Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4C/158/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, sudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci žalobkyne Ing. D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. č. XX, právne zastúpená Mgr. I. I., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava , IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neprijateľnosti poplatku a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1 086,23 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobkyni voči žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobkyne, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaná strana je povinná zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 99,50 eura na účet Okresného súdu Svidník, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku platobným predpisom.

odôvodnenie:

1) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej určenia neprijateľnosti poplatku a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1 086,23 eura, určenia, že poplatok vo výške 115,02 eura ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: Predmetom tejto dohody o poskytnutí tejto služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosť/zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/ revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 115,02 eura, b/ za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 62,74 eur v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý, odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi súhlas. Veriteľ je povinný písomne

-2 - 4C/158/2014

oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorý odôvodnila tým, že z dôvodu finančnej tiesni rozhodla sa zobrať od žalovaného úver. Na základe jej žiadosti bol jej poskytnutý revolvingový úver vo výške 1 161,79 eura s ročnou úrokovou sadzbou 68,84 % p. a. avšak na tento účet žalovaný jej poslal len 1 046,77 eura. Úroková sadzba vo výške 68,84 % p.a. je hrubo odporujúca dobrým mravom (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. a § 39 Občianskeho zákonníka) preto je zmluva

podľa názoru žalobkyne absolútne neplatná. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16 ICm 944/2010 z 23.9.2011, podľa ktorého Řízením bylo jednoznačně prokázáno, že smlouva o revolvingovém úvěru č.... ze dne 19.10.2009 uzavřena mezi žalobcem a žalovaným č. 2 jakožto dlužníkem je absolutně neplatná pro rozpor s dobrými mravy podle § 39 občanského zákoníku. Soud ze zákona a z úřední povinnosti (ex officio et ex lege) hodnotí platnost právních úkonu. Příčinou rozporu s dobrými mravy je skutečnost, že výše roční procentní sazby nákladu (RPSN) u této smlouvy o úvěru činí 96,31 %, jde tak o nepřiměřené vysoké nebo-li lichvářské úroky. Soudu je z jeho činnosti známo, že nejvyšší bankovní úroky u srovnatelných úvěru činí maximálně 20 % ročně, sjednaný úrok v projednávané věci je však téměř 5x vyšší, podle setrvale judikatury nejvyššího soudu ČR je již témeř čtyřnásobek maximálního bankovního úroku považováno za odůvodnění právního závěru, že jde o ujednání, které je v rozporu s dobrými mravy a tedy absolutně neplatné podle § 39 občanského zákoníku (srovnej např. rozsudek nejvyššího soudu ČR z 15.12.2004 sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Jestliže tedy věřitel postupoval tak, že vyplnil zajišťovací bianco směnku vystavěnou dlužníkem tak, že do ni vepsal částku 145,090,- Kč, potom postupoval nesprávné a v rozporu s § 10 zákona č. 191/1950 Sb., zákon směneční a šekový neboť s ohledem na absolutní neplatnost smlouvy o revolvingovém úvěru (důvody výše) jednal věřitel ve zlé víře. Nad rámec neplatnosti výše uvedené smlouvy o revolvingovém úvěru, soud považuje tuto smlouvu za absolutně neplatnou i z důvodu uvedeného v § 56 ods. 1 Občanského zákoníku a to z důvodu, kdy v této smlouvě v rozporu s požadavkem dobře víry sú obsažená ujednaní, která k ujme spotřebitele znamenají značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran. Jde o rozpor výše uvedeny, kdy za 3 roky tedy 36 měsíců, oproti povinnosti vyplatit dlužníkovi částku 41 000 Kč, ma věřitel právo na zaplacení částky 97 632 Kč, což jak je uvedeno výše jde o roční procentní sazbu nakladu 96,31 %. Zároveň poukázala na rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 12C 64/2012 z 25.9.2012 v ktorom sa uvádza hoci maximálna výška úrokov ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je však zrejme, že ročná úroková sadzba bola dohodnutá na výšku 35,17 % ročne, čo v značnej miere presahuje mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Na základe vyššie uvedeného s poukazom na ust. § 39 súd úverovú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 7.11.2009 považoval za absolútne neplatnú.Na dôkaz svojich tvrdení poukázala na tabuľku úrokových sadzieb platných do 28.2.2010 pre spotrebiteľské úvery poskytované v tom čase Slovenskou sporiteľňou a prehľad úrokových mier - nové obchody uverejnený na oficiálnej internetovej stránke NBS. Ďalej poukázala na skutočnosť, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere nemá náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to konkrétne konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i). Preto je úver vzhľadom na znenie § 4 ods. 3 písm. b) druhá veta zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. Uvedenou problematikou sa zaoberal Krajský súd Trnava ktorý v uznesení sp.zn. 10Co 129/2012 zo dňa 7.11.2013 vyslovil názor, že tunajší odvolací súd sa totiž aj týmto problémom zaoberal už v minulosti i keď v exekučnej veci (tu por. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 9.8.2011 sp. zn. 10CoE 313/2010-44, vydané vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 26 Er 344/2010 a výsledkom jeho analýzy bol záver sformulovaný tak, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva /ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto z povahy

-3 - 4C/158/2014

slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z.(pred jeho novelizáciou zákonom č. 568/2007 Z.z., čo ale rovnako je použiteľným aj na písmeno i/ ustanovenia počnúc 1.1.2008), ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma (dnes výška), počet a termíny splátok viaže sa ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie

sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi vrátiť). Taktiež Okresný súd v Prievidzi na strane 3 rozsudku sp. zn. 6C/171/2013 z 11.4.2014 vyslovil názor, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru, ani výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve uvedený údaj: lehota splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a veta v bode 54 zmluvy o úvere: prvá splátka je splatná po jednom mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutého úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka, nie je naplnením v predchádzajúcej vete uvedených v chýbajúcich zákonných náležitosti zmluvy. Konečná splatnosť úveru musí byť dátumovo presne špecifikovaná, teda musí byť vyjadrená presným dátumom. Keďže zmluva o úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch a údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva zostáva v platnosti vzhľadom nato, že odporca si financovaný tovar na základe uvedenej zmluvy prevzal, avšak navrhovateľ nemôže požadovať od odporcu úroky a iné platby, ktoré nie sú platným spôsobom upravené v zmluve (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).

2)Žalovaný si okamžite započítal za odklad splátok poplatok vo výške 115,02 eura čo z úveru predstavuje až 9,90 %. Popri úrokoch 68,84 % tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške.

3)Poplatok je absolútne neprimeraný k službe ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1. odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby v rozsahu 9,90 % z výšky úveru neprijateľná. Neprijateľná by bola v takej sadzbe aj z výšky odložených splátok a nieto ešte ako 9,90 % z výšky úveru. Žalobkyňa ako spotrebiteľka ešte ani nevyužila takúto službu a už bola nútená ju zaplatiť. Poplatok je neprijateľný nielen z dôvodu neprimeranosti ceny tejto služby (9,90 % z výšky úveru), ale aj z dôvodu, že sa platí bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby (služba žiadna - poplatok 115,02 eura). Žalovaný získava v prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ešte ani neposkytol. Poplatok je obsiahnutý v článku 8.1 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. K argumentácií o neprijateľnosti takéhoto poplatku poukázala na rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co 109/2011 z 21.11.2012: odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa vládneho nariadenia 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami spotrebiteľských úverových vzťahoch). V tomto duchu je poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ

-4 - 4C/158/2014

zinkasuje nejakú jeho časť v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. V skutočnosti teda žalovaný poskytol úver nižší ako uvedený v zmluve a to o sumu rovnajúcu sa splátke 603 eur. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. Logickým výkladom významu inštitútu splátky spotrebiteľského úveru možno dospieť k záveru, že splátka prichádza do úvahy až po poskytnutí úveru. Konštrukcia o poskytnutí úveru už jeho odpísaním z účtu veriteľa neospravedlní záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože naráža na nenaplnenie ekonomického využitia predmetu úverového právneho úkonu. Splácanie úveru ktorý nebol poskytnutý na jeho ekonomické využitie, nedáva žiadny zmysel ani logiku. Odvolací súd preto prisudzuje zmluvnej podmienke o započítaní si splátky 603 úver v okamihu poskytnutia úveru vlastnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, pretože ako vyplýva z vyššie uvedenej definície takáto zmluvná podmienka odporuje ratio legis inštitútu úveru.

4)V tejto súvislosti taktiež poukázala na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu Karlsruhe z 3.mája 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010 ktoré je zverejnené na stránke Ministerstva spravodlivosti. Toto rozhodnutie nie je síce právne záväzne, ale každopádne je argumentačne zaujímavé. Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru bol bankou stanovený vo výške 2 % z výšky úveru, najmenej však 50 eur paušálne. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení v podstate úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Spotrebiteľ nenavštívi banku z dôvodu poradenstva v otázke konkrétnej úrokovej sadzby alebo rady, či si na základe vlastnej finančnej situácie môže dovoliť úver, ale výhradne s cieľom zistiť, či a za akých mesačných splátok je banka vôbec ochotná mu ním požadovaný úver poskytnúť. Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru vyšší Krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie. Aj z toho dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je podľa spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34 rozsudku). Z najnovších rozhodnutí v obdobnej veci proti spoločnosti Profi Credit Slovakia, žalobkyňa dala do pozornosti rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C 4/2014 z 19.5.2014: čo sa týka spornej dohody o odklade splátok, súd poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom nato, že v čase uzatvorenia zmluvy bol žalobca dôchodcom, je úplne nelogické, aby uzatváral dohodu o odklade splátok v prípade straty zamestnania, prípadne dlhodobej PN v zamestnaní. Je teda zrejme, že žalobca o podpise tejto dohody nevedel. Po vypísaní tlačiva zmluvy, ktoré obsahovalo aj dohodu o odklade splátok, bez toho, aby bol žalobca náležite poučený o tom, že podpisuje aj dohodu podpísal zmluvu o úvere. Je nanajvyš nelogické, aby dôchodca takúto zmluvu uzatváral a aby žalovaný obhajoval uzatvorenie tejto dohody výhodami, ktoré pre žalobcu ako dôchodcu z tejto dohody majú plynúť. Hoci žalovaný vedel, že žalobca nikdy nesplní podmienky v tejto dohode uvedené, teda stanovenú dobu PN, prípadne skončenie pracovného pomeru. Je teda zrejme, že žalovaný túto dohodu neuzatvoril za vedomia žalobcu, ale sám si strhol z poskytnutého úveru poplatok za poskytnutie tejto údajnej služby vo výške 124,74 eur. Súd poukazuje nato, že táto dohoda vo vzťahu k žalobcovi bola nevymožiteľná a prakticky nerealizovateľná od začiatku, o čom mal žalovaný vedomosť. Celkovo však aj v prípade, žeby žalobca nebol dôchodcom, mal súd zato, že je potrebné podrobiť túto dohodu súdnemu prieskumu a vzhľadom na výšku stanoveného poplatku mal súd zato, že ide o neprijateľnú podmienku v celosti. Súd posudzoval dohodu ako celok. Strhnutie časti úveru za službu, ktorú možno v budúcnosti žalobca -5 - 4C/158/2014

využije, za poplatok 124,74 eur pri úvere 840 eur je neprimerané. Podľa súdu táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi účastníkmi v neprospech žalobcu. Je zrejme, že táto dohoda by bola zo súdnej kontroly vylúčená, ak by bola individuálne dojednaná, čo sa v tomto prípade nestalo. Žalobca si podmienky tejto zmluvy individuálne nevyjednal, pretože ak by mu boli vysvetlené, vzhľadom na jeho postavenie, by nebol dôvod dohodu uzatvárať.

5) Celková čiastka ktorú mala žalobkyňa žalovanému za poskytnutý úver zaplatiť t.j. úver plus úroky za celú dobu čerpania úveru plus poplatok je 2 360,09 eura. Okrem úžerného úroku aj napadnutý poplatok neprimerane navršuje cenu úveru. V niektorých bankách ani úroky nie sú tak vysoké ako tento poplatok za vedľajšiu službu ktorá je preformulovaná na jednom z tlačív ktoré obchodní zástupcovia vyžadujú podpisovať. Pre žalobkyňu sú takéto úverové vzťahy veľmi zložité a nerozumie im. Žalobkyňa dala do pozornosti aj skutočnosť, že za poskytnutý úver vo výške 1 161,79 eura mala žalovanému za obdobie 30 mesiacov zaplatiť spolu zmluvnú odmenu vo výške 1 083,28 eura. Odmena za poskytnuté finančné prostriedky v takejto výške je podľa žalobkyne absolútne nemorálna. Už na prvý pohľad ide o zmluvu ktorá bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a za neprijateľnú odplatu. Tak vysoké úroky sú v rozpore s dobrými mravmi čo konštatoval Najvyšší súd SR napr. v rozsudku 4Cdo 26/2011 uznesení sp. zn.

1MCdo 1/09 alebo Najvyššieho súdu Českej republiky v rozsudku 21Cdo 1484/04. Žalobkyňa domáha sa neprijateľnosti predmetného poplatku podľa § 3 ods. 3, ods. 5 prvá veta zákona o ochrane spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem odôvodňuje uplatnením primeraného finančného zadosťučinenia a vyplýva aj zo zákona z § 153 ods. 4 O.s.p. Poplatok je neplatný v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhované určenie má základ v § 153 ods. 4 O.s.p. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie žalobkyňa žaluje vo výške rozdielu medzi uskutočnenými platbami v prospech žalovaného a výškou úveru ktorý jej bol pripísaný dňa 3.3.2010 na účet vo VÚB banke. Do dnešného dňa žalobkyňa žalovanému za poskytnutý úver 1 046,77 eura zaplatila sumu 2 133,00 eur. Žalobe navrhla vyhovieť, uplatnila trovy konania.

6) Žalovaná strana nepripojila sa k žalobnému návrhu.

7) Podľa § 180 boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, ktoré v konaní boli zastúpené advokátmi. Žalovaná strana cestou právneho zástupcu neúčasť ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.

8) Súd prvej inštancie pôvodné rozhodol rozsudkom zo dňa 31.3. 2015, sp.zn. 4C/158/2014-79, titulom odvolania žalovanej strany Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 17.2. 2016, sp. zn. 15Co/345/2015-128 potvrdil rozsudok o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky, zrušil rozsudok o povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 1.086,23 eura a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, vo veci vyslovil právny názor, teda vo vzťahu k výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1086,23 eur je potrebné považovať za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nevysporiadania so vznesenou námietkou premlčania. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva a konštatuje to aj súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 14.11. 2014 (č.l.38-43) z dôvodu právnej opatrnosti vzniesol námietku premlčania, z ktorou sa súd prvého stupňa nevysporiadal žiadaným spôsobom. V záujme zachovania dvojinštančnosti konania preto odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v súlade s ustanovením § 221 písm. f/O.s.p., keďže takýmto postupom súdu bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa bude vo vzťahu k zrušenej časti rozsudku zistiť presný čas začatia plynutia premlčacej lehoty a jej plynutie posúdiť v zmysle ustanovenia § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V rozhodnutí o zrušenej časti rozsudku bude súd prvého stupňa povinný rozhodnúť aj o trovách celého konania. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere a vo veci -6 - 4C/158/2014

rozhodol rozsudkom zo dňa 20.9. 2017, sp. zn. 4C/158/2014-193, titulom odvolania žalovanej strany Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.5.2018 sp. zn. 10Co/101/2017-222 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že za relevantnú okolnosť, aj keď to žalovaná strana v rámci odvolania nenamietala považoval odvolací súd tú skutočnosť, že v spisovom materiáli založené tri rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci tých istých strán sporu, s obdobným predmetom konania ( o vydanie bezdôvodného obohatenia, o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky), a tomu je v prejednavanej veci. Je potrebné uviesť, že v konaniach (aspoň tak, ako to vyplýva z pripojených fotokópií odvolacích súdov), vedených na okresnom súd Svidník, plod č. k. 5C/158/2014 a 6C/158/2014, sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 942,09 eura, resp. 996,59 eura, ale v konaní vedenom na okresnom súde Svidník pod č. k. 2C/159/2014 sa žalobkyňa domáha určenia rovnakej zmluvnej podmienky za neprijateľnú a tiež sa domáhala aj zaplatenia zhodnej sumy (1.086,23 eur) ako vydania bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd vyslovil právny názor, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude pripojiť si všetky vyššie uvedené spisy vedené medzi tými istými účastníkmi na Okresnom súde Svidník za účelom posúdenej možnej prekážky rozsúdenej veci (res iudicata), najmä pokiaľ sa týka konania vedeného sp. zn. 2C/159/2014, t.j. zistiť či nejde o zhodný nárok, ktorý si žalobkyňa uplatňuje ako vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neplatnosti rovnakej revolvingovej zmluvy, ako je to tomu v tomto konaní. Je potrebné uviesť, že na prekážku rozsúdenej veci súd prihliada ex offo (z úradnej povinnosti), aj bez námietky strany sporu. Až po takomto posúdení sa súd prvej inštancie vyporiada s relevantnou námietkou žalovaného, že zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy strán sporu, určil, že zmluva má obsahovať uvedenie konečnej

splatnosti, ktorá nemusí byť určená termínom, ale tak, aby konečná splatnosť úveru bola zo zmluvy zistiteľná. Rovnako sa súd prvej inštancie vysporiada v odôvodnení svojho rozhodnutia aj s tým, prečo, keď zo zmluvy vyplýva, že žalobkyňa bola povinná zaplatiť 30 splátok vo výške 71,00 eur s termínom splatnosti splátky 28. deň v mesiaci, okresný súd aj napriek tomu, že z tejto zmluvy nevyplýva výška, počet a termín splatnosti splátok. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie v naznačenom smere a zistil tento skutkový stav:

9) Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, č. zmluvy 8300028467 zo dňa 25.2.2010 vyplýva: z položky 1 veriteľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava 26, z položky 2 dlžník Ing. D. U., bytom G. 40, z položky 5 údaj o požadovanom revolvingovom úvere - poskytnutá čiastka úveru - úverový limit 1 161,79 eura, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť

- deň v mesiaci) 30/28, mesačná splátka vrátane úrokov 71,00 eur, zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) 968,27 eura, predpokladaná RPMN za úver 68,84 %, ročná úroková sadzba 68,84 %, priemerná RPMN za úver 48,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu 575,12 eura, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 702,91 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,70 %, ročná úroková sadzba revolvingu 67,54 %, z položky 6 údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte) poskytnutá čiastka úveru 1 161,79 eura/35 tis. Sk, splatnosť úveru (počet splátok/ splatnosť - deň v mesiaci) 30/28, mesačná splátka vrátane úrokov 71,00 eur/2139 Sk, zmluvná odmena (predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom) 968,27 eura/ 29170 Sk, RPMN za úver 63,02 %, ročná úroková sadzba úveru 68,84 %, priemerná RPMN za úver 48,66 eura, poskytnutá čiastka revolvingu 575,12 eura/17 026 Sk, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 702,91 eura/21176 Sk, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 55,39 %, ročná úroková sadzba revolvingu 67,54 %. Zmluva je účastníkmi podpísaná.

10)Navrhovateľ podaním označeným ako oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8300028467 zo dňa 2.3.2010 poskytuje údaje o schválenom úvere pre odporkyňu: číslo zmluvy RU 8300028467, schválená výška úveru 1 161,79 eura, splatnosť úveru 30 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 71,00 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 28.4.2010, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 28.9.2012, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periodicity splácania - 28., celková výška úveru 1 161,79 eura, RPMN úveru 63,02 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o RU 48,66 %, schválená -7 - 4C/158/2014

výška revolvingu 637,86 eura, zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu 637,86 eura, výška mesačnej splátky úveru po vykonaní revolvingu 71,00 eur, RPMN o vykonaní revolvingu (predpokladaná výška) 55,39 %, úverový limit 1 161,79 eura, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 1 083,28 eura, odplata za poskytnuté služby v zmysle článku 8 ods. 8.1 písm. a/ dohody o poskytnutí služby 115,02 eura, ročná úroková sadzba úveru 68,84 %, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 702,91 eura, ročná úroková sadzba revolvingu 67,54 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o RU 2.3.2010, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o RU 2.3.2010.

11)Úrokové sadzby platné do 28.2.2010 - spotrebné úvery na čokoľvek, úroková sadzba v percentách p.a. od 8,80 %, spotrebné úvery pre mladých od 8,80 %, spotrebné úvery vysokoškolákom 8,50 %, spotrebný úver zabezpečený finančnými prostriedkami 8 %, plynoúver 7,80 %, úrok z omeškania v % p.a. 8 %, lehota splatnosti 1-10 rokov okrem úveru zabezpečeného finančnými prostriedkami 3 mesiace

- 5 rokov, plynoúver 1 - 10 rokov. Úvery na bývanie, typ sadzby fixná 1 rok od 4,29 %, fixná 3 roky od 4,49 %, fixná 5 rokov od 4,69 %, fixná 10 rokov od 5,59 %, úrok z omeškania 8 %, lehota splatnosti v rokoch 1 - 30 (fixná 1 rok), 3 - 30 rokov (fixná 3 roky), 5 - 30 rokov (fixná 5 rokov), lehota splatnosti 10 - 30 rokov (fixná 10 rokov).

12) Z výpisu z účtu číslo: V., Ing. X.X.XXXX vyplýva, že dňa 3.3.2010 z účtu C. Profi Credit Slovakia pod VS: XXXXXXXXXX bola pripísaná suma 1 046,77 eura.

13)Žalovaná vo veci podala písomné vyjadrenie z obsahu ktorého vyplýva, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver a na základe toho sa potom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 2.3.2010 podľa ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský

úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzatvorenia zmluvy. Na základe toho sa ma aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 zákona 258/2001 Z.z. Uvedené ustanovenie má ako lex specialis aplikačnú prednosť pred právne neurčitými pojmami (a normami ktoré ich obsahujú - § 39 Občianskeho zákonníka dobré mravy a iné). Podľa ustanovenia § 3 os. 10 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere - odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády 238/2008 Z.z. ktorým sa ustanovuje výška, ktorá nesmie prevýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2 nesmie prevýšiť sumu ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravu a teda nemôže ísť o žiadny rozpor so zákonom. Argumentácia výškou úrokovej sadzby je nesprávnou a teda na jej základe nie je možné s ohľadom na relevantnú právu úpravu posudzovať výšku odplaty. Zákonodarca vyššie citovanými ustanoveniami určil, že sa ma regulovať odplata predstavujúca/zodpovedajúca celkovým nákladom spotrebiteľa spojeným so spotrebiteľským úverom. Žiadne štatistiky údajov o úrokových sadzbách v bankách sa použiť na porovnanie podľa relevantnej právnej úpravy nemajú. Ďalej poukázala na ustanovenie § 2 písm. c/ zákona 258/2001 Z.z. Ratio legis tejto úpravy bolo regulovať celkové náklady t.j. súhrn uvedených položiek ako celku. Regulovanie len jednotlivých zložiek by viedlo/mohlo viesť k tomu, že síce každá z týchto jednotlivých zložiek (vstupujúca do celkových nákladov) by aj mohla byť primeraná, no nie neprimeraný by bol už ich súhrn. Zákonodarca preto stanovil, že sa budú regulovať len celkové náklady. V pomeroch prejednávanej veci je podstatné, že celkové náklady sú tvorené len úrokom. To, čo je primeranou odplatou a prípustnou v zmysle -8 - 4C/158/2014

relevantnej právnej úpravy určil zákonodarca. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR je pre voľbu právnej normy a posudzovanie každej veci rozhodujúca vôľa zákonodarcu (v zmysle princípu deľby moci) a táto - vyjadrená v právnej norme, je záväzná pre každého jej adresáta. Ministerstvo financií SR určilo aká je maximálna výška odplaty za spotrebiteľský úver a táto výška (obmedzenie) bola v prípade uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere dodržaná. Ďalej poukázala na § 3 ods. 10 zákona 258/2001 Z.z., v odseku 11 daného ustanovenia sa uvádza aj právny následok jej nedodržania - relatívna neplatnosť ale len v tej časti, v ktorej odplata odporuje regulácií. Vzhľadom na vyššie uvedené je argumentácia týkajúca sa neprimeranej odplaty nedôvodná. Pred uvedením argumentácie ohľadne údajnej absencie náležitosti je však potrebné poukázať na tu skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. nebolo zo strany žalobcu správne vyložené a aplikované. Pre jeho aplikáciu sa vyžaduje absencia všetkých tam zdôraznených náležitosti. Oddeľovník medzi jednotlivými náležitosťami evidentne nahrádza spojku a čo je zreteľné z časti podľa odseku 2 písm. a, b, d až j, k, l. Použitie spojky a predstavuje konjunkciu, teda podmienku vyžadujúcu, aby boli súčasne splnené nejaké podmienky, v tomto prípade aby chýbali všetky tam uvedené náležitosti. Preto záver o tom, že úver je bezúročným a bez poplatkov správnym a zákonným nie je. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Z článku 7 ods. 7.1 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť. Zmluvná sloboda účastníkov zmluvy zahrňuje nielen právo uzavrieť zmluvu s určitým obsahom, ale aj právo dohodnúť sa na mechanizme vzniku zmluvy, ako a čím bude zmluva tvorená a podobne. Obsah zmluvy ako právneho úkonu nie je možné určiť aj s odkazom na iné ustanovenia (typicky všeobecné obchodné podmienky, interný predpis nejakej spoločnosti a iné). Uvedené podporuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky publikovaný v časopise Právni rozhledy č. 4 ročník 199 na strane 204 sp. zn. 3Cdon 1396/96 a tiež rozsudok sp. zn. 33Odo 714/2001 uverejnený pod číslom 1/2003 zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk. Rovnaký záver vyplýva aj z právnej teórie - pri pochybnostiach, či je občianskoprávna norma

kogentná alebo dispozitívna, je treba v súlade so zásadami, ktorými sú občianske právo a občiansky zákonník ovládané (porovnaj najmä princíp slobody - autonómie konania zakotvený v článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd) prednosť záveru o tom, že norma má dispozitívny charakter (porovnaj Švestka, J. Spačil, J. Škarová, M., Hulmak, M. a kolektív občiansky zákonník I. § 1 - 459. Komentář 2. Vydaní Praha: C.H.BECK, 2009 strana 58). Vychádzajúc z uvedené a v kontexte posudzovania otázky, čo a ako tvorí obsah zmluvy je preto podľa názoru navrhovateľa podstatne aj určenie, čo bude a má tvoriť zmluvu. V tomto prípade je nesporné, že zmluva zahrňuje ako svoju súčasť aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. K údajnej absencií náležitosti - konečnej splatnosti úveru poukazuje žalovaný nato, že údaj o konečnej splatnosti úveru vyjadrený dátumom splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi tvoriacom súčasť zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú, kedy jej predmetom je poskytnutie úveru a za dohodnutých podmienok poskytnutie revolvingu. Prakticky teda, ak dôjde k poskytnutiu úveru, tak dlžník vie, kedy je konečná splatnosť úveru. Ak počas trvania zmluvného vzťahu dôjde k poskytnutiu revolvingu, potom tiež po jeho poskytnutí vie, kedy je konečná splatnosť. Údaj konečná splatnosť úveru predstavuje tzv. informačnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Informačná vlastnosť daného údaju spočíva v tom, že slúži na informatívny účel pre spotrebiteľa, nie je však z hľadiska podstatných náležitosti úverového vzťahu (výška úveru, splatnosť, úrok/odmena) rozhodujúca. Tomu zodpovedá aj dôvodová správa k zákonu č. 568/2007 podľa ktorej nakoľko cieľom novely zákona je najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov, bolo potrebné zlúčiť, zmeniť a doplniť § 4 ods. 2 a 3, ktoré upravujú náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj v článku 4 ods. 4.6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sa uvádza - úver je po každom revolvingu splatný podľa nového splátkového kalendára, s ktorým bude dlžník oboznámený. Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Avšak aj bez uvedenia uvedeného a len z dátumu splatnosti poslednej splátky je každému priemernému spotrebiteľovi zrejme, aký je deň konečnej splatnosti. Priemerný spotrebiteľ (ako základný pojem spotrebiteľského práva v zmysle luxemburskej judikatúry) je osoba priemerne obozretná, rozhľadená a konajúca s normálnou mierou -9 - 4C/158/2014

opatrnosti a vedomosti o dôsledkoch svojho konania. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi sa tiež uvádza dátum splatnosti poslednej splátky. Uvedený údaj vyplýva aj z dátumu splatnosti splátok tak, ako to vyplýva z bodu 6 zmluvy. Oznámenie podľa vôle účastníkov tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi pritom vyjadruje v otázke konečnej splatnosti úveru skutočnosť, ktorá plynie z bodu 5 a bodu 6 samotnej zmluvy. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tento údaj uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je logickým vyústením údajov uvedených v spomenutých bodoch. Ani záver ohľadne nedostatku ďalšej náležitosti - počet, termíny a výška splátok istiny, úrokov a iných poplatkov nie je správnym. Uzavretá zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny splatnosti. Požiadavka na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok, úrokov, istiny, zákon nevyžaduje. V prvom rade je totiž potrebné poukázať nato, že žalobcov záver neodporuje ani len slovné znenie právnej normy (ktoré nehovorí o uvádzaní počtu termínov a výšky splátok úrokov, splátok istiny, splátok ostatných poplatkov). Záver žalobcu popiera aj smernica 2008/48 EHS ktorej implementácia bola vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z. Z jej ustanovenia článku 10, ods. 2 písm. h/ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Žalovaný tiež namieta argumentáciu ohľadom dohody o poskytnutí služby. Predmetom dohody o poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom (tu žalovaný) poskytnúť odklad splatnosti maximálne 3 splátok ( v prípade úveru, a ak dôjde k poskytnutiu revolvingu aj v prípade revolvingu) a záväzok dlžníka zaplatiť odplatu za túto službu. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, žeby bolo povinnosťou veriteľa ho poskytnúť ak o to dlžník požiada a to bez odplatne. Pri posudzovaní dohody o poskytnutí služby je potrebné vychádzať aj z toho, že dohoda o poskytnutí služby je samostatným právnym úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o RU. Táto skutočnosť vyplýva z bodu 8 ods. 8.6 dohody o poskytnutí služby (veriteľ vyhlasuje, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník vyhlasuje, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami). Dohoda o poskytnutí služby je aj osobitne podpisovaná, čo

zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o RU v tom smere, že dlžník podpísaním tlačiva žiadosti/zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky dohodu o poskytnutí služby. Vzhľadom k uvedenému žalovaný tvrdí, že priemerný spotrebiteľ v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so zmluvou o RU, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam tejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, ako aj o právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Tvrdenie žalobcu o neprijateľnosti odplaty v zmysle dohody o poskytnutí služby odporuje ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je je vylúčená. Ani cena plnenia a to aj zmysle výslovného znenia smernice Rady 93/2013 EHS v článku 4 ods. 2 a ani dojednanie o nej nie sú neprijateľnou podmienkou. Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôžu byť neprijateľnou podmienkou aj z tohto hľadiska. Žalovaný doplnil, že je potrebné predovšetkým uviesť skutočnosť, že žalobca dobrovoľne uzavrel dohodu o poskytnutí služby, ktorej uzavretie nie je podmienkou na poskytnutie úveru a ani na vznik zmluvy ako celku. Rovnako tak v zmysle individuálne uzavretej dohody o poskytnutí služby žalobca za predmetnú službu odkladu splátok zaplatil a následne ju v priebehu splácania aj reálne využil, požiadal o odklad splátok č. 7,8,9 ktoré boli v zmysle dohody odložené a zaviazal sa ich splatiť ako tzv. odložené splátky na konci úveru. Okrem toho žalovaný vznáša námietku že podanie žaloby a v nej uvádzané tvrdenia sú v rozpore s dobrými mravmi. V čase pri uzavretí oboch právnych úkonov, a ani v čase vyplatenia úveru o započítaní odplaty v zmysle dohody o poskytnutí služby neboli zo strany -10 - 4C/158/2014

žalobcu vznesené žiadne pripomienky. Rovnako tak nedošlo k odstúpeniu od zmluvy o RU v zákonnej lehote. Až s odstupom žalobca uvádza špekulatívne tvrdenia a bez relevantného dôvodu popiera aj vlastné konanie. Toto pritom rozhodne nezodpovedá ani konceptu priemerného spotrebiteľa, ktorý je chránený spotrebiteľským právom a tiež ani základným zásadám právneho poriadku. Ďalej námietku rozporu postupu žalobcu s dobrými mravmi vznáša z dôvodu, že v jeho postupe ide o zjavnú snahu zneužiť ustanovenia upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy a dosiahnuť ich prekrútením neoprávneným majetkový prospech. Námietku tiež odôvodňuje tým, že žalobca sa snaží teraz poprieť vlastné, dobrovoľné a slobodne uskutočnené rozhodnutie a takto sa neoprávnené obohatiť na úkor žalovaného. Žalovaný zároveň namieta, že podanou žalobou sa neuplatňuje ochrana žiadnych práv žalobcu ako spotrebiteľa a preto oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za zákona č. 71/1992 neprichádza do úvahy. Žalovaný z dôvodu právnej opatrnosti, no stále akcentujúc nedôvodnosť žaloby preto vznáša námietku premlčania. Subjektívna premlčacia doba je viazaná nato, že poškodený subjekt má k dispozícií skutkové okolnosti z ktorých odvodzuje svoje údajne nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto prípade premlčacia doba uplynulá. Žalobu navrhol zamietnuť.

14) Z karty klienta Ing. Ľubica Vaňková, číslo zmluvy 8300028467 vyplýva, číslo splátky 1-42, dátum splatnosti od 28.4.2010 do 28.9.2013, splátka 71,00 eur. Z tabuľky maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnoch údajov o novo poskytnutých spotrebiteľských úverov veriteľmi za 4. štvrťrok 2009 platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.2.2010 do 15.5.2010 (maximálna výška odplaty v % na dve desatinné miesta) - ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v riadku 1 - 5 vo výške do 1 500 eur zmluvná splatnosť od 1 - 5 rokov = 79,08 %.

15)Vykonaným dokazovaním podľa listín (zmluva, výpis z účtu, oznámenie) bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni revolvingový úver vo výške 1 046,77 eura (1161,79 - 115,02 = 1046,77 eura), dátum vyplatenia 3.3. 2010, vyplatená čiastka 1046,77 eura. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve je potrebné považovať v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s ust. § 39 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná.

16) Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C159/2014 vyplýva, že žalobkyňa Ing. D. U., nar. XX.X. XXXX, bytom G. XX, proti žalovanej strane PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO:35 792

752, sa domáha určenia neprijateľnosti poplatku a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.086,23 eura, titulom zmluvy o revolvingovom úvere č.8300026583.

17) Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C158/2014 vyplýva, že žalobkyňa Ing. D. U., nar. XX.X. XXXX, bytom G. XX, proti žalovanej strane PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO:35 792 752, sa domáha určenia neprijateľnosti poplatku a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 996,59 eura, titulom zmluvy o revolvingovom úvere č.8300028470.

18) Z pripojeného spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. 5C158/2014 vyplýva, že žalobkyňa Ing. D. U., nar. XX.X. XXXX, bytom G. XX, proti žalovanej strane PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO:35 792 752, sa domáha určenia neprijateľnosti poplatku a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 942,09 eura, titulom zmluvy o revolvingovom úvere č.8300028469.

19) V predmetnom konaní sp. zn. 4C158/2014 žalobkyňa Ing. D. U., nar. XX.X. XXXX, bytom G. XX, proti žalovanej strane PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO:35 792 752, sa domáha určenia neprijateľnosti poplatku a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.086,23 eura, titulom zmluvy o revolvingovom úvere č.8300028467.

20) Zistený stav súd právne uzatvára: -11 - 4C/158/2014

21) Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až s/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

22) Podľa § 4 ods.3 písm. a) b) zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcií v znení neskorších predpisov - pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá

služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a),b),d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23)Podľa § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a prace, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

24)Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( § 39 Občianskeho zákonníka).

-12 - 4C/158/2014

25) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

26)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

27)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

28)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

29)Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná ( § 53c Občianskeho zákonníka).

30)Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

31) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

32) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

33) Podľa § 53 ods. 4 písm. b/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

34) Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

351) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

36) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje -13 - 4C/158/2014

alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluva všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).

37) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).

38) Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu ( § 456 Občianskeho zákonníka ).

39) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

40) Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynutie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( § 101 Občianskeho zákonníka).

41) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

42) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka).

43) Na základe takto zisteného skutkového stavu, po rozhodnutí odvolacieho súdu, jeho právneho názoru titulom vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Nárok žalobkyne posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka - Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300028467 zo dňa 2.3. 2010 podľa ktorej ročná úroková sadzba úveru bola stanovená vo výške 68,84 %, čo je hrubo odporujúce dobrým mravom. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení zákona SNR č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov -

Predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody . Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44) Konaním bolo preukázane, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300028467 zo dňa 2.3. 2010 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným ako dlžníkom je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými -14 - 4C/158/2014

mravmi. Príčinu rozporu s dobrými mravmi je skutočnosť vo výške ročnej úrokovej sadzby v zmluve o revolvingovom úvere, ktorá predstavuje 68,84 % ročne, vo veci sa jedná o neprimerané vysokú ročnú úrokovú sadzbu. Podľa tabuľky úrokových sadzieb pre spotrebiteľské úvery poskytované v tom čase Slovenskou sporiteľňou, a.s., a prehľadu úrokových mier táto má reláciu od 7,80 % do 8 % ročne, čo je neporovnateľne nižšie ako tieto obsahuje zmluva o revolvingovom úvere. Na základe tejto skutočnosti súd žalobnému návrhu vyhovel, teda uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 086,23 eura. Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi tým čo žalobkyňa žalovanej zaplatila a poskytnutým úverom, teda žalobkyňa zaplatila 2 133,00 eura, malá poskytnutý úver vo výške 1 046,77 eura (1161,79 -115,02 = 1046,77) a rozdiel týchto súm predstavuje 1 086,23 eura (2133-1046,77= 1086,23), bezdôvodné obohatenie, podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

45) Vo veci nie je možné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka nakoľko vzťah založený na zmluve medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľský vzťah, je nesporne preukázané, že predmetná zmluva patrí k spotrebiteľským zmluvám podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ konajúci v predmete svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ nakoľko pri uzatváraní zmluvy táto nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Preto v danej veci prihliadol na Smernicu Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj ustanovenia občianskeho zákonníka, ak sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a neprihliadať na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov v občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky. Podľa § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a prace, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

46) Ďalej súd prihliadol na podanú žalobu, jej obsah, pričom podľa priemerných úrokov zo spotrebiteľských úverov obchodných bank s dobou splácania od 1 do 5 rokov - Úrokové sadzby platné do 28.2.2010 - spotrebné úvery na čokoľvek, úroková sadzba v percentách p.a. od 8,80 %, spotrebné úvery pre mladých od 8,80 %, spotrebné úvery vysokoškolákom 8,50 %, spotrebný úver zabezpečený finančnými prostriedkami 8 %, plynoúver 7,80 %, úrok z omeškania v % p.a. 8 %, lehota splatnosti 1-10 rokov okrem úveru zabezpečeného finančnými prostriedkami 3 mesiace - 5 rokov, plynoúver 1 - 10 rokov. Úvery na bývanie, typ sadzby fixná 1 rok od 4,29 %, fixná 3 roky od 4,49 %, fixná 5 rokov od 4,69 %, fixná 10 rokov od 5,59 %, úrok z omeškania 8 %, lehota splatnosti v rokoch 1 - 30 (fixná 1 rok), 3 - 30 rokov (fixná 3 roky), 5 - 30 rokov (fixná 5 rokov), lehota splatnosti 10 - 30 rokov (fixná 10 rokov). Zo zmluvy vyplýva medzi účastníkmi dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 68,84 %

čo hrubo odporuje dobrým mravom. Táto dohodnutá výška úroku podstatne prevyšuje priemerné úroky, uplatňované v rovnakom čase bankami. Dohodnutá výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi.

47) Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 161,79 eura (1161,79 - 115,02 = 1046,77 eura), dátum vyplatenia 3.3. 2010, vyplatená čiastka 1046,77 eura. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve je potrebné považovať v rozpore s dobrými mravmi s tým, že v súlade s ust. § 39 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná. Žalobkyňa zaplatila žalovanému 2 133 eura, -15 - 4C/158/2014

na účet jej bol pripísaný úver 1 046,77 eura (2133 - 1046,77=1089,23), pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému do podania žaloby viac peňažných prostriedkov ako žalobca tieto poskytol žalobkyni, žalobkyňa oprávnene považuje za nemorálnu zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru vo výške 1 083,28 eura. Žalovaná strana je obchodnou spoločnosťou a jedným z predmetov jej podnikania je poskytovanie spotrebiteľských úverov ako nebankového subjektu. Žalobkyňa je fyzická osoba (nepodnikateľ), preto predmetná zmluva je podľa § 2 písm. a/ a b/zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 52 os. 1,3,4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pričom toto medzi stranami sporu nebolo sporne, preto súd prvej inštancie pri právnom posúdení zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov vrátane ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa obsahu zmluvy o úvere č. 8300028467 súd konštatuje, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko podľa uvedeného zákonného ustanovenia totiž v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súhrn splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom v zmluve toto rozlíšenie nie je (zmluva toto neobsahuje) a toto má za následok, že podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ďalej údaj o výške ročnej úrokovej sadzby úveru bol 68,84 % čo je hrubo odporujúce dobrým mravom ( § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z., a § 39 Občianskeho zákonníka). Úrok dohodnutý medzi účastníkmi konania v zmluve súd považuje za rozpor s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) s tým, že v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná.

48)V merite veci žalobkyňa sa domáhala určenia neprijateľnosti poplatku a vydania bezdôvodného obohatenia. ( Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve § 153 ods. 4 O.sp., Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať ( § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka), Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu ( § 456 Občianskeho zákonníka), Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

49) Bez povšimnutia súdu nezostala ani argumentácia žalovanej strany, avšak z pohľadu vykonaného dokazovania, citovaných listín, judikátov táto je len rovne popisnej argumentácie žalovanej bez právnej relevancie dôkazov, teda akousi obranou žalovanej nakoľko je evidentne, že zmluva neobsahuje náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch, na tento stav poukázala žalobkyňa, pričom samotná zmluva je toho dôkazom, taktiež nie je možné sa stotožniť sa s tvrdením, že dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním a to nielen pokiaľ ide o jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata o nej preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou aj z tohto hľadiska ďalej, že žalobkyňa dobrovoľne uzavrela dohodu o poskytnutí služby, teda žalovaná v každom štádiu konania musí mať na zreteli citovanú definíciu priemerný spotrebiteľ bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 - osoba, ktorá je rozumnej miere dobré informovaná, vnímavá a obozretná a v tomto smere konať, pretože za daného stavu neobstojí ani ďalšia námietka žalovanej, že v postupe žalobkyne ... ide o zjavnú snahu zneužiť ustanovenia upravujúce

spotrebiteľské právne vzťahy a dosiahnuť ich prekrútením neoprávnený majetkový prospech a takto sa neoprávnene obohatiť na úkor žalovaného.

50)Titulom námietky premlčania súd prvej inštancie doplňuje poukázaním na rozhodnutia súdov napr. rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27.4. 2016, sp. zn. 15Co/15/2015, rozsudok -16 - 4C/158/2014

Krajského súdu Banská Bystrica z 24.9. 2015, sp. zn. 16Co/1392/2014, podľa ktorého subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť až potom, ako sa žalovaný, resp. ten, kto sa bezdôvodne obohacuje, ukončí stav bezdôvodného obohacovania sa. V prejednávanej veci sa žalovaná strana na úkor žalobkyne prestala bezdôvodne obohacovať dňa 1.8. 2013, kedy táto prijala podľa prehľadu platieb k úveru č. 8300028467 poslednú splátku (č.l.35). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobný návrh bol na súd podaný dňa 11.7. 2014 námietka žalovanej strany sa považuje za bezdôvodnú k uplynutiu premlčacej doby. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselne konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19.3. 2015, sp. zn. 21Co/72/2014 citát - čo sa týka vznesenej námietky premlčacia odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ako osoba podnikajúce na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu s bude správať pocitovo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Odvolací súd, pokiaľ ide o včas s otázkou premlčania. V tejto súvislosti je právne významné to, že rešpektovanie princípu „ignoratia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zn.6C Cdo/9/2012).Je dôvodne preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením výšky úrokov z úveru a poplatkov priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. V zmysle ustanovenia § 107 ods. 2 (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12.decembra 2011, sp.zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1. 2013, sp.zn. 2Co/9/2012). Zákonodarca pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení počíta s desaťročnou objektívnou premlčacou dobou, ktorá sa počíta odo dňa , keď k nemu došlo ( § 107 ods. 2 . V merite veci vo vzťahu k stranám sporu titulom vznesenej námietky premlčania žalovanou stranou súd prvej inštancie sa s touto námietkou vysporiadal tak, že túto považuje za nedôvodnú, nakoľko právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom podľa ustanovenia § 107 ods. 2 občianskeho zákonníka , najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V tejto súvislosti súd prvej inštancie doplňuje, že čo sa týka vznesenej námietky premlčania keď splátka bola zaplatená 1.8. 2013, žalobkyňa žalobu podala 11.7. 2014, nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej alebo objektívnej premlčacej doby, ktorá v danom prípade je desaťročná objektívna premlčacia doba, preto žalobkyňa sa oprávnene domáha vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodov a spôsobom ako je vyššie uvedené. Súd prvej inštancie vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom z 31.3. 2015, vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd v tejto časti rozsudok potvrdil, avšak vec vrátil v rozsahu povinnosti na plnenie 1.086,23 eur ako bezdôvodné obohatenie a vo výroku o trovách konania titulom vyporiadania s námietkou premlčania, rozsudkom zo dňa 20.9. 2017, sp. zn. 4C/158/2014-193, titulom odvolania žalovanej strany Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 24.5.2018 sp. zn. 10Co/101/2017-222 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie - doplnenia dokazovania za účelom posúdenia možnej prekážky rozsúdenej veci (res iudicata) najmä čo sa týka konaní vedených na Okresnom súde Svidník (bod 16 odôvodnenia: zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300026583, bod 17 odôvodnenia: zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300028470, bod 18 odôvodnenia: zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300028469, bod 19 odôvodnenia: zmluvy o revolvingovom úvere č.8300028467), kde bolo preukázané, že v tomto konaní sa žalobkyňa domáha určenia neprijateľnosti poplatku a vydania bezdôvodného obohatenia titulom zmluvu č. 800028467 a vo veci neexistuje

prekážka rozsúdenej veci, teda žalobkyňa v tomto konaní sa oprávnene domáhala určenia neprijateľnosti poplatku a -17 - 4C/158/2014

domáha vydania bezdôvodného obohatenia titulom samostatnej zmluvy o úvere (bod 9 odôvodnenia) a tomuto konaniu nepredchádzajú žiadne iné konania, ktoré by prípadne vytvárali prekážku rozsúdenej veci (podľa § 159 Civilného sporového poriadku - začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konania. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr).

51) Preto na základe toho bolo potrebné rozhodnúť ako je vyššie uvedené.

52) O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci vyslovil, že žalobkyni voči žalovanej strane priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu, o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

53) Nakoľko predmet sporu má spotrebiteľských charakter, žalobkyňa podľa § 4 ods. 2 písm. u/zákona číslo 71/1992 Z., o súdnych poplatkoch je od poplatku osobne oslobodená, preto poplatková povinnosť prechádza na žalovanú stranu, pričom súdny poplatok predstavuje podľa položky 1, písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov výšku poplatku v sume 99,50 eura. Preto vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 eura na účet Okresného súdu Svidník, platobným predpisom, do 3 dni od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa § 356 Civilného sporového poriadku, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku: a)vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b)pre zmeškania okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli slnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 360 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvom podľa § 77.

Podľa § 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dni od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeru, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). -18 - 4C/158/2014

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo, h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 226 Civilného sporového poriadku právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.