Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_29Sa-9-2021.pdf
PDF · 147.57 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobkyne: A.. O. K., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Slovenskej republiky, bytom P. pod A. XXX, zastúpená: Advokátska kancelária K. & Z., s.r.o. so sídlom B. XX, Bratislava, U.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 4. júna 2021,
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Predmetom súdneho prieskumu je vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, zo dňa 04.08.2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zmenené tak, že z výrokovej časti sa vypúšťa text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov" a v ostatnom žalovaný rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdil.
2. Žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nesúhlasila, mala za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
2.1. Žalobkyňa namietala, že na to, aby konkrétna činnosť mohla byť považovaná za zárobkovú, musí z nej byť dosahovaný príjem. V prípade žalobkyne takouto činnosťou bola len prevádzka zdravotníckeho zariadenia na základe povolenia vydaného príslušným orgánom v zmysle ustanovení zákona č. 578/2004 Z.z., keďže iba z tejto činnosti žalobkyňa dosahovala príjem. Z licencie L1A žalobkyňa príjem nikdy nedosahovala. V zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, keďže len tieto sú činnosťami podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len SZČO) je úplne irelevantná existencia oprávnení nespĺňajúcich pojmové znaky zárobkovej činnosti. V prípade žalobkyne je teda pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia ku dňu 30.04.2009. Čo sa týka posúdenia, či žalobkyňa mala povinnú účasť na sociálnom poistení (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.) a to na základe licencie L1A, pre toto určenie je relevantná tá skutočnosť, že žalobkyňa nikdy nevykonávala zárobkovú činnosť na základe licencie L1A. Samotný status SZČO nezakladá
automaticky účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení v zmysle § 21 ods. 1 k zákona č. 461/2003 Z.z., pričom dosiahnutý príjem je potrebné posudzovať k oprávneniu, na základe ktorého sa následne odvodzuje účasť na povinnom sociálnom a povinnom dôchodkovom poistení. Preto ak by platil právny záver žalovaného vyslovený v napadnutom rozhodnutí, že žalobkyni nemalo zaniknúť jej sociálne poistenie ako SZČO v čase potvrdenia nesporého a teda zákonne súladného zániku jej sociálneho poistenia dňom 30.04.2009 vyznačením spise, ale až o osem rokov neskôr, možno konštatovať, že prvostupňový orgán vychádzal v tomto prípade z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. Žalobkyňa považovala dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie znáša (predpísanie dlžného poistného) za nespravodlivý, osobitne za situácie, keď žalobkyňa nemala žiadne príjmy viazané na licenciu L1A, riadne a včas si plnila svoje odvodové povinnosti ako SZČO a to až do právoplatného ukončenia samostatne zárobkovej činnosti ku dňu 30.04.2009, kedy žalobkyňa podala zákonným spôsobom odhlášku zo sociálneho poistenia. Žalobkyňa namietala aj voči tomu, že ju prvostupňový orgán neupovedomil o začatí predmetného konania a neposkytol jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím jej znemožnil vyjadriť sa k podkladu prvostupňového rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.
3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobkyňa bola v spornom období považovaná za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. číslo: P ktorá ju oprávňovala vykonávať zdravotnícke povolanie od 09.01.2006. Uvedená licencia bola zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory číslo: LZA/TN/XXXX/XX, zo dňa 08.12.2015 až ku dňu 11.01.2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z.z. je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (P 68 ods. 1 písm. a)] oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.. Poukázal na to, že § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý SZČO dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (X.XXX.XXX,- Sk) vzniklo žalobkyni od 01.07.2008 do 30.06.2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2008 (1.257.512,- SK) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2009 do 30.06.2010 a následne, na základe príjmu z podnikania, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2009 (XX.XXX,- eur), vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2010. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, aj po 30.04.2009, kedy bolo žalobkyni Trenčianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. (znenie účinné do 31. decembra 2010) dňom 30.04.2009 tak, ako žalobkyňa namieta, a teda žalobkyni nezanikla ani odvodová povinnosť súvisiaca s povinným poistením dotknutého subjektu. Žalobkyni zanikla odvodová povinnosť SZČO dňa 31.12.2010 (napriek tomu, že bola naďalej držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A), vzhľadom na to, že týmto dňom žalobkyni zaniklo právne postavenie SZČO z dôvodu, že od 01.01.2011 nespĺňala jednu zo základných podmienok ustanovenú v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z. účinnom od 01.01.2011, a to podmienku registrácie u príslušného správcu dane v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 543/2010 Z.z.. Podľa údajov z Registra daňových subjektov bola žalobkyňa registrovaná podľa osobitného predpisu len do 30.04.2009. Žalovaný v tomto smere poukázal na záver Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku sp.zn. XXSa/XX/XXXX, zo dňa 19.12.2017. Faktická nemožnosť vykonávať činnosť sa preukazuje pozastavením prevádzkovania živnosti, pozastavením výkonu činnosti, resp. zánikom oprávnenia, ktoré oprávňuje jej držiteľa dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zákonnosť predmetného rozsudku krajského súdu bola na základe
kasačnej sťažnosti žalobkyne preskúmaná Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa 26.09.2018 kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že žalovaný sa náležite nevysporiadal s jej podstatnou námietkou, že po podaní odhlášky nevykonávala činnosť ako SZČO, z ktorej jej neplynul žiaden príjem žalovaný uviedol, že právne postavenie žalobkyne ako SZČO na účely sociálneho poistenia, bolo vecou samostatného konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 04.04.2017, ktorým prvostupňový orgán rozhodol, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. Predmetné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo na základe odvolania preskúmané v rámci odvolacieho konania, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č.: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 03.07.2017, ktorým bolo odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietnuté a potvrdené napadnuté prvostupňové rozhodnutie č.: XXXXX-X/XXXX-PB, zo dňa 04.04.2017. Zákonnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č.: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 03.07.2017, bola preskúmaná v rámci súdneho konania na základe správnej žaloby podanej žalobkyňou na Krajskom súde v Trenčíne, ktorý dospel k záveru, že pri licencii typu L1A ide o oprávnenie, ktorého držiteľ môže priamo dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu relevanciu. Krajský súd žalobu voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu zamietol rozsudkom č.k. XXSa/XX/XXXX-XX, zo dňa 22.03.2018. Predmetný rozsudok krajského súdu žalobkyňa napadla kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa 12.03.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť dňa 13. mája 2021. Vzhľadom k tomu, že právoplatné rozhodnutia sú právne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky, bol nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 03.07.2017, konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Vo vzťahu k rozhodnutiam veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva žalovaný uviedol, že veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn. XVs/X/ XXXX, zo dňa 24.11.2020, odklonil od záverov veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v uznesení sp. zn. 1 Vs/X/XXXX, zo dňa 30.04.2019, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala. V rozsudku veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XVs/X/XXXX, zo dňa 24.11.2019 sa veľký senát odchýlil od záverov veľkého senátu vo veci sp. zn. 1 Vs/X/XXXX v odpovedi na prvú a druhú otázku. Na túto skutočnosť poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. XSžsk/XX/XXXX, zo dňa 12.03.2021, ktorý sa týkal žalobkyne. Na prvú otázku veľký senát v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 uviedol, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za SZČO na účely zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Na druhú otázku veľký senát v rozsudku sp. zn. XVs/X/ XXXX uviedol, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za SZČO podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ak takýto lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010, t, j. či tento príjem fyzická osoba dosiahla na základe viacerých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžsk/XX/XXXX, zo dňa 21.04.2021, v ktorom najvyšší súd pre úplnosť dodal, že uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.04.2019, sp.zn. XVs/X/XXXX bolo v podstatnej časti nahradené uznesením veľkého senátu z 24.11.2020, sp.zn. 1 Vs/X/XXXX. V súvislosti s procesnými
pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobkyne dopustila Sociálna poisťovňa tým, že žalobkyňu vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžso/XX/XXXX, zo dňa 24. februára 2011, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Taktiež zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Záverom dodal, že zákon č. 461/2003 Z.z. ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
4. Žalobkyňa v podanej replike uviedla, že v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. účinného do 31.12.2010 je potrebné brať na zreteľ len tie činnosti, z ktorých sa dosahoval príjem, keďže len tieto sú činnosťami podľa § 3 písm. a) bod. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je úplne irelevantná existencia oprávnení nespĺňajúcich pojmové znaky zárobkovej činnosti. V prípade žalobkyne je teda pre zánik jej statusu ako SZČO, a tým aj jej povinného nemocenského poistenia ako SZČO ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia od 31.04.2009. Preto len formálna držba licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu, nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby žalobkyňa mala po zániku oprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a podania odhlášky zo sociálneho poistenia ku dňu 30.04.2009 aj naďalej legálnu účasť na sociálnom poistení ako SZČO len na základe formálneho držania licencie L1A. Ohľadom právoplatnosti súdneho rozhodnutia sp.zn.: XSžsk/XX/XXXX zo dňa 13.05.2021, ktorým malo byť rozhodnuté o zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA, zo dňa 03.07.2017, tvrdila, že Krajský súd v Trenčíne nie je týmto súdnym rozhodnutím viazaný, keďže nejde o druh rozhodnutia taxatívne vymedzený v § 131 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok). K rozhodnutiam Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa žalobkyne existujú dva právne názory, ktoré sú oba reprezentované rozhodnutím Veľkého senátu NS SR (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa 30.04.2019 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa 24.11.2020). Správny súdny poriadok neupravuje vzťah protichodných rozhodnutí Veľkého senátu SR. Neskoršie rozhodnutie Veľkého senátu NS SR neruší predchádzajúce, obe rozhodnutia existujú popri sebe. Veľký senát bol vytvorený práve na to, aby rozdielnosť názorov odstraňoval. Namiesto toho Veľký senát NS SR nielenže rozdielnosť (a tým právnu neistotu) ponechal, ale ju ešte viac prehĺbil. Za tejto situácie, kedy nebolo prijaté zjednocovacie stanovisko správneho kolégia NS SR a nebolo rozhodnuté tretíkrát Veľkým senátom NS SR na základe postupu podľa § 466 ods. 3 Správneho súdneho poriadku je zrejmé, že akokoľvek bude chcieť ktorýkoľvek trojčlenný senát správneho kolégia NS SR vo veci rozhodnúť, bude sa musieť odchýliť od niektorého rozhodnutia Veľkého senátu NS SR.
5. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol na nariadenom pojednávaní tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.
6. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
6.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
6.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
6.3. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
7. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti:
8. Sociálna poisťovňa, pobočka Z. I. rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 04.04.2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A.. O. K., nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. Na odvolanie žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03.07.2017, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica.
9. Žalobkyňa napadla uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie správnou žalobou, o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2018, ktorým žalobu zamietol. Podľa názoru správneho súdu licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 30.04.2009. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že medzi držbou licencie ako oprávnenia podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení a príjmom posudzovaným pre účely § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, by mal byť vzťah príčinnej súvislosti, t.j. že by malo ísť o príjem pochádzajúci práve z držby tejto licencie. Zákon vníma povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných pre vznik, resp. trvanie poistenia, nie je rozhodujúce, či osoba dosiahla tento príjem zo živnosti, alebo z vytvorenia diela a umeleckého výkonu, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý zakladá osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v roku 2007, 2008 a 2009 v každom z uvedených rokov vo výške presahujúcej minimálny vymeriavací základ určený na príslušné roky, a preto žalobkyňa bola nielen v období po 30.04.2009, ale aj v období po 01.07.2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, a to až do 31.12.2010. Po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom, síce žalobkyňa oznámila pobočke Sociálnej poisťovne formou Registračného listu - odhlášky - z povinného poistenia, že jej sociálne poistenie zaniká ku dňu 30.04.2009, avšak u žalobkyne nedošlo k zániku všetkých oprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, keďže bola aj naďalej držiteľom platnej licencie typu L1A. Preto odhlášku z povinného poistenia nie je možné stotožňovať s vyhlásením o nevykonávaní činnosti SZČO podávaným podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, majúcim na následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Treba pritom zdôrazniť, že pobočka Sociálnej poisťovne, ktorej bola koncom v apríli 2009 doručená odhláška žalobkyne, nedisponovala príslušnými informáciami o stále platnej licencii žalobkyne až do momentu, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou. Dovtedy Sociálna poisťovňa nemala v podstate reálnu možnosť zistiť, že žalobkyňa je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu L1A. Nejednalo sa tu o konanie a rozhodovanie po povolení obnovy konania, ale jednalo sa o prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Nedošlo teda k uplynutiu lehoty na obnovu konania, keďže pri rozhodnutí Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. XXXXX-X/XXXX-
PB zo dňa 04.04.2017, išlo o prvé rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o spornej otázke s tým, že iné rozhodnutia v inej ako písomnej forme k totožnému predmetu konania Sociálnou poisťovňou skôr vydané neboli. Ohľadne námietky, že pobočka Sociálnej poisťovne neupovedomila žalobkyňu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým jej neposkytla možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, správny súd uviedol, že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
10. O kasačnej sťažnosti žalobkyne podanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2018 rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. XSžsk/XX/XXXX-XX zo dňa 12.03.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že po vyhodnotení žalobkyňou v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od záverov krajského súdu vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho súdu považoval právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. V súvislosti so statusom SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31. decembra 2010 kasačný súd poukázal na stanovisko senátu 9S Najvyššieho súdu SR, ktorý v konaní vedenom pod sp. zn. XSžsk/XX/XXXX sa nestotožnil so závermi vyjadrenými v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. XVs/X/XXXX, keď dospel k záveru, že je potrebné sa od nich odchýliť. Podľa § 466 ods. 3 veta druhá SSP sa senát 9S rozhodol o postúpení veci veľkému senátu správneho kolégia, a to aj napriek rozhodnutiu veľkého senátu XVs/X/XXXX zo dňa 30.04.2019. Na rozdiel od názoru veľkého senátu vysloveného v uznesení sp. zn. XVs/X/XXXX dospel senát 9S k záveru, že licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č. 548/2004 Z.z. má charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.. Veľký senát v konaní pod sp. zn. XVs/X/XXXX dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp. zn. XVs/X/XXXX. V bode 63 rozsudku sp. zn. XVs/X/XXXX zo dňa 24. novembra 2020 uviedol odpoveď, že licencia L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2003 Z.z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z..
11. Sociálna poisťovňa, pobočka Z. I. rozhodnutím č. 700-0911751117-GC04/17 zo dňa 04.08.2017 podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. predpísala žalobkyni za obdobie máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010 september 2010, október 2010, november 2010, december 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume XXX,XX eur, poistné na starobné poistenie a
príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume X.XXX,XX eur, poistné do rezervného fondu solidarity v sume XXX,- eur, spolu v sume X.XXX,- eur.
12. Na odvolanie žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 04.06.2021 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považské I., č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, zo dňa 04.08.2017, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, napadnuté odvolaním žalobkyne mení tak, že z výrokovej časti vypúšťa text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov". V ostatnom Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica, potvrdzuje. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyňa bola registrovaná v Sociálnej poisťovni ako SZČO od 01.07.1996 do 31.12.2010. Podľa údajov z Daňového riaditeľstva príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činností za rok 2007 (X.XXX.XXX,- Sk - riadne daňové priznanie zo dňa 26.03.2008) presiahol zákonom ustanovenú sumu XX.XXX,- Sk, príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2008 (1.257.512,- Sk - riadne daňové priznanie zo dňa 18.03.2009) presiahol zákonom ustanovenú sumu XXX.XXX,- Sk. Príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2009 (XX.XXX,- eur - riadne daňové priznanie zo dňa 18.03.2010) presiahol zákonom ustanovenú sumu X.XXX,XX eur. Na základe tejto skutočnosti bola žalobkyňa v období, za ktoré jej bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. Žalobkyňa bola povinná platiť poistné za obdobie máj 2009 a jún 2009 v sume XXX,XX eur mesačne z vymeriavacieho základu XXX,XX eur, za obdobie júl 2009 až jún 2010 v sume XXX,XX eur mesačne z vymeriavacieho základu XXX,XX eur a za obdobie júl XXXX až december 2010 v sume XXX,XX eur mesačne z vymeriavacieho základu XXX,XX eur. V odvolacom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, poistné za obdobie máj 2009 až december 2010 ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. k 04.08.2017, neodviedla vôbec, čím porušila § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona. Napriek skutočnosti, že žalobkyni bolo dňom 30.04.2009 rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja č. J./ XXXX/XXXXX/zdrav.-X, zo dňa 16.03.2009, zrušené rozhodnutie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/XXXX/XXXXX/zdrav.-X, zo dňa 13.01.2008, o povolení na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia - ambulancie, v odboroch: pediatria ako všeobecný lekár pre deti a dorast a dorastové lekárstvo, žalobkyňa mala na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO aj po 30.04.2009, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár, v odboroch: pediatria a dorastové lekárstvo (licencia typu A) a jej príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007, 2008 a 2009 presiahol sumu ustanovenú zákonom. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO. Registračný list fyzickej osoby - odhláška sama o sebe nespôsobuje zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO (odhláška z povinného sociálneho poistenia má ten deklaratórne účinky), pretože zánik týchto poistení nastáva až na základe právnych skutočností ustanovených zákonom v znení neskorších predpisov. Keďže Registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 30.04.2009, ktorý predložila žalobkyňa Sociálnej poisťovni, pobočka Považská Bystrica, bol považovaný za sporný, bolo po preukázaní všetkých skutočnosti súvisiacich s predmetnou vecou vydané rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-PB, zo dňa 04.04.2017, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica, rozhodla, že účastníčke konania ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. Žalovaný ďalej uviedol, že veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. lVs/X/XXXX dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. XVs/X/XXXX, keď na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona”, uvádza nasledovnú odpoveď: „Licenciu - L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa §3 ods. 4 písm. c) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti - podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2008 Z.z., na základe ktorého je lekár -
držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona.“ Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za SZČO § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z.z.. Ak teda lekár
- držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 505/2003 Z.z. o dani z príjmov) vo výške vyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona, Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 zákona právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona, poistenie vznikne, resp. trvá naďalej. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b) v spojení s § 21 ods. 1 zákona nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencií L1A a nie je povinná skúmať, čí všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za SZČO podľa § 5 písm. c) zákona. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č, 595/2003 Z,z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona v znení platnom do 31. decembra 2010.
13. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
14. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.
15. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 Povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2009 vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy 66) zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity.
18. Podľa § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného
vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
19. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
20. Podľa § 128 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
21. Podľa § 128 ods. 11 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
22. Podľa § 129 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol.
23. Podľa § 130 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4% z vymeriavacieho základu.
24. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sadzba poistného na starobné poistenie je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18% z vymeriavacieho základu.
25. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75% z vymeriavacieho základu.
26. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
28. Podľa § 131 SSP správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.
29. Podľa § 145 ods. 4 SSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.
30. Podľa § 145 ods. 5 SSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
31. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-PB zo dňa 04.04.2017 rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MUDr. O. K., nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010. Na odvolanie
žalobkyne rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 03.07.2017, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica. Žalobkyňa napadla uvedené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie správnou žalobou, o ktorej tunajší súd rozhodol rozsudkom č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2018, ktorým žalobu zamietol. Správny súd vec posúdil tak, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, udeľovaná v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. (tzv. licencia typu L1A), predstavuje v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, čo žalobkyni zakladalo status SZČO na účely sociálneho poistenia aj po 30.04.2009. Na to, aby osobe popri ustálení jej právneho statusu SZČO aj vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, je však potrebné tiež to, aby takáto osoba jednak dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) a súčasne aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica na príslušný kalendárny rok (mechanizmus jej výpočtu vyplýva z § 21 ods. 1 v spojení s § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010). V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia SZČO dosiahla v príslušnom roku kvalifikovaný príjem, ale skutočnosť, že tento príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z údajov poskytnutých Sociálnej poisťovni daňovými orgánmi vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti boli v roku 2007, 2008 a 2009 v každom z uvedených rokov vo výške presahujúcej minimálny vymeriavací základ určený na príslušné roky, a preto žalobkyňa bola nielen v období po 30.04.2009, ale aj v období po 01.07.2010 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, a to až do 31.12.2010. O kasačnej sťažnosti žalobkyne podanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2018 rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. XSžsk/XX/XXXX- XX zo dňa 12.03.2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že považoval právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.
32. Žalobkyňa v podanej žalobe ako aj v podanej replike namietala hmotnoprávne posúdenie jej postavenia voči žalovanému s tým, že po 30.04.2009 nemala byť na základe držby licencie L1A posudzovaná ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010. S hmotnoprávnym postavením žalobkyne ako SZČO, ktorej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo dňa 31.12.2010 sa vysporiadal tunajší súd rozsudkom č.k. XXSa/XX/ XXXX-XX zo dňa 22.03.2018, právoplatným dňa 07.05.2018. Súd vzhľadom na ust. § 145 ods. 4 SSP s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2012 sp.zn. XCdo XX/XXXX (X mal za to, že otázka hmotnoprávneho postavenia žalobkyne voči žalovanému, t.j. že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.04.2009, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie jej zaniklo dňa 31.12.2010, už bola právoplatne vyriešená, a v tomto konaní, ktorého predmetom je preskúmanie rozhodnutí vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je otázkou prejudiciálnou, ktorej skorším posúdením je súd v tomto konaní viazaný. V tomto konaní, ktorého predmetom je preskúmanie predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity už tunajší súd po hmotnoprávnom posúdení postavenia žalobkyne v rozsudku č.k. XXSa/XX/XXXX-XX zo dňa 22.03.2018 nie je oprávnený riešiť otázku, kedy žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval otázku dátumu zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne k 31.12.2010 za rozhodnutú. S poukazom na rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 15Sa/33/2017 bolo ustálené, že žalobkyni trvalo až do 31.12.2010 postavenie SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 vzhľadom na trvajúcu dispozíciu aktívnou licenciou typu L1Aa vzhľadom na dosiahnuté príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré boli vyššie ako zákonom stanovené hranice na príslušný kalendárny rok. Žalobkyňa v podanej žalobe nenamietala výpočet výšky predpísaného poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a poistného do rezervného fondu solidarity a súd nezistil v uvedenom výpočte žiadne pochybenia.
33. Ohľadom námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu žalovaného, ktorú totožnú námietku žalobkyňa vzniesla aj v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. XXSa/XX/XXXX súd zotrváva na jej posúdení,
a teda že prejednávaná vec predstavuje nedávkové konanie, ktorá sa v súlade s § 184 ods. 8 zákona o sociálnom poistení začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, je podľa § 185 ods. 4 zákona o sociálnom poistení začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Súd preto v postupe správnych orgánom nevzhliadol žiadne podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
35. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
36. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.