Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-262-2018.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/262/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: V. V., nar. X.XX.XXXX, bytom N. E. XX, C., o zaplatenie 295,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 10. apríla 2018, č. k. 39Csp/268/2017-62
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 204,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.7.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II) a rozhodol o trovách tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v percentuálnom rozsahu 38,40 % (III).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu spolu sumu 295,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.7.2016 do zaplatenia zo záväzkových právnych vzťahov strán, založených Zmluvou o pripojení č. A6061440 zo dňa 21.12.2011 (ďalej tiež len „zmluva z 21.12.2011“) a Zmluvou o pripojení č. A2209871 zo dňa 21.12.2005 (ďalej tiež len „zmluva z 21.12.2005“), dodatkom k tejto zmluve zo dňa 11.9.2015 a dohodou o splátkach k tejto zmluve z rovnakého dňa. Predmetom oboch zmlúv o pripojení bolo poskytovanie služieb elektronickej komunikácie žalobcom oproti povinnosti žalovaného platiť za ne dohodnutú cenu. Žalobca tvrdil, že na základe oboch zmlúv o pripojení poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie v rozsahu dohodnutých programov služieb, a že v súvislosti s ich poskytovaním na základe zmluvy z 21.12.2005 predal žalovanému telekomunikačné zariadenie Huawei P8 Lite black za zvýhodnenú cenu, ktorú sa žalovaný osobitnou dohodou zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s cenou za služby elektronickej komunikácie. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný za obdobie mesiacov december 2015 až február 2016 nezaplatil riadne vyúčtovanú cenu za služby elektronickej komunikácie spolu v sume 75,92 Eur (po odpísaní časti pohľadávky) a neuhradil tiež zročné splátky kúpnej ceny mobilného zariadenia v sume 140,80 Eur. Popri týchto plneniach sa žalobca žalobou domáhal tiež zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 91,- Eur, dohodnutej stranami pre prípad porušenia právnej povinnosti žalovaného (tiež) platiť cenu za poskytnuté služby v priebehu dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov, v dodatku k zmluve z 21.12.2005.
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku bezo zvyšku vyšiel zo zistení, zodpovedajúcich skutkovému vymedzeniu uplatneného nároku v žalobe. Na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších zmien a doplnkov
(platný do 31.10.2011), § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 a § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších zmien a doplnkov, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2 a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 588 a § 544 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, z ktorého vyvodil právnu povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vyúčtovanú cenu a zaplatiť žalobcovi tiež doplatok dohodnutej kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia. Za omeškanie žalovaného s plnením týchto peňažných povinností spolu v sume 204,67 Eur zároveň prvoinštančný súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania s použitím ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších zmien a doplnkov. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 91,- Eur spolu s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania) na podklade ustálenia spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu strán a záveru o spotrebiteľskej neprijateľnosti formulárovej dohody strán o zmluvnej pokute, nakoľko podľa jeho názoru spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (bod 52 odôvodnenia). Súd prvej inštancie v odôvodnení k zamietavej časti napadnutého rozsudku zároveň konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal ako dospel k žalovanej sume zmluvnej pokuty a poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca v predsúdnej výzve tento nárok zmätočne označil ako „zmluvná pokuta/ náhrada škody“ (bod 53 odôvodnenia). Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. pomerne väčším úspechom žalobcu v spore.
4. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu v prevyšujúcom rozsahu (II) podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi tiež nárok na náhradu všetkých trov konania pred súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobca vytkol súdu prvej inštancie vady právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s jeho záverom o spotrebiteľskej neprijateľnosti dojednania strán o zmluvnej pokute. Argumentoval pritom, že hoc ním v minulosti uplatňovaná zmluvná pokuta bola v iných konaniach posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, jednalo sa o inú zmluvnú úpravu, vytknuté nedostatky ktorej medzičasom už odstránil. Poukázal na to, že oproti skoršej úprave maximálna výška zmluvnej pokuty zodpovedá zľave z kúpnej ceny, poskytovanej pri kúpe mobilného zariadenia spotrebiteľovi a degresívnym vyjadrením zohľadňuje tiež čas, v ktorom si v rámci dohodnutej doby viazanosti spotrebiteľ riadne plní svoje povinnosti. Žalobca apeloval na zmysel zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu, ktorá spotrebiteľa motivuje k riadnemu plneniu si právnych povinnosti a preňho má aj reparačný význam vo vzťahu k prípadnému následku porušenia týchto povinností. Akcentoval v tejto súvislosti tú skutočnosť, že žalovanému poskytol zľavu z kúpnej ceny mobilného zariadenia oproti prevzatiu povinnosti zotrvať po dohodnutý čas viazanosti v právnom vzťahu so žalobcom. Táto viazanosť za súčasného riadneho plnenia si povinností spotrebiteľom vytvára predpoklad pre kompenzáciu tejto žalovanému poskytnutej výhody a účelom zmluvnej pokuty je takúto hodnotu žalobcovi nahradiť, pokiaľ ju nemôže dosiahnuť zmluvou predpokladaným spôsobom. Dojednanie zmluvnej pokuty za týchto okolností, na zabezpečenie takejto povinnosti a v takejto výške preto podľa presvedčenia žalobcu nemohlo v právnom vzťahu strán založiť značnú nerovnováhu v neprospech žalovaného. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nesprávne právne posúdenie veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V odvolaní žalobcom formálne označený a i citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol tento ďalší odvolací dôvod odvolateľom materiálne a preto ani procesne účinne uplatnený.
5. Vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku (I) nebol odvolaním napadnutý; v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť v zmysle ust. § 367 ods. 1 a contrario C.s.p. (§ 206 ods. 1 a contrario O.s.p.), a preto v nej nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk v odvolaní uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. Žalobca vymedzením odvolacieho dôvodu nastolili predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie. K naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., a teda k právnym vadám rozhodnutia dochádza v prípadoch, ak súd na zistený skutkový stav alebo neaplikoval právnu normu vôbec, alebo hoc aj istú normu aplikoval zvolil normu nesprávnu, alebo hoc aj aplikoval normu a i tú správnu, nesprávne interpretoval jej obsah, alebo hoc aj zvolil správnu normu a túto i správne interpretoval, nesprávne ju na zistený skutkový stav aplikoval.
9. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku formuloval záver o nedôvodnosti žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty na podklade myšlienkovej premisy o spotrebiteľskej neprijateľnosti dohody strán o zmluvnej pokute, ku ktorej dospel úvahami, že táto zmluvná podmienka nebola vyjednaná, keďže tvorila súčasť formulárovej zmluvy, a že ňou došlo k založeniu nerovnováhy v právnom vzťahu strán. Odvolací súd sa s takýmto spôsobom zdôvodnenia záveru o spotrebiteľskej neprijateľnosti dohody strán o zmluvnej pokute rozhodne nemôže stotožniť. V úvahách o spotrebiteľskej neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute v spotrebiteľských vzťahoch je potrebné mať na zreteli, že zmluvná pokuta je v zásade právom aprobovaným zabezpečovacím prostriedkom i spotrebiteľských záväzkov, a že len v tých konkrétnych prípadoch, kedy zmluvná pokuta napĺňa parametre spotrebiteľskej neprijateľnosti ju možno z pozície ochrany spotrebiteľa veriteľovi odoprieť. Záver o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute, tak ako každej inej zmluvnej podmienky, musí byť vždy preskúmateľným výsledkom vyhodnotenia rozhodujúceho spotrebiteľského kritéria, ktorým je primeraná rovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Zároveň, platí, že neprijateľnou nie je taká zmluvná podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vo vzťahu k spôsobu odôvodnenia záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute treba úvahám súdu prvej inštancie vytknúť hneď niekoľko momentov. Predovšetkým súd prvej inštancie vo svojich úvahách precenil formulárovú povahu dohody o zmluvnej pokute. Neuvedomil si pritom dostatočne razantne, že formulárová povaha zmluvnej podmienky (a teda nie jej osobitné vyjednanie) je predpokladom vôbec pre úvahu o jej neprijateľnosti a predstavuje tak podmienku, a nie dôvod zakladajúci neprijateľnosť. Dôvodom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je vždy, ako už bolo zmienené, značná nerovnováha, ktorú v právnom vzťahu v neprospech spotrebiteľa zakladá, z čoho vyplýva, že záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa nevyhnutne bez kvalifikovaného zdôvodnenia takejto nerovnováhy nezaobíde. Na škodu vecnej správnosti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v jeho odôvodnení nevysvetlil úvahy, na podklade ktorých dospel k záveru o hrubej nerovnováhe v právnom postavení strán. Preto sa možno len domnievať, že takúto nerovnováhu súd prvej inštancie zrejme vzhliadol v úprave, zakladajúcej právo na zmluvnú pokutu len strane dodávateľa. Takého nazeranie na rozsah ochrany spotrebiteľa sa však podľa názoru odvolacieho súdu míňa účelu spotrebiteľského práva a deformuje samotnú podstatu zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho inštitútu. Je potrebné mať na zreteli, že nie každý právny vzťah svojim obsahom predurčuje faktickú potrebnosť a právnu možnosť zabezpečiť plnenie povinností na oboch zmluvných stranách a rovnako tiež, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút má väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie, keďže už len jeho účelom je prakticky pomôcť realizovať práva len jednej strane. V okolnostiach tohto prípadu nemožno prehliadať tiež skutočnosť, že posudzovanou zmluvnou pokutou je zabezpečovaná návratnosť žalobcom už pri vzniku právneho vzťahu vynaloženej hodnoty, pričom sa nejaví, aby takáto konkrétna majetková ujma hrozila z prípadného neplnenia záväzkov žalobcom i žalovanému. Ťažisko posudzovania spotrebiteľskej prípustnosti zmluvnej pokuty musí podľa názoru odvolacieho súdu spočívať predovšetkým na porovnaní jej výšky s hodnotou a významom zabezpečovanej povinnosti, a to v čase, keď k tomuto zabezpečeniu došlo. K tomu však zo strany súdu prvej inštancie ani len náznakom nedošlo. Pritom je evidentné, že v danom prípade hodnota zmluvnou pokutou zabezpečovanej povinnosti zodpovedá minimálne výške zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného zariadenia, poskytnutie ktorej podľa zmluvného textu žalobca výslovne podmienil prevzatím záväzku žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po určený čas. Za skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie, z ktorého vychádzal tiež odvolací súd, javí sa byť nateraz logický a celkom opodstatnený ekonomický zámer žalobcu poskytnúť žalovanému na začiatku ich zmluvného vzťahu hodnotovú výhodu, ktorú si mienil kompenzovať zmluvnou viazanosťou žalovaného po istý čas, v ktorom by pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, pravidelnými úhradami za služby žalovaným dosiahol očakávaný obrat a z neho pokryl náklady a prirodzene dosiahol tiež zisk. Naopak nejaví sa byť v zrejmej a už
vôbec nie v hrubej nerovnováhe s takto nastaveným usporiadaním právneho vzťahu strán požiadavka žalobcu za situácie, keď žalovaný riadne neplní svoju základnú povinnosť platiť dohodnutú cenu služieb, kompenzovať stratu či zvýšený náklad, v súvislosti so žalovanému poskytnutou zľavou z kúpnej ceny mobilného zariadenia, zmluvnou pokutou, ktorej výška, zodpovedajúca tejto zľave sa rovnako nejaví byť neprimeraná a už vôbec nie pokiaľ sa každým uplynulým mesiacom doby viazanosti alikvotne znižuje.
10. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami ohľadne spôsobu posúdenia spotrebiteľskej prijateľnosti dohody o zmluvnej pokute už neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti základu a výšky tejto časti uplatneného nároku. Nakoľko tento nedostatok, vzhľadom na povahu a rozsah jeho procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. neostávalo iné ako rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
11. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre posúdenie prijateľnosti z hľadiska spotrebiteľskej ochrany dohody strán o zmluvnej pokute v zmluve z 21.12.2005. Pri posudzovaní tejto otázky súd prvej inštancie vyjde z úvah vyjadrených odvolacím súdom v tomto uznesení a vyhne sa formalistickému a paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a tiež aj ich vyjadrení v odôvodnení. Sústredí sa na konkrétny obsah dojednania o zmluvnej pokute a jeho reálny dopad na vyváženosť posudzovaného právneho vzťahu strán. Pokiaľ súd prvej inštancie takto usmernenými úvahami dospeje k záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute, z odôvodnenia jeho rozhodnutia musí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyplývať nie len všeobecný právny dôvod, ale tiež konkrétne právne úvahy, ktorými sa v tomto závere riadil a rovnako i skutkové zistenia preukazujúce naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej neprijateľnosť vyvodil. Nové rozhodnutie prvoinštančný súd náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.
12. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku síce nevyplýva, aký právny význam pripisoval súd prvej inštancie v odôvodnení zmienenej skutočnosti, že žalobca v predsúdnej výzve zmluvnú pokutu alternatívne označil ako náhrada škody, v záujme vyhnúť sa prípadnému pochybeniu pri právnom posudzovaní veci v ďalšom konaní odvolací súd pripomína súdu prvej inštancie, že právne vzťahy a v ich rámcoch konkrétne práva a povinnosti vznikajú, menia sa a zanikajú len následkom právom aprobovaných skutočností a z tohto pohľadu je spôsob právnej kvalifikácie nároku v súdnom konaní a tiež v predsúdnom postupe niektorou zo strán právne bezvýznamným. Napokon odvolací súd k súdom prvej inštancie konštatovanému nedostatočnému vysvetleniu spôsobu výpočtu zmluvnej pokuty žalobcom poznamenáva, že nedostatky v určitosti či zrozumiteľnosti vyjadrenia rozhodujúcich skutočností v žalobe je súd povinný vždy sa najprv pokúsiť odstrániť (§ 129 C.s.p.).
13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.