nemohlo.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, že žalovaný sa premlčania úspešne dovolal a to jednak v subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej dobe, ako ani nebolo bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného voči žalobcovi preukázané, preto súd žalobu zamietol.

38. Následne súd zmluvu už nepodroboval ďalšiemu súdnemu prieskumu neprijateľných zmluvných podmienok a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby na priznanie bezdôvodného obohatenia, ako aj absencie vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného, majúc pritom za to, že ide o abstraktnú kontrolu zmluvných podmienok, netýkajúcu sa predmetného sporu.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, nakoľko mal plný úspech v spore a to tým, že súd žalobu zamietol, v dôsledku jeho aktívnej obrany a neunesenia bremena žalobcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.