Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-286-2017.pdf
PDF · 77.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-19P/286/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou X.. U. F. vo veci starostlivosti o maloleté deti Z. -S., nar.XX.XX.XXXX, W., nar.XX.X.XXXX, Q., nar.XX.XX.XXXX a B., nar.XX.X.XXXX, všetky bytom u matky, všetky zastúpené kolíznym opatrovníkom L. práce, sociálnych vecí a rodiny S., detí rodičov matky Q. S., nar.XX.XX.XXXX a otca B. Z., nar. X.X.XXXX, obaja bytom X. S. 8, Q. nad O., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom
rozhodol:
Z v e r u j e maloleté deti Z. - S., nar.XX.XX.XXXX, W., nar.XX.X.XXXX, Q., nar.XX.XX.XXXX a B., nar.XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí S., W., Q. a B. na každé z nich mesačne sumou rovnajúcou sa 30% životného minima určenej na neplnoleté dieťa zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení, vždy do 20.dňa v každom mesiaci, vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc doručením rozsudku.
Dlžné výživné na maloleté deti S., W., Q. a B. za obdobie od 20.3.2017 do 7.11.2018 súd matke n e p r i z n á v a.
Styk otca s maloletými deťmi súd neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka maloletých detí S., W., Q. a B. Z. podala tunajšiemu súdu dňa 20.9.2017 návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktorý odôvodnila tým, že nežije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti. Navrhla, aby súd zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca aby súd určil výživné na maloleté deti vo výške minimálneho mesačného výživného.
2. K podanému návrhu matky sa otec maloletej písomne nevyjadril. Na pojednávanie sa nedostavil, aj keď bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti matky maloletých detí.
3.Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol súdu vyhovieť návrhu matky.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so správou ÚPSVaR v Košiciach z prešetrenia pomerov v rodine, ako aj s ďalším obsahom spisu a zistil tento stav vo veci:
5. Q. deti Z. - S., nar.XX.XX.XXXX, W., nar.XX.X.XXXX, Q., nar.XX.XX.XXXX a B., nar.XX.X.XXXX, pochádzajú z družobného vzťahu rodičov. Matka má ešte 5 detí, ktoré pochádzajú z jej rôznych vzťahov. Maloletý J. S., nar.XX.X.XXXí, ktorý je v starostlivosti matky a ďalšie 4 maloleté deti, ktoré sú v náhradnej osobnej starostlivosti iných osôb.
6. Šetrením pomerov bolo zistené, že rodičia maloletých detí žijú na adrese X. S. X v Q. nad O.. Bývajú v rodinnom dome, ktorí užívajú viacerí príbuzní. Matka má k dispozícii miestnosť so samostatným vchodom. Hygiena v izbe bola na úrovni sociálne slabších rodín rómskej komunity, relatívne na dobrej úrovni. Rodina je pravidelne monitorovaná. Elektrinu majú zavedenú, vykurujú prostredníctvom piecky. Vodu si nosia z neďalekej studne. Izba je zariadená veľkou posteľou, kde spia deti. Jedlo si pripravujú vo fritéze. V domácnosti bol dostatok potravín. Deti sa javili byť čisté, bez vší. Matka s nimi absolvovala lekárske prehliadky. Rodičia uviedli, že súhlasia, aby boli deti zverené do starostlivosti matky. Otec poberá rodičovský príspevok, matka rodinné prídavky na deti. Podľa vlastného vyjadrenia otec uviedol, že s matkou spolu nežijú, ale chodí jej často pomáhať. Otec udržiava bisexuálny vzťah s matkou maloletých detí, aj so svojim priateľom.
7. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí nežijú spolu, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §§ 24,25 a 26 Zákona o rodine sa použijú primerane. 8. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného stavu súd dospel k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinností rodičov k maloletým deťom Horváthovým, keďže rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj zabezpečuje faktickú starostlivosť o deti, pričom šetrením pomerov v rodine maloletých detí neboli toho času zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, keďže rodičia ho nežiadali upraviť.
9. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletých detí spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona..
13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.
15. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca ako povinného rodiča vo výške minimálneho mesačného výživného, s poukazom na jeho príjem, ktorý je toho času vo forme poberanie rodičovského príspevku. Pokiaľ ide o dlžné výživné na maloleté deti, súd nepriznal matke nárok na výživné od doby podania návrhu, z dôvodu, keďže matka ani otec sa na pojednávanie nedostavili, súd vzal za preukázané skutočnosti, ktoré podal v správe z prešetrenia pomerov kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že otec maloletých detí sa často zdržiava v domácnosti matky, kde matke pomáha pri výchove a výžive
maloletých detí. Nebolo možné vyzistiť, v akom rozsahu otec od podania návrhu matky až doposiaľ na výživu maloletých detí prispel.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a právny stav súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
18. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd, d/konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62ods. 2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach, 7.11.2018
JUDr. Andrea Gazdagová s u d k y ň a