Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Csp-193-2017.pdf
PDF · 100.27 KB
Case nature
Area
Subarea
30Csp/193/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: G. P., nar.: XX.X.XXXX, trvale bytom V. 2, XXX XX P., o zaplatenie 705,83 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 155 Eur zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
IV. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 2,60 Eur po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 22.6.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 705,83 Eur spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 705,83 Eur od 13.6.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 3.6.2013 so žalovaným uzatvoril zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného, tak ako preukazujú priložené výpisy z účtov. Podľa príslušných ustanovení zmluvy sa táto spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a VOP, pričom žalovaný sa s ich znením pred podpisom zmluvy riadne oboznámil, čo potvrdil svojím podpisom. Podľa príslušných ustanovení zmluvy je banka (žalobca) oprávnená za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu vedeného účtu poplatky podľa aktuálneho sadzobníku poplatkov. V zmysle bodu 3.8 VOP, klient je povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov v zmysle sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal na účte do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnal, žalobca zatvoril účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa 12.06.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet, táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. Účtu“ alebo „Prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovaného. V zmysle 3.12 VOP: „Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu.“ V súlade s citovaným znením VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 705,83 EUR (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28% p.a. (úroková sadzba platná od 1.7.2012) a to až do vyplatenia celej pohľadávky.
2. Žalobca doručil súdu dňa 19.2.2018 doplnenie žaloby, v ktorom uviedol, že účastníci uzavreli dňa 21.7.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte (PP), ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 280 EUR s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. Na základe žiadosti žalovaného sa úverový limit mohol meniť. Výška aktuálneho limitu povoleného prečerpania je uvedená v tom ktorom výpise z účtu. Zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený debet (služba „povolené prečerpanie“) a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na úcte s úrokom 19,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní čl. 8. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo po častiach, vo výške a termínoch podľa svojej potreby, až do výšky poskytnutého limitu, a to nad rámec aktuálneho zostatku bankového účtu. Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Za výzvu na splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0 EUR. (VOP účinné ku dnu zníženia limitu povoleného prečerpania na 0 EUR č1. 8.9.). Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit povoleného prečerpania, na základe čoho žalobca pristúpil k postupu v zmysle VOP č1. 8.9 a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0 EUR dňa 2.9.2015 ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma 705,83 EUR predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Súčet kreditných a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode každého jednotlivého výpisu. Účet klienta je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto banka pred zatvorením účtu robí internú účtovnú transakciu (prevod), ktorou debetný zostatok na účte klienta prevedie na vnútorný účet banky. Pokiaľ sa jedná o poplatky, na základe Čl. 2 zmluvy o povolenom prečerpaní si môže banka inkasovať poplatok za potvrdenia a súhlasy (20 EUR+DPH), za upomienku 15 EUR a výzvu 30 EUR. Pokiaľ ide o úroky, na základe zmluvy o bežnom účte, zmluvy o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie a príslušných VOP žalobca rozlišuje tri režimy debetného úročenia zostatku na osobnom účte: A. sadzba úroku 19,9% ročne je platná počas trvania dovoleného prečerpania a vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní č1. 1. a VOP č1. 8.8., B. z uvedenej zmluvy čl. 3. vyplýva aj úrok z omeškania 5% z čiastky, ktorou žalovaný prekročil limit povoleného prečerpania, ktorý je účtovaný počas trvania nepovoleného prekročenia limitu povoleného prečerpania až do zníženia limitu na 0 EUR, resp. do vyrovnania prečerpania do výšky povoleného prečerpania, C. sadzba úroku 28% ročne je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP č1. 3.12 v spojení s výveskou úrokových sadzieb.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 3.6.2013, VOP Prima banka Slovensko, a.s., sadzobníky poplatkov, úrokové sadzby produktov, debetný zostatok a výpisy z účtu, zmluvu o povolenom prečerpaní na účte, zmluvu o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 21.7.2014, európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.2.2018, ku ktorému priložil doklad o úhrade časti dlžnej sumy vo výške 155 Eur, zároveň uviedol, že dlh uhradí akonáhle to bude možné. Je nezamestnaný o čom priložil aj potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
5. Podaním zo dňa 17.7.2018, doručeným súdu dňa 20.7.2018 žalobca zobral žalobu v časti úhrad späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 550,83 EUR, spolu s úrokom vo výške 28% p.a. zo sumy 705,83 EUR od 13.06.2017 do 18.12.2017, spolu s úrokom vo výške 28 % p.a. zo sumy 550,83 EUR od 19.12.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku, alebo v tej istej lehote podať odpor s
odôvodnením na tomto súde. Zároveň navrhol súdny zmier v prípade, ak by v jeho znení žalovaný uznal celý nárok tak, ako bol žalobcom uplatnený a tento by sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 46.00 EUR počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti zmieru a pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej splátky. V takomto prípade by dlžná istina bola splatená v lehote jedného roka od právoplatnosti zmieru.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.11.2018, na ktoré sa nedostavili žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju účasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju účasť neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámení listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 3.6.2013, zmluvou o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 21.7.2014, VOP Prima banka Slovensko, a.s. k 1.3.2015, k 15.1.2017, k 20.5.2014, sadzobníkom poplatkov k 1.3.2015, k 1.1.2017, úrokovými sadzbami produktov, debetným zostatkom, výpismi z účtu, európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: žalobca a žalovaný uzavreli dňa 3.6.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet, poskytnutá platobná karta s limitom 1.000 EUR. Dňa 21.7.2014 žaloba a žalovaný uzatvorili zmluvu povolenom prečerpaní na účte, ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 280 EUR s variabilnou úrokovou sadzbou vo výške 19,9% ročne. V zmluve bolo dohodnuté, že klientovi môžu byť inkasované poplatky za potvrdenia a súhlasy vydané bankou na základe žiadosti klienta vo výške 20 Eur + DPH, poplatok za upomienku vo výške 15 Eur a poplatok za výzvu vo výške 30 Eur.
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
10. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
11. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.
12. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
13. Podľa § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
14. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že dňa 3.6.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet, spolu s platobnou kartou s limitom 1.000 Eur. Dňa 21.7.2014 žaloba so žalovaným uzavreli zmluvu o povolenom prečerpaní na účte s limitom povoleného prečerpania 280 Eur s variabilnou úrokovou sadzbou 19,9% p.a. Žalobca zatvoril účet a ešte predtým debetný zostatok na účte previedol dňa 12.6.2017 na vnútorný účet banky. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 705,83 Eur s príslušenstvom, a to titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že suma 705,83 Eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovaného, bez akejkoľvek bližšej konkretizácie, teda nijako nešpecifikoval žalovanú sumu, kedy a za čo si ako debetné obraty účtoval, resp. aká suma pripadá na istinu, t.j. sumu ktorú žalobca žalovanému skutočne poskytol a žalovaný žalobcovi nevrátil. Z predložených výpisov vyplýva, že žalovaná suma predstavuje sankciu pozostávajúcu zo súm za: príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou, poplatok za výzvu - prečerpanie účtu, za upomienky prečerpanie účtu a úroky. Žalobca žalovanú sumu nešpecifikoval ani napriek výzve súdu, v doplnení žaloby uviedol len všeobecné informácie a definície poplatkov, úrokov avšak bez akejkoľvek konkretizácie. Navyše aj keď tieto poplatky je podľa názoru žalobcu žalobca oprávnený v zmysle zmluvy o povolenom prečerpaní klientovi účtovať z dôvodu, že klient - žalovaný bol s nimi pri uzatvorení zmluvy oboznámený, súd sa nemôže stotožniť s tým, že žalobca takto vytvára nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úročí vysokým úrokom vo výške 28% ročne, napriek tomu, že klientovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje.
15. V súvislosti s uplatneným úrokom vo výške 28% ročne súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek úroky, ako odplata za užívanie požičanej sumy, prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. Zatvorením účtu žalovaného nastal stav, kedy dlžník už nemá taký právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ majú žalobcom uplatnené úroky sankčný charakter, tak sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo s omeškaním spotrebiteľa s plnením, to znamená s vrátením sumy nepovoleného prečerpania po zatvorení účtu, zákon spája oprávnenie dodávateľa žiadať úroky z omeškania. Tieto predstavujú v čase omeškania žalovaného výšku 5% ročne. Navyše úprava úrok z úveru, resp. sankčného úroku v obchodných podmienkach, ktorých obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a pripravil ich výlučne veriteľ, u spotrebiteľa vyvolala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Bez pochybností predstavuje teda neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, na ktorú nemožno prihliadať. Súd zároveň dáva do pozornosti, že úrok 28% ročne z dlžnej sumy pri nedovolenom prečerpaní bol už právoplatnými rozsudkami viacerých súdov vyhlásený z dôvodu neprijateľnosti za neplatnú zmluvnú podmienku dohodnutú v spotrebiteľskej zmluve (napr. rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 29. novembra 2013 č. k. 36C/117/2013-55 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Co/91/2014 zo dňa 24.03.2015). Tento rozsudok je pre žalobcu záväzný a preto bolo jeho povinnosťou zdržať sa ďalšieho uplatňovania tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj uplatňovania nárokov z nej vyplývajúcich.
16. Pokiaľ ide o uplatnené poplatky, súhrn týchto poplatkov, ktoré si žalobca uplatnil, podstatne zvyšuje zaťaženie spotrebiteľa a vzhľadom na zásady spotrebiteľského práva, nepostačuje pre platné dojednanie ich zaradenie do sadzobníkov, resp. všeobecných obchodných podmienok. Navyše, pokiaľ ide o poplatky požadované žalobcom, žalobca si nesplnil dostatočne vo vzťahu k týmto poplatkom povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú, keď z podanej žaloby nevyplýva dostatočné odôvodnenie, kedy, na základe akej skutočnosti nárok žalobcu na ten ktorý poplatok mal vzniknúť. Nemožno preto ani hovoriť o unesení dôkazného bremena vo vzťahu k uplatneným sankčným poplatkom. Súd postup žalobcu považuje za neprípustné obohacovanie sa zo strany banky. Súd má za to, že pokiaľ sa jedná o poplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou, poplatky za výzvy prečerpania a upomienky prečerpania a v neposlednom rade úrok vo výške 28%, jedná o neprijateľné podmienky v zmysle § 53 písm. k) a písm. t) Občianskeho zákonníka. Takéto zmluvné podmienky sú hrubo nerovnovážne, v neprospech klienta - spotrebiteľa, a preto sú neplatné. Od spotrebiteľa nie je možné podľa názoru súdu požadovať poplatky, ktorých vznik žalobca súdu nepreukázal. Bolo povinnosťou žalobcu v žalobe konkrétne uviesť aké debetné obraty si účtuje a následne tieto aj preukázať. Žalobca pohľadávku z nepovoleného prečerpania nešpecifikoval konkrétnym uvedením, teda vo vzťahu k tomuto nároku neuviedol a nepreukázal žiadne konkrétne skutočnosti, a preto mal súd za to, že ohľadom uplatneného nároku žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda v čase rozhodovania súd nezistil právny dôvod, podľa ktorého by bol žalovaný povinný túto sumu žalobcovi zaplatiť, a preto žalobu, podľa toho ako bol predmet konania skutkovo vymedzený, považoval za nedôvodnú a zamietol ju aj napriek vyjadreniu žalovaného.
17. Súd zároveň odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.
18. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
19. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
20. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
21. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu v časti o zaplatenie sumy 155 Eur ešte pred otvorením pojednávania, súd konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením v tejto časti zastavil. O vrátení časti súdneho poplatku za žalobu súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo sumy 705,83 Eur vo výške 42 Eur, po čiastočnom späťvzatí žaloby sa predmetom konania stala suma 550,83 Eur, z ktorej sa platí súdny poplatok vo výške 33 Eur. Žalobcovi je preto potrebné vrátiť časť súdneho poplatku v sume 9 Eur krátenú o 6,70 Eur, t.j. 2,30 Eur.
22. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP v spoj. s § 262 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bol v konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). S poukazom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.