Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/58/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: X) M. Č.F., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX H. XXX M. X) S. Č., J.. XX.X.XXXX, G. XXX XX Č.D. XX, o zaplatenie 17.859,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Svidník, č. k. 5C/88/2015-75 zo dňa 22.02.2018 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie

Žalobca m á proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) odmietol odpor žalovaného v 1. rade proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu, č. k.: 5C/88/2015-26 zo dňa 18.01.2016.

2. Dôvodom svojho rozhodnutia uviedol, že tunajší súd vydal dňa 18.1.2016 platobný rozkaz, v ktorom okrem iného poučil strany, že odpor môže byť odmietnutý v prípade, ak tento bude podaný bez odôvodnenia vo veci samej. Žalovaný 1. rade napriek tomuto poučeniu podal odpor len s uvedením, že chce požiadať o zhovievavosť voči jeho osobe a dať mu ešte šancu sa so žalobcom dohodnúť. Je si vedomý chyby, ktorú urobil, ale chce to napraviť, neurobil to úmyselne. Súd je toho názoru, že takéto zdôvodnenie je v zmysle citovaného ustanovenia nepostačujúce a nespĺňa zákonom stanovenú podmienku odôvodnenia vo veci samej. Absentuje vecná argumentácia, v čom je žaloba nepravdivá a prečo bolo vydanie platobného rozkazu nedôvodné. Z uvedených dôvodov súd odmietol odpor žalovaného v 1. rade proti platobnému rozkazu tunajšieho súdu č. k. 5C/88/2015-26 zo dňa 18.1.2016.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1. rade včas odvolanie z dôvodu, že je šesť rokov nezamestnaný a nepoberá žiadne sociálne, štátne ani iné dávky. Zároveň žalovaný v 1. rade uviedol, že si splní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom, s ktorými mu pomáha jeho matka, ktorá bankovým prevodom uhrádza výživné na S.. Y. Č. a on na S.. M. Č.M. prispieva z príležitostných brigád ako lesný alebo stavebný robotník. Inkaso na rodinný dom, v ktorom býva spolu so svojou matkou a priateľkou platí priateľka poštovým poukazom, s tým, že mesačne platí jeho matka žalobcovi sumu v hodnote XXX,- D.. Zároveň žalovaný v 1. rade čestne vyhlásil, že v čo najkratšom termíne sa trvalo zamestná, aby mohol uhrádzať vyššie splátky žalobcovi.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedol, že ním predložené argumenty žiadnym spôsobom neodôvodňujú zrušenie platobného rozkazu, resp. uznesenia, ktorým súd odmietol

odpor žalovaného v 1. rade. Poukázal, že ako správca pohľadávky štátu v zmysle Zákona č. 374/2014 o pohľadávkach štátu je povinný využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k zániku alebo premlčaniu pohľadávky. Z ním citovaných ustanovení vyššie uvedeného zákona podľa žalobcu vyplýva, že ako správca je povinný uplatňovať okrem istiny aj príslušenstvo. Žalobca si dovolil poukázať na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade mal vedomosť o splatnosti záväzku voči žalobcovi od roku 2015 a do dnešného dňa nepredložil žalobcovi relevantný návrh na riešenie vzniknutej situácie a splnenie dlhu vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Zároveň poukázal, že v zmysle čestného vyhlásenia sa žalovaný v 1. rade už v roku 2011 zaviazal riadne plniť svoje záväzky voči žalobcovi vyplývajúce z úverovej zmluvy. Podľa vyjadrenia žalovanej v 2. rade nedošlo k úhrade kúpnej ceny na základe ktorých žalovaný v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti od žalovanej v 2. rade. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade mal viac ako 12 mesiacov časový priestor na predloženie návrhu na riešenie splatného dlhu avšak nijakým spôsobom nekontaktoval žalobcu a ani právneho zástupcu žalobcu.

5. Na základe vyššie uvedeného považoval žalobca platobný rozkaz v spojení s uznesením za vecne správny a tvrdenie žalovaného v 1. rade považoval za irelevantné. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania v odvolacom konaní.

6. Žalovaná v 2. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade uviedla, že výživné žalovaný v 1. rade na mal. dcéru platí nepravidelne. Podľa žalovanej v 2. rade sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať dlh voči žalobcovi sám, nakoľko zostal jediným vlastníkom nehnuteľnosti, s tým, že jej podiel žalovaný v 1. rade odkúpil, ale peniaze žalovanej v 2. rade nikdy nedal. Podľa žalovanej v 2. rade ju žalovaný v 1. rade oklamal a okradol ju aj ich deti. Žalovaná v 2. rade chcela mať pokoj a kľud zo zdravotných dôvodov po spoločných rokoch spolužitia a psychického a fyzického týrania. Žalovaná v 2. rade uviedla, že je nezamestnaná a v hmotnej núdzi a na polovičnom invalidnom dôchodku, s tým, že sa stará o svoju pätnásťročnú dcéru. Vyjadrila nádej, že žalovaný v 1. rade bude dlh naďalej splácať, keďže tieto nehnuteľnosti užíva spoločne so svojou družkou a matkou, s tým, že súhlasí, ak to bude potrebné, aby sa dlh ktorý vznikol, vyplatil predajom nehnuteľnosti, na ktorých bol dlh braný.

7. Žalovaný v 1. rade vo svojej replike k vyjadreniam žalobcu a žalovanej v 2. rade uviedol, že si je vedomý, že urobil chybu, čo veľmi ľutuje. Sľúbil, že sa to už nebude opakovať a poprosil žalobcu, aby zobral svoju žalobu späť a navrhol nejaké riešenie. Uviedol, že takú sumu peňazí nemá ani nezoženie s tým, že má maloletého syna, priateľku a mamu a nechce prísť o dom, nakoľko nemajú kam ísť. Zdôraznil, že si je vedomý, že to zapríčinil on, ale veľmi to ľutuje a poprosil o zhovievavosť.

8. Žalovaná v 2. rade vo svojej duplike k replike žalovaného v 1. rade rovnako zdôraznila, že urobila chybu ale nie je vinná, že žalovaný v 1. rade neplatí dlh voči žalobcovi, nakoľko bola medzi nimi dohoda, s tým, že nehnuteľnosť užíva žalovaný v 1. rade so svojou matkou a priateľkou a ich deťmi. Žalovaná v 2. rade sa odsťahovala z tejto nehnuteľnosti so svojimi dvoma deťmi s tým, že ju nezaujíma, že žalovaný v 1. rade je nezamestnaný už veľa rokov. Poukázala na to, že jej neplatí ani výživné na deti, ktoré bolo stanovené vo výške 30 % zo životného minima, s tým, že žalovaný v 1. rade sa má zamestnať a chodiť do práce, pričom ak nechce prísť o strechu nad hlavou, nech platí dlh žalobcovi za to, čo užívajú.

9. Skôr ako odvolací súd pristúpil k odvolaciemu prieskumu, zisťoval, či v danej veci sa odpor žalovaného v 1. rade vzťahoval aj na žalovanú v 2. rade, alebo či z dôvodu že žalovaná v 2. rade nepodala v zákonnej lehote odpor voči platobnému rozkazu, vo vzťahu k nej nadobudol vydaný platobný rozkaz právoplatnosť.

10. Je potrebné konštatovať, že obom žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť istinu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov. Podstatné preto je posúdenie, či sa vydaný platobný rozkaz týka účastníkov na žalovanej strane, z ktorých každý môže konať sám za seba, t.j. majú samostatné procesné spoločenstvo alebo ide o tzv. nerozlučné procesné spoločenstvo, ktoré ak na strane žalovaného, čo len jeden zo žalovaných podá odpor vo veci samej, tento sa vzťahuje aj na ostatných žalovaných. Odpor jedného zo žalovaných sa nevzťahuje na ostatných žalovaných v prípade vyššie uvedeného samostatného procesného spoločenstva, v ktorom každý zo žalovaných koná sám za seba a jeho procesné úkony nemajú vplyv na procesné postavenie iného účastníka. Preto podstatným pre posúdenie v danej veci je, či sa podaný odpor vzťahuje len na žalovaného v 1. rade alebo aj na žalovanú v 2. rade.

11. Rozhodujúcim pre posúdenie, či v prejednávanej veci sa jedná o nerozlučné spoločenstvo alebo o samostatné spoločenstvo považuje teória civilného procesného práva a zhodne judikatúra hmotnoprávnu povahu predmetu konania. O nerozlučné spoločenstvo ide len vtedy ak povaha predmetu sporu neumožňuje, aby tento bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému zo spoločníkov. Napriek tomu, že právna úprava výslovne hovorí len o rozhodnutí vzťahujúcom sa na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, je obecne v českej teórii civilného procesného práva, s ktorou sa stotožňuje aj odvolací súd, zastávaný názor, podľa ktorého ide o nerozlučné spoločenstvo len tam, kde je daná aktívna i pasívna vecná legitimácia v konaní pokiaľ vystupujú v konaní všetky z hmotného práva, oprávnené, alebo povinné osoby. V prípade nerozlučného spoločenstva platia úkony jedného z účastníkov i pre ostatných. Tento aspekt nerozlučného spoločenstva vyplýva z jeho materiálnej povahy, kedy ide v konaní len o jeden právny pomer. Z povahy veci vyplýva, že v konaní nebude spravidla prakticky možné, aby konali všetci účastníci spoločne. Z ohľadu na nedeliteľnosť uplatneného práva je zrejmé, že žiaden zo žalovaných nemôže uzavrieť sám za seba so žalobcom súdny zmier, a že žiaden so žalobcov nemôže vziať len vo vzťahu k sebe žalobu späť a podobne. Účinky dispozičných úkonov jedného z účastníkov v nerozlučnom spoločenstve vždy ovplyvňujú postavenie spoločníkov ostatných.

12. Poukazujúc na uvedené podstatným preto pre posúdenie, či aj v prejedenávanej veci sa jedná o samostatné, alebo nerozlučné spoločenstvo je povaha predmetu konania z hmotného práva ako aj to, či žalobca mohol svoju žalobu podať samostatne voči každému zo žalovaných alebo musel žalovať naraz oboch žalovaných bez toho, aby sa zmenila pasívna legitimácia žalovaných.

13. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal svojho nároku z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti oboma žalovanými vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, ktoré s nimi uzavrel žalobca ako veriteľ s tým, že obaja žalovaní boli na základe tejto zmluvy v postavení dlžníka. Z dôvodu, že žalovaní si neplnili zmluvné povinnosti riadnym a včasným uhrádzaním splátok boli v zmysle zmluvných ustanovení vyzvaní na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, čo bolo aj predmetom tohto konania. Je zrejmé, že žalobca sa mohol domáhať tohto svojho nároku voči každému zo žalovaných ako dlžníkov samostatne bez toho, aby sa zmenila ich pasívna legitimácia, a že povaha v prejednávanej veci z hmotného práva umožňuje rozhodnúť o žalovaných samostatne. Platobný rozkaz preto z dôvodu, že žalovaná v 2. rade voči nemu nepodala odpor, vo vzťahu k nej nadobudol právoplatnosť a odpor žalovaného v 1. rade je voči nej neúčinný.

14. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, keď napadnutým uznesením zo dňa 22.02.2018 odmietol odpor žalovaného v 1. rade, nakoľko platobný rozkaz vo vzťahu k žalovanej v 2. rade nadobudol právoplatnosť.

15. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania, na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1,2 ako vecne správne potvrdil.

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Podľa ust. § 267 odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

18. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že súd môže odmietnuť odpor v prípade ak bol podaný bez odôvodenia vo veci samej. Procesný predpis v žiadnom zo svojich ustanovení neurčuje konkrétne aká musí byť obrana v odôvodnení okrem určenia, že odôvodnenie sa musí týkať veci samej.

19. V predmetnej veci je nesporné a nenamietal to ani žalovaný v 1. rade, že bol vydaným platobným rozkazom náležite poučený o náležitostiach vecného odôvodnenia a následkoch nedostatku tohto

vecného odôvodnenia podaného odporu. V predmetnej veci obsahom odporu žalovaného v 1. rade nie je žiadne spochybnenie v konaní žalobcom uplatneného nároku, keď tento žalovaný v 1. rade nenamieta, a to ani čiastočne, čo do jeho základu a výšky, ale predmetom podaného odporu je výlučne tvrdená negatívna finančná a sociálna situácia žalovaného v 1. rade s nedostatkom peňažnej hotovosti a čestné vyhlásenie, že v čo najkratšom termíne sa zamestná, aby mohol uhrádzať vyššie splátky žalobcovi. K uvedenému odvolací súd dodáva, že žalovaným v 1. rade deklarovaná snaha o zamestnanie nemôže sama o sebe mať za následok zrušenie platobného rozkazu a je len na žalobcovi ak platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť, či prejaví ochotu riešiť svoju pohľadávku voči žalovanému v 1. rade aj inak ako cestou súdu, resp. či počká s vymáhaním tejto pohľadávky, keď žalobca ako pán sporu „dominus litis“ disponuje podaným návrhom a nie je nijako v kompetencii súdu ovplyvniť žalobcu tak, aby proti svojej vôli pristúpil k mimosúdnemu riešeniu veci pred jeho riešením formou žalobného návrhu, tak ako je to v prejednávanej veci.

20. Zákon v súvislosti s požiadavkou na odôvodnenie odporu nevyžaduje, aby tvrdenia odporujúceho boli súčasne s jeho podaním aj preukázané, či aby boli na preukázanie týchto tvrdení v podaní označené dôkazy. V predmetnej veci je predovšetkým rozhodujúce, že žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nespochybnil, že by pohľadávka žalobcu bola uplatnená neoprávnene, resp. nedôvodne.

21. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne potvrdil.

22. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle § 255 ods. 1 vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade, o ktorom odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v rozhodnutí v ktorom sa konanie končí, s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .