Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/84/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Monokovej a prísediacich R. I. D. Q. Q. v trestnej veci proti obžalovanému Š. Š., V.. XX.X.XXXX, P. P. XXX, N. L. V. B., pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s použitím § 138 písm. b)) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. novembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný Š. Š., V.. XX.X.XXXX L. Q., B. P. P. XXX, N.. L. V. B., toho času od 14.2.2018 v Ústave na výkon väzby Košice

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

od presne nezisteného dňa v roku 2003 do 14.02.2018 v rodinnom dome č. XXX v obci P., N. L. V. B. bol na svoju manželku K. Š., V.. XX.XX.XXXX, slovne agresívny, kričal na ňu, pľuval na ňu, vulgárne jej nadával, rozbíjal veci v dome, v nočných hodinách si nahlas zapínal rádio a opakovane ju napádal tak, že ju ťahal za vlasy, škrtil rukami a bil po líci, pričom sa jej vyhrážal zbitím, zabitím, kde takýmto konaním v nej vyvolával strach a stres, čo vyvrcholilo dňa 14.02.2018 okolo 14:05 hod., kedy svoju manželku napadol tak, že po tom čo odmietla vyhovieť jeho požiadavke, aby mu dala 2 eurá, ju oboma päsťami oboch rúk udieral do tváre a z ľavého ucha jej strhol náušnicu a pritom sa jej vyhrážal, že keď zaspí, tak ju podreže, čo u poškodenej K. Š., V.. XX.XX.XXXX, vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie a ktorým svojim konaním zo dňa 14.2.2018 jej spôsobil zranenia s dobou liečenia do 5 dní a poškodená konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie.

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie a to údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, alebo iným správaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a taktiež bezdôvodným odopieraním oddychu alebo spánku

č í m s p á c h a l

zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní 4 ( štyri ) roky.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona povinnosť dostaviť sa k probačnému a mediačnému úradníkovi v časových termínoch určených probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona ukladá mu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. j) Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona ukladá mu povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa vykonaniu dychovej skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu na výzvu príslušníkov polície alebo probačného a mediačného úradníka a na ten účel aj umožniť vstup príslušníkom PZ a probačnému a mediačnému úradníka do svojho obydlia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného obžalobu pre v bode 1. obžaloby prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 , ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 14.02.2018 okolo 14:05 hod v rodinnom dome č. XXX, okr. L. V. B. pod vplyvom alkoholických nápojov napadol svoju manželku K. Š., po tom čo odmietla vyhovieť jeho požiadavke, aby mu dala 2 eurá, tak ju oboma päsťami oboch rúk udieral do tváre a z ľavého ucha jej strhol náušnicu a pritom sa jej vyhrážal, že keď zaspí, tak ju podreže, čo u poškodenej K. Š., V.. XX.XX.XXXX, vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie, svojim konaním jej spôsobil zranenia s dobou liečenia do 5 dní.

Pre skutok v bode 2. obžaloby podala prokurátorka obžalobu pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že od presne nezisteného dňa v roku 2003 do 14.02.2018 v rodinnom dome č. XXX L. obci P., N. L. V. B. obvinený bol na svoju manželku K. Š., V.. XX.XX.XXXX, slovne agresívny, kričal na ňu, pľuval na ňu, vulgárne jej nadával, rozbíjal veci v dome, v nočných hodinách si nahlas zapínal rádio a opakovane ju napádal tak, že ju ťahal za vlasy, škrtil rukami a bil po líci, pričom sa jej vyhrážal zabitím, kde takýmto konaním v nej vyvolával strach a stres, čo vyvrcholilo dňa 14.02.2018 okolo 14:05 hod., kedy Š. Š. svoju manželku napadol, kde poškodená konanie svojho manžela pociťovala ako ťažké príkorie.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.10.2018 po prednesení obžaloby prokurátorom súd pred výsluchom obžalovaného podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku poučil o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 257 ods. 4 Trestného poriadku a zároveň ho poučil aj podľa § 257 ods. 2 Trestného poriadku. Obžalovaný po riadnom poučení urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku k skutku v bode 1. obžaloby, že je vinný zo spáchania skutku a v bode 2. obžaloby, že je nevinný.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchanie skutku uvedeného v bode 1. obžaloby a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku

vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania tohto skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom a s výrokom o treste a ochranným opatrením.

Ku skutku v bode 2. obžaloby - zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby obžalovaný uviedol, že nie je pravdou, žeby svoju manželku - poškodenú alebo svoje deti týral.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka - poškodenej K. Š., svedkov S. Š., Ľ. Š., B.É. Č., Z. Č., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka R. Č.F., oboznámením písomného prepisu z obrazovo-zvukového záznamu maloletých R. D. T. Š., oboznámením so znaleckými posudkami z odboru klinická psychológia detí a dospelých, znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, výsluchom znalca Y.. F. Č., správami a charakteristikami ohľadom správania obžalovaného, odpisom z registra trestov obžalovaného a poškodenej, správou Obce P., spismi Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/86/2015 a 12T/194/2016, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, správami Základnej školy L. K., záznamom o dychovej skúške, správami R.. J. L., správami Vranovskej nemocnice, a.s. a Psychiatrickej nemocnice Michalovce, správou Sociálnej poisťovne, záznamami o výkone služby a blokmi na pokutu za priestupok, výpisom z evidencie priestupkov, správou Ústavu na výkon väzby Košice ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný uviedol, že s poškodenou manželstvo uzatvoril v roku 2003, obaja sa ľúbili, no nie všetci z rodiny súhlasili s ich sobášom a to preto, že vedeli aká je rodina poškodenej, pričom jeho svokra, S. Š., je jeho vlastná sesternica, nakoľko jeho otec a jej matka sú brat so sestrou. Po sobáši bývali u svokrovcov 6 alebo 7 rokov, pričom už vtedy pil, ale nie až tak, stalo sa, že aj dva - tri mesiace vôbec nepil. Pil preto, lebo ho to ťahalo. Väčšinou požíval alkoholické nápoje s bratom, s jeho ale aj s manželkinou rodinou. Keď si aj vypil, bol normálny, pamätal si, čo sa dialo, vždycky len toľko vypil, aby bol pri rozume, vypil si na náladu. Spolužitie s manželkou u svokrovcov bolo normálne, dobré, ľúbili sa. Keď si vtedy vypil, tak poškodená niekedy na neho kričala, niekedy nie. Niekedy dokonca chcela od svojej rodiny, aby ho zbili, ale jej rodina ho vtedy nebila. Ako prvý sa narodil syn R. v J. XXXX, ich spolužitie bolo dobré, syna pokrstili, starali o neho obaja. O rok sa narodila dcéra T., o ktorú sa viac starala poškodená, on sa staral o syna. V tom čase zamestnaný nebol, no niekedy pracoval na aktivačných. Raz robil v Čechách, no asi len mesiac, aj to bolo až v roku 2015 alebo 2016. Dá sa povedať, že u svokrovcov mali dobrý život. Je pravda, že niekedy sme aj pohádali, bolo to kvôli hlúpostiam, poškodenej napríklad vadilo, keď mu niečo spadlo a už začala na neho vrieskať, ale niekedy bol dôvodom hádky aj alkohol, lebo poškodená nechcela, aby pil. Potom si urobili vlastný rodinný dom, s výstavbou im pomáhali svokrovci, aj on pomáhal pri výstavbe domu, od základov až po strechu. Počas manželstva finančné potreby zabezpečoval on aj poškodená, poškodená vedela gazdovať, teda aj keď peňazí nemali veľa, tak vždycky mali čo bolo treba, a to aj pre deti. Finančne im vypomáhali svokrovci. Jeho správanie k deťom bolo dobré, niekedy na nich pokričal, lebo deti kade čo porobia, ale deti nikdy nebil, netýral, on svoje deti ľúbi. Keď začali bývať sami vo svojom dome, tak pár rokov to bolo dobre, možno 5 rokov, no potom začali vznikať medzi nami hádky a to kvôli alkoholu, lebo častejšie pil. Posledné tri štyri roky sa hádali takmer každý deň, hádky väčšinou začínala poškodená a to kvôli alkoholu, lebo mu nechcela dať napríklad peniaze na alkohol, niekedy škaredo nadávala jeho rodine, čo jej on opätoval, no bitka tam nikdy nebola, skôr poškodená udrela jeho ako on ju. Keď však bol opitý, tak si nepamätá, či ju udrel. Keď si niečo pamätal, tak že sa hádali, no nepamätá si, či poškodenú fyzicky napadol alebo ona jeho. Často boli hádky pre peniaze na alkohol a často mu nakoniec poškodená aj peniaze na alkohol dala 2-3 eurá na deň, aj keď mu spočiatku odmietala peniaze dať. Keď potom pil iné dni, tak väčšinou mu alkohol kupovali kamaráti. Za mesiac mi mohla dať poškodená maximálne na alkohol 30-40 eur. Niekedy sa s ním poškodená ani nehádala, len mu dala peniaze, aby išiel preč z domu vonku. Keď poškodenú napadol, tak to mohlo byť tak, že ju strčil alebo ju držal pod krkom, ale väčšinou bol opitý, nikdy ju však neudieral päsťami, pravú ruku má postihnutú, ani nikdy na ňu nebral nožík. Ruku má pritom postihnutú kvôli nej, lebo jeho otec nechcel, aby s ňou žil, tak keď bol opitý, zlomil tou rukou okno, bolo to v roku 2003, poškodenú veľmi chcel, tak to urobil, bolo to ešte pred svadbou. Málokedy pľuval na poškodenú, no ona na neho pľuvala, ona to začala. Poškodená má takú povahu, že toto robila a to aj iným ľuďom vonku. Vulgárne si nadávali obaja navzájom, vtedy ho poškodená vyhadzovala z domu, aby odišiel od nej preč. Nie je pravda, že by doma niečo rozbíjal, radšej si práve kupovali novšie veci. Je pravda, že púšťal rádio, ale to bolo tak do 21.30 až 22.00 hod, v noci ho nikdy nepúšťal, rádio si púšťali aj deti. Poškodená bola vtedy väčšinou pomáhať matke v obchode. Niekedy rádio púšťal slabšie, niekedy silnejšie, ale určite nie na plné „pecky“, asi 10

- 15 metrov od nich býval jeho brat a taktiež aj brat poškodenej, oni majú malé deti, takže keď už bolo viac hodín tak som rádio vypínal alebo ho vypínala potom poškodená, aby nerušili malé deti. Poškodená

mu niekedy povedala, aby rádio vypol, niekedy počúvol, niekedy nie a vtedy vypla rádio ona sama, ale z iných domov nikto nikdy, pričom iným ľuďom rádio išlo aj do druhej v noci. Keď sa s poškodenou hádali, deti boli niekedy v škole, ale niekedy boli aj doma. Niekedy deti aj odišli aj z domu preč či už ku kamarátom, alebo aj ku svokrovcom, k svojim starým rodičom. Alkohol zvykol popíjať u bratranca a aj u uja poškodenej. Keď bol opitý, tak poškodená niekedy zavolala policajtov a to asi dva alebo tri razy. Niekedy po hádke aj odišiel z domu na týždeň do Q. a to k sestre alebo bratovi, no potom mu poškodená volala, aby prišiel domov, že jej nemá kto pomáhať. Takto do Q. odišiel asi 5krát, možno aj viackrát, no keď sa potom vrátil domov, tak žili spolu normálne. Niekedy po hádke odišla aj poškodená k svojej matke, niekedy sa stalo, že bola u matky celý deň až do večera, na nejaké dlhšie obdobie poškodená nikdy neodišla. Za čas čo je vo väzbe mu poškodená píše, posiela mu peniaze, navštevuje ho každý mesiac. Problém s alkoholom chcel riešiť, ale je pravda, že nikam s tým nešiel, aj poškodená chcela, aby to riešil. Chce sa liečiť, už nechcem mať taký život ako doteraz, nechce žiadne hádky, chce s manželkou naďalej žiť. Uviedol tiež, že ľutuje svoje konanie, robil chyby, bol som agresívny, ale agresívna bola aj poškodená. Niekedy sa udreli, dali si facku navzájom, iné napádanie však nebolo. Nemyslí si, žeby mala poškodená z neho strach alebo stres, alebo žeby sa ho bála, ona sa ho nebojí, ešte skôr ona skočí do bitky s ním, ona je silnejšia ako on. Pravú ruku má poranenú, vie ju zovrieť v päsť, ale nemá v nej silu. Keď aj robil na aktivačných prácach, tak robil len ľahšie roboty. Poškodenej sa vyhrážal zbitím, ale zabitím nie. Poukázal tiež na vzťah poškodenej k jej nebohému bratovi, s ktorého smrťou sa ťažko vyrovnávala, na to, že poškodená aj užila nadmerne tabletky. Na záver uviedol, že dáva aj sebe nejakú vinu, je pravda, že pil. Vo väzbe zistil, že dá sa žiť aj bez alkoholu, alkohol mu nechýba. Nemal piť, bola to chyba. Chce sa polepšiť a chce sa liečiť. Teraz už vie, že manželke - poškodene to veľmi vadí, keď pije, preto už piť nechce, svoju manželku miluje, chce s ňou žiť, ľutuje aj na padnutie poškodenej vo februári, nemal to urobiť.

Poškodená K. Š. vypovedala, že s obžalovaným, manželom sa poznajú od detstva, spoznali sa v P., obžalovaný vtedy býval v Q., manželmi sú už asi 16 rokov. Jej rodičia s ich svadbou nesúhlasili, najmä preto, že sú rodina, jej mama a obžalovaný sú bratranec a sesternica, a taktiež ani rodina obžalovaného. Po svadbe bývali u jej rodičov, kde mali vlastnú izbu. Zo začiatku bolo ich spolužitie dobré, obžalovaný nepil, začal popíjať až keď sa narodili deti, pričom syn R. sa narodil v roku XXXX a dcéra T. sa narodila v roku XXXX. Už vtedy, keď sa deti narodili, tak obžalovaný popíjal a to tak, že v týždni pil aj tri - štyri krát. Väčšinou pil vonku s nejakou partiou. Keď potom prišiel domov a bol opitý, tak kričal, vyhrážal sa, že ju udrie alebo zbije, ale nikdy ju ani deti nebil, deti nikdy neudrel. Keď sa jej takto išla k mame aj s deťmi. Toto kričanie obžalovaného brala ako vyhrážky, ale myslí si, že v tom čase by ju on neudrel, ani nezbil. On sa vtedy len vyhrážal, rád si vypil, toto muselo u neho byť, ale potom išiel spať. Pri jej mame bývali asi 5 rokov a potom sa presťahovali do svojho domu, s výstavbou ktorého im pomohla jej mama, hlavne finančne, zaplatila aj majstrov, ale na stavbe pomáhal aj obžalovaný, chcel, robil na stavbe. Oni dvaja vtedy robili len na aktivačných prácach a keď boli deti malé, tak poberala rodičovský príspevok. Počas trvania manželstva neboli riadne zamestnaní, obaja pracovali len na aktivačné práce a do rodiny mali príjem z rodinných prídavkov, dostávali za aktivačné po 63 eur mesačne ako aj príspevok na bývanie, stále im však pomáhala finančne najmä jej mama, zakupovala aj ich deťom rôzne veci. S peniazmi hospodárila ona, obžalovaný svoje peniaze nemal žiadne. Čo sa týka peňazí na alkohol, tak on pil vonku s ľuďmi, alebo predal drevo. V P. je veľa alkoholikov, tak pil s nimi. Obžalovaný pýtal peniaze na alkohol aj od nej, napr. 2 eurá na lacné víno. Na alkohol pýtal peniaze vždy, niekedy mu ich dala, niekedy nie, lebo ani nemala. On pil do týždňa aj štyrikrát, ja som mu dala peniaze niekedy dvakrát do týždňa a to po dve eurá, viac mu dať nemohla, veď majú deti, ktoré chodia do školy. Keď mu peniaze na alkohol dať nechcela, tak kričal, prečo mu nechce tie peniaze dať, porozhadzoval veci čo boli doma, napr. ich pohádzal po zemi aj nadával, že je kurva. Toto obžalovaný robil až keď sa presťahovali do svojho domu. Keď ešte boli jej rodičoch, tak tam toto nerobil. Obžalovaný keď si vypil, tak si možno ani nepamätal čo robil, lebo on je alkoholik, pije odmalička, pila aj jeho rodina, on vyrastal v takom prostredí. Vydala sa neho, lebo bola do neho zaľúbená, v čase, keď sa vydávala, vedela o týchto problémoch v jeho rodine, ale myslela si, že obžalovaný takýto nebude. Keď bol obžalovaný opitý, on chcel vždycky ďalšie peniaze na víno, on deti nikdy nebil, pýtal peniaze od nej, no ona mu peniaze dávať nechcela. Keď mu ich nedala, prišiel znova pýtať, niekedy mu peniaze dala, avšak len tie dve eurá, no on si našiel kamarátov a s nimi pil. Keď bol obžalovaný opitý tak kričal, vulgárne jej nadával, nikdy ju vtedy neudrel, ani nezbil, ani sa vtedy nevyhrážal. Deťom nikdy neublížil, ani ich nezbil. Obžalovaný ju nikdy nezbil, ale niekedy jej dal facku, bolo to málokrát. Niekedy, keď jej dal facku, tak aj ona mu facku vrátila, ale nikdy nič horšie ako facky medzi nimi neboli, k inému fyzickému násiliu zo strany obžalovaného nedošlo.

V ďalšom uviedla, že keď obžalovaný chodil domov opitý, pôsobilo to na ňu zle, lebo nemá rada alkohol, nemá rada takých ľudí, čo pijú. Jej bratia, z ktorých jeden zomrel, nepili, jeden chodí na kamióne a jej otec pil ešte dávnejšie, keď bol mladší. Ona potom z toho mala také nervy, že on pije, pričom obžalovaný vedel, že neznáša, keď pije. Hádky medzi nimi boli, keď bol obžalovaný opitý, keď bol triezvy, on nerobil nič, vtedy bol normálny, vtedy jej aj doma pomáhal, porobil, so starostlivosťou o deti jej nepomáhal, najviac sa staral o najmladšiu D., ktorú má strašne rád. Hádky medzi nami začínali vždy pre alkohol, hádka začínala, keď obžalovaný pýtal peniaze na alkohol a potom tá hádka bola o tom, že mu nechcela dať peniaze, že nemá on za čo piť. Keď obžalovaný prišiel domov opitý, odchádzala k matke na večer a ráno prišla domov, deti išli s ňou, no niekedy odišla k matke len sama alebo s najmladšou D., ale staršie deti ostali doma, spali tam a ráno išli do školy. Do týždňa takto odišla k mame raz alebo dvakrát, odchádzala kvôli alkoholu, lebo obžalovaný bol opitý. Strach z neho nemala, keď sa rozhodla odísť k matke tak len preto, že obžalovaný bol opitý. Keď prišiel obžalovaný domov, púšťal si rómske pesničky, on si pritom spieval, bolo to nahlas. Hudbu takto púšťal v nočných hodinách okolo 22.00-23.00 hod. a to asi pol hodinu a potom išiel spať a hudbu vypla ona. Keď od obžalovaného žiadala, aby hudbu vypol, lebo nemohli spať, tak niekedy ju vypol, niekedy nie, on potancoval a išiel spať a hudbu vypla ona. V dôsledku konania obžalovaného volala policajtov, oni mu dali väčšinou pokutu, ktorú však musela zaplatiť ona, nepamätala si koľkokrát boli policajti u nich, ale nevolala ich veľmi často, vždycky keď prišli, dali aj pokutu. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemala viditeľné zranenie a nikdy nebola ani na lekárske ošetrenie potom čo mali nejaký konflikt, pričom po výzve na odstránenie rozporov s jej výpoveďou z prípravného konania uviedla, no je pravda, že obžalovaný ju ťahal za vlasy, mala monokel asi dvakrát pod pravým okom, keď jej dal obžalovaný facku. Strach z konania obžalovaného nemala, mala z neho stres, nervy, lebo neznášala, že pil. Myslí si, že obžalovaný by jej nejako vážne fyzicky neublížil, on sa len vyhrážal, kričal, ale ublížiť jej neublížil a deťom už vôbec nie. Obžalovaný má problémy s pravou rukou, porezal si ju v hádke s jeho rodičmi, ktorá hádka bola kvôli nej. Obžalovaný ich netýral, ani ju ani deti, hádali sa kvôli alkoholu, hádka bola vždy kvôli alkoholu. Sama je stíhaná, že mala udrieť jedného chlapca, za ktorým som išla kvôli obžalovanému, lebo ten chlapec zbil obžalovaného a jej prišlo vtedy obžalovaného ľúto, že ho zbili, obžalovanému tiekla z nosa krv, tak jej ho prišlo ľúto. Ku vzťahu k obžalovanému po jeho vzatí do väzby uviedla, že chodí za obžalovaným na návštevu aj s deťmi, chce mu dať ešte raz šancu, aby spolu žili. Keby sa vrátil domov, vie mu odpustiť, chce dať obžalovanému šancu, aby žili ako rodina, za podmienky, že on pôjde na liečenie a nebude piť.

Svedkyňa S. Š., matka poškodenej a svokra obžalovaného uviedla, že obžalovaný a jej dcéra, teda poškodená, sa zobrali z lásky, poškodená vtedy ešte nemala ani 18 rokov. Po svadbe bývali u nich, lebo mali lepšie podmienky ako v rodine obžalovaného, kde bolo v tom čase ešte viac ľudí. Obžalovaný počas toho ako u nich bývali pomáhal a to najmä so zabezpečovaním dreva, ale aj s inými prácami okolo rodinného domu a dobre si rozumel aj s jej synmi a to s Ľ. a nebohým I.. Obžalovaný ani poškodená vtedy neboli zamestnaní, poberali len dávku, keď dcéra dostala po osemnástom roku veku peniaze z poistky, urobili si pri nich na dvore svoje bývanie. Finančne pomáhala, nakoľko v tom čase pracovala, aj manžel. Počas toho času vychádzali spolu dobre, obžalovaný pomáhal, aj čo sa týka manželstva obžalovaného a poškodeného, tak ho hodnotí dobre, aj keď je pravda, že aj medzi nimi ako aj v iných manželstvách sa vyskytli nejaké hádky a problémy. Ešte ako bývali u nich, narodil sa najprv vnuk R. a potom vnučka T.. V tom čase aj s manželom odišli do Anglicka pracovať, obžalovaný s dcérou zostali u nich, no bola s dcérou v telefonickom kontakte, tá jej vždycky hovorila, že je všetko dobré, finančne im pomáhali, posielali z Anglicka peniaze. Odišli asi v roku 2005, manžel bol asi 3-4 mesiace so synmi a ona zostala potom ešte dlhšie, asi 8 mesiacov. Čo sa týka detí, tie vtedy boli maličké, ale obžalovaný s nimi vychádzal dobre, keďže zostali s poškodenou sami dvaja, tak jej musel pomáhať aj so starostlivosťou o deti. Bývali u nich päť - šesť rokov. Potom im odkúpili pozemok na výstavbu nového rodinného domu. Mladí si tiež niečo ušporili, lebo dcéra je šetrná, aj im pomohli finančne na výstavbu a pomohli im postaviť rodinný domček. Keď sa vystavil celý dom, bola zavedená voda, elektrika, kúrenie, tak potom odišli bývať do toho domu a vtedy to začalo, obžalovaný začal popíjať. Nedáva mu to za vinu, lebo on pochádza z takej rodiny a vinu vidí v jeho rodičoch, lebo oni sú alkoholici. Obžalovaný začal častejšie popíjať, začali hádky, poškodená na neho kričala, aby nepil, nemali na to ani peniaze, veď boli na sociálnych dávkach, obe deti už v tom čase chodili do školy. Teraz už chodí do škôlky aj najmladšia D. a so všetkým sú spojené výdavky, všetko treba platiť. Aj ona obžalovanému dohovárala, aby nepil, niekedy mu aj dala facku, on jej nikdy neodporoval, dal si dohovoriť, potom bolo dva tri dni dobre, ale potom opäť začal popíjať. Keď obžalovanému dohovárala tak sedel a bol ticho. Keď obžalovaný popíjal, tak z toho vznikali hádky. Obžalovaný keď mal vypité, prišiel domov, púšťal rádio, ľahol si, ale skôr tie hádky začala dcéra a potom sa už hádali obaja. Ona sa s ním hádala preto, lebo jej vadilo, že púšťal rádio, deti sa

potrebovali vyspať, lebo ráno skoro odchádzali autobusom do školy a poškodená to veľmi zle vnímala, keď si obžalovaný vypil. Boli tam hádky, ale obžalovaný poškodenú nebil. Ona sama mu častejšie dala facku ako poškodená. O hádkach len povedala poškodená. Hádky vznikali, lebo obžalovaný bral peniaze na alkohol 2-4 eura a to bolo pre dcéru veľa peňazí. Poškodená jej uviedla, že obžalovanému pri hádkach vyčítala, že berie peniaze z domu, pričom peňazí nemali a je pravda, že dcéra mu aj vulgárne nadávala ohľadom jeho matky. On sa potom nazlostil a potom jej to vrátil a obrátil to na ňu a jej muža. Poškodená jej nikdy neuviedla, že by ju obžalovaný zbil, to skôr ona jeho vedela zbiť a to tak, žeby mu dala facku, alebo ho paťahala za vlasy. Nikdy na poškodenej nevidela nijaké viditeľné zranenia. Potom čo zomrel tragicky jej syn, tak poškodená sa psychicky zrútila, aj ona, bola aj na psychiatrii, poškodená však nemohla ísť do nemocnice, lebo dcérka D.Ž. bola malá, pričom obžalovaný aj v tom čase pil, pričom keď poškodená aj volala policajtov a dali mu pokutu, tak to musela nakoniec zaplatiť poškodená. Na poškodenú toho bolo veľa, teda smrť brata a obžalovaný stále popíjal, pričom vyvrcholením toho bolo, keď poškodenú napadol a zobrali ho potom do väzby. V ďalšom svedkyni uviedla, že hádky v čase, keď bývali u nich, začínala poškodená, ale to len preto, že mu nechcela dať peniaze na alkohol. Ona vtedy nedovolila, aby obžalovaný pil, ale keď mu poškodená peniaze nedala, tak on jednoducho nepil. Ale potom, keď už bývali sami, tak to už bolo ináč a chybu tam majú aj jeho rodičia, ktorí ho naučili piť. Keď už bývali sami v rodinnom dome, tak poškodená odišla zo spoločnej domácnosti, bolo to po hádkach pre alkohol. Prišla vždycky k nim, bola u nich deň - dva, ale potom ju už posielala domov, že hádka prešla, nech ide domov. Bolo to viackrát, lebo poškodená je výbušná, ale na dlhší čas nikam od obžalovaného neodišla. V ostatnom čase keď prišla aj s maličkou dcérkou, tak staršie deti, vnúčatá, zostali doma s obžalovaným, vtedy sa vedel o nich postarať, aj navaril, aj zabezpečil drevo, jednoducho sa o nich staral. Zo začiatku, keď odišli sami bývať, nebolo to veľmi často, aby obžalovaný popíjal, ale ku koncu to už bolo častejšie, niekedy dva tri krát do týždňa, niekedy aj viackrát, aj celý týždeň. Obžalovaný ináč nie je zlý, aj jej pomáhal pri obchode. Obžalovaný keď si vypil, tak bol taký že kričal, spieval si, hundral, ale nikdy nebol agresívny. Nemyslí si, žeby poškodená mala z obžalovaného strach, ona skôr zle vnímala to, že on pil. A horšie to bolo ešte potom, keď tragicky zahynul jej brat a ona celú tú situáciu zle znášala, s nebohým bratom mail veľmi dobrý vzťah.

Svedok Ľ. Š., otec poškodenej a svokor obžalovaného vypovedal, že obžalovaný s dcérou sú manželia asi 15 rokov. Istý čas po svadbe obžalovaný s dcérou bývali u nich, o nejaký čas oni potom odišli do Anglicka, celá rodina, a obžalovaný s dcérou zostali bývať u nich v dome. Počas toho ako u nich bývali, s obžalovaným vychádzal dobre, nebol nijaký problém, staral sa aj o vnúčatá, pomáhal aj doma, staral sa o deti, zabezpečoval drevo, aj s dcérou žili dobre. Vie, že sa občas aj pohádali, ale ja to berie tak, že každý sa občas poháda, v každej rodine sa to stáva, ale čo bolo dôvodom hádok nevie, oni sa pohádali a o dva tri dni bolo všetko v poriadku. V Anglicku bol asi dva roky, potom keď som prišiel domov, začal som pracovať a potom podnikať, obžalovaný a dcéra vtedy nikde nepracovali, obžalovaný si občas niekde privyrobil a robil aj na aktivačných prácach. Po čase sa obžalovaný s poškodenou presťahovali do svojho domu, žili normálne ako v každej rodine, obžalovaný robil, snažil sa, deti chodili do školy, neboli s nimi problémy. Poškodená mu nikdy nič nehovorila, nemyslí si, žeby obžalovaný niekoho týral. Je pravda, že poškodená niekedy u nich prespávala, ale to bolo väčšinou preto, že najmenšia vnučka D. večer nechcela ísť domov, tak prespali. O inom dôvode, prečo u nich dcéra prespávala, nevie. Obžalovaný aj staršie deti boli vtedy spolu doma. Keď k ním občas zašiel na návštevu, urobili mu kávu, pohovorili, často o dreve, lebo on pracuje už dlhé roky s drevom, taktiež o veciach okolo domu. Teda keď on tam bol, tak obžalovaný sa k dcére - poškodenej správal normálne. K problémom s alkoholom u obžalovaného uviedol, že každý si vypije, aj on, ale možno už obžalovaný si uvedomil, že on s alkoholom mal problém a dúfam, že už prestane s alkoholom. Obžalovaný keď pil, nikdy sa nesprával tak, žeby bol agresívny, žeby niekomu ubližoval. Naopak, bol vtedy skôr taký kamarátsky, on celkovo má dobré srdce, smial sa, ľúbil vtedy tancovať, spievať. Poškodená, keď si obžalovaný vypil, určite na neho aj kričala, ale on len popočúval a išiel spať, obžalovaný keď si vypil, tak väčšinou len spal. Možno, že dcéra mu aj dala facku, to nevylučuje, ale žeby obžalovaný dal dcére to pochybuje, lebo ona je silnejšia. Poškodená mu nikdy nehovorila, žeby ju obžalovaný zbil, on by si ku nej nedovolil, ani nikdy na nej nevidel, žeby on ju bil, no pochybuje, žeby ona mala z neho strach. Obžalovaný je dobrý chlapec.

Svedkyňa B. Č., matka obžalovaného vypovedala, že obžalovaný s poškodenou žili spolu dobre, je pravda, že obžalovaný si niekedy vypil, ale nie je pravdou, žeby týral svoju manželku a deti už vôbec nie. Potom čo sa obžalovaný s poškodenou zosobášili, bývali u svokrovcov, vtedy tam občas zašla, lebo svatovci majú obchod, brala to tak, že oni tam spolu žijú dobre. Ešte u svokrovcov sa im narodil prvý syn R., bol dosť rozmaznaný, lebo bol prvé vnúča. U svokrovcov žili možno aj 6 rokov a potom odišli bývať

do svojho domčeka, ktorý si postavili svojpomocne a finančne im pomohla aj svokra obžalovaného. Nevesta, poškodená sa občas sťažovala, na obžalovaného nadávala, že niekedy si vypil, no ona nechcela, aby pil a preto vtedy nadávala, no na nič iné sa jej nesťažovala. Keď už bývali obžalovaný s poškodenou v domčeku, tak tam takmer vôbec nechodila, nenavštevovala ani iné nevesty. Skôr to bolo tak, že syn - obžalovaný prišiel k ním a potom už aj s malou D.Ž., ktorá mala otca veľmi rada, stále bola pri ňom. Odkedy sa obžalovaný oženil, tak robil len na aktivačných prácach, rovnako aj poškodená, ktorá bola aj na materskej. Obžalovaný keď k ním prišiel, tak nebol opitý, posedel, vypil kávu, debatovali. Dohovárali mu, aby nepil, keď by bol opitý, ani si nedovolil k ním prísť. Ale vedela o tom, že si vypije, veď bývali blízko, videla ho chodiť po ceste, vypil si tak dvakrát - trikrát za mesiac. Aj keď mal vypité, tak išiel normálne domov, ani sa netackal, ani nikomu nenadával, nebol vtedy ani agresívny, to skôr poškodená bola taká, že na neho kričala. Čo sa však dialo potom u nich doma nevi, ona tam s nimi nebola. Syn mal niekedy poškriabanú tvár a krk, tak vedela, že sa medzi nimi niečo stalo, no nikdy sa nešla ani hádať, ani biť s nevestou. Na poškodenej si nikdy nevšimla nejaké zranenie, niekoľko rokov si ju nevšímala, ani sa spolu nestýkali. O deti sa starali aj obžalovaný aj poškodená. Deti mali všetko čo potrebovali, nič im nechýbalo. S peniazmi gazdovala poškodená, syn peniaze nemal. Keď si aj niekedy vypil, tak peniaze si zobral z domu, vypýtal si od poškodenej, niekedy mu chcela dať, niekedy nie. Keď mu dala peniaze tak len 1,50 eur na víno. Obžalovaný nemal sám pre seba nejaké peniaze. Vnúčatá nikdy u nich nerozprávali o tom ako ich rodičia, teda obžalovaný a poškodený, spolu žijú. Čo sa týka vzťahu poškodenej k obžalovanému, tak oni boli aj dobrí, aj sa pohádali ako manželia. Správala sa poškodená k obžalovanému ako žena k mužovi, starala sa o neho, varila mu, prala, starala sa o neho aj o deti. Ona nikdy nevidela a nebola pritom, keď sa hádali, ale vedela som, že sa hádali od druhej nevesty, ktorá to počula, táto jej občas povedala, že sa hádali. Poškodená teraz ľutuje, čo sa stalo, veľmi by chcela, aby sa obžalovaný vrátil a bol doma.

Svedok Z. Č., brat obžalovaného ako svedok vypovedal, že obžalovaný a poškodená žili ako normálny pár, mali aj deti. Jeden čas dokonca žili spolu u ich rodičov, keď nemali ešte vlastné bývanie. Bral to tak, že oni žili harmonicky, bez hádok, pomáhali si, nevidel u nich žiadne hádky. Počas toho ako žili u svokrovcov obžalovaného k tomu sa nevedel vyjadriť, potom sa presťahovali do svojho vlastného domu, no ani k tomu nevedel uviesť, čo sa tam dialo. Ako každý pár, možno aj oni sa pohádali, ale nikdy nevidel, žeby obžalovaný udrel poškodenú alebo deti. Je pravda, že obžalovaný si rád vypije, ale keď mal vypité, nebadal, žeby sa s niekým hádal, ale keď si vypil, prišla poškodená, kričala na neho, že prečo pije, obžalovaný jej niekedy oponoval, nech nerobí hanbu, nech nekričí, ale nikdy sa nebili. Je nezmysel, žeby obžalovaný týral alebo bil svoje deti, on ich má rád, najmladšia D. je na neho veľmi naviazaná a ani poškodenú, ona je aj silnejšia ako on, má dosť výbušnú povahu, začne niekedy kričať, má v sebe nervy. Ináč sa s ňou dá posedieť, pohovoriť, ale niekedy ona ako keby chytila taký amok, poškodenú pozná od malička, ona taká bola vždy. Obžalovaný je zasa dobrák, skôr sa jemu ublíži ako keby on niekomu ublížil. Obžalovaný si rád vypije, no nedá sa povedať, žeby pil každý deň, veď keby bol opitý tak to je na človeku vidieť, on normálne rozprával, normálne sa správal. Ak by bolo pravda, že obžalovaný , jeho brat niekoho týral, sám by to povedal a povedali by to aj ostatní, obžalovaný vie, že ak by to bola pravda, tak to povie, lebo stále hovorí pravdu.

Postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka R. Č., otca obžalovaného, ktorý využil svoje právo a nevypovedal.

Súd podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku vykonal dôkaz oboznámením písomného prepisu z obrazovo-zvukového záznamu maloletých R. Š.Á. D. T. Š., detí obžalovaného a poškodenej, ktorí obaja využili svoje právo a vo veci nevypovedali.

Podľa záverov znaleckého posudku č. 11/2018 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Y.. F. Č. osobnosť poškodenej K. Š.I. je simplexná, psychosomaticky narušená, melancholického temperamentu, emocionálne labilná, introvertovane socializovaná. Frustrácie u nej vyvolávajú intenzívne reakcie, časté sú impulzívne prejavy. Je neistá v myslení, v poznávaní a v usudzovaní, chýba jej mentálna pružnosť. K aktuálnemu psychickému stavu poškodenej uviedol, že tento je poznamenaný psychickou dekompenzáciou, prejavujúcou sa výraznou depresívnou, neurotickou a anxióznou symptomatológiou. Zo zistených údajov ( rozhovor s poškodenou, štúdium spisovej dokumentácie, vyšetrenie poškodenej ) možno s veľkou pravdepodobnosťou usudzovať, že tento aktuálny psychický sta v poškodenej súvisí s konaním obžalovaného. Znalec taktiež uviedol, že u poškodenej nezistil sklony ku konfabulácii a sugestibilite. Ku vzťahu k poškodenej

obžalovanému uviedol, že tento je poznamenaný negatívnymi skúsenosťami, ktoré v manželstve prežila, pričom k narušeniu ich vzájomného vzťahu došlo krátko po uzavretí manželstva, kedy sa u obžalovaného objavili problémy s jeho závislosťou na alkohole. K psychickému stavu poškodenej znalec uviedol, že zistil u nej prítomnosť známok neurotickej symptomatológie, silných depresívnych tendencií a patologickej úzkosti, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Prognóza stabilizácie jej psychického stavu bude závisieť od stabilizácie rodinného prostredia, vylúčenia frustrujúcich a konfliktných situácii v partnerskom spolužití. Vtedy je možné predpokladať, že pri adekvátnej psychiatrickej a psychologickej intervencii sa jej psychický stav upraví. Konanie obžalovaného na psychický vývoj poškodenej malo negatívny dopad. V ďalšom znalec uviedol, že k fyzickému alebo psychickému utrpeniu dochádza vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie, t.j. ako konanie ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy s opätovného protiprávneho konania páchateľa. Konaním obžalovaného bolo poškodenej spôsobené psychické utrpenie. Udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania poškodená vnímala ako psychicky vyčerpávajúce, ponižujúce, negatívne ovplyvňujúce jej psychický stav a konanie obžalovaného prežívala ako ťažké príkorie.

Pri svojom výsluchu znalec Y.. F. Č. vzhľadom na skutočnosť ohľadom úmrtia brata poškodenej, či táto mohla mať vplyv na jej emocionálnu stabilitu, prípadne na jej celkový psychický stav aj v súvislosti s konaním obžalovaného uviedol, že skôr sa prikláňa k názoru, že úmrtie brata poškodenej, asi v roku 2015, nemohlo až tak výrazne po troch rokoch pôsobiť na zhoršenie psychického stavu poškodenej, čiže väčšinu veci, ktoré zistil znaleckým skúmaním, s veľkou pravdepodobnosťou sú v priamej súvislosti so správaním sa jej manžela - obžalovaného v situáciách, kedy tento bol v eberiete - pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ sa týka konania obžalovaného, ktoré poškodená prežívala podľa posudku ako ťažké príkorie, uviedol, že poškodená vnímala udalosti, ktoré sú predmetom alebo boli predmetom vyšetrovania ako psychicky vyčerpávajúce, ponižujúce, ktoré negatívne ovplyvňovali jej psychický stav. Preto aj uviedol, že išlo u poškodenej o ťažké príkorie a nepoužil termín psychické týranie, čo je už vyšší stupeň, pretože v danom prípade, ak by šlo o týranie, malo to by mať už známky vyššieho stupňa hrubosti v správaní sa obžalovaného a bezcitnosti, čo v tomto prípade ako znalec nezistil. Aj formy nebezpečného vyhrážania, ktoré obžalovaný použil, na jednej strane to malo známky psychického utrpenia, keď vyslovil napr. že zabijem ťa, ale bolo to vždy len v stave alkoholického opojenia a u samotného obžalovaného nezistil, aby agresivita bola dominantou črtou jeho povahy. Toto správanie sa u neho prejavovalo len v stavoch alkoholického opojenia. Ani oboznámenie sa so zápisnicami o hlavnom pojednávaní nezistil nič, čo by menilo jeho názor na všetky znalecké posudky, ktoré v danom prípade podal. K protiprávnemu konaniu, ktorého sa mala dopustiť poškodená v súvislosti s napadnutím obžalovaného, ktorého jej prišlo ľúto, chcela sa ho zastať, že on sám bol napadnutý, znalec uviedol, že v závere svojho posudku na poškodenú uviedol, že ide o osobnosť simplexnú - teda mentálne jednoduchú, emocionálne labilnú, impulzívnu, s intelektovým potenciálom v pásme mentálnej subnormy. Pri rozhovoroch vycítil z jej správania, ktoré ona neprezentovala slovne, že na jednej strane správanie jej manžela jej spôsobuje veľké psychické problémy v situáciách, kedy bol pod vplyvom alkoholu, nedokázala sa s danými skutočnosťami vyrovnať, veľmi ju to vyčerpávalo, preto vlastne dochádzalo medzi nimi k častým hádkam, kedy na jednej strane sa mu postavila do opozície, na druhej strane však bola aj schopná akceptovať jeho požiadavku, aby mu dala peniaze na kúpu alkoholu. Už to samo o sebe signalizuje, že v podvedomí prechováva voči osobe obžalovaného pozitívny vzťah, i keď navonok nedokázala sa s danou situáciou vyrovnať, čo následne u nej spôsobilo vznik depresívnej neurotickej a anxioznej symptomatológie. Teda jednoducho povedané, obžalovaný a poškodená sa vedia aj nenávidieť, aj milovať. V prípade, žeby obžalovaný abstinoval, obžalovaný a poškodená by vedeli spolu žiť aj ako rodina. Je tam však dôležitá abstinencia zo strany obžalovaného, pretože práve jeho závislosť na požívaní alkoholických nápojov je zdrojom konfliktov, ktoré medzi nimi vznikli.

Znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Y.. F. Č. bolo vykonané aj znalecké skúmanie maloletých detí R. Š., znalecký posudok č. 12/2018 a T. Š., znalecký posudok č. 13/2018. K osobe mal. R. Š. uviedol, že je to osobnosť extrovertovane ladená, sangvinického charakteru, uctievajúcu konvencie a morálne zákone sociálneho prostredia v ktorom žije. V životnom štýle sú u neho v popredí momenty vlastného záujmu ale schopnosť kritického náhľadu na svoje správanie je u neho zachovaná. Aktuálny psychický stav maloletého hodnotil bez známok patológie, teda nezistil u neho známky psychotickej, depresívnej a ani neurotickej symtomatológie. Psychologickým vysvetlením je skutočnosť, že správanie otca - obžalovaného vnímal ako problematické, verbálne i fyzicky agresívne, pričom však táto hlavne fyzická aktivita nie je smerovaná na jeho osobu ale na jeho matku. V psychickom

stave maloletého nezistil vyšetrením zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Konaním obžalovaného mu bolo spôsobené psychické utrpenie tým, že svojim konfliktným správaním, zameraným hlavne na osobu jeho matky, ho vystavoval stresovým situáciám a neprimeraným hlučným správaním v nočných hodinách mu spôsoboval spánkový deficit. K mal. T. Š. znalec uviedol, že je to osobnosť introvertovane socializovaná, flegmatického temperamentu, emočne primerane veku vyzretá, dostatočne stabilná. V záťažových situáciách nemá sklom reagovať agresívne, skôr vyhýbavo, únikovo. K aktuálnemu psychickému stavu maloletej uviedol, že tento je bez známok patológie a v ďalšom záver súhlasí so záverom ohľadom mal. R. Š., s tým, že si vytvorila vlastný spôsob riešenia problému a to tým, že v situáciách, ktoré sú dôsledkom správania obžalovaného neúnosné, odchádza spať k babke resp. k sesternici. V psychickom stave maloletej nezistil zmeny, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. K psychickému utrpeniu spôsobovanému jej obžalovaným prijal rovnaký záver ako u mal. R. Š.. Taktiež znalec uviedol, že udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania, prežívala maloletá ako zaťažujúce, s vedomím, že nie je schopná ich ovplyvniť, preto v rámci možností to riešila odchodmi z domáceho prostredia. Z dôvodu, že konanie obžalovaného sa stalo skoro dennou súčasťou jej života od útleho detstva, na ktoré si určitým spôsobom zvykla, nepociťovala toto jeho konanie ako ťažké príkorie. U oboch maloletých znalec neodporúčal vykonávať s nimi ďalšie úkony v trestnom konaní a to z dôvodu veku ale aj sociálnych zvykov, ktoré im bránia vystupovať voči osobe obžalovaného ako otca. Ani u jedného z maloletých nezistil narušenie psychického stavu, ktoré by si vyžadovalo vyšetrenie znalcom z odvetvia psychiatria.

Zo znaleckého posudku č. 21/2018 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých Y.. F. Č. súd zistil, že osobnosť obžalovaného je simplexná, bez známok duševného ochorenia. Forenzne významné sa javia známky alkoholickej charakteropatie ( egocentrizácia, vôľová slabosť, nespoľahlivosť a nezdržanlivosť ). Správanie obžalovaného je infantilné s túžbou po neodkladnom splnení vlastných potrieb, pričom regulácia prostredníctvom rozumových zložiek funguje zle. Vznikajú inadekvátne riešenia. Charakteristická je pre neho teatralita, agresivita však nie je dominantnou črtou jeho povahy. Mení sa to však v situáciách, kedy je pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, čo má vplyv na potencovanie agresie. Významne sa vtedy javia známky afektívnej lability a nezdržanlivosti. V ďalšom znalec uvádza, že vo vzťahu k svojej alkoholickej závislosti je obvinený nekritický, že jeho konanie a správanie pri páchaní vyšetrovaného činu bolo ovplyvnené stavmi ebriety, kedy došlo u neho ku strate kontroly nad svojim správaním, uvoľneniu mentálneho brzdového systému. Narušila sa u neho regulácia prostredníctvom rozumových zložiek. Danú situáciu však obžalovaný nie je schopný objektívne posúdiť, má tendenciu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Osobitnú rolu hrajú u neho obranné osobnostné mechanizmy, ktoré narušujú jeho vierohodnosť, prejavuje sa u neho vlastnosť popisovať skutočnosti neúplne, účelovo. Má snahu sa ukázať krajší a zaujímavejší ako v skutočnosti je.

Zo znaleckého posudku č. 51/2018 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria R.. D. Y., ktorý vykonal vyšetrenie duševného stavu poškodenej K. Š.Á. vyplýva, že znalec u poškodenej psychickú chorobu nezistil a jej osobnosť posúdil ako senzitívnu, neuroticky štrukturovanú a v anamnéze zistil situačne podmienečné zvýraznenie neurotických prejavov. V ďalšom uviedol, že neurotické reagovanie u poškodenej bolo aj v období, ktoré predchádzalo vyšetrovanému skutku a konanie obžalovaného sa spolupodieľalo na jeho prechodnom, situačne podmienenom zvýraznení. Predpokladá, že na neurotizácii osobnosti poškodenej, sa podieľalo viacero faktorov a to abuzy etylu jej otca, keď poškodená bola ešte v detskom veku, požívanie alkoholu jej manželom, tragické úmrtie brata a aktuálne aj požívanie alkoholu synom. Zároveň je však podľa znalca potrebné uviesť, že nie je možné presne vyšpecifikovať, ktorý z uvedených faktorov sa najviac podieľa na zvýrazňovaní neurotických prejavov, nakoľko všetky tieto faktory poškodená subjektívne vníma ako záťaž. K postoju poškodenej k obžalovanému ako k manželovi uviedol, že tento je ambivalentný - nerozhodný, na jednej strane popisuje, že chvíle kedy si išiel vypiť resp. bol opitý vnímala ako situačne vyvolaný strach, na druhej strane popisuje, že o obžalovaného mala strach keď bol vonku aby mu niekto neublížil. Posttraumatickú stresovú poruchu znalec u poškodenej nezistil. Napokon tiež uviedol, že u poškodenej zistil katathýmne skreslenie úsudku pod vplyvom emócií, pričom nemôže vylúčiť ani tendenciu k agravácií ( tendencia k zveličeniu ) čo je uľahčené jej zvýšenou senzitivitou a mentálnou subnormnou, na čo nemá adekvátny náhľad. Vzhľadom k tomuto uvedenému konštatoval u poškodenej tendenciu niektoré skutočnosti určitým spôsobom pretvárať vo svoj prospech, podľa vlastného emočného presvedčenia.

Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria R.. D. Y. vykonal vyšetrenie duševného stavu obžalovaného, pričom zo záverov posudku č. 89/2018 vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil

syndróm závislosti od alkoholu v 3. vývojovom štádiu, no obžalovaný netrpí takou duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá by obmedzovala jeho schopnosť pochopiť spoločenskú nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. V čase spáchania skutku - prečinu nebezpečné vyhrážanie hodnotil jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti ako znížené iba nepodstatnou mierou, v dôsledku jednoduchej opilosti, ktorú si však privodil vedome a po dostatočných skúsenostiach o nepriaznivých dôsledkoch požitia alkoholu. Spáchanie skutku týrania obžalovaný u znalca popieral, no ten sa vyjadril, že pokiaľ by sa ho obžalovaný dopustil a tento skutok sa mal odohrávať v dlhšom časovom období, preto ovládacie a rozpoznávacie schopnosti by hodnotil ako zachované v plnom rozsahu, pokiaľ by nemal požitý alkohol a v prípade, žeby požitý mal, tak by hodnotil ovládacie a rozpoznávacie schopnosti ako znížené ale iba nepodstatnou mierou. K otázke nebezpečnosti pobytu obžalovaného na slobode znalec uviedol, že pokiaľ tento bude naďalej požívať alkoholické nápoje, jeho pobyt na slobode by mohol byť nebezpečím pre jeho okolie v zmysle, že sa môže dopustiť obdobného správania ako je to, za ktoré je aktuálne stíhaný. U obžalovaného zistil syndróm závislosti od alkoholu, pričom uvádza, že obžalovaný je k potrebe abstinencie v čase vyšetrenia kritický, obžalovaný udáva aj motiváciu k potrebnej participácií na liečbe a preto odporučil zváženie nariadenia ochrannej protialkoholickej liečby ambulantnou formou.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. v podaní zo dňa 30.4.2018 uviedla, že sa k trestnému konaniu nepripája.

Z lekárskej správy poškodenej vystavenej lekárom Vranovskej nemocnice, a.s. dňa 14.2.2018 súd zistil, že u poškodenej bolo zistené pomliaždenie krku a drobná tržná rana ušnice vľavo s dobou liečenia do 5 dní. Poškodená na ošetrení uviedla, že bola napadnutá obžalovaným, ktorý bol v ebriete, škrtil ju, dal jej facky a vytrhol jej náušnicu z ľavého ucha.

Podľa záznamu o dychovej skúške vykonanej u obžalovaného dňa 14.2.2018 o 15.09 hod. tomuto bola nameraná hodnota alkoholu 0,87 mg/l vydychovaného vzduchu.

Základná škola K. L. V. B. k mal. T. uviedla, že je žiačkou ich školy, v škole je veľmi snaživá a priateľská, v kolektíve obľúbená, na vyučovanie chodí pripravená. Matka sa zaujíma o jej správanie a výsledky v škole, nikdy sa nejavilo, aby mali v rodine problémy, iba v rozhovoroch spomínala, že bola s mamou pri babke. K mal. R. škola uviedla, že tento je miernej, nekonfliktnej povahy, v kolektíve žiakov aj medzi učiteľmi obľúbený, školská dochádzka je príkladná, neregistrovali žiadne známky fyzického alebo psychického týrania v rodine, so školou komunikuje najmä matka.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou oznámil, že rodina maloletých detí Š. nebola oddelením sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately vedená v evidencii problémových rodín, oddelenie neprijalo žiadne hlásenie o prípadnom týraní v rodine. V rodine nebolo prijaté opatrenie na uloženie dohľadu nad výchovou maloletých detí. Z informácií podaných obecným úradom uviedli, že sa jedná o rodinu, v ktorej neboli riešené vážne problémy. Poškodená pri pohovore priznala psychické týranie zo strany obžalovaného iba voči nej, maloletým deťom nikdy fyzicky ani psychicky neubližoval, jeho správanie ovplyvňuje časté požívanie alkoholických nápojov, v tom čase si púšťal hlasitú hudbu aj v neskorých hodinách. Rodina poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 347,10 eur a prídavky na deti v sume 71,04 eur mesačne, obžalovaný aj poškodená sa zúčastňovali aktivačných prác v rámci menších obecných služieb.

R.. J. L., lekárka pre deti a dorast uviedla, že mal. T. bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení od 11.10.2017 do 30.10.2017 a to pre poruchy správania a suicidálny pokus požitím liekov, aj si rezala ruky žiletkou. Známky fyzického týrania u maloletej nepozorovala. K mal. R. uviedla, že nebýva často chorý, pre úraz bol ošetrený len raz 23.2.2017, kedy uviedol, že bol zbitý I. Š., jednalo sa o úraz hlavy a kolena. Pri ošetreniach nepozorovala u mal. Známky nevhodného zaobchádzania.

Vranovská nemocnica, a.s. predložila na účely trestného konania výpisy zo zdravotnej dokumentácie poškodenej a maloletej T.. Detské oddelenie uviedlo, že mal. T. bola hospitalizovaná raz - 7.10. - 11.10.2017, kedy bola privezená RLP pre požitie liekov a porezanie predlaktia ľavej ruky, pričom udávala, že pred požitím sa pohádala s babkou a frajerom. Po stabilizácii bola prevezená do Psychiatrickej nemocnice Michalovce. Podľa správy chirurgickej ambulancie zo dňa 18.5.2010 mal. T. spadla a rozťala si bradu, dňa 17.8.2013 si porezala ľavú nohu. K poškodenej gynekologické oddelenie uviedlo, že bola hospitalizovaná raz v roku 2013 ako tehotná. V júli 2017 podľa správy

interného oddelenia bola prijatá poškodená pre suicidálny pokus - intoxikáciu liekmi , bol jej realizovaný výplach žalúdka. V prepúšťacej správe uvedené zistenie strachu vo vzťahu k zhoršeniu zdravotného stavu prejavujúci sa verbalizáciou obáv z budúcnosti a úzkosť v súvislosti so zmenou psychického stavu prejavujúca sa plačlivosťou. V roku 2014 podľa správy chirurgickej ambulancie mala poškodená ošetrené podvrtnuté pravé koleno a v roku 2012 pre kožný absces.

Psychiatrická nemocnica Michalovce, n.o. uviedla, že mal. T. bola na oddelenie prijatá ako akútny psych. príjem pre poruchy správania a suicidálny pokus požitím liekov, po prijatí sa na oddelení postupne adaptovala. Neskôr sa prejavili poruchy správania, zvýšený záujem o chlapcov, vzdor a opozičné postoje, tendencie k impulzívnemu konaniu. Na žiadosť matky bola predčasne prepustená do ambulantnej starostlivosti.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou oznámila, že obžalovaný nie je poberateľom dôchodku, nemocenskej dávky, úrazovej ani dávky v nezamestnanosti a nie je evidovaný ako zamestnanec ani ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou obžalovaný bol vyradený z evidencie uchádzačov zamestnanie 13.2.2018, z evidencie bol vyradený z dôvodu vzatia do väzby, pričom v evidencii bol vedený od 13.6.2015 do 15.2.2018, z úradu nepoberal žiadne dávky a príspevky, z dôvodu neukončeného vzdelania nebolo mu ponúknuté vhodné pracovné miesto.

Obecný úrad P. k osobe obžalovaného oznámil, že obžalovaný s poškodenou a tromi deťmi bývajú v rodinnom dome, obžalovaný ak požíva alkoholické nápoje správa sa neslušne, občas má sklony k agresívnemu správaniu, no jeho konanie nebolo prejednávané komisiou verejného poriadku.

Ústav na výkon väzby Košice oznámil, že obžalovaný sa správa slušne a disciplinovane, úlohy a nariadenia plní, režim dňa dodržiava. Formácia klienta v podmienkach režimu výkonu väzby prebieha v žiaducom sociálnom smere, disciplinárny trest mu nebol uložený, pracovne zaradený nie je, preto pracovnú morálku nehodnotia. Kontakt s rodinou udržiava prostredníctvom korešpondencie a návštevami.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR a zo záznamov o výkone služby a blokov na pokutu súd zistil, že obžalovaný bol priestupkovo postihnutý za priestupok päťkrát. Dňa 10.5.2017 za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého priestupku sa dopustil tým, že sa vyhrážal a za drobné ublíženie na zdraví poškodenej, ktoré zranenie si nevyžiadalo lekárske ošetrenie, za čo mu bola uložené bloková pokuta 10 eur. Za totožný priestupok aj dňa 10.9.2016, keď sa konania dopustil voči bratovi a rovnako mu bola uložená bloková pokuta 10 eur. Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustil aj dňa 18.11.2015, za čo mu bola uložená bloková pokuta 30 eur. Z ďalších priestupkov má záznam za priestupok za stratu občianskeho preukazu a za porušenie zákazu fajčenia.

Z odpisu registra trestov zasa súd zistil, že obžalovaný bol trikrát súdne trestaný, pričom u odsúdenia pod sp. zn. 2T/121/1998 pre trestný čin krádeže a u odsúdenia pod sp. zn. 2T/124/2011 pre prečin krádeže, kde v oboch prípadoch bol obžalovaný uložený trest odňatia slobody, výkon ktorého bol podmienečne odložený, nastali účinky zahladenia a na obžalovaného ako páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Ostatné odsúdenie je odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/194/2016 trestným rozkazom zo dňa 23.12.2016 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, výkon ktorého súd podmienečne odložil pri určení skúšobnej doby 18 mesiacov. Bolo mu uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a trest prepadnutia veci - kuchynského noža. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2017 a skúšobná doba plynula dňa 16.8.2018.

Skutku vo veci sp. zn. 12T/194/2016 sa dopustil na tom skutkovom základe, že dňa 13.09.2016 v čase krátko po 14.15 hod pred rodinným domom číslo XXX, v obci P., pod vplyvom alkoholu sa vyhrážal zabitím poškodenej a to tým spôsobom, že keď táto prechádzala po ulici tak vyšiel na ulicu aj obžalovaný a spoza pásu svojich nohavíc vytiahol veľký kuchynský nôž a hrozil ním poškodenej slovami: ,,len poď

domov, zabijem ťa, podrežem ťa, teba aj tvoje deti“, pričom tieto slová zopakoval viackrát a následkom toho zo strachu pred obžalovaným poškodená ušla k svojím rodičom.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12T/86/2015 súd zistil, že v tomto konaní bola podaná obžaloba na poškodenú K. Š. a svedkyňu S. Š. pre zločin porušovania domovej slobody v súbehu s prečinom výtržníctva, ktorého konania sa mali dopustiť dňa 27.12.2014, tým že metlou a dreveným klátikom napadli maloletého P. B.. V tomto konaní poškodená ako obžalovaná uviedla, že konania sa dopustila preto, že poškodený P. B. mal napadnúť jej manžela - obžalovaného, teda jej konaniu predchádzalo konanie voči obžalovanému, pričom v tejto veci na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej prišlo obžalovaného vtedy ľúto a preto sa išla ho ,,zastať“.

Ustanovením § 208 Trestného zákona sa poskytuje ochrana pred domácim násilím bez rozdielu či ide o muža alebo ženu alebo o dieťa. Musí ísť o takú formu týrania, ktoré spôsobuje fyzické alebo psychické utrpenie. Týranie spočíva v surovosti a táto surovosť má častokrát aj prvky určitej trvalosti. Dlhšie trvanie môže byť v niektorých prípadoch nahradené intenzitou.

Blízkymi osobami v zmysle § 127 ods. 4 Trestného zákona sú mimo iných príbuzní v priamom pokolení a manžel.

„Týranie blízkej a zverenej osoby v zmysle § 208 ods. 1 sa rozumie také zlé nakladanie so zverenou alebo blízkou osobou, ktoré sa vyznačuje hrubším stupňom necitlivosti a bezohľadnosti s určitým trvaním. Nevyžaduje sa, aby u blízkej alebo zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie“ ( R 20/1984-I ).

Pri základnej skutkovej podstate trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. má súd za to, že pojem „týranie“ zahŕňa, aby konaním páchateľa došlo k spôsobeniu následku vo forme fyzického alebo psychického utrpenia, nie je a nikdy to nemôže byť len jednorazové či osamotené konanie, ktoré pozostáva napríklad z ojedinelých nadávok, urážok, prípadne z ojedinelého fyzického či verbalného útoku na poškodenú osobu, či osoby. Musí ísť o trvalejšie ( sústavnejšie ) konanie, ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy. Podstatou týrania je, že ide o určitý čas trvajúce zlé zaobchádzanie, ktoré spravidla pozostáva z rôznych útokov proti týranej osobe, pričom sa jedná o útoky, tak ako sú uvedené v písmenách a) až e) Trestného zákona.

Kvalifikačným hľadiskom následku trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby vo forme fyzického alebo psychického utrpenia je jeho hromadnosť či trvalosť, teda to, že útoky sú opakované ( či sústavné ) a práva táto opakovanosť spôsobuje fyzické či psychické utrpenie poškodenej osoby, ktoré nie je celkom krátkeho, prechodného charakteru.

Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. je naplnený už vtedy, ak poškodená osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie ( teda ako zlo, bezprávie, krivdu ) t.j. ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania páchateľa.

Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu aj skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je znalecky zistený syndróm týranej osoby, pretože základná skutková podstata trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil taký následok, t.j. syndróm týranej osoby nie je znakom základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Týranie nie je a nikdy nemôže byť len jednorazové konanie, ktoré pozostáva napríklad len z ojedinelých nadávok, či urážok, prípadne len z ojedinelého útoku na poškodenú osobu. Musí ísť o trvalejšie ( sústavnejšie konanie ), ktoré sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním a tým, že sa pravidelne opakuje, spôsobuje poškodenej osobe psychické, prípadne aj fyzické útrapy, tak ako to už súd uviedol aj vyššie.

Týranie sa preto vyznačuje určitou hromadnosťou útokov voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby

páchateľ útočil neustále ( každý deň ). Na druhej strane ale je potrebné si uvedomiť, že určitá hromadnosť útokov, či dlhšiu dobu trvajúce ( sústavné ) útočenie obvineného je znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko práve takéto konanie je podstatou uvedeného trestného činu.

Potom má súd za to, že len zo samotného časového vymedzenia skutku uvedeného v obžalobe, nie je možné automaticky vyvodzovať, že došlo k spáchaniu trestného činu závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas. Podľa názoru súdu potom treba vychádzať z toho, že čím menej intenzívne, či časté bude trvanie protiprávneho konania obvineného, tým dlhšiu dobu bude musieť trvať, aby sa mohol naplniť znak kvalifikovanej skutkovej podstaty spočívajúci v páchaní trestného činu „po dlhší čas“.

A takto tomu bolo podľa názoru súdu aj v prípade konania obžalovaného. Súd už vyššie uzavrel, že tento svojim konaním naplnil základné znaky skutkovej podstaty trestného činu týranie blízkej a zverenej osoby, ktoré ak aj bolo ojedinelé, napr. s odstupom niekoľkých dní či týždňov, prípadne aj mesiacov, trvalo po dobu od roku 2003 do roku 2018, no na druhej strane podľa názoru súdu nespĺňa kvalifikačný pojem spočívajúci v závažnejšom spôsobe konania - po dlhší čas a to najmä preto, že z výpovedi obžalovaného, poškodenej ale aj svedkov vyplynulo, že nie celé obdobie bolo poznačené správaním obžalovaného, ktoré by napĺňalo podmienky pre posúdenie jeho správania ako uvedeného trestného činu a to najmä vzhľadom na aj poškodenou uvedené, že počas predmetného obdobia, ktoré je predmetom tohto konania boli aj obdobia, kedy sa obžalovaný takéhoto konania nedopúšťal.

Súd v ďalšom poukazuje na to, že obžalovaný a poškodená bývali aj u rodičov poškodenej a to cca 6-7- rokov po uzavretí manželstva, poškodená uviedla, že aj vtedy si obžalovaný vypil, vyhrážal sa jej, kričal, no celkovo hodnotila ich spolužitie v tomto období ako dobré, a rovnako aj rodičia poškodenej, s ktorými bývali v spoločnej domácnosti, všetci uvádzali problémy obžalovaného s alkoholom, no súčasne uviedli, že aj pomáhal, samotná poškodená uviedla, že konanie obžalovaného sa „zhoršovalo“ potom, čo sa odsťahovali do vlastného rodinného domu, že popíjanie alkoholu obžalovaným bolo častejšie. Rovnako sám obžalovaný priznal, že popíjal alkohol, že od poškodenej opakovane žiadal peniaze na poskytnutie alkoholu, že medzi ním a poškodenou dochádzalo k hádkam.

Ďalšie útoky tak ako sú uvedené vo výroku rozsudku mal súd za preukázané z výpovedi najmä svedkyne - poškodenej, keď súd skutkovú vetu a konanie ktorého sa obžalovaný dopustil doplnil v objektívnej stránke o vyhrážanie sa zbitím, ktorá skutočnosť vyplynula z dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale aj záverov znaleckého posudku znalca psychológa Y.. F. Č., na ktorom závere súdu nemení nič ani skutočnosť, že nielen obžalovaný ale v konaní pred súdom aj samotná poškodená ale aj svedkovia, príbuzní obžalovaného ale aj poškodenej, v priebehu trestného konania už aj s odstupom čase tieto skôr vnímali ako bežné hádky či konflikty a to aj vzhľadom na závery znaleckých posudkov z odboru psychológie, kde bolo znalcom konštatované, že u poškodenej nezistil sklony ku konfabulácii a sugestibilite, no na druhej strane u obžalovaného znalec konštatoval vlastnosť popisovať skutočnosti neúplne, účelovo, snahu ukázať sa krajší ako v skutočnosti je a to všetko pri závere vyššie uvedenom, že v danom prípade týmto konaním obžalovaného boli naplnené znaky skutkovej podstaty zločinu týranie blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pokiaľ sa týka výpovedi jednotlivých svedkov, pokiaľ sa týka priamych príbuzných - rodičov alebo súrodencov súd v prvom rade poukazuje na to, že mnohé skutočnosti, ktoré uvádzali, sa dozvedeli sprostredkovane, rodičia aj brat obžalovaného, ale v neposlednom rade uvádzali skutočnosti o normálnom spolužití obžalovaného a poškodenej, ich spolužitie hodnotili ako také, ktoré občas prinesie aj hádky ako v každej inej rodine či v iných vzťahoch, aj keď všetci zhodne uvádzali nadmerné popíjanie alkoholu obžalovaným, no súčasne dávali do popredia skôr to pozitívne zo spolužitia poškodenej a obžalovaného, obžalovaného prezentovali ako dobrého manžela a otca a poškodenú ako veľmi impulzívnu osobu, fyzicky zdatnejšiu ako samotný obžalovaný, jej rodičia dokonca uvádzali, že práve ona bola tou, ktorá hádky začínala, aj keď kriticky poukázali na dôvod hádok a to neustále žiadanie peňazí obžalovaným od poškodenej, ktorá zabezpečovala najlepšia ako vedela starostlivosť o domácnosť a starostlivosť o maloleté deti, že napriek jej vedomosti o probléme obžalovaného s alkoholom uzavrela s ním manželstvo, aj keď je veľkou odporkyňu alkoholu, nemá rada opitých ľudí a práve stále sa stupňujúca intenzita požívania alkoholu obžalovaným v nej vyvolávali stres nielen zo samotného požívania ale aj z následného konania obžalovaného pod vplyvom alkoholu či už vo vzťahu k nej alebo aj deťom, aj keď viackrát uviedla, že obžalovaný deťom nikdy neublížil a tieto, najmä staršie R. a T. si v určitom veku našli

aj spôsob vysporiadavania sa s doma vzniknutou situáciou po požívaní alkoholu obžalovaným, takéto rodinné prostredie určite nevplývalo vhodne na formovanie ich osobností, na vytváranie rodinných väzieb a vzťahov. V dôsledku požitia alkoholu obžalovaným poškodená viackrát odišla k svojim rodičom ( 1 -2 dni ), no nikdy nie na dlhú dobu, pričom staršie deti v neskoršom období zostávali počas jej odchodu doma s obžalovaným.

Na záver súdu o trestnej zodpovednosti, resp. jej zbavenia sa nemôže mať vplyv ani skutočnosť, či poškodená niekomu z príbuzných alebo nejakým orgánom oznámila, resp. neoznámila konanie obžalovaného, ako aj obhajobou prezentované závery v znaleckých posudkoch, najmä pokiaľ sa týka vyšetrenia duševného stavu poškodenej a nezistenia posttraumatickej stresovej poruchy, kde súd poukazuje na vyššie uvedené ohľadom naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Rovnako tak ani skutočnosť, či samotná poškodená označila konanie obžalovaného ako týranie, resp. psychické týranie, kde súd uvádza, že pre konštatovanie o spáchaní akéhokoľvek trestného činu nestačí označenie prípadne poškodenej ako vnímala konania obžalovaného, resp. akým spôsobom ho označila vo výpovedi, pre naplnenie znakov akéhokoľvek trestného činu totiž platí, že konanie, ktoré sa obžalovanému dáva za vinu musí byť preukázané z vykonaných dôkazov a súčasne musí napĺňať všetky znaky predmetnej skutkovej podstaty trestného činu.

Ako už súd uviedol v úvode odôvodnenia tohto rozsudku, obžaloba bola podaná pre dva skutky - prečin nebezpečného vyhrážania zo dňa 14.2.2018 ako aj zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby, pričom v skutkovej vete žalovaného zločinu bolo uvedené, že konania obžalovaného vyvrcholilo dňa 14.2.2018, teda skutkom uvedeným v obžalobe pod bodom 1. - prečin nebezpečného vyhrážania. Zo spisu nepochybne vyplýva, že obžalovaný bol obmedzený na osobnej slobode dňa 14.2.2018 o 14.35 hod, teda takmer ihneď po spáchaní žalovaného prečinu. Následne bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa 360 Trestného zákona a následne uznesením z rovnakého dňa aj vznesené obvinenie obžalovanému, pričom uznesenie mu bolo oznámené doručením v uvedený deň 14.2.2018 o 21.00 hod. Obžalovaný bol vzatý do väzby rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie zo dňa 16.2.2018 s tým, že väzba začala plynúť dňa 14.2.2018. V ďalšom priebehu prípravného konania bolo uznesením zo dňa 18.5.2018 začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie obžalovanému pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby.

Podľa § 122 ods. 13 prvá veta Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok.

Vzhľadom na vyššie uvedeného ohľadom času spáchania skutkov a vykonania jednotlivých procesných úkonov mal súd za to, že konanie obžalovaného zo dňa 14.2.2018 nemožno kvalifikovať a posudzovať ako samostatný trestný čin, ale ako ostatný čiastkový útok žalovaného zločinu.

Takto po vyhodnotení všetkých dôkazov a riadiac sa aj vyššie uvedeným s odkazom na § 122 ods. 13 Trestného zákona súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty vo výroku rozsudku uvedeného zločinu týranie blízkej a zverenej osoby.

Súd pri rozhodovaní o treste vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej

prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k uloženiu zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy, nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť, reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a celou spoločnosťou). V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte. v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Súd pri rozhodovaní o treste prihliadal aj na hodnotenie obžalovaného z miesta bydliska, pričom obec uviedla, že ak požíva alkoholické nápoje správa sa neslušne a má sklony k agresívnemu správaniu, no komisiou verejného poriadku prejednávaný nebol.

V neposlednom rade súd bral do úvahy pri určovaní druhu trestu a jeho výmery aj skutočnosť, že obžalovaný je otcom troch maloletých detí, ku ktorým v priebehu celého konania deklaroval veľmi dobrý vzťah, snahu starať sa o ne a zabezpečovať im potrebnú starostlivosť, aj do doby vzatia obžalovaného do väzby sa staral najmä prevažne o najmladšiu dcéru D., no nielen poškodená ale aj svedkovia potvrdili, že so starostlivosťou o maloleté deti pomáhal, aj keď na druhej strane nemožno opomenúť znalcom prijatý záver psychologického vyšetrenia oboch maloletých o dôsledkoch konania obžalovaného na maloletého R. D. T..

V tejto súvislosti súd poukazuje aj Dohovor o právach dieťaťa, ktorý nadobudol platnosť dňa 2.9.1990 a ktorého je Slovenská republika signatárom a to na článok 3, v zmysle ktorého pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Teda keď je uskutočňované rozhodnutie s dopadom na konkrétne dieťa, musí rozhodovací proces zahrňovať aj posúdenie možného dopadu (negatívneho alebo pozitívneho) rozhodnutia na konkrétne dieťa a z odôvodnenia rozhodnutia by malo byť zrejmé, ako bol „najlepší záujem dieťaťa“ braný do úvahy.

V zmysle článku 9 bod 1. Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa.

Za primeraný pri trestnej sadzbe za zločin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného v rozpätí 3 roky až 8 rokov, potom súd považoval trest odňatia slobody na samej spodnej hranici v trvaní tri roky a to jednak vo vzťahu k osobe obžalovaného ako aj vo vzťahu k okolnostiam tejto trestnej veci.

Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a to napriek vyhláseniu o vine za skutok v bode 1. obžaloby - prečin nebezpečného vyhrážania, ktorý bol kvalifikovaný ako samostatný trestný čin, keďže ku skutku kvalifikovanému v obžalobe ako zločin obžalovaný vyhlásil, že je nevinný. Súd nepriznal obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť podľa 36 písm. j ) Trestného zákona ( viedol pred spáchaním

trestného činu riadny život ) a to aj vzhľadom na vedené priestupkové konania, ktorých sa dopustil nielen vo vzťahu k poškodenej a vzhľadom na ich charakter ( napadnutie poškodenej, vyhrážanie sa ), ale aj vo vzťahu k bratovi, no na druhej strane súd nepriznal obžalovanému ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.

Z odsúdení obžalovaného, u ktorých nenastali účinky zahladenia, sa jedná len o odsúdenie pod sp. zn. 12T/194/2016 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe ako ho súd popísal vyššie a teda, že sa jedná o skutok zo dňa 13.9.2016, ktorého sa dopustil voči poškodenej, pričom podľa názoru súdu predmetné konanie vo svojej podstate možno hodnotiť ako jeden z čiastkových útokov zločinu prejednávaného v tejto veci, keďže spadá z časového hľadiska pod obdobie vymedzené v obžalobe a napĺňa objektívnu stránku jedného zo spôsobov konania žalovaného zločinu - vyhrážanie sa poškodenej, teda vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia súd na toto neprihliadal a obžalovanému priťažujúcu okolnosť nepriznal.

Aj keď súd nepriznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, obžalovaným uvádzané skutočnosti tak ako popisoval on spolužitie s poškodenou a aj svoje konanie počas tejto doby, ako aj prejavenú ľútosť nad ním, aj keď spáchanie zločinu ako takého nepriznal, súd zohľadnil pri ukladaní trestu.

Keďže súd ukladal trest za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti prevyšuje päť rokov, súd postupom podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona musel uložiť trest odňatia slobody.

Súd teda uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, pričom pri uložení trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky možno postupom podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za súčasného konštatovania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona odložiť a súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú splnené podmienky na takýto postup a súčasne uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil berúc do úvahy aj predchádzajúce odsúdenie, na ktoré neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť.

Súčasne súd postupom podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu, zmyslom ktorého je pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby viedol riadny život, aby sa nedopúšťal protiprávnej činnosti, uložil jednak obžalovanému povinnosť dostavovať sa k probačnému a mediačnému úradníkovi ako aj obmedzenia a povinnosti a to najmä na viackrát deklarovanú snahu obžalovaného zabezpečovať starostlivosť o svoje tri maloleté deti, uložil súd obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a to aj napriek ním uvádzanému fyzickému postihnutiu pravej ruky, a teda v rámci výkonu práce, ktoré mu jeho možnosti a schopnosti umožňujú a taktiež vzhľadom na skutočnosť ohľadom požívania alkoholických nápojov, konštatovanú závislosť na alkohole znalcom aj zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a za účelom kontroly dodržiavania tejto povinnosti aj povinnosť v príkaze podrobiť sa dychovej skúške a na ten účel aj umožniť vstup príslušníkom polície a mediačnému a probačnému úradníkovi do svojho obydlia, nakoľko konania sa dopúšťal voči poškodenej a nepriamo aj deťom najmä, resp. prevažne v mieste ich bydliska, v ich rodinnom dome.

Súd postupom podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa dopustil skutkov násilnej povahy voči blízkej osobe a vzhľadom na osobu obžalovaného možno predpokladať, žeby v násilnom konaní pokračoval a vzhľadom na závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, v zmysle záverov ktorého obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu v 3. vývojovom štádiu, pričom znalec konštatoval, že pokiaľ by naďalej požíval alkoholické nápoje, že jeho pobyt by mohol byť prípadným nebezpečím pre jeho okolie v zmysle opakovania sa správania, pre ktoré je stíhaný, ako aj berúc do úvahy vyhlásenie obžalovaného, že sám si uvedomoval problémy s alkoholom a k potrebe abstinencie je aktuálne kritický, ako aj na súdom uloženú povinnosť v rámci uloženého probačného dohľadu spočívajúcu v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, rozhodol o uložení ochranného liečenia protialkoholického ambulantnou formou.

Súdu zostáva veriť, že aj ohľadom osoby obžalovaného sa možno stotožniť s myšlienkou, že každý z nás je viac, než najhoršia vec, ktorú sme kedy urobili a že keď niekto zoberie niečo, čo mu nepatrí, nie

je len zlodej, že keď niekto klame, nie je len klamár a teda, že aj pri ukladaní trestu a dosiahnutia jeho účelu je potrebné chrániť aj túto druhú časť v každom z nás ako súčasť ľudskej dôstojnosti a preto pri rozhodovaní o treste obžalovanému vzhliadol súd aj túto jeho druhú časť a náležite zohľadnil všetky relevantné okolnosti.

Poškodená si v trestnom konaní neuplatňovala nárok na náhradu škody, preto súd osobitným výrokom nerozhodoval o nároku na náhradu škody.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.