Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4Co-60-2018.pdf
PDF · 89.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/60/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, vo spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO:31 575 951, proti žalovanej: J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX S., o zaplatenie 379,85 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/88/2017-101 zo dňa 7.3.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť 379,85 eura s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 379,85 eura od 24.2.2017 do zaplatenia zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania najmä obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 4, § 2 písm. e), § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 4.9.2014 (ďalej zákona č. 129/2010 Z. z.), a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 2.5.2014, na základe ktorej žalobca zriadil v prospech žalovanej osobný účet č. XXXXXXXXXX. Následne žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o povolenom prečerpaní na účte dňa 4.9.2014, na základe ktorej zriadil povolené prečerpanie do výšky limitu 250,- eur a zároveň bola dojednaná úroková sadzba variabilná vo výške 19,9 % ročne. Súd poukázal na dojednané zmluvné podmienky vyplývajúce z bodu 2 týkajúce sa inkasných poplatkov a nákladov, a to poplatku za potvrdenie a súhlasy k úverom vydané bankou na klientovu žiadosť vo výške 25,- eur, poplatok za upomienku vo výške 15,- eur a poplatok za výzvu vo výške 30,- eur, ďalej bod 3 týkajúci sa povinnosti žalovanej dodržiavať výšku limitu povoleného prečerpania s tým, že prekročenie limitu povoleného prečerpania je nepovoleným prečerpaním a má za následok vznik povinnosti platiť popri dohodnutom úroku tiež úrok z omeškania vo výške 5 % p. a. za prekročené časti limitu povoleného prečerpania, prípadne zrušenie limitu, stanovenie okamžitej splatnosti povoleného prečerpania a následné vymáhanie. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na dojednané zmluvné podmienky vyplývajúce z bodu 4, v rámci ktorého sa žalovaná zaviazala vrátiť všetky čerpané prostriedky a zaplatiť poplatky, úroky a ďalšie príslušenstvo, ďalej bod 8, v rámci ktorého mala žalovaná vyhlásiť, že bola informovaná o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s úverom, ako aj s obsahom zmluvy a jej súčasťami pred jej uzavretím. Uplatnený nárok žalobcu vo výške 379,85 eura predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými operáciami (591,61 eura) a všetkými kreditnými
operáciami (211,76 eura) vykonanými na účte žalovanej, tak ako to vyplýva z predloženej platobnej histórie vo forme výpisu z účtu. Právny vzťah medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Skúmal dojednané zmluvné podmienky a zistil, že zmluva o povolenom prečerpaní uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) a i) zákona č. 129/2010 Z. z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. V zmluve absentuje údaj o dobe jej trvania a konečnej splatnosti. V zmluve bola uvedená úroková sadzba ako variabilná, a preto zmluva mala obsahovať aj údaj o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru. Tento údaj v zmluve nie je. Odkaz na všeobecné obchodné podmienky súd považoval za nepostačujúci, nakoľko predstavujú individuálne zmluvné dojednanie, preto ich obsahom nemôžu byť obligatórne náležitosti samotnej zmluvy o úvere. Absencia týchto náležitostí zmluvy má za následok, že úver je bezúročný a bezpoplatkový. K podaniu žalobcu zo dňa 19.5.2017, v ktorom uviedol, že istina dlhu vo výške 379,85 eura (správne, nie 378,85 eura) predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými na účte žalovanej, súd uviedol, že žalobca presne nešpecifikoval z čoho pozostáva uvedená suma uvedením konkrétnej operácie dátumu jej uskutočnenia. Na preukázanie výšky uplatneného nároku síce predložil výpisy z účtu, avšak s poukazom na ust. § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa názoru súdu prvej inštancie z obsahu žaloby ani dodatočného vyjadrenia žalobcu vykonaného na základe výzvy súdu nie je zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatneného nároku a súd ani nemôže posúdiť jej dôvodnosť. Úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených žalobcom, ale žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Navyše z výpisov z účtu žalovanej vyplýva, že žalobca do debetných obratov zahrnul i všetky poplatky i úroky, na ktoré vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemá nárok. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaná bola v spore úspešná. Súd aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu vyplývajúci z čl. 4 ods. 2 v spojení s princípom procesnej ekonómie vyplývajúcim z čl. 17 Civilného sporového poriadku, a preto náhradu trov konania žalovanej nepriznal.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal vady konania, ktoré mali za následok nesprávny procesný postup súdu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie. Vo vzťahu k výške úrokových sadzieb poukázal na ust. § 18 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého podľa názoru žalobcu stačí, ak veriteľ informoval spotrebiteľa o trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalovaná bola jednoznačne informovaná o prekročení na účte, a to výpismi z účtu, z ktorých vyplývajú všetky obraty, teda aj výška a obsah prekročenia. Vo vzťahu k úprave úrokov a poplatkov citoval ust. § 31 ods. 2, ods. 4 zákona o platobných službách a uviedol, že tento zákon výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 z 9.11.2016, z ktorého má vyplývať, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. K účtovaným poplatkom a úrokom na bežnom účte uviedol, že uvedené účtovanie nie je v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Zákon č. 129/2010 Z. z. s prekročením povoleného čerpania počíta. Žalobca poukázal na špecifikáciu dlhu s tým, že zdôraznil, že sa neobmedzil len na predloženie výpisov z účtu, ale všetky transakcie na účte spočítal a vymedzil počtom i výškou a takýto výpočet predložil súdu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7. 2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu ako aj internetovej stránke dňa 3.10.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj zistenými skutkovými okolnosťami a právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.
5. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu, ktorý by mal za následok porušenie práva strany sporu na spravodlivý proces odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. Súd prvej inštancie náležite postupoval v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku, svojím postupom neporušil žiadne procesné práva strán sporu, čo by malo za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu správne postupoval, ak skúmal dojednané zmluvné podmienky vrátane obligatórnych náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na základe čoho dospel k záveru, že zmluva o povolenom prečerpaní neobsahuje údaj o dobe jej trvania a konečnej splatnosti, obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., čo malo za následok, že poskytnutý úver je bezúročný a bezpoplatkov. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to vymedzenie pojmu povoleného prečerpania formou spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý ma vedený u veriteľa. Vo vzťahu k nedostatku obligatórnej náležitosti ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z., súd správne taktiež tento nedostatok posúdil. Z obsahu zmluvy o povolenom prečerpaní zo dňa 4.9.2014 (č.l. 5 spisu) nepochybne vyplýva, že bola dojednaná variabilná úroková sadzba vo výške 19,9 % p. a.. Táto úroková sadzba je sadzbou, ktorej výška sa počas trvania úveru mení. Na jej výšku vplývajú zmeny trhových podmienok, najčastejšie zmeny základných úrokových sadzieb a zmeny sadzieb, za ktoré si banky požičiavajú zdroje navzájom. V ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. je jasne uvedené, že je potrebné nielen uviesť úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, ale aj podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index, alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Aj z tohto dôvodu preto je poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový v súlade s ust. § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z..
6. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu splnenia si dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 132 ods. 2 CSP, t.j. nielen pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, ale aj označenia dôkazov na ich preukázanie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil písomnú špecifikáciu predloženú žalobcom na základe výzvy súdu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že okrem uvedenia sumy uplatneného nároku a pripojenej tabuľky, z ktorej nevyplýva presne špecifikácia výšky uplatnenej istiny, žalobca týmto spôsobom nesplnil svoju povinnosť preukázania ním tvrdených skutočností. Pri uplatnenom nároku z titulu povoleného prečerpania je potrebné presne špecifikovať, kedy, v akej výške došlo k povolenému prečerpaniu, v akej výške boli realizované platby, v akej sume došlo k nepovolenému prečerpaniu, ako dlho nepovolené prečerpanie trvalo. Uvedené údaje sú nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti výšky uplatneného nároku. Povinnosť žalobcu ako veriteľa pravidelne informovať spotrebiteľa - žalovanú o týchto skutočnostiach vyplýva z ust. § 10 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu platí pri pochybnostiach o jej obsahu výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
7. K tvrdeniu žalobcu, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016 nie je potrebné, aby zmluva o úvere bola vyhotovená ako jediný dokument, ale časť dojednaných podmienok môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažoval v danej veci za dôvodnú. Je nesporné, že súčasťou zmluvy o povolenom prečerpaní na účte zo dňa 4.9.2014, ako aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 2.5.2014 neboli všeobecné obchodné podmienky spoločnosti žalobcu, ani sadzobník poplatkov a sadzobník úrokov za produkty súčasťou zmluvy, lebo v spise sa nachádzajú predložené všeobecné obchodné podmienky žalobcu v znení účinnom od 15.1.2017, ďalej sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - občanov účinný od 1.1.2017, ako aj úrokové sadzby produktov pre občanov v znení účinnom od 1.3.2017. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nemala
možnosť sa oboznámiť s obsahom týchto dojednaných zmluvných podmienok, lebo neboli súčasťou spisu, navyše sú v znení, t.j. v čase, kedy už spotrebiteľské zmluvy so žalovanou boli uzavreté (4.9.2014 a 2.5.2014).
Ďalšie uplatnené námietky týkajúce sa účtovania poplatkov, úrokov na bežnom účte, odvolací súd považoval za nedôvodné vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bezpoplatkový.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si neuplatnila, a preto odvolací súd v súlade s princípom rozumného usporiadania procesných nárokov strán sporu v spojení s princípom procesnej ekonómie ako základnými princípmi Civilného sporového poriadku (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl. 17) nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2:1 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.