Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-363-2014.pdf
PDF · 115.85 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-7C/363/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Jozefom Pribulom v spore žalobkyne R. L., O.. XX.X.XXXX, V. F. H.. Č.. XXX/X, XXX XX U. O. V., zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom Urbánkova 1562/6, Košice proti žalovanej POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 767 zo dňa 26.9.2014 pod sp. zn.: F. XXXXX/ XX podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. zrušuje.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 06.11.2014 domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO 35 922 761 zo dňa 26.09.2014 pod sp.zn.: F. XXXXX/XX na tom skutkovom základe, že žalobkyňa si nevyjednala osobitne rozhodcu a rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatná.
2. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že rozhodcovská doložka bola už v štandardnej zmluve vopred naformulovaná a nemala ju možnosť vôbec ovplyvniť. Tiež uviedla, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, čo je podľa jej názoru dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Zároveň poukázala na skutočnosť, že predmetný úver nebrala ako živnostník, ale poskytnuté finančné prostriedky použila pre osobnú potrebu, nie na podnikanie. To, že žalovaná má prax pri živnostníkoch vyznačovať účel úveru na „podnikanie“, predstavuje nekalú obchodnú praktiku, keďže okrem iného spotrebitelia, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia, sú diskriminovaní, tým, že kvôli živnostenskému listu ich žalovaná zbavuje spotrebiteľskej právnej ochrany. Na základe uvedeného žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04894/14 zo dňa 26.09.2014 z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c) a j) Zákona 244/2002 vzhľadom na to, že predmetným rozsudkom bolo rozhodnuté na základe zmenky, ktorá je podľa jej názoru
v spotrebiteľských sporoch neprípustná. Predmetnú zmluvu žalobkyňa považovala za neplatnú aj z dôvodov, že rozhodca porušil všeobecné právne predpisy, najmä predpisy na ochranu spotrebiteľa.
3. Tunajší súd rozsudkom č.k.: 7C/363/2014 - 87 zo dňa 16.05.2017 rozhodol, že I. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 767 zo dňa 26.9.2014 pod sp. zn.: F. XXXXX/XX podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. zrušuje. II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy tohto konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaná je povinná zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice - okolie súdny poplatok za návrh v sume 331,94 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
4. Krajský súd v Košiciach na základe včas podaným odvolaním zo strany žalovanej uznesením sp. Zn.: 5Co/450/2017 zo dňa 10.04.2018 zrušil rozsudok prvoinštančného súdu a vrátil vec súdu na ďalšie konanie.
5. Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2018 žalobkyňa žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel. Uviedla, že v čase, keď zmluvu uzatvárala, potrebovala peniaze na domácnosť, na elektrinu, mala dlžoby, teda to nebolo za účelom podnikania. Zároveň poukázala na to, že žalovaná pri podpise zmluvy žiadala iba občiansky preukaz, nie živnostenský list, aj keď je pravdou, že v minulosti i v súčasnosti podniká. Pri uzatváraní zmluvy si neuvedomila, aké sú dôsledky spotrebiteľského a nespotrebiteľského úveru. Záverom uviedla, že v minulosti mala úver, šlo o druh spotrebiteľského úveru.
6. Súd mal z výpovede svedkyne, L. Š., na pojednávaní dňa 06.11.2018 za preukázané, že žalovanú navštívila za účelom poskytnutia úveru dvakrát. Vzhľadom na to, že žiadala o druhý úver v poradí, a spoločnosť mala vedomosť, že sa jedná o živnostníka, posudzovala ho ako živnostníka. To, na aký účel žalovaná potreboval predmetný úver ich nezaujímalo, preto to nezisťovali. Pokiaľ ide o IČO uvedené v zmluve uviedla, že ho do zmluvy dopisovala ona, pričom je štandardným postupom žalovanej, že IČO aj rodné číslo žiadateľa dopĺňa zamestnanec žalovanej. Poukázala na skutočnosť, že mala pokyn od žalovanej, že po zistení na živnostenskom úrade, či žiadateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia, bolo podmienkou uzatvárať zmluvu ako nespotrebiteľskú, inak úver poskytnutý nebol. To, či žalovanej vysvetlila rozdiel medzi spotrebiteľským a nespotrebiteľským úverom, si nepamätala.
7. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
8. Z osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 28.12.2012, č. D.-M.-D.-XXXX/XXXXX-X, Č.. Ž. E. XXX-XXXXX vyplýva, že žalovaná vykonáva živnosť kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) od 01.01.2013. Podľa výpisu zo živnostenského registra došlo k zániku oprávnenia dňa 06.1.2015.
9. Z rozhodcovského spisu Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp.zn. F. XXXXX/XX zo dňa 26.9.2014 vyplýva, že návrh na rozhodcovské konanie podala žalovaná proti žalobkyni dňa 7.8.2014. Podanou žalobou sa dožadovala, aby stály rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 2.402,65 eura s príslušenstvom. Keďže úverový vzťah bol zabezpečený blankozmenkou, vystavenou dňa 08.01.2013, kde žalovaná vystupuje ako reminent a žalobkyňa ako vystaviteľ. Žalovaná vyplnila dňa 18.7.2014 zmenku žalobkyne v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 2.402,65 eura s dátumom úročenia 9.6.2014 a túto predložila žalovanej na zaplatenie 23.7.2014.
10. Z rozhodcovského rozsudku, najmä z jeho výroku, vyplýva, že Stály rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej 2.402,65 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo
sumy 2.402,65 eur od 9.6.2014 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2.402,65 eur od 23.7.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 537,61 eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 200,- eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného.
11. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 8.1.2013, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou vyplýva, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 2.000,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť zvýšený o príslušný poplatok v sume 1.732,- eur, a teda celkovo zaplatiť čiastku 3.732,- eur; a to v 12 mesačných splátkach po 311,- eur, počnúc dňom 17.2.2013. Zároveň na predtlači je uvedené, že žiadateľ prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania.
12. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, a tiež rozhodcovská zmluva, uzavretá dňa 8.1.2013. Podľa čl. 2 tejto rozhodcovskej zmluvy, bodu 1, vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 08.01.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek, zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde a rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom, ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca, ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušných právnych predpisov (Občiansky súdny poriadok).
13. Žalobkyňa v konaní namietala neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal napadnutý rozsudok a tiež namietala platnosť rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) a j) a ods. 2 Zákona 244/2002. Ďalej namietala, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rozpore s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a jedná sa o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ju robí neplatnou.
14. Podľa § 73, ods. 1, 2, 3 Zákona 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ods. 1, ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor, začatý pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní, začatom pred 1.1.2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1.1.2015, sa použijú predpisy, určené do 31.1.2014. Ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Podľa ods. 3 rozhodcovská zmluva, uzavretá pred 1.1.2015 sa spravuje predpismi, účinnými v čase jej uzavretia.
15. Právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o úvere a rozhodcovskou zmluvou, ktoré boli podpísané dňa 8.1.2013 a vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri posudzovaní nárokov žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný 26.9.2014, postupoval podľa vtedy platnej právnej úpravy - zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení, platnom v čase rozhodcovskej zmluvy a vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014.
16. Podľa § 3 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní, ods. 1, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 3 ods. ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
18. Podľa § 4 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. v znení, platnom do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
19. Podľa § 4 ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. v znení, platnom do 31.12.2014 rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente, podpísanom zmluvnými stranami, alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom, alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
20. Podľa § 4 ods. 3 Zákona 244/2002 Z.z. v znení, platnom do 31.12.2014 nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán v zápisnici pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
21. Podľa § 40 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014,účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou, podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
22. Podľa § 40 ods. 2 Zákona 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
23. Podľa § 41 ods. 1 Zákona 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
24. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že námietka žalobkyne ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nie je dôvodná, nakoľko žalovaný so žalobkyňou uzavrel individuálne dohodnutú rozhodcovskú zmluvu pre prípad riešenia sporov súvisiacich s úverovou zmluvou, kde z obsahu rozhodcovskej zmluvy jednoznačne vyplýva, že spory sa budú riešiť pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
25. Rozhodcovská zmluva zo dňa 08.01.2013 je samostatným dokumentom, svedčiacim o samostatnom právnom úkone, ktorý bol síce urobený v súvislosti s uzavretou zmluvou z rovnakého dňa, avšak svojim obsahom nepodmieňoval vznik právneho vzťahu zo zmluvy o úvere.
26. Z dokazovania v súdnom konaní nevyplýva, že by žalobkyňa bola nejakým spôsobom na podpísanie rozhodcovskej zmluvy navedená, prinútená, prípadne že by poskytnutie úveru bolo podmieňované uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Samotná rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by samy osebe spôsobovali ich neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Aj v prípade, že si žalobkyňa pri jej podpísaní neuvedomovala dôsledky, ktoré budú zmluvou vyvolané, mala možnosť od zmluvy odstúpiť v lehote, ktorá bola v zmluve určená, a to bez ohľadu na to, či by odstúpila aj od zmluvy o úvere. Súd preto z týchto dôvodov neuznal prezetovaný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona 244/2002 Z.z.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 v znení, platnom do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
28. Predložená úverová zmluva je predtlačený formulár, bežne používaný žalovaným. Súd vyhodnotil preto jednotlivé dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle Zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.
29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
30. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 1 ods. 2 Zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy so spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch„)na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov, týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
32. Podľa § 17 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovenie odseku 1 neplatí, ak sa postupuje podľa predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu, upravujúcich konkurzné konanie alebo ide o prechod pohľadávky z finančnej inštitúcie podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery, na finančnú inštitúciu podľa § 20a ods. 16, ktorá je oprávnená poskytovať spotrebiteľské úvery s predchádzajúcim súhlasom Národnej banky Slovenska.
33. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej forme.
34. V zmysle § 2 písm. b) Zákon o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
35. Žalobkyňa v konaní žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok a tvrdila, že zmluvu uzatvárala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, a že finančné prostriedky použila pre osobnú potrebu, nie na podnikateľské účely. Na druhej strane však žalovaná poukazovala na skutočnosť, že v zmluve o úvere je prehlásenie žalobkyne, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, a preto žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa.
36. Súd poukazuje na vykonané dokazovanie, kde na jednej strane je v písomnej zmluve o úvere uvedené značenie žalobkyne jej rodným číslom i IČO-om, a prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania s podpisom žalobkyne. Na druhej strane je tvrdenie žalobkyne, že finančné prostriedky získané z úveru použila pre vlastnú potrebu, na domácnosť. Podľa tvrdenia vypočutej svedkyne, zamestnankyne žalovanej, vyplynulo, že je bežnou praxou žalovanej pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označovať žiadateľa ako podnikateľský subjekt, resp. že prostriedky budú použité na účel povolania, ak je z výpisu živnostenského registra zrejmé, že žiadateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia. Podľa názoru súdu podpis žalobkyne v zmluve o úvere pod políčkom, v zmysle ktorého dlžník - žalobkyňa prehlasuje, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon podnikania, nemožno považovať za takú skutočnosť, v dôsledku ktorej by daný úver nebolo možné považovať za úver spotrebiteľský tak, ako to zakotvuje ustanovenie § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v konaní uviedla, že si neuvedomila dôsledky spojené s označením dlžníka ako podnikateľa a uvedenia, že finančné prostriedky budú poskytnuté na výkon podnikania, teda že v danom prípade by nešlo o spotrebiteľský úver a nebola by jej poskytnutá ochrana ako spotrebiteľke. Z úverovej zmluvy nevyplýva, že by žalovaná konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti či inej podnikateľskej činnosti. Žalovanou vopred naformulované tvrdenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania, nemožno považovať za to, že by žalobkyňa konala v rámci podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu by toto mohlo vyplývať z konkrétneho vyjadrenia žalobkyne ako u dlžníka a nie z jej podpisu pod naformulovanou vetou žalovanej. Súd zastáva názor, že fyzická osoba, ktorá je zároveň podnikateľom nemá zakázané vziať si úver aj na súkromné účely, a to napriek tomu, že podniká. Môže uzavrieť ak takú zmluvu o úvere, ktorá je zameraná na uspokojenie jeho osobných potrieb a potrieb členov jeho rodiny. Ak by bola vzala žalobkyňa úver na podnikateľské účely, nebol daný žiaden dôvod uvádzať žalovanou do úverovej zmluvy jej rodné číslo, pretože sa to pre identifikáciu fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom, nevyžadovalo. Ak teda žalovaná použila v úverovej zmluve formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne a dlžníka, žalobkyňu označil dvojakým označením, javí sa byť spravodlivým vykladať tieto pojmy v neprospech toho, kto ich do zmluvy vložil, t.j. v neprospech žalovanej (Nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 243/07). Súd nad rámec uvádza, že i v prípade, že by si požičiaval živnostník peniaze všeobecne pre potreby podnikania, teda dal si ich do účtovníctva ešte neznamená, že nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah. O spotrebiteľa by nešlo, ak by pri nakladaní s požičanými peniazmi išlo o živnostníkov predmet činnosti. V prejednávanom spore dôkazné bremeno o preukázaní
nespotrebiteľského charakteru úverového vzťahu zaťažovalo žalovanú, ktorá v konaní nepreukázala, že by v danom prípade finančné prostriedky boli reálne použité pre účely povolania žalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským. Žalobkyňa teda v čase podpísania zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a vopred naformulované prehlásenie, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania, spolu s duálnym označením dlžníka súd považuje za nekalú praktiku žalovanej pri uzatváraní zmlúv o úvere, ktoré sa opakuje vo viacerých zmluvách, čo súd pozná z vlastnej rozhodovacej činnosti.
37. Súd mal za to, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a žalobkyňa má v nej postavenie dlžníka - spotrebiteľa.
38. Z dôvodu, že žalobkyňa uzatvárala zmluvu ako spotrebiteľ, nie je dôvodná námietka žalovaného ohľadne miestnej príslušnosti, nakoľko na prejednanie sporu bol príslušný tunajší súd, podľa ktorého na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je príslušný súd, v obvode ktorého sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný spotrebiteľ, v obvode ktorého má bydlisko.
39. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak podáva žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko, a keďže žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa a býva v U. O. V., U. P. F. L. Okresný F. M. - D..
40. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
41. Podľa ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
42. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že zmluva o úvere zo dňa 08.01.2013, podpísaná účastníkmi, je spotrebiteľskou zmluvou a neriadi sa teda režimom Obchodného zákonníka, ale Občianskeho zákonníka. V tejto zmluve o úvere nie sú uvedené povinné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2, a to úroková sadzba spotrebiteľského úveru, RPMN, výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemerná hodnota RPMN a aj keď je v zmluve odkaz na všeobecné obchodné podmienky, ani v týchto sa tieto zákonné náležitosti nevyskytujú. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považuje za nekalú obchodnú praktiku žalovanej, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobca nevie, aká je úroková sadzba úveru, RPMN, priemerná hodnota RPMN a
výška a počet splátok, úrokov a iných poplatkov. Keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
43. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam rozhodcovský súd nepostupoval v zmysle platnej právnej úpravy, keď svojim rozhodnutím zaviazal žalobkyňu na plnenia, ktoré boli v rozpore so zákonom, preto bolo potrebné vyhovieť žalobe a rozhodcovský rozsudok ako celok v zmysle § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 v znení, platnom do 31.12.2014, zrušiť.
44. Z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu rozhodcovského spisu, bolo preukázané, že rozhodcovský súd sa náležite nevyporiadal s náležitosťami úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 Zákona 129/2010 Z.z., taktiež neprihliadal ani k ustanoveniam § 17 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého spotrebiteľský úver nemožno zabezpečiť zmenkou. Náležitým spôsobom sa nevyporiadal ani s otázkou, či v danom prípade ide o spotrebiteľský spor alebo o spor podľa Obchodného zákonníka.
45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
48. Žalobkyňa mala v konaní pred súdom prvej inštancie úspech, a preto súd vyslovil, že má právo na plnú náhradu trov prvoinštančného konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plne úspešná, keďže jej odvolaniu bolo vyhovené, preto jej súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.), zohľadňujúc ustanovenie § 251 C.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.