Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Er/1603/2012

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Citibank Europe plc, reg. číslo: 132781, so sídlom 1 North Wall Quay, Dublin 1, Írsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 861 260, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti povinnému: Ž. T., L.. XX.XX.XXXX, X.. XX.XX.XXXX, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod č. EX 8999/2012, o vymoženie uloženej povinnosti 2.674,75 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd pripúšťa zmenu účastníka konania na strane oprávneného, a to tak, že do konania namiesto pôvodného oprávneného: Citibank Europe plc, reg. číslo: 132781, so sídlom 1 North Wall Quay, Dublin 1, Írsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom: Citibank Europe plc, pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 861 260, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8, 811 02 Bratislava, vstupuje nový oprávnený: BL Management, s.r.o., IČO: 44 905 122, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava.

II. Súd návrhu oprávneného podľa výroku I. na zmenu súdneho exekútora zamieta.

III. Súd exekúciu zastavuje.

IV. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Dunajská Streda poverením sp. zn. 8Er/1603/2012-11 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z., vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia, súdneho exekútora na vymoženie uloženej povinnosti v prospech oprávneného.

2. Dňa 02.03.2017 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného spolu s prílohami. Prílohu návrhu tvorí návrh postupníka na pripustenie zmeny účastníka konania, oznámenie o postúpení pohľadávky adresované povinnému, notársky overená kópia Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2012, výpis zo zoznamu postúpených pohľadávok s identifikáciou vymáhanej pohľadávky a plnomocenstvo právneho zástupcu postupníka. Dňa 17.03.2017 predložil konajúci súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko v priebehu vykonávania exekúcie zistil, že povinný zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného. Dňa 27.03.2017 predložil nový oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal výkonom exekúcie poveriť súdneho exekútora: JUDr. Dagmar Kováčová.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 80 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

6. Podľa § 80 ods. 3 C.s.p. ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

7. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

8. Konajúci súd vo veci rozhodovania o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné postupovať podľa vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku. Súdny exekútor predložil súdu dokumenty, na základe ktorých má tunajší súd za preukázané, že medzi pôvodným oprávneným, ako postupcom a spoločnosťou: BL Management, s.r.o., ako postupníkom, došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. Táto zmluva je súčasťou súdneho spisu. Súhlas subjektu, ktorý má vstúpiť na miesto oprávneného je tiež súčasťou súdneho spisu. Pretože dôsledkom postúpenia pohľadávky je prevod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, pričom táto skutočnosť bola súdu preukázaná spôsobom ako ustanovuje § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, tunajší súd návrhu súdneho exekútora na zmenu účastníka konania na strane oprávneného vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

9. Dňa 27.03.2017 nový oprávnený, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, predložil tunajšiemu súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, v ktorom žiadal výkonom exekúcie poveriť súdneho exekútora: JUDr. Dagmar Kováčová.

10. Podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

11. Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora spravidla rešpektuje dispozičné oprávnenie oprávneného v exekučnom konaní a pripustí zmenu súdneho exekútora bez ďalšieho. V danom prípade však tunajší súd rozhodol o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, a to vzhľadom na skutočnosť, že predmetná exekúcia sa stala v dôsledku zániku povinného subjektu neprípustnou. Keďže uvedený zánik procesnej subjektivity zakladá potrebu bezodkladného zastavenia prebiehajúceho konania (o ktorom tunajší súd aj rozhodol výrokom III. tohto uznesenia), nebolo by v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodnúť o poverení iného vykonaním exekúcie.

12. Tunajší súd na základe podnetu súdneho exekútora zistil, že povinný dňa 20.01.2016, t. j. počas konania zomrel, pričom dedičské konanie po povinnom bolo právoplatne zastavené z dôvodu nemajetnosti povinného.

13. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

15. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

16. Podľa § 63 ods. 2 C.s.p. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

17. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

18. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

19. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

20. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

21. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

22. Tunajší súd na základe podnetu súdneho exekútora a lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný dňa 20.01.2016, t. j. počas konania, zomrel, čím zanikla jeho spôsobilosť mať práva a povinnosti. Na základe uvedenej skutočnosti tunajší súd skúmal, či je možné, s poukazom na § 63 ods. 1 a 2 C.s.p., pokračovať v začatom konaní. Z obsahu súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu tunajší súd dedičské konanie po poručiteľovi-povinnom bolo uznesením Okresného súdu v Lučenci sp. zn. 5D/71/2016 zo dňa 12.02.2016 právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Nakoľko procesná spôsobilosť účastníka konania na strane povinného zanikla dňom smrti a vymáhaná povinnosť neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného, tunajší súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 63 ods. 1 C.s.p. zastavil.

23. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

24. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.03.2017.

25. Tunajší súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba ak sú splnené zákonné predpoklady: ak exekúcia bola zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Tunajší súd teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú splnené podmienky pre náhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc z doslovného výkladu ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel tunajší súd k záveru, že oprávnený

procesne nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko ani pri náležitej starostlivosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekúcie tak, ako to vyžaduje zákon, tunajší súd nezistil.

26. Ďalej tunajší súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko uvedené ustanovenie sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo však nie je tento prípad, nakoľko exekúcia bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla z dôvodu úmrtia povinného, pričom povinnosť z exekučného titulu neprešla a ani neprejde na nového účastníka na strane povinného.

27. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie - vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

28. Uvedenej problematike sa venoval vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie, opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej. Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekúcie takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného dôjde k zániku povinného. Napriek tomu, nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zomrel bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situáciu povinného a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Tunajší súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal. Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu, tunajší súd má za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a v danom prípade je nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o pripustení zmeny účastníka konania odvolanie nie je prípustné /§ 355, § 357 C.s.p./.

Proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora odvolanie nie je prípustné /§ 355, § 357 C.s.p./.

Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať ten v koho neprospech bolo vydané odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch vyhotoveniach /§ 357 písm. a) C.s.p./.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné /§ 355, § 357 C.s.p./.