Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/80/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v sporovej veci žalobcu: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, V., D. F., proti žalovanému: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, V., D. F., právne zastúpený: JUDr. Miroslav Totkovič, advokát, Ružová dolina 8, Bratislava, o zrušenie darovacej zmluvy, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1) Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2017, v znení upresnenom v podaní doručenom súdu dňa 6.2.2018, voči žalovanému domáhal, aby súd zrušil darovaciu zmluvu X.-XXXXX/XX zo dňa 6.6.2017, ktorou prešla do vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť: byt č. X na X.poschodí bytového domu na Z. H.. Č..XX X. V., evidovaný na LV č. XXXX vedenom pre k.ú. X.-V. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X. Zároveň žiadal určiť vlastnícke právo k predmetného bytu.

2) Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný, ktorý je jeho bratom, označený byt získal podvodom do osobného vlastníctva. Vzhľadom na to, že má silnú cukrovku a je takmer nevidiaci (vidí len tiene), potrebuje celodennú starostlivosť. Jeho brat sa mu snažil vybaviť celodennú starostlivosť a mal mu podpísať papiere, že s touto starostlivosťou súhlasí. Tak aj urobil a odvtedy sa brat o neho nezaujíma. Teraz si so svojím synovcom vybavuje Domov sociálnych služieb a zariadenie pre seniorov v Stupave. Pri hľadaní dokumentov zistil, že mu chýba list vlastníctva, tak ho išli vybaviť na kataster. Tam im oznámili, že vlastníkom je jeho brat na základe darovacej zmluvy, o ktorej nevie a ani ju nemá. Preto má za to, že pri vybavovaní celodennej starostlivosti mu brat dal podpísať nielen to, ale aj darovaciu zmluvu, o ktorej ale nevedel. Zneužil pritom jeho zdravotný stav, o ktorom dobre vedel.

3) Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.4.2018. Odmietol, že by došlo k akémukoľvek protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného pri prevode predmetnej nehnuteľnosti. K prevodu došlo na základe výslovnej žiadosti žalobcu z dôvodu ochrany jeho vlastníckych práv a zabezpečenia dôstojnej existencie žalobcu v dôchodkovom veku, vzhľadom na jeho pretrvávajúce problémy. Predmetná nehnuteľnosť bola prevedená na základe notárskej zápisnice na notárskom úrade L.. P. M. P.. Asistenciu notára pri úkone prevodu nehnuteľnosti si vyžiadal samotný žalobca z dôvodu, aby nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam pri predmetnom prevode nehnuteľnosti a ochrane jeho práv. Žalobca už v čase spísania darovacej zmluvy mal závažné zdravotné problémy a prevodom nehnuteľnosti na svojho brata - žalovaného, bola zabezpečená ochrana pred vplyvom tretích osôb majúcich záujem o nehnuteľnosť a získanie finančného prospechu.

4) Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného na výzvu súdu podľa § 167 ods. 3 C.s.p., ktorú si osobne prevzal dňa 25.6.2018, nevyjadril.

5) Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 6.11.2018 o 11.00 hod., na ktoré sa žalobca nedostavil. Doručenie predvolania mal vykázané v zmysle § 111 ods. 3 C.s.p. na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky (§ 106 ods. 1 písm. a) C.s.p.)

6) Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom žaloby, vyjadrením žalovaného, prednesom právneho zástupcu žalovaného ako aj listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

7) Podľa potvrdenia oftalmologičky U.. K. T. zo dňa 3.10.2017 žalobca má diabetes, lieči sa 4 roky, začal vidieť hmlisto a je prakticky aj sociálne slepý.

8) V objektívnom náleze lekárskeho nálezu U.. R. T. zo dňa 13.10.2017 sa uvádza, že tento je orientovaný časom aj osobami, v cudzom prostredí je však orientácia pre slepotu zhoršená. Diagnostický záver je okrem iného praktická slepota oboch očí.

9) Podľa LV č.XXXX vedeného k.ú. X.R.-V. C. je vlastníkom bytu č. X na X.poschodí bytového domu na Z. H.. Č..XX X. V., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X žalovaný, a to na základe darovacej zmluvy X.-XXXXX/XX zo dňa 6.6.2017. V prospech žalobcu viazne na predmetnom byte vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania.

10) Podľa notárskej zápisnice č. O. XXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, spísanej na notárskom úrade L.. P. M. P.. bola dňa 17.5.2017 uzavretá medzi žalobcom ako darcom a oprávneným z vecného bremena a žalovaným ako obdarovaným a povinným z vecného bremena, za účasti svedkov P. Š. R. C. P.- nakoľko darca nemôže čítať- darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena. Predmetom zmluvy je darovanie v žalobe označeného bytu, pričom v prospech žalobcu bolo zároveň zriadené vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného užívania bytu. Notárska zápisnica obsahuje doložku, že obdarovaný a svedkovia si ju prečítali, darcovi bola prečítaná, spolu s obdarovaným ju schválili a na znak súhlasu ju podpísali.

11) V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa 6.11.2018 právni zástupca žalovaného pridržiavajúc sa vyjadrenia k žalobe uviedol, že žalobca v žalobe tvrdí, že žiadnu darovaciu zmluvu nepodpísal, resp. že mu mohla byť podstrčená na podpis, čo evokuje neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný však jednoznačne preukázal, že žalobca svoj byt skutočne daroval svojmu bratovi, teda žalovanému a toto darovanie sa uskutočnilo z iniciatívy žalobcu. Naviac on sám navrhol, aby táto darovacia zmluva bola podpísaná vo forme notárskej zápisnice, našiel si aj notára, ktorý túto zápisnicu spísal a vymienil si tiež prítomnosť dvoch svedkov uvedených v notárskej zápisnici. Zároveň bolo zriadené v prospech žalobcu právo doživotného užívania bytu, ktoré dodnes využíva, teda žije v danom byte. Žalobca nedoručil žalovanému žiaden dokument, ktorým by sa domáhal vrátenia daru a ani samotná žaloba neobsahuje žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by sa vrátenia daru mohol domáhať.

12) Súd vec po právnej stránke posúdil nasledovne:

Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 zákona neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 zákona neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 4 zákona č.323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) zápisnice, osvedčenia a iné listiny vyhotovované pri notárskej činnosti a pri činnosti podľa odseku 2 (ďalej len „notárska listina“) a ich osvedčené odpisy sú verejnými listinami.

Podľa § 46 zákona Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.

Podľa § 47 ods. 1 Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c)meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.

Podľa § 49 Notárskeho poriadku ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti musia byť v zápisnici uvedené.

Podľa § 52 ods. 1 Notárskeho poriadku ak treba k spísaniu notárskej zápisnice pribrať svedkov úkonu, uvedie sa v závere zápisnice doložka obsahujúca vyhlásenie svedkov, že boli prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom.

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 149 Civilného sporového poriadku ( ďalej len C.s.p.) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 205 C.s.p. listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

13) Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či žaloba je vo všetkých výrokoch požadovaných v petite procesne vhodným a správnym prostriedkom ochrany práva žalobcu, resp. či z procesného hľadiska je žaloba prípustná.

14) Pokiaľ ide o žalobný návrh žalobcu, v ktorom žalobca žiadal „zrušenie“ darovacej zmluvy, tak súd konštatuje, že takáto žaloba je procesne neprípustná, pretože nie je predpokladaná ustanovením §

137 C.s.p.. Navyše na rozhodnutie súdu o „zrušení“ darovacej zmluvy, resp. akejkoľvek inej zmluvy, ktorá je právnym úkonom jej účastníkov, nie je daný žiadny hmotnoprávny základ. Súdy pritom môžu konať len v medziach a na základe zákona a Ústavy SR. Iná situácia je v prípade výroku o určení vlastníckeho práva žalobcu k predmetnému bytu, ktorá žaloba v zásade procesne prípustná je, a to v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.., avšak za predpokladu, že je na tom daný naliehavý právny záujem. Súd predovšetkým konštatuje, že žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení v žalobe nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016, 502 s.) Nie je pritom úlohou súdu nahrádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia jednej zo strán sporu (aj čo sa týka tvrdenia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení) vlastným domnienkami, resp. vlastnou úvahou o pravdepodobných dôvodoch naliehavého právneho záujmu; bolo by to i v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu. Z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby tak bolo potrebné túto v celom rozsahu zamietnuť.

15) Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je však i tá okolnosť, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že zmluva bola uzavretá podvodom, keďže žalovaný zneužil jeho zdravotný stav (praktickú slepotu), o ktorom vedel. Žalovaný totiž v konaní účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu, keď tvrdil a tiež preukázal, že nemohlo dôjsť k situácii, ktorú žalobca opísal v žalobe, teda že mu bola darovacia zmluva podstrčená žalovaným na podpis, pričom nevedel, čo podpisuje. Z vykonaného dokazovanie je totiž celkom zrejmé, že darovacia zmluva bola podpísaná na notárskom úrade notára L.. P. M., pričom boli z dôvodu, že žalobca je prakticky slepý (nemôže čítať a písať) pribratí dvaja svedkovia. Zároveň boli dodržané všetky zákonné náležitosti a postup pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle Notárskeho poriadku.

16) V civilnom sporovom procese sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.

17) V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 C.s.p., v sporovom konaní je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok a tieto predložiť spolu so žalobou. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevznikol prípadne zanikol alebo sa zmenil. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre dôkazné bremeno, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ním tvrdené skutočnosti. Inými slovami

- dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdenej rozhodujúcej skutočnosti, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.

18) Súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci nesplnil svoju základnú dôkaznú povinnosť, a to preukázať ním implicitne tvrdenú neplatnosť darovacej zmluvy k predmetnému bytu. Na druhej strane súd konštatuje, že skutkové tvrdenie žalobcu o podvodnom uzavretí darovacej zmluvy žalovaný v konaní výslovne a účinne poprel, pričom uviedol svoje vlastné skutkové tvrdenia o relevantných skutkových okolnostiach, ktoré navyše podoprel notárskou zápisnicou, ktorá je verejnou listinou v zmysle § 205 C.s.p.. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli ani žiadne také skutočnosti, ktoré by prípadne zakladali absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy z iného dôvodu, než uvádzal žalobca, akým je napríklad nedostatok spôsobilosti na právne úkony u žalobcu.

19) Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych prepisov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

20) O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal plný úspech vo veci, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, t.j.100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).