Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-5-2018.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6C/5/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: A.. D.E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, Z. proti žalovanému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, Z., zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Papcun, so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, o nahradenie prejavu vôle, takto
rozhodol:
I. Súd n a h r á d z a vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu so žalobkyňou ako kupujúcou o predaji nehnuteľnosti v okrese Z., v obci X., kat. území X., parcela registra „E“ č. XXXX o výmere X.XXX m2, druh pozemku F. Z., v podiele 140/3840-in za kúpnu cenu 146,- eur v znení predloženom žalobkyňou, ktorá tvorí súčasť rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.01.2018 domáhala proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného na kúpnej zmluve, čím by došlo k náprave jej porušeného predkupného práva. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v Okrese Z., obci X., kat.úz. X., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX - parcele reg. „E“ č. XXXX o výmere XXXX m2, F. Z. v podiele 31/480-in. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX medzi Z. D. a žalovaným odpredal Z. D. svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 140/3840-in žalovanému bez toho, aby žalobkyni ako spoluvlastníčke bol tento spoluvlastnícky podel ponúknutý na odkúpenie v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, pričom nešlo o prevod medzi osobami blízkymi, čím bolo porušené jej zákonné predkupné právo. Nakoľko má záujem využiť svoje predkupné právo, najskôr neformálne oslovila žalovaného prostredníctvom tretích osôb, potom i formálnou výzvou zo dňa 27.04.2017, avšak žalovaný na jej výzvu nereagoval a druhou kúpnou zmluvou „navrátil“ Z. D. spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, čím opätovne došlo k porušeniu jej predkupného práva, preto sa dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka a toto dovolanie bol odoslané účastníkom druhej kúpnej zmluvy a dané na vedomie Okresnému úradu Z. - katastrálny odbor. V žalobe žalobkyňa uviedla, že nemá inú možnosť ako sa domáhať nápravy svojho porušeného predkupného práva inak ako súdnou cestou. Žalobkyňa predložila súdu vyhotovenie kúpnej zmluvy, ktoré má tvoriť súčasť rozsudku.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 06.11.2018 a z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci.
4. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že predávajúci Z. D. predal kupujúcemu - žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel 140/3840-ín na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v obci X., katastrálne územie X., zapísaných Okresným úradom Z., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako parcela registra „E“ č. XXXX, F. Z. o výmere XXXX m2. Kúpna zmluva bola zavkladovaná pod K. XXXX/XX.
5. Žalobkyňa výzvou zo dňa 27.04.2017 žalovaného vyzvala, aby predmetnú nehnuteľnosť, ktorú kúpil od Z. D. odpredal jej za rovnakých podmienok, ako ich nadobudol, čím dôjde k aplikácii jej predkupného práva. V druhej výzve zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa žalovanému oznámila, že mu zasiela štyri vyhotovenia kúpnej zmluvy na základe ktorej jej bude odpredaný spoluvlastnícky podiel 140/3840- in na predmetnej nehnuteľnosti.
6. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX autorizovanej advokátom bolo zistené, že žalovaný ako predávajúci predal kupujúcemu Z. D. predmetnú nehnuteľnosť a vklad tejto zmluvy bol povolený Okresným úradom Z., katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX pod K. XXXX/XXXX.
7. Žalobkyňa sa dňa 17.01.2018 dovolala neplatnosti právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným ako predávajúcim a Z. D. ako kupujúcim, predmetom ktorej bola predmetná nehnuteľnosť a vklad zmluvy bol povolený pod K. XXXX/XXXX. Dovolanie sa neplatnosti zmluvy žalobkyňa adresovala žalovanému a Z. D. a na vedomie Okresnému úradu Z., katastrálny odbor a O.. A. Z..
8. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že nakoľko bolo jej predkupné právo ako spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti porušené a jej snaha o mimosúdne vyriešenie veci bola neúspešná, domáha sa ochrany svojho porušeného práva prostredníctvom žaloby o nahradenie prejavu vôle. Ešte pred podaním žaloby oslovila žalovaného prostredníctvom svojho brata a taktiež písomne, na čo však žalovaný nereagoval a naopak došlo ešte k spätnému prevodu spoluvlastníckeho prevodu, čo napadla dovolaním sa neplatnosti tohto úkonu, čo oznámila stranám, ktoré však žiadnym spôsobom nereagovali.
9. Podľa § 137 písm. a) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
10. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
11. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti, dodatočným schválením relatívne neplatného právneho úkonu (ratihabícia), dodatočným odpadnutím dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
12. Právnym úkonom uvedeným v § 40a je dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol do hmotnoprávneho postavenia (napr. podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo na podiel iného spoluvlastníka). Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu, jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Písomná forma dovolania sa relatívnej neplatnosti nie je síce predpísaná, to znamená, že relatívnej neplatnosti sa možno dovolávať aj ústne, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa tento jednostranný právny úkon urobil písomne. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán
právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Ak účastník alebo účastníci neuznávajú opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva im nič iné, než požiadať o ochranu súd. Relatívnu neplatnosť však možno uplatniť priamo v súdnom konaní ako procesnú obranu alebo ako vzájomný návrh.
13. Dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Aby nastali účinky relatívnej neplatnosti právneho úkonu, stačí aj mimosúdne oznámenie osoby úkonom dotknutej, že sa dovoláva tejto neplatnosti, a teda v každom prípade sa nevyžaduje výrok o neplatnosti rozsudkom súdu. Iba ak druhý účastník popiera uplatnený dôvod relatívnej neplatnosti, potom je namieste, aby sa oprávnený dovolal súdnej ochrany. Nemožno vylúčiť ani to, aby sa oprávnený dovolával relatívnej neplatnosti v občianskom súdnom konaní protinávrhom, prípadne vzniesol námietku vo forme svojej obrany proti uplatnenému právu uplatnenému niektorým z účastníkov. Účinky nastávajú až tým okamihom, keď prejav oprávneného došiel druhému účastníkovi, prípadne ostatným účastníkom právneho úkonu ( R 45/1986) .
14. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
15. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom z ktorého vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, preto platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo.
16. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinností zo strany zaviazaného spoluvlastníka na výber tieto možnosti: a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu (§ 40a); b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od zaviazanej osoby. Ak tak nadobúdateľ podielu neurobí dobrovoľne, oprávnený spoluvlastník má právo domáhať sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle nadobúdateľa; c) ponechať si predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu.
17. Podanou žalobou sa žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí prejav vôle nadobúdateľa- žalovaného pri kúpnej zmluve, na základe ktorej dôjde k predaju spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 140/3840-in za kúpnu cenu 146 eur, teda dôjde k náprave jej porušeného predkupného práva.
18. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalovaným a Z. D., predmetom ktorej bol spoluvlastnícky podiel Z. D. vo veľkosti 140/3840-in na nehnuteľnosti špecifikovanej vo výroku tohto rozhodnutia došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky, pretože jej predmetná nehnuteľnosť nebola ponúknutá na odkúpenie v zmysle ust. § 140 Občianskeho zákonníka, keďže nešlo o prevod medzi blízkymi osobami. Preto sa žalobkyňa správne domáha ochrany svojho porušeného zákonného práva prostredníctvom tejto žaloby.
19. Súd má tiež preukázané, že žalobkyňa sa dovolala neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný urobil spätný prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.
Účastníci tejto kúpnej zmluvy na dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu žiadnym spôsobom nereagovali, preto súd dospel k záveru, že tento právny úkon je od začiatku neplatný.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako predávajúceho uzatvoriť so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je spoluvlastnícky podiel 140/3840-in za kúpnu cenu 146 eur na nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku, pričom text celej kúpnej zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.