Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-60-2018.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Subarea
20Ek/60/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/X, XXX XX X. v konaní zast.: Advokátska kancelária GRUJBÁR, s.r.o., so sídlom Ulica Adama Štrekára 8255/50, 917 08 Trnava, IČO: 47 238 488 proti povinnému: Poľnohospodárske družstvo Kolárovo, so sídlom Krátka 2, 946 03 Kolárovo, IČO: 00 193 101 v konaní zast.: JUDr. Ondrejom Tóthom, advokátom so sídlom Dunajské nábrežie 14, P.O.BOX 22, 945 01 Komárno, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 32,39 Eur a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/60/2018 zo dňa 7. septembra 2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 7.9.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 20Ek/60/2018, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, ods. 4 písm. a), § 61k ods. 1, 2, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie a príslušného spisu zistila, že povinnému bola uznesením Okresného súdu Komárno č.k. 0Er/1026/2002-13 zo dňa 05.08.2013 (ďalej len „exekučný titul“), uložená povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Gabrielovi Szénásimu trovy exekúcie vo výške 23,39 Eur (správne malo byť 32,39 Eur). Ďalej dôvody, pre ktoré navrhuje povinný zastaviť exekúciu sú dôvodmi, ktoré si mohol povinný uplatniť v základnom konaní a to podaním odvolania proti exekučnému titulu. Nakoľko tak povinný neurobil, exekučný titul nadobudol dňa 05.09.2013 právoplatnosť a dňa 09.09.2013 vykonateľnosť. Tiež uviedla, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom exekučného titulu je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal teda uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“), v tomto konaní však zostal nečinný, nakoľko nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiu, čím sa stalo právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. V tomto smere je jeho obrana právne irelevantná pre ďalšie vedenie exekúcie a súd nemôže v tomto štádiu konania asanovať pasivitu povinného. Na základe vyššie uvedených skutočností, nakoľko neboli naplnené predpoklady na zastavenie exekúcie súdom v súlade s § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdila ako nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietla.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť, v ktorej uvádza, že s právnym názorom exekučného súdu nesúhlasí, a preto žiada, aby súd prvej inštancie
napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil. Ďalej uvádza, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v nevyhnutne potrebnom rozsahu a nevykonal dokazovanie správnym smerom, preto z nedostatočne vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery a napokon v danej veci nesprávne rozhodol po právnej stránke. Takýmto nesprávnym procesným postupom a tým, že súd prvej inštancie nevykonal povinným navrhovaný dôkaz - znemožnil povinnému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. S poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, naďalej zotrváva na svojom pôvodnom tvrdení, že predmetnú exekúciu nie je možné realizovať z dôvodu existencie iných skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Vo svojej sťažnosti pripustil, že výška trov exekúcie priznaných vykonateľným a právoplatným exekučným titulom je len jedným z viacerých dôvodov, ktorý povinný uviedol vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie. Tiež namietal a naďalej namieta výšku trov exekúcie, pretože v minulosti nemal možnosť proti výroku o trovách exekúcie podať odvolanie. Ďalej uviedol, že závažným pochybením súdu prvej inštancie je, že sa vôbec nezaoberal neštandardným, účelovým konaním, resp. nekonaním pôvodného súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, ktorý v období svojho pasívneho vyčkávania v rokoch 2002 až 2011 konal v prospech povinného SIKO spol. s r.o., so sídlom Mierová 652, Kameničná, IČO: 31 417 159. Na záver uviedol, že argumenty ním uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie priamo súvisia s danou exekučnou vecou a predstavujú celú genézu konania od roku 2002 až do súčasnosti. A keďže nemal možnosť odvolať sa voči trovám exekúcie, preto považuje za vrcholne nespravodlivé, aby za nekonanie súdneho exekútora a za jeho „aktívne“ kroky vykonané v prospech povinného SIKO spol. s r.o., teraz on platil neoprávnene vyúčtované trovy.
4. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
5. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10. Preskúmaním podanej sťažnosti povinného súd zistil, že táto bola podaná faxom a tiež v papierovej podobe s pečiatkou pošty dňa 12.10.2018 a smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému doručené dňa 28.09.2018, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
11. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
12. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 08.01.2018, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Komárno č.k. 0Er/1026/2002-13 zo dňa 05.08.2013, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.09.2013, dňa 05.02.2018 poverenie na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Petre Bednárikovej (334EX 66/18). Dňa 19.03.2018 bol v zákonnej lehote doručený poverenej súdnej exekútorke návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpila súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
13. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
14. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca prvej inštancie sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom na zdôraznenie ešte uvádza, že povinný vo svojej sťažnosti nepoužil žiadnu právnu argumentáciu nad rámec tej, ktorá bola použitá v jeho návrhu na zastavenie exekúcie, a ktorá bola ako súčasť napadnutého uznesenia zamietnutá.
15. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť povinného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.