Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/396/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom 811 02 Bratislava, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpeného spoločnosťou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 1.077,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30C/464/2015-78 zo dňa 27. septembra 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 250,- eur s príslušenstvom, žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 1 ods. 3, § 3 ods. 1, 2 a 6, § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval tým, že žalobca nepredložil písomnú zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu tak, ako to predpokladá čl. IV. zmluvy o bežnom účte zo dňa 6.8.2004, ani samostatnú zmluvu o vydaní platobnej karty v zmysle čl. II zmluvy o bežnom účte. Žalobca odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu od zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobca preukazoval uzatvorenie zmluvy listinným dôkazom, a to oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania. Z tohto oznámenia je zrejmé iba to, že žalobca žalovanému poskytuje povolené prečerpanie do výšky úverového limitu 1.300,- eur od 6.8.2009 a aktuálna výška ročnej úrokovej sadzby. Z uvedenej listiny je z náležitostí vyžadovaných ustanovením § 3 ods. 6 ZoSÚ zrejmá náležitosť podľa písm. a) a čiastočne náležitosť uvedená pod písm. b) aktuálna výška ročnej úrokovej sadzby. Žalobca nepreukázal, že by bol žalovaný najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o podmienkach zmeny (doplnenia) ročnej úrokovej sadzby, o poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená, ani to, že ho informoval o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Napokon žalobca nepreukázal, že by žalovaného (napriek tomu, že prečerpanie trvalo viac ako 3 mesiace) písomne informoval o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch takéhoto prečerpania. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky, avšak poskytnutý úver riadne nesplácal, a preto vyhlásil pohľadávku za splatnú ku dňu 30.6.2013. Toto tvrdenie preukazoval ním vyhotovenou tabuľkou na č. l. 34 a výpisom na č. l. 35 a nasl. Z tabuľky na čl. 34 nie je zrejmé skutočné čerpanie finančných prostriedkov na účte žalovaným, koľko, kedy a akú sumu žalovaný čerpal a ani to, koľko, kedy žalovaný uhradil. Ohľadom vkladov je v tabuľke stĺpec s označením splátky

uhradené klientom. Z tohto stĺpca vyplýva, že celkovo žalovaný uhradil sumu 2.240,78 eur, pričom po podaní žaloby uhradil ďalších 250,- eur. Z výpisu účtu pritom vyplýva, že žalobca si účtoval na ťarchu účtu žalovaného veľké množstvo rôznych poplatkov, úroky, a to bez ozrejmenia o aké poplatky ide, resp. úroky, v akej výške za aké obdobie a podľa čoho boli účtované. Po posúdení týchto listinných dôkazov a po posúdení všetkých vykonaných dôkazov, súd konštatuje, že žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky v určitej výške a ani to, akú čiastku z nej žalobcovi vrátil. K tabuľke na č. l. 34 súd uvádza, že nejde o riadny dôkaz o vyššie uvedenom tvrdení, nakoľko tento si vyhotovil na účely tohto konania samotný žalobca na preukázanie jeho vlastného tvrdenia, pričom z neho nevyplýva kedy a koľko peňažných prostriedkov žalovaný v skutočnosti od žalobcu čerpal. Na základe žalobcom predložených dôkazov teda objektívne a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom nie je možné zistiť to, aká suma peňažných prostriedkov bola žalovanému skutočne poskytnutá. V dôsledku vyššie uvedených skutočností je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v spore prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a o výške náhrady už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Argumentoval tým, že konajúci súd odkazuje znenie zákona č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľská zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov. Konajúci súd sa pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia obmedzuje na prípustnosť aplikácie spotrebiteľských noriem, hoci táto nebola v konaní sporná, súd však nedostatočne vyhodnotil poskytnutý spotrebiteľský úver ako úver revolvingový. Produkt povoleného prečerpania je typický skutočnosťou, že nie je časovo ohraničený. Ide o formu revolvingového úveru, ktorý je charakteristický odlišnosťami v porovnaní so spotrebiteľským úverom s jednorazovým čerpaním finančných prostriedkov. Ustálená judikatúra preto priznáva revolvingovým úverom osobitný režim pri aplikácii noriem spotrebiteľského práva. Sám zákonodarca v § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. uviedol, že zákon sa nevzťahuje na úvery formou povoleného prečerpania. Na tomto mieste nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych ustanovení dospel konajúci k záveru, že uvedené ustanovenia sa na konkrétny prípad nepoužijú. Poukazuje tiež na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp.zn. C-42/15, z ktorého jednoznačne vyplýva, že konkrétne prípady sa majú vždy posudzovať s ohľadom na ich materiálny základ, t. j. s ohľadom na to, či bol žalovaný schopný posúdiť rozsah svojej povinnosti. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. V Oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti č. 003303538R zo dňa 06.08.2009, ktorým medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 003303538R, výslovne stanovuje, že Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu tvoria súčasť tejto zmluvy. Práve tieto Obchodné podmienky podrobne upravujú všetky súdom vytýkané otázky, t.j. podmienky zmeny ročnej úrokovej sadzby, poplatky, ako aj postup a spôsob ukončenia zmluvy. Skutočnosť, že konajúci súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne zaoberal revolvingovou povahou poskytnutého úveru vyvoláva dôvodné pochybnosti o spoľahlivo zistenom skutkovom stave, aplikácii príslušných právnych noriem ako i presvedčivosti odôvodnenia rozsudku. K záverom súdu prvého stupňa ohľadom obsahu a povahy prehľadovej tabuľky na č.l. 34 uvádza, že zo samotnej podstaty úverového vzťahu medzi veriteľom, ktorý je bankovou inštitúciou a dlžníkom vyplýva, že žalobca predkladá podrobnú charakteristiku ku všetkým mesačným úhradám žalovaného, pričom všetky vytvára sám žalobca pre účely informovania žalovaného o aktuálnom stave úverového vzťahu a v rámci neho o aktuálnej výške dlžnej sumy, výške čerpaní a úhrad. Argumentácia súdu, že prehľadová tabuľka bola vytvorená na účely súdneho konania na preukázanie vlastného tvrdenia, preto neobstojí, lebo Žalobca prehľadovú tabuľku súdu poskytol nie ako dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov žalovanému, ale ako prehľad o súčte poskytnutých a prijatých peňažných prostriedkoch. Obsah tejto prehľadovej tabuľky mohol byť ad absurdum celý podrobne rozpísaný aj v samotnej žalobe, čo by však rozsah žaloby predĺžil rádovo o niekoľko desiatok strán, preto žalobca zvolil prehľadnú formu tabuľky, ktorá znázorňuje všetky položky finančného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným za každý mesiac predmetného obdobia. Ako dôkaz o každom jednotlivom čerpaní a platbe žalobcu slúži výpis z účtu, ktorý žalobca taktiež predložil súdu prvého stupňa. V zmysle ustanovení § 497 Obchodného zákonníka a § 502 Obchodného zákonníka možno ustáliť, že dohoda o povinnosti zaplatiť zo strany dlžníka úrok za úver je esenciálnou náležitosťou zmluvy o úvere, teda ani súd nemôže svojim postupom negovať základnú charakteristiku zmluvy o úvere, ktorou je povinnosť

zaplatiť úrok, a to od doby poskytnutia peňažných prostriedkov. Odvolateľ poukázal tiež na to, že v obdobných prípadoch bol nárok žalobcu vyhodnotený ako dôvodný. Poukazuje preto na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právmeho štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III- ÚS 356/06), je legitímny očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní (ak tu nie sú skutkové okolnosti osvedčujúce zánik nároku a pod.). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Možno teda konštatovať, že „miera samostatnosti" posúdenia analogickej právnej otázky v každom jednotlivom konaní je limitovaná práve zásadou materiálnej rovnosti a princípu právneho štátu.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej , ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

6. Z obsahu a rozsahu podaného odvolania je jednoznačné, že odvolateľ napadol odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie výslovne len v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, preto vo zvyšnej zastavenej časti v dôsledku nedostatku podaného odvolania rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

10. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe uviedol, že dňa 6.8.2004 uzatvoril so žalovaným v súlade s § 708 a nasl. Obch. zákonníka Zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda (ďalej ako „Zmluva o bežnom účte“), na základe ktorej sa zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného bežný účet. Na základe žiadosti žalovaného vystavil žalobca dňa 6.8.2009 žalovanému Oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania, ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní v zmysle čl. I bod 2 Obchodných podmienok. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 1.300,- eur formou úveru a žalovaný bol povinný k poslednému dňu v mesiaci zabezpečiť na svojom účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky, v dôsledku čoho žalobca dňa 30.6.2013 určil splatnosť úveru. Žalobca ďalej uviedol, že ku dňu 22.6.2015 eviduje voči žalovanému pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o povolenom prečerpaní pozostávajúcu z istiny 550,- eur, úroku 361,18 eur a úroku z omeškania 166,21 eur. Žalobca k svojim skutkovým tvrdeniam predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o bežnom účte zo dňa 6.8.2004, oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 6.8.2009, obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu a oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 1.7.2013.

11. Pre nedostatok odôvodnenia žaloby súd prvej inštancie žalobcu vyzval, aby uviedol akým spôsobom žalovaný čerpal úver, či ho vyčerpal v plnej výške, výšku mesačnej splátky, aby preukázal výšku nesplatenej časti istiny 550,- eur, špecifikoval z akej sumy a za aké obdobie bola vypočítaná výška úroku z úveru 361,18 eur a výška úroku z omeškania 166,21 eur. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že prehľadová tabuľka podrobne zobrazuje nesplatenú istinu za jednotlivé obdobia, hodnotu výsledného úroku, resp. úroku z omeškania za jednotlivé obdobia ako aj zmenu hodnoty celkového nároku žalobcu v čase. Z prehľadovej tabuľky je zrejmé, že žalovaný čerpal úver v plnej výške. Tiež uviedol, že priložená história výpisu z účtu zobrazuje povolené prečerpanie žalovaného na účte a ku dňu 26.10.2015 žalobca eviduje voči žalovanému prečerpanú istinu vo výške 550,- eur. Výška úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku bola určená v súlade s oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania s tým, že úroková sadzba je platná, kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby podľa VZP pre prečerpanie. Žalobca si uplatňuje len úrok z omeškania, ktorého výška je určovaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Úhrady žalovaného za jednotlivé mesačné obdobia - stĺpec označený ako „splátka uhradená klientom“ ako aj spôsob zápočtu úhrad uskutočnených žalovaným, keď žalovaný nebol povinný priebežne splácať istinu, ale len zmluvný úrok príp. úrok z omeškania. Istina sa stala splatnou až momentom určenia predčasnej splatnosti úveru. Zároveň súdu predložil výpisy z úverového účtu.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil prípadnú zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu ako aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ide štandardné formulárové zmluvy, uzavreté medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou, pričom predmetné zmluvy okresný súd zároveň považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzavretia. Pokiaľ ide o zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu prvoinštančný súd správne uzavrel, že žalobca nepreukázal jej uzavretie v písomnej forme, ktorá sa vyžaduje, keď žalobca preukázal len žiadosť žalovaného o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania a oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie vychádzal zo správneho záveru o nepreukázaní uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní, odvolanie odvolateľa v časti, v ktorej namieta, že súd nezohľadnil špecifiká revolvingového charakteru úveru, nemá žiadnu súvislosť s napadnutým rozhodnutím, v ktorom súd nehodnotil neplatnosť zmluvy z dôvodu neuvedenia RPMN, ako to odvolateľ namieta.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu nepreukázania uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní a z dôvodu nepreukázania, v akej výške žalovaný úver (povolené prečerpanie) čerpal a v akej výške ho vrátil.

14. Dokazovanie je procesným právom upravený postup súdu a strán, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre rozhodnutie súdu, ktorými sa overuje ne/pravdivosť tvrdení strán.

15. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania bolo v čase rozhodovania súdom prvej inštancie § 132 CSP, podľa ktorého sú to strany, ktoré označujú dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

16. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok sporu, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

17. V prejednávanej veci potom bolo práve na žalobcovi preukázať svoje tvrdenia, ktoré mali zakladať dôvody pre ním v žalobe tvrdeného nároku na zaplatenie žalovanej sumy, čo žalobca opomenul, keď nepredložil súdu potrebné tvrdenia, hoci ho súd prvej inštancie k tomu vyzýval, a to konkrétne na špecifikáciu spôsobu vyčíslenia žalovanej sumy. Bez týchto tvrdení nebolo potom možné zistiť, ani správnosť ich výpočtu, pričom nie je úlohou súdu bez predchádzajúceho tvrdenia žalobcu preverovať správnosť položiek v predloženej tabuľke a zisťovať, na základe akých skutočností boli tieto čiastky žalovanej účtované. Nepochybne bolo povinnosťou žalobcu tvrdiť a neskôr preukázať, prečo sa proti žalovanému domáha práve zaplatenia sumy 1.077,39 Eur s príslušenstvom, keď žalobca nešpecifikoval spôsob výpočtu (istiny) 550,- Eur, úroku 361,18 Eur (z čoho pozostávajú), úroku z omeškania 166,21 Eur (z akej sumy a za aké obdobie), keď predloženie tabuľky na čl. 34, ktorú vypracoval žalobca bez predloženia preskúmateľných výpisov z (úverového) účtu žalovaného za rozhodné obdobie nespĺňa požiadavku tvrdených skutočností na preukázanie žalobného nároku vo vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pri nesplnení tejto povinnosti (napriek výzve súdu) bol potom postup súdu prvej inštancie správny, keď pre neunesenie dôkazného bremena tvrdenia žalobcu uplatnenej žalovanej sumy žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd sa nemohol stotožniť s odvolacími námietkami žalobcu, poukazujúcimi na rozhodovaciu činnosť označených súdov v obdobných veciach. Podľa platného právneho poriadku Slovenskej republiky nie je daná viazanosť právnym názorom vysloveným skorším rozhodnutím súdu, pokiaľ nejde o judikatórne rozhodnutie . V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry však Ústavný súd akceptuje práve teleologický výklad právnej normy, ako aj interpretačný postup všeobecných súdov, ktorý je spôsobilý v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie je daná tiež povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovávaním nepriameho účinku jednotlivých smerníc (pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym právom). Preto vo svetle eurokonformného výkladu dotknutých právnych noriem nebolo možné sa so žalobcom uvádzanými rozhodnutiami na podporu jeho tvrdení (v danom prípade) stotožniť.

19. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, vrátane vecne správneho výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil.

21. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 , o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací

súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

23. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

24. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Odvolací súd toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudkom nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .